Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120011436
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120011436.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Dušana Krč-Šeberu a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovaným 1) A. D., nar. X.XX.XXXX v R.,
trvale bytom M.R. N. XXX/X, R. R., t.č. v Ústave na výkon väzby Ilava a 2) Q. C., nar. XX.X.XXXX v R.,
trvale bytom K. L. a Z. č. XX/XX, H. M., t.č. v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhaným pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 17.marca 2021 prejednal
odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín a oboch obžalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, sp. zn. 3T/111/2020 zo dňa 7.januára 2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaných A. D. a Q. C. zamietajú, pretože nie sú
dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/111/2020 zo dňa 7. januára 2021 bolo rozhodnuté tak,
že

obžalovaný 1) A. D. bol uznaný vinným v bode 1) zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)
Trestného zákona na skutkovom základe, že 1) od presne neustáleného obdobia do 08.07.2020 najmä
od Z. K. z R. neoprávnene si zadovažoval psychotropnú látku metamfetamín (pervitín) a heroín, ktoré
prechovával v mieste bydliska v R. R., ul. M. R. N. XXX/X a pri sebe, presne nezistené množstvo heroínu
použil pre vlastnú potrebu a presne nezistené množstvo predal viacerým, najmenej štyrom osobám a to:
- dňa 08.07.2020 predal heroín za sumu 50,- eur Q. C. v Trenčíne na ulici

K. pred Daffé centrom,
od presne nezistenej doby v posledných troch mesiacoch približne trikrát do týždňa predával heroín S.
Z. za sumu 10,- eur až 30,- eur,
od presne nezistenej doby do 06.07.2020 najmenej 10-krát predával heroín S. M. za 10,- eur za jednu
dávku,
približne od mája 2020 do 07.07.2020 viackrát, najmenej 50-krát predával heroín A. O. za 10,- eur za

jednu dávku,

pričom dňa 08.07.2020 dobrovoľne vydal policajtom zauzlený balíček s obsahom svetlohnedého prášku
s hmotnosťou 2209 mg heroínu s obsahom účinnej látky 13,5 % hmotnostných, ktoré množstvo
zodpovedá najmenej 20 obvykle jednotlivým dávkam drogy,
súčasne dňa 08.07.2020 pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia ŠPZ IL XXXDB

boli zaistené:poskladaný farebný papier s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 51 mg a obsahom účinnej látky 56
% hmotnostných, čo zodpovedá najmenej 1 obvykle jednotlivej dávke drogy,
3 farebné papierové skladačky s nápisom ,,20“ na oboch stranách s obsahom 500 mg heroínu a s

obsahom účinnej látky 11,7 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá najmenej štyrom obvykle
jednotlivým dávkam drogy,
2 farebné papierové skladačky s nápisom ,,30“ na oboch stranách s obsahom 543 mg heroínu a s
obsahom účinnej látky 11,5 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá najmenej štyrom obvykle
jednotlivým dávkam drogy,

žltá papierová skladačka s obsahom 139 mg heroínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 11,6 %
hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 1 obvykle jednotlivej dávke drogy,
ružovápapierováskladačkasnápisom,,30“naobochstranáchsobsahom280mgheroínuspriemernou
koncentráciou účinnej látky 11,3 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 2 obvykle
jednotlivým dávkam drogy,
pričom metamfetamín je v zmysle z. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a

prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok a heroín je tiež v zmysle z.č. 139/1998 Zb. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do I. skupiny psychotropných látok;

obžalovaný 2) Q. C. bol uznaný vinným v bode 2) zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že 2) od presne neustáleného obdobia až do 08.07.2020
od nezistených osôb zo Serede alebo Dunajskej Lužnej a od obžalovaného A. D. neoprávnene si
zadovažoval psychotropné látky metamfetamín a heroín, ktoré prechovával v mieste bydliska v H. M.,
K. L. a Z. XX/XX a pri sebe, presne nezistené množstvo heroínu použil pre vlastnú potrebu a presne

nezistené množstvo predal viacerým, najmenej štyrom osobám a to:
- minimálne od letných mesiacov roku 2019 v Novej Dubnici najmenej jedenkrát
za týždeň predával psychotropnú látku heroín S. Z. za rôzne sumy
od 10,- eur do 30,- eur,
- minimálne od letných mesiacov roku 2019 do júna 2020 v H. M. najmenej 15-krát predával heroín Z.

P. za rôzne sumy od 20,- eur do 30,- eur,
- dňa od presne nezistenej doby do mája 2020 v Novej Dubnici minimálne 4-krát
predal heroín R. S., ktorý mu za heroín dával rôzne veci
ako stravné lístky, staré telefóny, PlayStation a iné,
- minimálne v období marec - apríl 2020 v Novej Dubnici najmenej 5-krát predal

metamfetamín R. S. za sumu 20,- eur, pričom naposledy si
od neho kúpil metamfetamín v júni 2020,

pričom metamfetamín je v zmysle z.č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok a heroín je tiež podľa z.č. 139/1998 Z. z. o

omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do l. skupiny psychotropných látok.

Obžalovaný 1) A. D. bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38
ods. 2, ods. 3, ods.8 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia
slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d)
Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému
uloženýochrannýdohľadnadobu2roky.Podľa§60ods.1písm.a)Trestnéhozákonabolobžalovanému

uložený trest prepadnutia veci: modrej textilnej krabičky s označením Camara-bag, ktorá obsahuje 2
ks kovových mini lyžičiek, žltú plastovú trubičku, žltý plastový obal v tvare vajíčka, alobal a kancelárske
poznámkové lepky žltej a oranžovej farby, 2 kusy prázdnych 100 ml nepoužitých striekačiek.

Obžalovaný 2) Q. C. bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38

ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods.
1, ods. 3 písm. b), ods. 4 Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákonabolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 76 ods. 1
Trestného zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný
dohľad na dobu 2 roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest

prepadnutiaveci:finančnejhotovostivovýške50,-(päťdesiat)eur,ktorábolavloženánaúčetOkresného
súdu Trenčín pod variabilným symbolom XXXXXXXXXXX.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote proti nemu
podal písomne odvolanie prokurátor v neprospech oboch obžalovaných proti výrokom o uložených

trestoch. Odvolanie proti výrokom o treste podali v zákonnej lehote aj obaja obžalovaní prostredníctvom
obhajcov.

Prokurátor v úvode dodatočného písomného odôvodnenia odvolania poukázal na obsah výrokovej časti
napadnutého rozsudku okresného súdu. Ďalej uviedol nasledovné:

„Nestotožňujem sa so závermi súdu v tom smere, že v prípade obžalovaných, by bolo neprimerane
prísne uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby vzhľadom na spôsob a rozsah spáchania
skutkov,osobupáchateľov,akoajspoukazomnaskutočnosť,žeobvinenínaplnilikvalifikovanúskutkovú
podstatu stíhaného trestného činu. Okresný súd neprimerane a žiadnymi odôvodnenými mimoriadnymi
okolnosťami (okrem vyhlásenia o vine) použil ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona.

Obžalovaný Q. C. bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, pričom stíhaného skutku sa dopustil v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn.
46T/39/2020. Predchádzajúce odsúdenie neviedlo u obžalovaného k náprave a preto sa javí byť
uloženie mimoriadneho zníženia trestu ako nedostatočné z hľadiska najmä individuálnej prevencie. Z

uvedeného je zrejmé, že obžalovaný spáchal žalovanú trestnú činnosť už počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia, ktorá skutočnosť iba deklaruje to, že obžalovaný nemá žiadnu úctu k
zákonu. Obžalovaný A. D. má v registri trestov vyznačené 2 odsúdenia, v prvom prípade sa na neho
hľadí ako keby nebol odsúdený, nakoľko sa v skúšobnej dobe osvedčil a druhé odsúdenie je rakúskym
súdom AG Ohringen zo dňa 04.03.2020 pre jazdu pod vplyvom alkoholu, kde mu bol uložený peňažný

trest. V evidencii priestupkov má 6 záznamov pre porušenie pravidiel v cestnej premávke.

U obžalovaných sa nejedná teda o prvopáchateľov, ktorí by sa iba nedopatrením, resp. svojou
nerozvážnosťou dopustili trestnej činnosti, ale práve naopak, jedná sa o páchateľov s trestnou
minulosťou, ktorý si jednoznačne boli vedomí protiprávnosti svojho konania. Zároveň je potrebné

poukázať na rozsah trestnej činnosti obžalovaných, ktorí zabezpečovali viacerým ľuďom prístup k
drogám, na základe čoho, si zabezpečovali finančné prostriedky na kúpu drog. Vzhľadom na uvedené
zastávam názor, že u obžalovaných nie sú splnené podmienky na mimoriadne znižovanie trestu pod
dolnú hranicu.

Súd vyhodnotil správne poľahčujúce a priťažujúce okolnosti na strane obžalovaných, ich pomer a vplyv
na hornú hranicu trestnej sadzby stanovenej zákonom. Prvostupňový súd však absolútne neodôvodnil
svoje rozhodnutie o použití zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per
analogiam a uloženie trestu odňatia slobody obžalovaným pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby.
Súd použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. neodôvodnil absolútne ničím iným, ako

výlučne vyhlásením obžalovaných o uznaní viny v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Vychádzajúc,
pri ukladaní trestu zo zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 Tr. zákona v súlade so zjednocujúcim
stanoviskom Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016, zohľadňujúc osobu páchateľov, ich osobné pomery ako
aj možnosti ich nápravy, vyhlásenie viny obžalovanými sa súdu javí uloženie trestu pod zákonnú hranicu
trestnej sadzby v uvedenom rozsahu za dostatočné.

S uvedeným výrokom o treste a odôvodnením prvostupňového súdu vo vzťahu k obžalovaným sa
nestotožňujem a to z nasledovných dôvodov.

V prvom rade chcem poukázať na skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie o použití zmierňovacieho

ustanovenia v zmysle § 39 Tr. zák. neodôvodnil, pričom práve z predmetného ustanovenia § 39 Tr. zák.
je zrejmé, že k uvedenému postupu a ukladaniu trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby súd pristúpi výlučne z dôvodu mimoriadnych okolností prípadu, prípadne vzhľadom k pomerom
páchateľa. Súd napriek tomu neuviedol jednu mimoriadnu okolnosť vo vzťahu k obžalovaným, ktoráby odôvodňovala aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zákona. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd
poukázal výlučne na vyhlásenie o uznaní viny obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom
na žiadne iné mimoriadne okolnosti odôvodňujúce použitie ustanovenia § 39 Tr. zák. súd nepoukázal.

Na rozdiel od názoru prvostupňového súdu som toho názoru, že obžalovaní sa dopustili mimoriadne
závažnej a pre spoločnosť veľmi nebezpečnej a škodlivej trestnej činnosti, ktorá zanecháva stopy na
zdraví, ale predovšetkým následnom protiprávnom správaní konečných, často závislých užívateľov
pervitínu a heroínu spôsobu jeden veľký spoločenský problém. Zo samotného vykonaného vyšetrovania,

predovšetkým z odtajnených prepisov telefonickej komunikácie obžalovaných s konzumentmi
jednoznačne vyplynulo, že okrem konečných užívateľov drog, ktorí boli vypočutí v predmetnej trestnej
veci v postavení svedkov, bola klientela obžalovaných podstatne širšia. Uvedené skutočnosti určite
potom nie sú dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. vo vzťahu k
obžalovaným, naopak podmieňuje ukladanie trestu odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby.

Nestotožňujem sa s výrokom o treste, a to z dôvodu mimoriadneho zníženia trest podľa § 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Tr. zák., pretože takýto trest nezabezpečuje ani dostatočnú ochranu spoločnosti pred
páchateľom trestného činu a mám za to, že obžalovaným bol uložený trest v rozpore s § 34 ods. 1,
ods. 4 Tr. zák.

Vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a teda priznanie sa k spáchaniu trestného
činu, má procesnoprávne následky spočívajúce v obmedzenom rozsahu ďalšieho dokazovania, avšak
takéto vyhlásenie samo o sebe nemôže byť dôvodom na čisto formálne a mechanické mimoriadne
zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Vo vzťahu k predmetnej skutočnosti vyhlásenie
obžalovaných učinené na hlavnom pojednávaní nijako zásadne nedomohlo k náležitému objasneniu

skutku. Mám za to, že dôkazy, ktoré zabezpečili orgány činné v trestnom konaní boli dostatočné na
usvedčenie obžalovaných zo skutkov kladených im za vinu. Uloženie trestu v rámci základnej trestnej
sadzbe nepovažujem u obžalovaných za neprimerane prísne.

Použitie ustanovenia § 39 Tr. zák. v danom prípade nebolo odôvodnené žiadnymi takými konkrétnymi

skutočnosťami,ktorébyjehopoužitielegitimovaliakozákonnéasprávne.Úlohousúdujeajzrozumiteľne
vysvetliť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané. Pri rešpektovaní
zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu a závažnosť činu či osobnosť páchateľa, dôkaznú
náročnosť veci, preto Trestný zákon priznáva súdu na túto situáciu reagovať možnosťou zníženia
trestu mimo hraníc zákonnej trestnej sadzby. Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa súd, pri

mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, vychádzal iba z vyhlásenia viny obžalovaných, čo však
samo o sebe neodôvodňuje automatické, čisto mechanické, zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby.

Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov

na ostatných členov spoločnosti - potencionálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu
nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie, a teda nedochádza ani
k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Mimoriadne znížený trest uložený v tejto trestnej veci u
obžalovaných nepovažujem za spôsobilý odradiť iných potenciálnych páchateľov od páchania závažnej
a spoločensky nebezpečnej trestnej činnosti, za akú je obžalovaný trestne stíhaný.

Je teda otázne z akého dôvodu sa javí uloženie trestu v rámci zákonnom zníženej trestnej sadzby
po zohľadnení jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti, ako neprimerane prísne u osoby
obžalovaného C., prípadne bez priťažujúcej okolnosti u obžalovaného D.. Práve s poukazom na osobu
páchateľov sa uložené tresty javia ako neprimerane benevolentné a to najmä s poukazom na doterajší

život páchateľov, ako aj rozsah jej činnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne
rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/111/2020 zo dňa 07.01.2021 zrušil vo výroku o treste z
dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a vo veci sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol

a uložil obžalovaným nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby
podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., u obžalovaného D. podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. ,§ 36 písm. l/ Tr. zák. a
u obžalovaného C. podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. so zaradením oboch
pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia za použitia ustanovenia §48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. Súčasne navrhujem, aby im bol uložený podľa § 76 ods. 1 Tr. zák.
ochranný dohľad v polovici zákonného rozpätia a podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložené ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Obžalovaným navrhujem uložiť trest prepadnutia veci -

finančnej hotovosti 50 Eur (C.) a zistených vecí ( D.). “

Obhajca obžalovaného Q. C. v písomnom odôvodnení odvolania uviedol nasledovné:

„Samosudkyňa uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov v napadnutom rozhodnutí odôvodnila
s poukazom na ust. § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 per analogiam Trestného zákona, keď znížila o jednu
tretinu dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom.

Obžalovaný má však za to, že okrem samosudkyňou už zohľadnených skutočností, na základe ktorých
došlo k mimoriadnemu zníženiu trest, nebola dostatočne zohľadnená významná miera spolupráce

obžalovaného v prípravnom konaní v inej trestnej veci vedenej na OKP KR PZ v Trenčíne pod
ČVS:KRP-49/1-VYS-TN-2020,vktorejsavýznamnoumieroupodieľanausvedčenípáchateľovzávažnej
drogovej činnosti. S poukazom na takúto spoluprácu obžalovaného samosudkyňa opomenula pri
ukladaní trestu zohľadniť takúto spoluprácu, a vo výraznejšej miere aplikovať mimoriadne zníženie trestu
nad rámec použitého § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák.

Významnámieraspolupráceobžalovanéhovinejtrestnejveci(OKPKRPZTNpodČVS:KRP-49/1-VYS-
TN-2020) bola deklarovaná na hlavnom pojednávaní dňa ´07.01.2021 nielen obhajcom obžalovaného,
ale aj samotným prokurátorom prítomným na hlavnom pojednávaní, pričom boli zároveň predložené aj
vecné dôkazy spočívajúce vo vyjadrení kpt. JUDr. R. D. a v zápisnici o vydaní veci zo dňa 04.11.2020.

Vydanou vecným dôkazom bol mobilný telefón obsahujúci komunikáciu, s v tom čase osobou podozrivou
zo závažnej trestnej činnosti na pozícií významného drogového dílera zásobujúceho široké okolie
Trenčianskeho kraja.

Poukazujem, že k vydaniu veci - mobilného telefónu došlo už dňa 04.11.2020 v čase pred podaním

obžaloby, a to na základe dobrovoľnosti, keďže predmetný mobilný telefón nebol v rámci trestnej veci
obžalovaného zaistený, teda OČTK ním nedisponovali.

V súčasnej dobe už bolo dvom konkrétnym osobám vyšetrovateľom OKP KR PZ v Trenčíne
pod ČVS:KRP-49/1-VYS-TN-20 vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/
Tr. zák., pričom podkladom pre toto rozhodnutie bolo okrem iných aj výpoveď klienta Q. C., ktorý pri
výsluchu popísal páchanie drogovej trestnej činnosti obvinenými, tak ako to potvrdzujú aj ďalšie vo
veci zadovážené dôkazy. Uvedené obžalovaný v odvolacom konaní potvrdzuje aj priložením vyjadrenia

príslušného vyšetrovateľa kpt. JUDr. R. D..

Zo spisového materiálu vyplynulo, že obžalovaný nie je dílerom drog, ale len ich užívateľom. Práve za
týmto účelom si drogy zabezpečoval a nie za účelom ich predaja a dosahovania zisku. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj vykonaná domová prehliadka, počas ktorej sa nenašla žiadna veci dôležitá pre trestné

konanie, ani žiadna finančná hotovosť a taktiež ani žiadny drogy. Obžalovaný mal dlhé roky stabilné a
lukratívne zamestnanie s nadštandardným príjmom a práve z tohto príjmu si drogy pre svoju potrebu
zabezpečoval. Obžalovaný je vysokoškolsky vzdelaný a pochádza zo slušnej a serióznej rodiny. Je
všeobecne známe, že osoba ktorá je závislá od užívania drog sa pohybuje v drogovej komunite a je
v styku s ďalšími osobami drogovo závislými. Títo užívatelia vypovedali v priebehu konania v pozícií

svedkov, pričom zhrnutím ich výpovedí možno konštatovať, že obžalovaný im nepredával žiadne veľké
množstvá drog, nechodili k nemu ako za dílerom a predajcom drog, alebo boli s ním v bežnom kontakte,
drogovo kamarátskom, kedy im obžalovaný poskytol tak, ako to vyplýva aj z ich výpovedí nepravidelne,
malé množstvo drogy a poväčšine aj nekvalitné, a to niekedy zadarmo, inokedy mu za to dali nejakú
hnuteľnú vec, inokedy malý finančný obnos. Zároveň, keď svedkovia vypočutí v predmetnej veci mali

drogu a obžalovaný nie, taktiež zase oni na revanš, poskytli drogu obžalovanému. Je to bežná prax v
komunite narkomanov, že tej kto drogu má, podelí sa s ostatnými, pričom keďže sám na zabezpečenie
drogy vynaloží finančné prostriedky, neposkytne kamarátom drogu zadarmo, ale aspoň za niečo.Dôkazom o tom, že obžalovaný si sám uvedomil svoje protiprávne konanie a najmä škodlivosť drogovej
trestnej činnosti pre spoločnosť, bolo ponúknutie spolupráce pri odhalení a usvedčení závažnej drogovej
trestnej činnosti, konkrétne osôb zabezpečujúcim distribúciu drog v Trenčianskom kraji.

Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov vzhľadom na okolnosti prípadu a
osobupáchateľapovažujeobžalovanýzaneprimeraneprísny,pričomvdanomprípadenazabezpečenie
ochrany spoločnosti, kedy aj záujem spoločnosti usvedčiť a potrestať skutočných drogových dílerov by
nemal prevyšovať záujem potrestať tých najposlednejších užívateľov, ktorí sa k droge dostanú práva

vďaka takýmto dílerom, postačuje aj trest kratšieho trvania.

S poukazom na vyššie uvedené a predovšetkým prínosnú spoluprácu v inej trestnej veci, ku ktorej došlo
k obvineniu dvoch osôb pre trestný čin - obzvlášť závažný zločin, kde im hrozí trest odňatia slobody v
sadzbe 10 až 15 rokov, má obžalovaný za to, že pri ukladaní trestu mal byť zároveň aplikovaný aj § 39
ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., kde je možné v trestnej veci obžalovaného

uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej 5 rokov.

V zmysle uvedeného obžalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok samosudkyne
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/111/2020 zo dňa 07.01.2021 v časti výroku o treste zmenil a uložil
trest odňatia slobody na dolnej hranici možnosti mimoriadneho zníženia trestu a to vo výmere minimálne

5 rokov. “

Obhajkyňa obžalovaného A. D. v písomnom odôvodnení odvolania a jeho doplnení uviedla nasledovné:

„ Obžalovaný A. D. má v registri trestov vyznačené 2 odsúdenia, prvé zo dňa 09. 09. 2016 Okresným
súdom Trenčín pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia
slobody pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Druhé
odsúdenie je rakúskym súdom AG Ohringen zo dňa 04.03.2020 pre jazdu pod vplyvom alkoholu, kde
mu bol uložený peňažný trest. V evidencii priestupkov má 7 záznamov, z toho 6 záznamov je pre

porušenie pravidiel v cestnej premávke. Z výkonu väzby je hodnotený kladne. Pri ukladaní trestov súd
postupoval v zmysle zásad ukladania trestov podľa §34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osoby páchateľov, ich pomery a možnosť ich nápravy, tiež prihliadol na to, že trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

U obžalovaného JV. D. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle §36 písm. 1) Trestného zákona a
to, že sa k trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval. Je nesporné, že napomáhal orgánom činným
v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti a taktiež v konaní pred súdom, ked' dal vyhlásenie
o svojej vine v celom rozsahu, čím významne uľahčil v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní
dokazovanie ich trestnej činnosti a okrem iného aj prispel k hospodárnosti celého trestného konania

vzhľadom na podstatne obmedzený rozsah dokazovania. Túto skutočnosť mu súd nezohľadnil v podobe
priznania poľaličujúcej okolnosti zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona, pretože jeho napomáhanie
súdu pri objasňovaní trestnej činnosti sa premietlo do použitia priaznivejšieho ustanovenia zákona pre
ukladanie trestu a to pri mimoriadnom znížení trestu analogicky ako v konaní o dohode o vine a
treste. Je preukázané, že obžalovaný spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní na odhalení

ďalšej drogovej trestnej činnosti, avšak danej trestnej veci zatial' nedošlo k vzneseniu obvinenia a túto
skutočnosť nie možné považovať za pol'ahčujúcu okolnosť zmysle § 36 písm. o) Trestného zákona, pri
ktorej sa vyžaduje prispenie k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny,
alebo teroristickej skupiny. U obžalovaného A. D. súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť Po zvážení
všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky

okolností prípadu súd dospel k záveru, že u obžalovaného je nevyhnutné uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody, pretože trestná sadzba pri §172 ods. 2 Trestného zákona je 10 až 15 rokov.
Pri použití mimoriadneho zníženia trestu per analógiám podľa §39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona bolo možné znížiť u obžalovaného dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu, teda dolná hranica bola stanovená na 6 rokov a 8 mesiacov (80 mesiacov). Súd vychádzal zo

skutočnosti, že mimoriadne zníženie dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody s analogickým
použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona pri vyhlásení o vine obžalovaného nie je
obligatórne a nemôže byť automatické, avšak v prípade oboch obžalovaných pri zohľadnení všetkých
okolností prípadu a korešpondovania s účelom trestu deklarovaným v § 34 ods. 1 Trestného zákonaje zákonné a spravodlivé. Uložený trest u obžalovaného A. D. vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov (na
dolnej hranici zákonom zníženej trestnej sadzby) so zaradením obžalovaného do ústavu pre výkon
trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 4 Trestného zákona zodpovedajú zásadám

ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ktorých účelom je na jednej strane
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a na druhej strane vytvoriť podmienky na ich prevýchovu, aby viedli riadny život, pôsobiť motivujúco
a súčasne odradiť iných od páchania trestnej činnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Aj ked' mal súd obžalovaného z dôvodu, že spáchal obzvlášť závažný zločin

zaradiť pre výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, nezistil skutočnosti, ktoré by
preukazovali výraznú mieru narušenia osobnosti obžalovaného, a preto nepovažoval jeho zaradenie do
ústavu s maximálnym stupňom stráženia za nevyhnutné, pričom jeho náprava bude lepšie zabezpečená
v ústave pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zdôvodnenie obhajoby: Obžalovaný A. D.
na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trenčín dal vyhlásenie vinný a ku skutku sa v
celom rozsahu priznal a skutok úprimne oľutoval. Naviac spolupracoval aktívne s OČTK a pomáhal

objasniť aj iné trestné činy drogového charakteru. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR a aj NS SR
vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní viny možno postaviť na roveň uzavretia dohody o
vine a treste obvineného s prokurátorom, a kde v takýchto prípadoch je možné znížiť dolnú hranicu
zákona stanovenej trestnej sadzby až o 1/3. Vyhlásením obžalovaného sa podstatne zjednoduší a
zrýchli hlavné pojednávanie, kde dokazovanie sa vykoná v takomto prípade len čo do trestu. Je to

ekonomickejšie, rýchlejšie pre všetky procesné strany a súd tým tiež nie je nadmerne zaťažovaný.
Spolupráca obvineného, resp. obžalovaného s OČTK je ešte ďalším samostatným
dôvodom na zníženie zákonom stanovenej dolnej hranice trestnej sadzby o viac ako len 1/3. U
obžalovaného A. D. súd 1. stupňa zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle §36 písm. 1) Trestného
zákona a to, že sa k trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval. Je nesporné, že napomáhal

orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti a taktiež v konaní pred súdom,
ked' dal vyhlásenie o svojej vine v celom rozsahu, čím významne uľahčil v konaní pred súdom na
hlavnom pojednávaní dokazovanie ich trestnej činnosti a okrem iného aj prispel k hospodárnosti celého
trestného konania vzhľadom na podstatne obmedzený rozsah dokazovania. Túto skutočnosť mu súd I.
stupňa nezohľadnil v podobe priznania pol'ahčuiúcej okolnosti zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona,

pretožejehonapomáhaniesúdupriobjasňovanítrestnejčinnostisapremietlodopoužitiapriaznivejšieho
ustanovenia zákona pre ukladanie trestu a to pri mimoriadnom znížení trestu analogicky ako v konaní
o dohode o vine a treste. Súd I. stupňa nesprávne právne vyhodnotil spoluprácu obžalovaného A. D.
ako ďalšiu samostatnú poľahčujúcu okolnosť. Je preukázané, že obžalovaný aktívne spolupracuje s
OČTK pri objasňovaní ďalších trestných činov drogového charakteru, kde aj ked' zatial' nie je vznesené

obvinenie konkrétnej osobe za takýto druh trestnej činnosti, to však nemá vplyv na to, že aj zásluhou
obžalovaného je tu možnosť OČTK odhaliť skutočného dílera drog, od ktorého drogy nakupovali aj
obaja obžalovaní. Usvedčením takejto osoby má význam jednak z hľadiska individuálnej prevencie, ale
najmä z pohľadu generálnej prevencie, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá vo veľkom rozsahu predávala
a ešte stále predáva viacerým osobám, a teda je v záujme nás všetkých, v záujme celej spoločnosti

na zabránení takejto osobe pokračovať v páchaní drogovej trestnej činnosti (dílerstva), kedy v mnohých
prípadoch ako konzumenti vystupujú aj maloleté deti, resp. deti. Trestné konanie je určitý procesný
postup, kedy aj na základe operatívnych poznatkov, resp. poznatkov aj od tretích osôb, ich svedectvu
je možné neskôr na základe aj iných ďalších dôkazov usvedčiť páchateľa, resp. začať voči nemu
ako osobe trestné stíhanie. Teda aj vďaka obžalovanému, jeho svedeckej výpovede ako procesného

dôkazu je možné prispieť k usvedčeniu dílera drog. Spolupráca obvineného, resp. obžalovaného, vďaka
ktorému sa výraznou mierou prispeje k objasneniu trestného činu, je možné preto taktiež považovať za
poľahčujúcu okolnosť, ktorá má za následok zníženie dolnej hranice trestnej sadzby o viac ako len 1/3
zákonnej dolnej hranice trestnej sadzby, o to viac, že sa jedná o drogovú trestnú činnost', na odhalenie
ktorej má spoločnosť veľký záujem. Aktívna spolupráca obvineného, resp. obžalovaného s OČTK a

priznanie a 01'utovanie viny (vyhlásenia viny na hlavnom pojednávaní) sú dostatočnými dôvodmi, pre
ktoré zákon umožňuje znížiť zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby pre prejednávaný trestný
čin o viac ako len 1/3.

V neposlednom rade poukazujem a odkazujeme aj záverečné reči obhajcu a obžalovaného A. D., kde je

opísaný silný životný príbeh obžalovaného A. D., jeho zlyhanie ako osoby, ktorá sa nedokázala vymaniť
z vplyvu drog a závislosti. Nejedná sa o žiadneho dílera a predavača drog. Drogy si kupoval práve
tak len v rozsahu svojej potreby a kamarátsky vymohol, ked' iný kamarát momentálne nemal drogu v
dispozícii. Z týchto dôvodov preto obhajoba navrhujeme, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súdrozhodnutie súdu I. stupňa zmenil čo do trestu a stupňa zaradenia, a to tak, že uloží obžalovanému
A. D. nepodmienečný trest odňatia slobody v rozsahu 5 rokov so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

V doplnenom odôvodnení odvolania v prílohe zasielame rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zo dňa
19.02.2021, č.k. 8T/1/2021, ktorý je skutkovo a právne totožný s prejednávaným prípadom. V tomto
konaní obžalovaný S. M. a Z. N. sa dopustili obzvlášť závažného trestného činu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §

172ods.1,písm.c),d),ods.2písm.c)Trestnéhozákonaspoukazomna§158písm.j)Trestnéhozákona
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo im bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8
Trestného zákona, s prihliadnutím k § 36 písm. j), písm. 1, písm. rO Trestného zákona, za použitia §
39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov. Obaja obžalovaní sa ku skutku
priznali, oľutovali ho sa na hlavnom pojednávaní učinili 1 vyhlásenie vinný. Počas prípravného konania

aktívne spolupracovali s OČTK pri odhaľovaní inej drogovej trestnej činnosti, pričom ešte žiadnej osobe
na základe ich svedectva nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe. Súd pri stanovení výšku trestu
zohľadnil všetky hore uvedené skutočnosti a nepodmienečný trest odňatia slobody im mimoriadne znížil
až na maximálnu výšku zákonom stanovenej možnosti mimoriadneho zníženia, tj. až na päť rokov. Z
hľadiska určitej predvídavosti súdnych rozhodnutí sme toho názoru, že pri skutkovo a právne rovnakých,

resp. totožných prípadoch by súdy mali konať a rozhodovať rovnako, a kde vzhľadom na skutkovú a
právnutotožnosťobochtrestnýchvecíbymalibyťajtotožnérozhodnutia,najmäzohľadneniespolupráce
obvinených, resp. obžalovaných s OČTK ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť'.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný A. D. prostredníctvom svojej obhajkyne. Vo

vyjadrení obhajoba uviedla nasledovné:

„Dňa 03.02.2021 nám bolo doručené zdôvodnenie odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín
zo dňa 28.01.2021. K zdôvodneniu odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín obžalovaný A.
D. prostredníctvom obhajcu uvádzame nasledovné:

Obžalovaný A. D. na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trenčín dal vyhlásenie vinný
a ku skutku sa v celom rozsahu priznal a skutok úprimne oľutoval. Naviac spolupracoval aktívne s
OČTK a pomáhal objasniť aj iné trestné činy drogového charakteru. Podľa ustálenej judikatúry súdov
SR a aj NS SR vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní viny možno postaviť na roveň
uzavretia dohody o vine a treste obvineného s prokurátorom, a kde v takýchto prípadoch je možné

znížiťdolnúhranicuzákonastanovenejtrestnejsadzbyaž01/3.Vyhlásenímobžalovanéhosapodstatne
zjednoduší a zrýchli hlavné pojednávanie, kde dokazovanie sa vykoná v takomto prípade len čo do
trestu. Je to ekonomickejšie, rýchlejšie pre všetky procesné strany a súd tým tiež nie je nadmerne
zaťažovaný. U obžalovaného A. D. súd I. stupňa zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.
1) Trestného zákona a to, že sa k trestnej činnosti priznali a túto úprimne oľutovali. V konaní pred

súdom dal vyhlásenie o svojej vine v celom rozsahu, čím významne uľahčil v konaní pred súdom na
hlavnom pojednávaní dokazovanie ich trestnej činnosti a okrem iného aj prispel k hospodárnosti celého
trestného konania vzhľadom na podstatne obmedzený rozsah dokazovania. Taktiež je preukázané, čo
potvrdil aj dozorujúci prokurátor, že obžalovaný aktívne spolupracuje s OČTK pri objasňovaní ďalších
trestných činov drogového charakteru, kde aj ked' zatial' nie je vznesené obvinenie konkrétnej osobe,

to však nemá vplyv na to, že aj zásluhou obžalovaného je tu možnosť OČTK odhaliť skutočného dílera
drog, od ktorého drogy nakupovali aj obaja obžalovaní. Usvedčením takejto osoby má význam jednak z
hľadiska individuálnej prevencie, ale najmä z pohľadu generálnej prevencie, nakoľko sa jedná o osobu,
ktorá vo veľkom rozsahu predávala a ešte stále predáva viacerým osobám, a teda je v záujme nás
všetkých, v záujme celej spoločnosti na zabránení takejto osobe pokračovať v páchaní drogovej trestnej

činnosti (dílerstva), kedy v mnohých prípadoch ako konzumenti vystupujú aj maloleté deti, resp. deti.
Trestné konanie je určitý procesný postup, kedy aj na základe operatívnych poznatkov, resp.poznatkov
aj od tretích osôb, ich svedectvu je možné usvedčiť páchateľa, resp. mu aspoň vzniesť obvinenie.
Teda aj vďaka obžalovaným, ich svedeckej výpovede ako procesného dôkazu je možné usvedčiť dílera.
Spolupráca obvineného, resp. obžalovaného, vďaka ktorému sa výraznou mierou prispeje k objasneniu

trestného činu, je možné považovať za poľahčujúce okolnosti, ktoré majú za následok zníženie dolnej
hranice trestnej sadzby, o to viac, že sa jedná o drogovú trestnú činnost', na odhalenie ktorej má
spoločnost' veľký záujem. Obžalovaný A. D. má v registri trestov vyznačené 2 odsúdenia, prvé zo dňa
09. 09. 2016 Okresným súdom Trenčín pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona napodmienečný trest odňatia slobody pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol
odsúdený. Druhé odsúdenie je rakúskym súdom AG Ohringen zo dňa 04.03.2020 pre jazdu pod vplyvom
alkoholu, kde mu bol uložený peňažný trest. V evidencii priestupkov má 7 záznamov, z toho 6 záznamov

je pre porušenie pravidiel v cestnej premávke. Z výkonu väzby je hodnotený kladne. Oba trestné činy
obžalovaného A. D. sú ex offo zahladené a na jeho osobu sa pozerá akoby nebol odsúdený, kde z tohoto
dôvodu nie je možné pri ukladaní trestu na tieto skutočnosti prihliadať. Aktívna spolupráca obvineného,
resp. obžalovaného s OČTK a priznanie a oľutovanie viny (vyhlásenia viny na hlavnom pojednávaní)
sú dostatočnými dôvodmi, pre ktoré zákon umožňuje znížiť zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej

sadzby pre prejednávaný trestný čin. Z týchto dôvodov považujeme za správne, no najmä zákonné, ked'
súd uložil obžalovanému trest pod dolnou hranicou zákonnej sadzby. Z týchto dôvodov nepovažujeme
odvolanie prokurátora, v znení jeho odôvodnenia, za vecne a právne správne, a preto navrhujeme, aby
bolo odvolanie prokurátora zamietnuté ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných

dôvodov odvolania a navrhol rozhodnúť podľa návrhu v písomných dôvodoch odvolania a odvolania
obžalovaných navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Obaja obžalovaní prostredníctvom svojich obhajcov
navrhli vyhovieť ich odvolaniam a zamietnuť odvolanie prokurátora.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uložených trestoch
odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej

prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania
prokurátora a oboch obžalovaných nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu podanými odvolaniami
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uložených trestoch obom obžalovaným, odvolací súd

konštatuje, že v podaných odvolaniach a ich dôvodoch nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného
charakteru, existencia ktorých by sama osebe zakladala dôvod na zrušenie napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu. Na základe preskúmania veci odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
ani existenciu takýchto procesných chýb, v podaných odvolaniach nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania zákonnosti a odôvodnenosti samotných, podanými odvolaniami napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu o trestoch, uložených obom obžalovaným odvolací súd dospel k
záveru, že napadnuté výroky rozsudku okresného súdu sú správne a zákonné.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, z tohto odvolania a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že
prokurátor namietal nesprávnosť aplikácie ustanovenia § 39 Trestného zákona a neprimeranú miernosť
uložených trestov. Podľa dôvodov odvolaní obžalovaných je zo strany obhajoby namietaná nesprávna
aplikácia ustanovení o poľahčujúcich okolnostiach a neprimeraná prísnosť uložených trestov.

Na základe preskúmania veci z dôvodov uvedených v odôvodnení odvolania prokurátora sa odvolací
súd nestotožnil s názorom prokurátora o nesprávnej aplikácii § 39 Tr. zák. a o neprimeranej miernosti
trestov, uložených obžalovaným napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Pokiaľ prokurátor v dôvodoch odvolania argumentoval závažnosťou činu poukazujúc na spôsob a

rozsah spáchania činu a naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, odvolací
súd považuje za potrebné poukázať, že v prípade trestného činu podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. ide o
skutočne závažný trestný čin, ktorého závažnosť zákonodarca vyjadril už samotnou trestnou sadzbou,
ustanovenou v osobitnej časti Trestného zákona pre tento kvalifikovaný trestný čin, teda sadzbou
desať rokov až pätnásť rokov. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že z hľadiska kritérií

§ 34 ods. 4 Tr. zák. bol trestný čin spáchaný obžalovaným D., ako aj obžalovaným C., spôsobom,
ktorý zákonodarca podľa znenia skutkovej vety tohto trestného činu obvykle predpokladá pri jeho
páchaní. Z uvedených dôvodov preto ani odvolací súd v súlade s názorom okresného súdu nepovažoval
zistené okolnosti spáchania trestnej činnosti obžalovanými za okolnosti, ktoré by rozhodným spôsobomzvyšovali zákonodarcom v kvalifikovanej skutkovej podstate predpokladanú závažnosť trestnej činnosti
obžalovaných v tak podstatnej miere, že by aplikácia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. v prípade obžalovaných
znamenala neprimeranú miernosť uloženého trestu.

Odvolací súd nepovažoval za relevantnú argumentáciu prokurátora v dôvodoch odvolania, podľa
ktorej argumentácie obžalovaní mali distribuovať drogy podstatne širšej klientele oproti podanej
obžalobe.Uvedenétvrdenieprokurátorapodľanázorutohtosenátuodvolaciehosúduporušujezákonom
garantovanú prezumciu neviny obžalovaných vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam prokurátora. Pokiaľ by

prokurátormalbyťskutočnepresvedčenýoodôvodnenostitýchtojehotvrdení,podľanázoruodvolacieho
súdu vyvstáva otázka, akým spôsobom si prokurátor plní svoju zákonnú povinnosť podľa v § 2 ods. 5 Tr.
por. stíhať všetky trestné činy (všetky konania páchateľov, napĺňajúce pojmové znaky trestného činu),
o ktorých sa dozvedel.

K námietke prokurátora o nedôvodnosti použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods.

4 Tr. zák. v prípade oboch obžalovaných považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v danom
prípade okresný súd pri ukladaní trestov obom obžalovaným aplikoval konkrétne ustanovenie § 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Tento postup okresného súdu je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade
so stanoviskom, publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. 44/2017. Podľa uvedeného stanoviska analogická aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2

písm. d) , ods. 4 Tr. zák. je prípustná v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. Keďže
ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. neustanovuje ako zákonnú podmienku pre aplikáciu uvedeného
ustanovenia aj naplnenie podmienok, uvedených v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák., argumentáciu
prokurátora v dôvodoch jeho odvolania o nezákonnej (ničím neodôvodnenej) aplikácii ustanovenia § 39
Tr. zák. okresným súdom na prejednávaný prípad považoval odvolací súd za nedôvodnú.

Pokiaľ prokurátor v dôvodoch svojho odvolania namietal, že s poukazom na poznatky o osobách
obžalovaných, najmä ich deliktuálnu minulosť, nie je možné aplikovať okresným súdom použité
zmierňovacie ustanovenie pri ukladaní trestov obžalovaným, odvolací súd sa ani s touto argumentáciou
prokurátora nestotožnil.

V prípade obžalovaného C. sa odvolací súd nemohol stotožniť s argumentáciou prokurátora, že tento
obžalovaný bol doposiaľ „trikrát súdne trestaný“. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že tento
obžalovaný má v registri trestov tri záznamy, pričom pri prvých dvoch záznamoch platí zákonná fikcia
neodsúdenia. Preto možno dať za pravdu prokurátorovi len v tom, že tento obžalovaný sa v predmetnom

prípade dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky. Okolnosť, že z poznatkov o osobe tohto obžalovaného možno dôvodne
vyvodiť existenciu určitých sklonov k páchaniu v porovnaní s prejednávanou trestnou činnosťou menej
závažných deliktov už pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti, okresný súd nepochybne zohľadnil
v tom, že tomuto obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.

Obdobné úvahy platia aj pre prípad obžalovaného D.. V prípad záznamu pod číslom 1. v registri trestov
je nutné aplikovať zákonnú fikciu neodsúdenia. Druhý záznam sa týka odsúdenia cudzím súdom.
Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený záznam v registri trestov o odsúdení tohto obžalovaného
súdom štátu Európskej únie z hľadiska riešenia otázok, podstatných pre rozhodnutie o výmere trestu

v prejednávanom prípade, nedáva rozhodné informácie v prospech podstatného zvýšenia závažnosti
činu tohto obžalovaného („Výška jednotlivej pokuty: 20, Mena pokuty: EUR, ..... Trest: Zrušenie platnosti
vodičského preukazu ...“). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj vo vzťahu ku skutkovým
okolnostiam, zvyšujúcim závažnosť činu, nesie dôkazné bremeno prokurátor. Podľa názoru odvolacieho
súdu okolnosť, že z poznatkov o osobe aj tohto obžalovaného možno dôvodne vyvodiť existenciu

určitých sklonov k páchaniu menej závažných deliktov už pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti,
okresný súd tiež nepochybne zohľadnil v tom, že ani tomuto obžalovanému nepriznal poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.

S poukazom na to, ani podľa názoru odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania

nevyplývajú také závažné okolnosti, ktoré by v tak podstatnej miere zvyšovali závažnosť činu u oboch
obžalovaných jednotlivo do takej miery, že by v ich prípade bola neudržateľná analogická aplikácia
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. v zmysle stanoviska, publikovaného v Zbierke stanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepublikypodč.44/2017,odvolacísúddospelkzáveru,
že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Na základe preskúmania veci z dôvodov uvedených v odôvodneniach odvolaní obžalovaných sa
odvolací súd nestotožnil ani s názorom obžalovaných o nesprávnosti aplikácie ustanovení § 36 Tr. zák.
a o neprimeranej prísnosti trestov, uložených obžalovaným napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Pokiaľ ide o obhajobou obžalovaného C. navrhované vykonanie dokazovania zabezpečením správ od

orgánov činných v trestnom konaní, konajúcich v iných trestných veciach, v ktorých má tento obžalovaný
napomáhať pri objasňovaní, odvolací súd tomuto návrhu nevyhovel z dôvodu, že tieto správy nie
sú významné z hľadiska zákonnosti uloženého trestu. Pokiaľ dôvodom tohto návrhu na vykonanie
dokazovania by podľa názoru obhajoby malo byť priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. o) Tr.
zák. (páchateľ prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo
teroristickej skupiny), podľa názoru odvolacieho súdu takéto obhajobou navrhované dokazovanie by

objektívne nebolo spôsobilé priniesť rozhodné poznatky pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Išlo
by totiž len o sprostredkované informácie, ktoré by súdu neumožňovali na základe vlastných skutkových
zistení objektívne posúdiť naplnenie pojmových znakov tejto poľahčujúcej okolnosti v prejednávanej
veci. Preto odvolací súd uvedený návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Na druhej strane odvolací
súd nemá dôvod pochybovať o napomáhaní obžalovaných pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným

orgánom, konajúcim v iných trestných veciach, čo popri vyhlásení o vine okresný súd zrejme zohľadnil v
rámci analogickej aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) v spojení s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák.

OdvolacísúdsanestotožnilanisdôvodnosťounávrhuobhajkyneobžalovanéhoD.vzáverečnomnávrhu
na verejnom zasadnutí, podľa ktorého návrhu by mala byť tomuto obžalovanému priznaná poľahčujúca

okolnosť aj podľa § 36 písm. m) Tr. zák. (páchateľ sám oznámil trestný čin príslušným orgánom),
keďže obsah spisového materiálu neobsahuje skutkové podklady k pozitívnej aplikácii uvedeného
ustanovenia.

Pokiaľ ide o obhajobou oboch obžalovaných namietanú neprimeranú prísnosť trestov, uložených obom

obžalovaným, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obaja obžalovaní sa dopustili závažnej
trestnej činnosti, obzvlášť závažného zločinu, ktorého závažnosť vyjadruje zákonodarcom ustanovená
trestná sadzba v osobitnej časti Trestného zákona, trest odňatia slobody desať rokov až pätnásť rokov. S
poukazom na uvedené preto podľa názoru odvolacieho súdu uloženie trestu odňatia slobody postupom
podľa § podľa analógie § 39 ods. 2 psím. d) Tr. zák. v zásade nie je spôsobilé k vyvodeniu odôvodneného

záveru o neprimeranej prísnosti uloženého trestu. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v
prejednávanej citlivo zohľadnil všetky skutočnosti v prospech aj v neprospech oboch obžalovaných,
rozhodné z hľadiska ukladania trestu obom obžalovaným, prihliadajúc i na tie podstatné skutočnosti,
ktorými argumentovali strany v dôvodoch svojich odvolaní. Preto sa odvolací súd nestotožnil ani s
opodstatnenosťou obhajobou namietanej neprimeranej prísnosti trestov, uložených obom obžalovaným

napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Nazákladepreskúmaniasprávnostiodvolanímnapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolací
súdnezistilanichybyodvolanímprokurátoraaobžalovanýchnevytýkané,ktorébyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na

vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaných nie sú dôvodné,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.