Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/10/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812202036
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5812202036.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v spore žalobcu: T. Y., nar. X. X.

XXXX, bytom XXX XX I. XXX, zastúpený: Mgr. Igor Palider, Zubrohlava, Klinec II, č. 215, 029 43, proti
žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151
700, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.774,63 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšku návrh žalobcu zamieta.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 70,78%. O výške trov konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca je povinný uhradiť štátu trovy konania vo výške vo výške 254,12 Eur a to na účet IBAN: U.,
VS: 5620568918, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaná je povinná uhradiť štátu trovy konania vo výške vo výške 43,48 Eur a to na účet IBAN: U.,

VS: 5620569018, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29. 3. 2012 žiadal a uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 18 986,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 7. 2011 do
zaplatenia o trovy konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 24. 11. 2010
zavinenej výlučne poistencom žalovaného spôsobil U. V. jazdiaci s osobným motorovým vozidlom eč.
B. žalobcovi jazdiacemu na nákladnom motorovom vozidle AVIA eč. B. škodu, ktorú žalovaný eviduje
ako poistnú udalosť pod č. 1090102772. Žalobca uplatňuje náhradu škody priamo voči žalovanému
v zmysle § 15 zák. č. 381/2001 Z.z.. Škoda na strane žalobcu spôsobená poistencom žalovaného

pri dopravnej nehode pozostáva z nasledovných položiek: *Úplné zničenie špeciálneho vozidla AVIA
XX N PHZ eč. B., ktoré slúžilo na prepravu koní, ktorého všeobecná hodnota predstavuje minimálne
3.000,- Eur. Uvedené vozidlo bolo po dopravnej nehode podľa potvrdenia zo dňa 27. 12. 2010 úplne
a trvale vyradené z evidencie a bolo zapísané na mene manželky žalobcu Y. Y. avšak patrilo do BSM.
Žalovaný za uvedené vozidlo poskytol náhradu vo výške 358,10 Eur. Rozdiel oproti všeobecnej hodnote
tohto poškodeného vozidla potom predstavuje sumu 2.641,90 Eur. Žalobcovi taktiež vznikla škoda aj
vo forme ušlého zisku, nakoľko žalobca pracuje od roku 2005 ako živnostník pri zvoze dreva v lese

s konským záprahom. Konský záprah využíva v šesťdňovom pracovnom cykle týždenne, s výnimkou
nedieľ, štátnych a cirkevných sviatkov a v dňoch s osobitne nepriaznivým počasím, v priemere 10 hodím
denne. V dôsledku nehody došlo u žalobcu k ušlému zisku za obdobie od 24. 11. 2010 do 4. 3. 2011,
kedy si poškodený zakúpil nové ťažné kone na prácu v lese a získal svoj príjem. V mesiaci 11/2010neodpracoval 4 pracovné dni, v mesiaci 12/2010 neodpracoval 22 pracovných dní, v mesiaci 01/2011
neodpracoval 23 pracovných dní, v mesiaci 02/2011 neodpracoval 24 pracovných dní, v mesiaci
03/2011 neodpracoval 4 pracovné dní, čo za uvedené obdobie predstavuje celkom neodpracovaných

dní. Obvyklá mesačná fakturácia za približovanie dreva koňmi predstavuje pri odpracovaní priemetne
25 dní mesačne u žalobcu cca 2.700,- Eur, pričom náklady na ustajnenie, kŕmenie, prevoz koní, osobné
a ostatné predstavujú do 400,- Eur mesačne. Denný ušlý zisk pri čistom prijme 92,- Eur/deň takto
predstavuje za dva kone 92 Eur/deň x 73 dní = 6.716,- Eur. *V súvislosti s dopravnou nehodou došlo
k ukráteniu dvoch koní po neúspešnej liečbe, keď ošetrujúci veterinár vykonal liečbu koní v dňoch

25.11.2010, 26.112010, 9.12.2010, 16.12.2010, 18.12.2010, 26.1.2011, 28.1.2011 a za uvedené si
účtoval sumu 628,73 Eur a následne v správe zo dňa 14.2.2011 navrhol veterinár MVDr. Igor Pukáč
utratenie zranených koní pre poruchu krívania tretieho stupňa. Žalobca takto musel utratiť oba kone. Išlo
o trojročného koňa PEJO v hodnote 5.000,- Eur a štvorročného v hodnote 4.000,- Eur, ktoré boli vo veľmi
dobrom zdravotnom stave a mohli byť ešte viac ako 15 rokov upotrebiteľné na práce pri približovaní
dreva. V účtovnom stave majetku poškodeného boli uvedené kone zaradené v sume 5.000,- Eur a

4000,- Eur. Hodnota oboch koní takto predstavuje sumu 9.000,- Eur. Žalobca si voči žalovanému riadne
uplatnil prípisom právneho zástupcu zo dňa 25. 6. 2011 nároky na náhradu škody spôsobenej v súvislosti
s dopravnou dňa 24. 10. 2010, pričom žalovaný ku dňu podania žaloby preukázané nároky žalobcu
neuspokojil a ani neodôvodnil svoje počínanie. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania od 1. 7. 2011,
kedy žalovaný mal k dispozícii všetky podklady o výške spôsobenej škody žalobcovi.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok
na náhradu škody čo do základu a do výšky v celom rozsahu, nakoľko nie je dostatočne preukázaná
príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou vyplývajúcej zo zvláštnej povahy prevádzky dopravného
prostriedku a vzniknutou škodou. Žalobcom uplatnená škoda vo výške 2.641,90 Eur predstavuje rozdiel

medzi žalobcom tvrdenou všeobecnou hodnotou vozidla 3.000,- Eur a plnením žalovaného vo výške
358,10 Eur. Žalovaný s takto stanovenou výškou škody nesúhlasí, nakoľko žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal tvrdenú všeobecnú hodnotu motorového vozidla. Žalobcom uplatnená suma predstavuje
náhradu za úplne zničené motorové vozidlo AVIA, hoci bola žalobcovi na základe ohliadky vykonanej
dňa 9. 12. 2010 žalovaným odporúčaná oprava vozidla, keďže náklady na opravu motorového vozidla

boli podstatne nižšie ako jeho všeobecná hodnota. Napriek odporúčanej oprave motorového vozidla
podal jeho držiteľ žiadosť o jeho vyradenie z evidencie a vozidlo bolo vyradené z evidencie dňa 27.
12. 2010. Žalobca teda aj napriek účelnosti opravy dal motorové vozidlo vyradiť z evidencie a následne
zošrotovať, čím si sám zväčšil rozsah škody na tomto vozidle. Nemôže byť na škodu poisťovateľa,
aby nahrádzal poškodenému - žalobcovi aj škodu na vozidle, ktorú si poškodený sám spôsobil tým, že

nerešpektoval odporúčanie poisťovateľa spočívajúce v možnosti opravy poškodeného vozidla. Žalovaný
taktiežnesúhlasísurčenímvýškyškody zautratenékone,nakoľkopriurčeníichcenyvychádzalžalobca
zo svojej účtovnej evidencie, pričom za škodu si uplatnil účtovnú hodnotu koní. Pri náhrade škody sa
vychádza zo všeobecnej ceny v čase poškodenia a nie z ich účtovnej hodnoty keďže všeobecná hodnota
veci nie je totožná s ich účtovnou hodnotou. Žalobca si uplatňuje celú účtovnú hodnotu koní v sume

9.000,- Eur tvrdiac, že takáto škoda mu vznikla útratou koní. Žalobca v skutočnosti kone nedal utratiť,
ale predal ich dňa 4. 3. 2011 predal za cenu 1.170,- Eur. Žalobcovi tak mohla vzniknúť
škoda len v rozsahu, ktorý predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou koní (nie účtovnou) a tým,
čo žalobca získal za predaj koní, t.j. sumou 1.170,- Eur.

3. K ušlému zisku 6.716,- Eur, ktorý si žalobca uplatnil v podanej žalobe ako súčin denného ušlého
zisku vo výške 92,- Eur za dva kone a počet neodpracovaných 73 dní (faktúra 4/2010), sa žalovaný
vyjadrilpísomnevpodanídoručenomsúdu24.2.2017.Taktouplatnenýnárokžalobcuohľadomnáhrady
ušlého zisku považuje žalovaný za nepreukázaný. Žalobca si tento ušlý zisk vypočítal ako teoretický
výnos vychádzajúci z faktúry za predchádzajúce obdobie. Nijakým spôsobom nepreukázal, či by reálne

dosiahol prijem, ktorého náhradu vo forme ušlého zisku požaduje a to i napriek tomu, že dôkazné
bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu.

4. Žalobca pred súdom uviedol, že je živnostníkom a v čase výsluchu mal prerušenú živnosť pre
nedostatok práce s koňmi a bol v evidencii úradu práce ako nezamestnaný. Ukončil aj zmluvy s chlapmi,

ktorí pre neho robili. Ako živnostník vykonával lesné práce s koňmi pri približovaní dreva a to pre
viacerých podnikateľov, pre ktorých pracoval 1 až 3 dni do týždňa a to v závislosti od množstva
dreva, ktoré bolo potrebné stiahnuť - priblížiť. Bolo normálne, že do týždňa robil aj pre dvoch až troch
podnikateľov, nakoľko tieto približovacie práce robil s troma koňmi a tak to išlo rýchlo. Na prevoz konípoužíval staršie motorové vozidlo AVIA, ktoré kúpil od živnostníka asi dva roky pred haváriou a ten na
ňom vozil dobytok. S uvedeným motorovým vozidlom chodil na STK každý rok, nakoľko u motorového
vozidla na prepravu koní sa vyžadoval 100% technický stav. Dňa 24. 11. 2010 sa vracal z práce v obci

Hruštín, kde robil pre T. P.. Na ceste smerom domov do zadnej časti motorového vozidla AVIA, na ktorej
sa prepravovali tri kone, narazil s autom p. V. a nakoľko pri náraze bola poškodená náprava
na AVII, tak nemohol hneď brzdiť a zastavili asi po 100 metroch od miesta nárazu. Najskôr išlo pozrieť
čo sa stalo p. V., ktorého vytiahli z havarovaného auto, nakoľko bol v ňom zakliesnený. Až potom riešili
situáciu s koňmi. ktoré boli rozrušené. Motorové vozidlo AVIA bolo po náraze naklonené a

dva kone spadli a medzi sebou sa bili tak, že sa k ním nedalo pristúpiť. Jeden kôň bol v dobrom stave
a dva mali doškriabané nohy. Na doporučene veterinára, ktorého kontaktoval, boli kone prepravené do
maštale, kde ich boli fotiť aj policajti v súvislosti s dokumentovaním dopravnej nehody a taktiež si robili
fotodokumentáciu z poškodeného motorového vozidla AVIA. Políciu k dopravnej nehode volal N.. P. V.,
ktorý bol účastníkom dopravnej nehody, nakoľko sa v tom čase vracal z píly u X.. Na mieste nehody
nebola spísaná správa o nehode a to z dôvodu, že vodič havarovaného auta p. V. z miesta nehody

ušiel, nakoľko bol opitý. Po dopravnej nehode robil obhliadku Avie pán X., zamestnanec poisťovne, a
zo strany poisťovne mu bolo doporučené poškodené motorové vozidlo opraviť. Pracovník poisťovne
však nefotil spodnú časť poškodeného motorového vozidla, kde sa následne zistilo, že bol poškodený
nosný rám, bol prasknutý. Tento rám nie je možné zvárať, nakoľko by potom motorové vozidlo neprešlo
STK. Uvedenú skutočnosť oznámil pracovníkovi poisťovne p. X. za účelom obhliadky. Na obhliadku

a zadokumentovanie takto zisteného poškodenia nosného rámu (prasknutie) však nečakal, mal vo
výhľade ďalšiu Aviu, kde by sa dali použiť diely z poškodenej Avie, ktorú potreboval na prevoz za účelom
ukončenia dohodnutých prác s tým jedným koňom. Neskôr však zistil, že náhradné diely z poškodenej
Avie sa nedajú použiť na druhú Aviu na prevoz koní. Hodnotu poškodeného motorového vozidla Avia
určil sumou 3.000,- Eur a je v tom započítaný náklad na obstaranie inej Avie koní v hodnote cca 2.000,-

Eur + nadstavba na prevoz dobytka + papierovanie ohľadom zápisu do evidencie motorových vozidiel,
čo je viacej ako 1.000,- Eur. Poisťovňa - žalovaný mu plnil za poškodené motorové vozidlo sumu 358,10
Eur.

5. Pri vyčísľovaní ušlého zisku vychádzal z toho, že s koňmi pracoval šesť dní do týždňa, okrem nedele,

cirkevných a štátnych sviatkov a pracovalo sa od 7.00 hod. do 17.00 resp. 18.00 hod. s prestávkami na
obed a večer a bolo v tom zahrnutý aj presun koní, ktorý sa robil každý deň na tej poškodenej Avii. V
čase dopravnej nehody mal písomnú zmluvu s podnikateľom z Oravskej Lesnej, pre ktorého robil jeden
až dva dni do týždňa a to v závislosti od toho, ako on stíhal pripraviť drevo pre ťažbu. V tom období robil
aj pre iných podnikateľov, s ktorými nemal písomné zmluvy a títo ho vyplácali v hotovosti na roku. Vtedy

sa bežne stávalo, že jeho kôň zarobil pre neho denne aj 300,- Eur. Vychádzal teda zo svojej najmenšej
sadzby na jedného koňa za obdobie 73 dní, čo sú dni, kedy bol nečinne doma. Pri vyčísľovaní ušlého
zisku je zohľadnené aj to, že v súvislosti s poranením koní nemohol dokončiť určité dohodnuté práce, a
preto mu nebola vyplatená náhrada za už urobenú prácu ale z jeho strany nedokončenú.

6. Kone po dopravnej nehode liečil veterinár MVDr. Pukáč a jemu preukázateľne vyplatil sumu 628,73
Eur. Predtým kone boli pod veterinárnym dohľadom, nakoľko ich bolo potrebné očkovať a odčrevňovať
a to mu zabezpečoval veterinár MVDr. Pukáč a MVDr. Fuzia. Poškodené kone boli liečené a skúšal s
nimi ťažbu v lese. S týmito koňmi to už nešlo a nechcel riskovať problémy s ochranármi zvierat a taktiež
sám trpel pri pohľade na ne a tak to riešil tak, že ich odpredal do Poľska, zrejme na mäso, za sumu 550,-

Eur + 620,- Eur, spolu teda 1.170,- Eur. Žalobca ďalej uviedol, že nový kôň naučený na ťažbu stojí okolo
4.000,- Eur až 5.000,- Eur a to ešte v závislosti od jeho veku a veľkosti. On kone kupuje v Poľsku a tam
nikto nedáva doklad o skutočnej cene za koňa, pričom platba za koňa sa realizuje v hotovosti na ruku.

7. Súd v konaní vypočul aj svedkov navrhovaných sporovými stranami, ktorí sa vyjadrovali k predmetu

sporu, resp. k jeho jednotlivých častiam.

8. Svedok U. V. uviedol, že dňa 24. 11. 2010 podvečer sa vracal domov z práce, keď na obci Mútne
robí lesného technika. V uvedený deň bolo sychravé počasie a so svojim autom Škoda 125 dostal šmyk
- balans a autom vrazil do zadnej časti vozidla Avia, ktoré patrilo žalobcovi. Zostal zakliesnený v aute,

nakoľko jedna strana auta bola zdemolovaná. Avia zastala ďalej a ľudia z Avie prišli k nemu a vytiahli
ho druhou stranou z auta, ktoré viselo nad priekopou. So žalobcom sa na mieste dohodol, že sa za ním
zastaví na druhý deň za účelom doriešenia celej záležitosti a spísania záznamu o nehode. Jeho z miesta
nehody zobrali domov X., ktorí išli smerom na Novoť a odviezli ho domov. Na mieste nehody nevidelkone a jeho auto zostalo po nehode na mieste nehody. Po príchode domov požiadal U. aj syna, aby
mu išli po doklady, ktoré zostali v havarovanom aute. Na druhý deň spolu s p. U. išiel za žalobcom do
Lomnej s návrhom dohody o dopravnej nehode, keď sa táto nehoda nebude hlásiť na polícií. Žalobca

mu vtedy povedal, ža ak mu dá 300.000,- Sk, tak to stiahne z polície. Nehodu už šetrila polícia, tak on
odišiel a nehodu nahlásil na poisťovňu. Nehodu na políciu nahlásil N.. P. V., menovec, ktorý sa snažil
zasahovať do vyšetrovania dopravnej polície.

9. Svedok L. X., zamestnanec žalovaného os 1. 4. 1998 s pracovným zaradením ako technik pre

ohliadku strojov a motorových vozidiel, výpočet škody pre poistné udalosti. V súvislosti s dopravnou
nehodou 24. 11. 2010 bola na poisťovňu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. nahlásená škodová udalosť
a to poškodená Avia na prepravu zvierat, čo bolo pridelené jemu. So zainteresovanými osobami si
dohodne termín obhliadky poškodeného vozidla, čo aj osobne urobil. S odstupom času, potom čo sa
oboznámil so spisom o škodovej udalosti, uviedol, že tam robil ohliadku a tam sa dohodli, že poškodené
vozidlo sa opraví. Cena na opravu bola stanovená rozpočtom - náklady na opravu a znamenalo to,

že poškodený fakticky nemusel poisťovni predkladať žiadne doklady ohľadom opravy poškodeného
motorového vozidla, ktorú si mal zabezpečovať svojpomocne. Postup je však taký, že ak by situácia
vyžadovala v súvislosti s tou istou poistnou udalosťou robiť nejakú doohliadku, tak je potrebné dohodnúť
sa s ním, že sa ukázala nepredvídateľná skutočnosť (závada - poškodenie zistené pri rozoberaní
motorovéhovozidla),čovdanomprípadenebolo.Zamestnávateľeštenásledneodnehožiadalnafotenie

priestorov, v ktorých sa prevážali kone, teda vnútorné priestory nadstavby, pričom sa mal zamerať na
upevnenie koní počas prepravy. Toto nafotil ale už za stavu, keď nadstavba z poškodenej Avie už bola
umiestnená na inej Avii - na inom podvozku. Podvozok poškodenej Avie už bol vtedy rozobratý a bola z
neho kopa šrotu. On ako zamestnanec žalovaného obstarával ohliadku a výpočet nákladov na opravu
v súvislosti s poškodenou Aviou. Nerobil likvidáciu ohľadom koní a nákladov s tým súvisiacich. Svedok

ďalej uviedol, že v súvislosti s vypracovaním rozpočtu na poškodenú Aviu je uvádzané, že bude potrebné
robiť premeranie nosného rámu vozidla a to v tej súvislosti, že žalobca pri ohliadke spomínal, že išlo o
silný náraz a je teda možné, že došlo k väčšiemu poškodeniu. Z toho dôvodu bola možná doohliadka. Pri
výpočte nákladov na opravu vychádzal z dostupných materiálov a zo zisteného poškodenia, ktoré sa za
daného stavu javilo tak, že je prijateľnejšia oprava vozidla t.j. náklady na opravu nepresiahli všeobecnú

technickú hodnotu vozidla. Za predpokladu, že by sa doohliadkou zistilo poškodenie nosného rámu
vozidla Avia, tak by išlo o inú situáciu a náklady na opravu by sa mohli vyšplhať omnoho vyššie nakoľko
takéťahanierámustojícca3.000,-Eur.Zaurčitýchokolnostibymohlodôjsťktzv.totálnejškode.Nakoľko
išlo o vozidlo z roku výroby 1988 a v čase ohliadky malo 23 rokov, tak jeho všeobecná hodnota bola
omnoho nižšia ako 3.000,- Eur, čo je všeobecná cena uvádzaná žalobcom.

10. Svedok N.. P. V., podnikateľ a konateľ v spoločnostiach s ručeným obmedzeným, ktoré sídlia v X.
č. XX, pred súdom uviedol, v zimných mesiacoch pred Vianocami v roku 2010 bol svedkom dopravnej
nehody, pri ktorej došlo k zrážke osobného motorového vozidla Škoda 120 s Aviou na hlavnom ťahu
smerom od Námestova na Zákamenné, keď Avia išla smerom od Brezy na Krušetnicu a vozidlo Škoda

120 na napojilo na hlavný ťah od Beňadova smerom na Brezu. Vodič motorového vozidla Škoda 120 U.
V. bol zrejme pod vplyvom alkoholu, nakoľko išiel tak, že sa toto vozidlo nedalo predbehnúť. Bol teda
nútený ísť so svojim autom zn. Audi za týmto vozidlom v primeranej vzdialenosti, nakoľko s kamarátmi
v podvečer sa vracal z poľovačky. Bol bezprostredne svedkom dopravnej nehody, keď vozidlo Škoda
120 zelenej farby narazila v protismere do idúceho auta Avia skriňová a to medzi nápravy tak, že Aviu

odhodilo smerom na priekopu a Škodu 120 na druhú stranu na breh. Volal políciu aj veterinára, keď
videl čo sa stalo s koňmi, ktoré prepravovala Avia. Dva kone krvácali na zadných nohách a veterinár po
príchode na miesto nehody urobil nejaký zákrok a dal pokyn na prepravu koní do priestorov majiteľa.
Pán Y. mal kone z Poľska od p. W., ktorý sa zaoberá predajom týchto koní a zabezpečuje celý servis
- veterinárne služby. Taký 3 až 5 ročný kôň s výcvikom pre ťažbu dreva má hodnotu od 3.000,- Eur

do 5.000,- Eur.

11. Svedok T. C. pred súdom uviedol, že v deň keď došlo k dopravnej nehode bol s p. Y. ako aj s p.
O. na brigáde v Hruštíne, kde pracovali s koňmi a vo večerných hodinách sa vracali domov. Cestou
domov sedeli v kabíne Avie a v protismere do nich narazilo osobné vozidlo U. V. tak, že ich nadhodilo,

nakoľko neboli pripútaní. Osobné vozidlo narazilo do Avie v časti pred zadnou nápravou a auto odhodilo
do priekopy. Po náraze vystúpili z Avie a išli pozrieť čo sa stalo V. a potom išli ku koňom, ktoré boli
poranené. Nakoľko bola tma tak nevideli čo sa vlastne stalo. Potom prišla Y. manželka a neskôr aj N.. V..
Na miesto nehody prišiel aj veterinár, ktorého volal p. Y. a jednému koňovi dával injekciou nejaké látkya poranený bol aj druhý kôň. Na Avii v čase nehody boli tri kone, pričom dva stáli vedľa seba a tretí stál
priečne a medzi nimi boli zábrany z kovových trubiek a boli uviazané reťazami. V čase nehody jeden
kôň bol vyvalený a ležal na zemi a druhý bol vyvalený na zábrane.

12. Svedok Y. O. pred súdom uviedol, že p. Y. chodil vypomáhať na prácu s koňmi, keď to potreboval. V
deň nehody sa vracali podvečer z práce v obci Hruštín domov do Lomnej, keď do ich auto Avia narazilo
osobné auto, ktoré viedol U. V.. Aviu odhodilo na kraj a skoro sa prevrátila, osobné auto odhodilo na
druhú stranu na kraj cesty. Po čase s Aviou zastavili a išli sa pozrieť, či sa niečo nestalo vodičovi V.

a potom išli ku koňom, ktoré boli splašené. Dva kone boli spadnuté po náraze a navzájom sa kopali a
nedalo sa k ním pristúpiť. Prišiel veterinár, ktorý im niečo dal a povedal, aby ich prepravili domov. Kone
mali poranené zadné nohy. V Avii boli tri kone, pričom dva boli uviazané vpredu vedľa seba a tretí stál
vzal priečne a tomu sa nič nestalo. Na mieste nehody bol aj N.. P. V., ktorý prišiel trochu neskôr.

13. Svedkyňa Y. Y., manželka žalobcu pred súdom uviedla, že jej manžel T. Y. podniká s koňmi v ťažbe

dreva. Dňa 24. 11. 2010, keď sa manžel vracal z práce s koňmi, ktoré prepravoval na Avii, tak jej volal,
že potrebuje peniaze na naftu. Z toho dôvodu mu išla naproti a čakala ho na skládke materiálu za obcou
Krušetnica, ktorú tam má podnikateľ Y.. Okolo 17.00 hodiny jej manžel volal, že sa niečo stalo, tak išla
smerom k nim a zistila, že do nich narazilo auto, ktoré stálo ešte na strede cesty. Spolu s manželom išli
pozrieť, či sa niečo nestalo vodičovi tohto auta. Po zistení, že tento vodič je pod vplyvom alkoholu a nemá

úraz manžel išiel pozrieť na kone, ktoré boli v Avii a buntošili. Medzičasom prišlo ďalšie auto, z ktorého
vystúpili ľudia, vybrali vodiča z motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu, nasadili ho do tohto
auta, havarované auto zo stredu cesty potlačili do priekopy a odišli z miesta nehody. V čase príchodu
polície auto, ktoré zapríčinilo dopravnú nehodu, bolo už v priekope. Ona medzičasom odišla po otca do
Obce Vychylovka, ktorý sa vracal z práce. Potom sa vrátila opäť na miesto dopravnej nehody, kde polícia

už spisovala papiere. Ona kone na Avii nevidela a teda nevie uviesť v akom stave sa nachádzali. Tieto
kone boli inak pokojné, nakoľko ich dobre poznala, ale podľa toho, ako buntošili na Avii, tak museli byť
v hroznom stave. Ďalej uviedla, že manžel kupoval kone asi rok pred dopravnou nehodou a to od pána
T. P. z Obce Klubina, pre ktorého manžel s koňmi vykonáva práce. Za jedného koňa manžel zaplatil cca
5 tis. Eur. Ako manželia so žalobcom nemajú zrušené BSM. Hospodária tak, že keď manžel potrebuje

peniaze, napríklad na tie kone, tak si ich jednoducho zoberie a ona nie je proti tomuto, nakoľko vie, že
jeho práca živí rodinu. Kone chodil ošetrovať jeden veterinár, ktorý k ním chodieval aj predtým a to
preventívne. Po nehode veterinár chodil ku koňom často, dával im lieky, vitamíny. Spolu mali tri kone.
Dva kone museli predať a boli predané do Poľska za veľmi malú cenu. Museli si kúpiť ďalšie kone, asi
5-6 mesiacov po nehode a to za cenu cca 4 tis. Eur. Tie kone boli naučené, ale potrebovali ešte doučiť,

aby mohli v lese pracovať. Tie kone predtým boli riadne doučené.

14. Svedok MVDr. Igor Pukáč pred súdom uviedol, že je živnostníkom - veterinár od roku 2002 s
dvojročnou praxou. Dňa 24. 11. 2010 okolo 21.00 hod. resp. 21.30 mu volal P. V., že potrebujú ošetriť
kone po autonehode medzi obcou Breza a Zákamenné. V ten večer bolo veľmi sychravé počasie, bolo

veľmi chladno a už bol aj sneh, tak P. V. do telefónu povedal, aby kone z miesta nehody preniesli do
maštale, lebo bolo chladno. Následne prišiel na miesto dopravnej nehody, kde stálo už aj policajné
auto, bolo tam aj motorové vozidlo zn. Audi a riešili tam dopravnú nehodu. Jemu len cez spustené
okno motorového vozidla Audi bolo povedané, že kone sú už odvezené do maštale. Išiel teda do obce
Lomná ku pánovi Jurigovi, ktorý býva v rodinnom dome Y., kde vyšetril kone. Kone mali odreté zadné

nohy, nevedel uviesť na ktorej strane nakoľko s odstupom času si na to presne nespomína. Kone mali
nohy zjavne opuchnuté a kone v čase jeho príchodu stáli len na dvoch nohách. Podal im lieky, rôzne
preparáty, osobne tam bolo z jeho strany vykonaných niekoľko návštev, čo bolo zdokladované. Pred
dopravnou nehodou bol u pána Y. asi dva- trikrát, nevedie si o tom evidenciu a taktiež ako veterinár
nevedie evidenciu o koňoch pána Y.. Na zákrok bol vyzvaný telefonicky tak, ako sa to robieva aj v iných

prípadoch. Nejaké osobitné karty o koňoch, ktoré u pána Y. liečil, nemá. Išlo však o mladé kone vo veku
3 - 4 rokov. Proces liečenia prebiehal tak, že 5 - 6 dní to bola intenzívna liečba, potom prestávka, pán
Y. bol nedočkavý, nakoľko potreboval ísť pracovať a tieto kone neboli schopné už práce v lese nakoľko
krívali. Na požiadanie pána Y. uviedol, že s týmito zdravotne postihnutými koňmi bude problematická
práca v lese, nakoľko proces liečenia u nich by si vyžadoval dva mesiace a možno aj dlhšie, Nedával

záruku, že budú 100%-né na prácu v lese. Navrhol mu riešiť situáciu náhradou týchto koní. Svedok na
otázky právneho zástupcu žalovaného ďalej uviedol, že kone žalobcu, ktoré ošetroval, neboli čipované,
boli to kone z Poľska bez dokladov, sú to chladnokrvné kone rasy belgickej, resp. nordickej a krížené.
Po nehode o zraneniach koní nespisoval žiaden záznam. Záznam by sa mal robiť z každej ohliadky aak by mal vedomosť, že sa to bude riešiť súdnou cestou, mohol urobiť aj röntgeny na zdokladovanie
celkového tohto zdravotného stavu koní. Zranenia u koní vyžadovali dlhšiu dobu liečenia, ale 100%-ný
úspech pre prácu koní v lese by nemohol zaručiť. Rozhodnutie - potvrdenie o daní koní na jatočné účely

bolo v podstate rozhodnutím majiteľa, ktorý ho tlačil, lebo potreboval kone na prácu.

15. Svedok T. P. pred súdom uviedol, že žalobcu pozná, nakoľko pre neho robí práce a to v určitých
intervaloch (napr. tri mesiace). Je živnostníkom v odbore ťažba dreva. Vlastní traktor a desať koní.
PodnikánaKysuciach,vPúchove.Dominantoujehočinnostijeťažbadreva.Akoživnostníkrobímhlavne

pre Štátne lesy SR. Žalobca pre neho tiež vykonáva ťažbu, doposiaľ to bolo 3-4 krát, presne to uviesť
nevie nakoľko má viacej ľudí, ktorí pre neho robia. Nemá vedomosť s koľkými koňmi žalobca pracoval
pre neho. On jednoducho dá prácu, ktorú má dotyčný vykonať a nezaujíma ho, akým spôsobom to
dotyčný urobí. V roku 2010 u neho žalobca pracoval, sú o tom aj doklady, ktoré sú založené v účtovných
dokladoch pre daňové účely a z týchto dokladov sa dajú zistiť množstva priblíženého dreva žalobcom.
Nevedel sa vyjadriť k tomu, či žalobca pre neho pracoval aj v roku 2009, ale dá sa to

zistiť z účtovných dokladov. Svedok ďalej uviedol, že má jedného zamestnanca a potom pre neho robia
ľudia, ktorí sú živnostníkmi. V minulosti predal žalobcovi kone, ktoré obstaráva z Poľska a to zimno
krvné kone. Kone, ktoré predáva, majú pas, ale nevie uviesť, čo tie kone, ktoré predal žalobcovi - Y.,
mali pas a taktiež nevie uviesť, či má nejaké doklady o predaji koní žalobcovi. Cena jedného koňa sa
pohybujecca4.000Eur.Cenazapribližovaniedrevakoňomzávisíodprostredia,vktoromsavykonávajú

tieto približovacie práce a od vzdialenosti približovania. On bežne fakturuje mesačne na jedného koňa s
chlapom cca 2.800 až 3.000 Eur, keď sa pracuje vo všetky pracovné dni v príslušnom mesiaci. Nemôžem
povedať, koľko to vychádza na hodinu, nakoľko približovanie dreva koňmi sa nedá platiť na hodinu, ale
je to úkolovaná práca, teda koľko dreva sa priblíži. U neho to vychádza tak, že jeden kôň s chlapom,
ktorý ho obsluhuje, by mal v hrubom zarobiť za deň cca 120 Eur. V tejto sume sú zahrnuté náklady na

koňa - krmivo a taktiež aj náklady na chlapa, ktorý s koňom pracuje, teda mzda, resp. odmena.

16. Svedok Y. K. pred súdom uviedol, že nie som v žiadnom príbuzenskom vzťahu so žalobcom a
poznajú sa viac menej pracovne. Je živnostníkom v oblasti lesnej výroby, čo je fakticky práca s drevom
počnúc pílením, jeho prevozom, približovaním, skrátka celková práca pre umiestnenie na skládku. Ako

živnostník má traktor a ťažké mechanizmy na prácu s drevom, ale tieto mechanizmy nemôže používať
na približovanie dreva v lese pre zachovanie šetrnosti lesa. Tieto práce na približovanie dreva v lese
koňmi si iných tzv. dodávateľov. V minulosti - rok 2010, 2009 a aj v r. 2008 využíval pri ťažbe dreva na
jeho približovanie výlučne len žalobcu - T. Y. s jeho koňmi. Potom, čo žalobca mal v r. 2010
nehodu,siobstaralvlastnéhokoňanaprácupribližovaniedrevaazabezpečovaltosďalšímspoločníkom

z obce Oravská Lesná T. P.. Koňa si obstarali z Poľska cez ruku za 3.000,- Eur bez dokladu. Bol to
porovnateľný kôň s koňmi žalobcu. Žalobca robil pre neho v roku 2010 na Kysuciach na Výchylovke,
kde bol nedostupný terén pre stroje a tam sa využívalo približovanie koní. Približovali sa sucháre po
pomerne rozsiahlej kalamite. So žalobcom sa na cene 4 Eur až 4,50 Eur/m3. Žalobca mal tri kone a
prax s približovaním dreva a tak mohol urobiť aj tých 40 m3 za deň.

17. Súdny znalec MVDr. Juraj Rákossy pred súdom ohľadom bližšieho objasnenia skutočnosti
uvádzaným v podanom znaleckom posudku č. 13/2016 uviedol, že k záveru, že kone žalobcu museli
mať v minulosti aj staršie poranenia pochádzajúce z každodennej práce v lese, dospel z vlastných
skúseností, nakoľko pri takejto práci koní v lesoch je to normálna bežná prax, že pri približovaní dreva

dochádza k dennodenným úrazom koní a niekedy nemusí ani majiteľ vidieť, že sú zranené. Pokiaľ
veterinár MVDr. Pukáč uviedol, že išlo o kone v dobrom zdravotnom stave, tak tento veterinár ich prezrel
len tak letmo a kone mohli byť zdravotne v poriadku pokiaľ ide o kondíciu, ale pohybový aparát tomu
určite nezodpovedal. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že všetky kone, ktoré pracujú v lese pri dreve
trpia určitými poruchami pohybového aparátu a je tu potrebné rozlišovať stupeň porania a či sú schopné

vykonávať prácu naďalej alebo nie. Pre situáciu po dopravnej nehode 24. 11. 2010 a
pre určenie stupňa ich poranenia by bolo potrebné vykonať vyšetrenia príslušnými prístrojmi, čo u týchto
koní to nebolo vykonané. Uvádzané vyšetrenia by boli vlastne podkladom pre zodpovedanie otázky
ďalšieho využitia uvedených koní pre prácu ich majiteľa, teda či by boli vhodné, alebo neboli vhodné.
Aj v roku 2010 bolo možné vykonať vyšetrenia rengénom u koní ak by žalobca zavolal na univerzitu

v Košiciach, tak pracovníci univerzity sú schopní s mobilným rengénom absolvovať takého vyšetrenie
v teréne. Po určení diagnózy by sa nahodila patričná liečba a po jej absolvovaní by kone samozrejme
mohli vykonávať prácu prípadne aj v menej náročnom teréne, alebo v teréne, ako je to popísané v
písomnej časti posudku. Rozdiel by mohol byť v objeme napr. v priblíženého dreva pred úradom a poúraze. Cena bežnej liečby na klinike predstavuje tých 150 Eur mesačne za ustajnenie + náklady na
liečbu. Uvedené kone nemali zdravotnú kartu, čo vyvoláva dojem, ako keby sa naraz stratila a tam by
mali byť zaznamenané všetky údaje o koňovi. Z pohľadu znalca ak kôň bol zaočkovaný proti tetanu pri

práci v lese, tak takémuto koňovi by mal byť vystavený aj zdravotný preukaz a v tomto prípade v celom
spise zo súdu takýto doklad nebol. Zákon o veterinárskej starostlivosti z r. 2004 uvádza, čo musí mať
každé živé zviera, hlavne kone a tieto údaje si môže žiadať ten kto zamestnáva kone. Zamestnávateľ
môže tieto údaje žiadať, alebo nemusí. Pri hodnotení koní porovnávacou metódou musel vychádzať
z toho, že žalobcove kone nemali identifikačné znaky tzn. výpal, čip, identifikačný znak, životné číslo,

pas koňa. Absencia týchto identifikačných údajov v podstate vedie k tomu, že ten kôň je hodnotený v
jatočnej hodnote. také kone však môžu vydať taký istý výkon ako označované kone za predpokladu,
že sú zdravé.

18. V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom listín nachádzajúcich sa v spise v čase
rozhodovania, s pripojenými spismi, ktoré dôkazy sa vzťahujú na toto súdne konanie a to: s návrhom a

s pripojenými listinami k žalobe z čl. 1-23, s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe a jeho prílohami
z čl. 32-37, s obsahom listín ohľadom ponuky a ceny koní ponúkaných cez „Bazoš.sk“ z čl. 53-62, s
obsahom znaleckého posudku znalca Ing. Martina Obtuloviča č. 39/2016 zo dňa 29. 4. 2016 ohľadom
všeobecnej hodnoty vozidla Avia eč. B. z čl. 136-156, ktorý stanovil jeho všeobecnú hodnotu ku dňu 24.
4. 2010 na sumu 2.504 Eur. Znalec uvádza, že v súvislosti s poškodením rámu na vozidle išlo o totálnu

škodu a obdobné vozidlo na účel, aký sa používalo poškodené vozidlo u žalobcu je možné zohnať podľa
znalca v priemernej cene 1 700 Eur + DPH, s obsahom ZP znalca MVDr. Juraj Rákossy č. 13/2016 zo
dňa 30. 10. 2016 z čl. 195-205, kde sa znalec vyjadruje k otázke určenia mechanizmu vzniku poranení
koní, čo zodpovedá ich splašeniu na korbe nákladného motorového vozidla, v ďalšom zodpovedá na
otázku, že zranenia koní pri dopravnej nehode zodpovedajú nehodovému priebehu, ale poukazuje na

skutočnosť, že tieto zranenia neboli korektne zadokumentované a z miesta nehody neexistuje podrobná
lekárska správa. Znalec ďalej uviedol, že z dostupnej dokumentácie sa nedá celkom zodpovedať otázka
možnosti vyliečenia koní a táto dokumentácia nebola predložená znalcovi ani na osobitné vyžiadanie
cezsúd.Znalecvšakpripustil,žeakbykoneboliliečenéinde,naznámejklinike,takbymaliväčšiušancu
možno nie k úplnému vyliečeniu, ale aspoň k zlepšeniu zdravotného stavu natoľko, aby mohli pracovať

ďalej v ľahšom teréne. Znalec k všeobecnej hodnote koní ku dňu 24. 11. 2010 uviedol, že v tomto spore
nie je možné určiť ich všeobecnú hodnotu inak ako výlučne porovnávacou metódou podľa § 3 ods. 1
písm. e/ vyhl. č. 492/2004 s aplikáciou písm. d/ prílohy č. 8 vyhlášky a to pre nedostatky v dokladoch
potvrdzujúcich identitu koní (pas, očkovací preukaz, chýbajúci identifikačný čip, výpal, výpis z plemennej
knihy koní či z Poľska alebo zo Slovenska) a viackrát žiadaným a nedodaným podkladom. Pri stanovení

ceny boli zohľadnené úžitkové parametre hodnotených koní ku dňu ohodnotenia - 24.
11. 2010, trhové hodnoty porovnateľných koní, biologická podstata a zdravotný stav a možnosť ich
transformácie na peňažné prostriedky ku dňu ohodnotenia. V závere stanovuje hodnotu porovnateľného
koňa ako Kubo sumou 550 Eur a porovnateľného koňa ako Pejo 620 Eur. Znalec sa nevyjadroval a
teda neodpovedal na otázky v súvislosti s priemerom práce jednotlivých koní súvislosti s približovaním

dreva a v súvislosti s prácou koní po úraze by predmetné kone mohli byť zaradené do ťažby ak by
boli prevezené hneď po úraze na špecializovanú kliniku, kde by sa venovali ich liečbe a vyžadovala
by sa následná rehabilitácia u nich. Po takomto procese by boli schopné v ľahšom teréne a na kratšie
trasy naďalej pracovať. Súd sa ďalej oboznámil s vyjadrením N. Y. X. k hodnote ťažných koní z čl.
220, ktoré do spisu založila strana žalobcu a v tomto hodnotení je uvádzaná jednak trhová hodnota

obdobných koní, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 1800 - 2500 Eur, ide o ťažké kone s váhou od 650 do
850 kg a pokiaľ ide o služby koňmi, tak tieto sa pohybujú od 2 až 8/m3 pri priemernej cene 5 Eur/m3,
čo za deň pri sedemhodinovom výkone predstavuje 35 Eur a za 73 prac dní 2.550 Eur a u dvoch koní
je to suma 5 110 Eur. S listinami predloženými žalovaným a to zápis z ohliadky a prejednanie škody,
prehlásenie poškodeného z čl. 222-223, vyjadrenie k výške škody zo strany žalovaného z čl. 233-234 a s

pripojenými listinami z čl. 235-237, s obsahom čestných prehlásení T. C. a Y. O. a množstve stiahnutého
dreva dňa 23. 11. 2010 z čl. 262-263, kópiou daňového priznania žalobcu za rok 2010 z čl. 264-270, s
čestným prehlásením L. J. - K. N.. z čl. 271, ktorý sa vyjadruje k zmluvnému vzťahu z r. 2010-2011, kedy
mal možnosť dať žalobcovi práce pri približovaní dreva v rozmedzí 3.000 m3 guľatiny pri priemernej
kalkulačnej cene približovania 6 Eur/m3 čo pri dennom výkone 40 m3 za záprah by predstavovala za

fakturáciu 3000 - 3500 Eur za 20 pracovných dní.

19. Pre vysvetlenie je potrebné podotknúť, že v tomto súdnom konaní nebol medzi účastníkmi konania
rozpor, že dňa 24. 11. 2010 došlo k dopravnej nehode, účastníkmi ktorej boli žalobca ako poškodenýso svojim motorovým vozidlom AVIA eč. B. a U. V. ako vodič jazdiaci s osobným motorovým vozidlom
Škoda 125 eč. B., ktorý spôsobil škodu žalobcovi. Taktiež nebol rozpor, že škodu žalovaný eviduje ako
poistnú udalosť pod č. 1090102772 a žalobca si uplatňuje náhradu škody priamo voči žalovanému v

zmysle § 15 zák. č. 381/2001 Z.z.. Taktiež nebolo sporné, že motorové vozidlo AVIA eč. B.. patrilo do
BSM žalobcu a jeho manželky Y. Y..

20. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

21. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

22. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

23. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

24. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený

zodpovedá.

25. Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti
poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

26. Podľa § 15 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať. (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká
úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

27. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29.Podľa§10cnar.vl.SR.č.87/1995Z.z.Akzáväzkovývzťahvznikolpred 1.februárom2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

30. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 185ods. 1 až 3 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. (2) Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu

nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či
sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho
práva.

32. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

33. Podľa § 215 ods.1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2) Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.34. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

35. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

36. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Pri

posudzovaní žalovaného prípadu súd dospel k záveru, že u žalovaného prichádza do úvahy
zodpovednosť za škodu zmysle ust. § 822 a § 823 OZ v súvislosti s povinným poistením zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel podľa zákona č. 381/2001 Z.z.. V danom prípade
ide teda o prípad osobitnej zodpovednosti v zmysle § 427 OZ t.j. o objektívnu zodpovednosť, kde sa
nevyžaduje zavinenie a žalobca podanou žalobou využil oprávnenie uplatniť nárok na náhradu škody
priamo voči poisťovateľovi a to podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z..

37. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide
v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na
majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa § 443. Tento rozdiel v hodnote
majetku treba nahradiť, či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Pri úplnom

zničení veci, pri jej odcudzení alebo strate veci môže skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci.
Aj tu treba podľa § 443 vychádzať z ceny veci v čase poškodenia. Skutočnú škodu však
nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Pod pojem tzv. skutočná škoda treba zahrnúť
aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach, alebo aj ujmu, ktorú poškodený utrpel
na zdraví, resp. na živote. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený

vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, ďalej sem patria aj náklady vynaložené a vzniknuté
v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní.

38. Pre určenie výšky škody na veci je rozhodujúci stav, v akom sa vec nachádzala v čase
poškodenia. Zodpovednosť za škodu má plniť reparačnú funkciu, to znamená, že poškodenému sa má

nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel, a preto aj výška škody sa musí určiť tak, aby škodca mal
povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase poškodenia.

39. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v
dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej

činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu
neprichádza do úvahy.

40. Výšku škody žalobca vyčíslil celkovou sumou 18.986,63 Eur pozostávajúcu z čiastkových nárokov a
to: nároku na náhradu škody za vyradené motorové vozidlo AVIA eč. B. v sume 3.000,- Eur poníženej

o čiastočné plnenie žalovaného vo výške 358,10 Eur, náhrady úšleho zisku za obdobie od 24. 11. 2010
do 4. 3. 2011, kedy si poškodený zakúpil nové ťažné kone na prácu v lese a získal svoj príjem v sume
6.716,- Eur, náhrady nákladov vynaložených na liečenie koní po dopravnej nehode v sume 628,73 Eur
a náhrady za utratené dva kone v celkovej sume 9.000,- Eur + úrok z omeškania 9% ročne od 1. 7.
2011 do zaplatenia.

41. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd potom ustálil výšku skutočnej škody na celkovú sumu
2774,63 Eur.

42. S poukazom na vykonané dokazovanie súd priznal žalobcovi náhradu škody za vyradené motorové

vozidlo AVIA eč. B. v sume 2.145,90 Eur ako súdnym znalcom stanovenú všeobecnú hodnotu (2.504,-
Eur) po zohľadnení poistného plnenia žalovaným vo výške 358,10 Eur. Taktiež priznal žalobcovi náklady
liečebnej starostlivosti o utratené kone v sume 628,73 Eur, ktoré boli žalobcom uhradené veterinárovi
MVDr. Pukačovi v súvislosti s dopravnou nehodou, keď veterinár preukázateľne vykonal liečbu koní v
dňoch 25. 11. 2010, 26. 11. 2010, 9. 12. 2010, 16. 12. 2010, 18. 12. 2010, 26. 1. 2011,

28. 1. 2011 a túto vyúčtoval žalobcovi.

43. Súd vo zvyšku návrh žalobcu zamietol jednak v časti žalobcom uplatnenej náhrady škody za
vyradené motorové vozidlo Avia eč. NO E., keď žalobca žiadal priznať sumu 2.641,90 Eur, pričom súdvychádzal z jeho všeobecnej hodnoty ku dňu 24. 4. 2010 v sume 2.504 Eur poníženej o poskytnuté
plnenie zo strany žalovaného vo výške 358,10 Eur (2145,90 Eur), pričom rozdiel predstavuje sumu 496,-
Eur. Taktiež zamietol návrh žalobcu v časti náhrady úšleho zisku v sume 6.716,- Eur, keď žalobca v

konaníhodnovernenepreukázalušlýzisk,ktorývypočítal akoteoretickývýnosvychádzajúcizfaktúry za
predchádzajúce obdobie a nepreukázal, či by reálne dosiahol prijem, ktorého náhradu vo forme ušlého
zisku požadoval. Nepredložil súdu žiaden doklad zabezpečujúci pre žalobcu stopercentnú prácu s koňmi
pri ťažbe dreva v rozhodnom období od 24. 11. 2010 do 4. 3. 2011 t.j. na 73 dní v zimných mesiacoch
11/2010, 12/2010, 01/2011, 02/2011 a časti mesiaca 03/2011. V tejto časti neuniesol dôkazné bremeno

hoci súd k tejto časti uplatneného nároku vypočul viacerých svedkov (T. P., Y. K., N.. P. V., potvrdenie
N.. X.), ktorí len v teoretickej rovine uvádzali, aké výkony možno dosiahnuť koňmi pri ťažbe dreva a
aká je cena za m3 priblíženého dreva, pričom taktiež nepredložili žiaden dokaz - listinu, ktorou by pre
žalobcumalivtomtorozhodnomobdobízabezpečenúprácuskoňmi.Súdtaktiežzamietolnávrhžalobcu
v časti požadovanej náhrady škody vo výške 9.000,- Eur za dva utratené kone - trojročného koňa PEJO
v hodnote 5.000,- Eur a štvorročného v hodnote 4.000,- Eur. Žalobca v tejto časti taktiež neuniesol

dôkazné bremeno a nepredložil žiaden o nadobudnutí týchto koní za uvedenú cenu. Taktiež v priebehu
celého súdneho konania nepredložil súdu a ani súdnemu znalcovi identifikačné doklady utratených koní,
ktoré by preukazovali ich pôvod. Účtovné doklady o účtovnej hodnote týchto koní súd považoval za
nepostačujúcenapreukázanievšeobecnejhodnotytýchtokoní.Súdsapriklonilkzáverusúdnehoznalca
MVDr. Juraja Rákossyho, že všeobecnú hodnotu koní ku dňu 24. 11. 2010 nie je možné určiť inak ako

výlučne porovnávacou metódou podľa § 3 ods. 1 písm. e/ vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku s aplikáciou písm. d/ prílohy č. 8 vyhlášky a to pre nedostatky v dokladoch
potvrdzujúcich identitu koní (pas, očkovací preukaz, chýbajúci identifikačný čip, výpal, výpis z plemennej
knihy koní či z Poľska alebo zo Slovenska), keď znalec stanovil hodnotu porovnateľného koňa ako Kubo
sumou 550 Eur a porovnateľného koňa ako Pejo 620 Eur. V tejto časti súd zohľadnil aj skutočnosť, že

žalobca predmetné kone predal jednotlivo za 550,- Eur a 620,- Eur, celkom teda za sumu 1170,- Eur, čo
je suma totožná s hodnotou uvedených koní stanovenou súdnym znalcom. Žalovaný teda hodnotu koní
získal ich predajom a teda neutrpel v tejto časti žiadnu škodu.

44. Súd taktiež zamietol návrh žalobcu v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne

od 1. 7. 2011 do zaplatenia zo žalovanej istiny a to s poukazom na ust. § 11 ods.
6,7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ktoré je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej
mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. V súdenom prípade
šetrenie na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie ešte nebolo ukončené a

jeho výška je predmetom tohto súdneho konania. Z toho dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na úrok z
omeškania v zmysle § 11 ods. 8 cit. zákona.

45. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48. V tomto konaní žalovaný mal úspech vo výške 85,39% zo žalovanej istiny a žalobca vo výške
14,61% zo žalovanej istiny. V zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP má teda žalovaný nárok na náhradu trov

konania pomerne k úspechu a to v rozsahu 70,78% (85,39% - 14,61%), pričom o ich výške rozhodne
samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetom sporu bola istina
vo výške 18.986,63 Eur a žalobca bol úspešný v časti istiny 2774,90 Eur.

49. V tomto súdnom konaní vznikli štátu trovy konania s súvislosti vyplatením odmeny súdnemu znalcovi

Ing. Martinovi Obtulovičovi za podanie znaleckého posudku č. 39/2016 zo dňa 29. 4. 2016 v
sume 298,80 Eur, keď z rozpočtových prostriedkov súdu bola uhradená suma 198,80 Eur, taktiež štátu
vznikli trovy konania s súvislosti vyplatením odmeny súdnemu znalcovi MVDr. Jurajovi Rákossymu za
podanie znaleckého posudku č. 13/2016 zo dňa 30. 10. 2016 v sume 298,80 Eur, keď zrozpočtových prostriedkov súdu bola uhradená suma 98,80 Eur. trovy štátu potom predstavujú celkom
sumu 297,60 Eur.

50. Žalobca v tomto konaní nemal úspech v 85,39% a tak mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy štátu
vo výške 254,12 Eur a žalovanému, ktorý nemal úspech v 14,61% bola uložená povinnosť zaplatiť trovy
štátu vo výške 43,48 Eur a to za použitia § 259 CSP s odkazom na § 255 ods. 2 CSP. Štát v tomto konaní
vystupuje v pozícii inej osoby, ktorá doposiaľ hradila výdavky spojené s dokazovaním - odmenu znalcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.