Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 16, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010187
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1620010187.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného G. Q., nar.

XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Na A. XXX/XX, I., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. novembra 2020 v
Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
G. Q., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Na A. XXX/XX, I.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 16.11.2019 v čase o 00.02 h viedol osobné motorové vozidlo značky A. F., bez evidenčného čísla,
VIN: H striebornej farby, po štátnej ceste I/2 v smere Malacky - Veľké Leváre, kde na 46 km z dôvodu
nevenovania sa plne vedeniu vozidla a sledovania situácie v cestnej premávke zišiel s vozidlom mimo
cestu vpravo a následne sa s vozidlom prevrátil na strechu, pričom obvinený sa následne po dopravnej
nehode dobrovoľne podrobil dychovej skúške na alkohol, pričom mu bola prístrojom AlcoQuant 6020

plus, č. A410143, v čase o 00.16 h nameraná hodnota 0.97 mg/l v dychu (2,02 promile alkoholu v krvi) a
opakovanou dychovou skúškou v čase o 00.29 h s výsledkom 1.08 mg/l v dychu (2,25 promile alkoholu
v krvi),

t e d a

v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), písm. l), na
trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa mu u k l a d á obmedzenie

spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 15.04.2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.

2Pv 433/19/1106-10 na obžalovaného G. Q. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný G. Q. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto
rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm.
c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:

Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný odpovedal:
Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal:
Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal :

Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovaného, evidenčnou kartou vodiča.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v

ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej

činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery tútoskutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného G. Q. súd zistil, že nie je z miesta

trvalého bydliska bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ
súdne trestaný. Z výpisu priestupkov vyplýva, že sa dopustil dvoch priestupkov menej závažného
charakteruatovr.2019priestupkunaúsekudopravy(bezpečnostnýpás),začomubolauloženápokuta
vo výške 20 EUR a v r. 2020 bol za rušenie nočného kľudu riešený napomenutím.

Obžalovaný uviedol, že spáchanie skutku úprimne ľutuje. Ďalej uviedol, že si uvedomuje, že má vážny

problém s alkoholom, ktorý sám považuje za potrebné riešiť, z tohto dôvodu bol už aj u psychológa.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život
(§ 36 písm. j) Trestného zákona) a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval
( § 36 písm. l) Trestného zákona), pričom o úprimnosti oľutovania daného činu obžalovaným nemal

súd žiadnu pochybnosť. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovaného prevažoval teda pomer
poľahčujúcich okolností (2 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby
odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou
hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 1 roka na 8 mesiacov. Takýmto spôsobom dospel
súd k trestnej sadzbe až 8 mesiacov.

Prokuratúra sa v súvislosti s hodnotou alkoholu v dychu (nad 2 promile) domáhala uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd vždy pri rozhodovaní o
tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanému uloží, vychádza jednak z toho, že trest má plniť
nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu,

teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu
humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom
páchateľa. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu
podľa §34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného trestu

odňatia slobody. S prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2
Trestného zákona, sa horná hranica trestnej sadzby znížila na 8 mesiacov. Súd vzhľadom na okolnosti
prípade, najmä z prihliadnutím na hodnotu alkoholu v dychu (nad 2 promile), uložil obžalovanému
trest odňatia slobody v hornej hranici (upravenej) trestnej sadzby vo výmere 5 mesiacov, ktorého
výkon podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 3 roky,

za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním v skúšobnej dobe, spolu s uloženým
obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Takýto
trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej
a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného,
a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti

a mimoriadne starostlivo zváži následky svojho konania. K argumentácii prokuratúry dožadujúcej sa
uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody hoci aj kratšieho trvania súd uvádza, že pri realizácii
krátkodobých trestov odňatia slobody jednak nemožno úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné
procesy a jednak izolácia páchateľa bez predchádzajúcej kriminálnej minulosti od spoločnosti, v
prostredí iných páchateľov, má často neprimerane negatívny dopad na odsúdeného a jeho rodinu,

bez želaného efektu sebareflexie a prevencie páchania ďalšej trestnej činnosti. Taktiež súd dáva
do pozornosti, že obžalovanému bolo súčasne uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok a v prípade porušenia tohto obmedzenia zo strany
obžalovaného, môže súd rozhodnúť o nariadení výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobodyaj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. K ďalšiemu argumentu prokuratúry vo
vzťahu k prebiehajúcemu trestnému konaniu obžalovaného v inej trestnej veci súd len dodáva, že
je potrebné rešpektovať ústavné právo prezumpcie neviny, nakoľko táto trestná vec nie je doposiaľ

právoplatne skončená.

Súčasne súd s poukazom na ust. § 61 Trestného zákona, uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 rokov, t.j. v dolnej polovici
danej trestnej sadzby, čo s ohľadom na okolnosti prípadu považuje za primerané. Súd záverom dodáva,

že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného činu o
teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), že je jedným z
prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k
riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým

sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného (retribúcia) a zahŕňa tak
individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jej morálne odsúdenie spoločnosťou.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)