Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/130/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119207125
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5119207125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne Mgr. X. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, proti žalovanej PZ - RAJ, s.r.o., so sídlom v Žiline, M. R.
Štefánika 32, IČO: 46 498 974, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Juraj Orvan, IČO: 33 352
097, so sídlom v Žiline, Sad SNP 8, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 46C/48/2019-114 zo dňa 17.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala voči
žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia v sume 620,00 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 724, § 728 OZ, keď konštatoval, že
žalobkyňa v priebehu konania neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by sa žalovaná na jej
úkor bezdôvodne obohatila, t. j. že by prijala plnenie aj napriek tomu, že nevykonala dohodnuté práce na
základe ústne uzavretej príkaznej zmluvy. Z faktúry č. 09/2017 zo dňa 06.09.2017 mal súd preukázané,
že žalovaná účtovala žalobkyni celkovú sumu 1.500,00 Eur, z čoho 380,00 Eur predstavovali náklady

na vypracovanie geometrického plánu, 500,00 Eur náklady na vypracovanie znaleckého posudku a
620,00 Eur odmena žalovanej, pričom žalobkyňa túto sumu uhradila v celom rozsahu dňa 25.09.2017.
Pokiaľ tvrdila, že žalovaný mal v zmysle dohody vypracovať aj kúpne zmluvy a zabezpečiť súhlasy
žijúcich spoluvlastníkov, čo neučinil, tieto skutočnosti okrem vlastného tvrdenia žiadnym spôsobom
nepreukázala a táto povinnosť ani zo žiadneho z listinných dôkazov pre žalovanú nevyplývala. Pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej
ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa. Žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovanú uhradiť
jej sumu 620,00 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Poukazovala na to, že žalovaná by mala zvážiť,
či sa naozaj bezdôvodne neobohacuje. Bola ochotná zaplatiť potrebné náklady súvisiace s obstaraním
geometrického plánu, znaleckého posudku a taktiež skutočné náklady spojené na zabezpečenie
výtlačkov aj s vrátenými splnomocneniami. Nebola ochotná však uhradiť celé zmluvy, pretože náklady

na ich vyhotovenie, obstaranie, právnu radu a ich zapísanie do katastra nehnuteľností zabezpečovala
výlučne sama a za pomoci svojich rodičov.3. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odmietala argumentáciu žalobkyne uvedenú v jej odvolaní a
doplnení jej odvolania, ktorú považovala za zmätočnú, keď z nej nie je zrejmé, v akom rozsahu rozsudok

súdu prvej inštancie žalobkyňa napáda, nie sú zrejmé ani odvolacie dôvody a už táto skutočnosť
podľa jej názoru zakladá možnosť odmietnutia odvolania. Vyslovila pochybnosť, či odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote, keď žalobkyňa žiadala súd, aby akceptoval prekročenie lehoty na
vystavenie odvolania proti rozsudku z dôvodu, že sa nemohla virtuálne napojiť na rakúsku internetovú
sieť. Aj napriek všetkým týmto skutočnostiam ale konštatoval, že súd prvej inštancie podľa jej názoru

vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď žalobu žalobkyne zamietol.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

6. Tak ako to napokon správne konštatuje i prvoinštančný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, v tomto
konaní bolo na žalobkyni, ktorá sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, aby nepochybne
preukázala, že žalovaná si vyúčtovala odmenu aj napriek tomu, že nevykonala práce, ktoré bola povinná
vykonať podľa dohodnutej príkaznej zmluvy, t. j. že nezabezpečila vypracovanie kúpno-predajných

zmlúv, súhlas vlastníkov a vklad do príslušného katastra nehnuteľností. Keďže žalovaná existenciu
zmluvy v takomto rozsahu poprela a žalobkyňa okrem vlastného tvrdenia žiadnymi listinnými dôkazmi
nepreukázala existenciu takýchto zmluvných povinností, súd prvej inštancie postupoval správne, keď
žalobu zamietol. Ak predmetom príkaznej zmluvy mali byť i ďalšie povinnosti zo strany žalovanej, tak ako
totvrdilažalobkyňa(vypracovaniekúpnychzmlúv,vkladdokatastra,atď.),niejezrejmé,prečožalobkyňa

uhradila odmenu žalovanej v celom rozsahu podľa predloženej faktúry. Z pripojenej faktúry naopak
možno vyvodiť, že žalovaná si účtovala odmenu za dovtedy vykonané práce súvisiace s vypracovaním
znaleckého posudku, geometrického plánu a ďalšími administratívnymi úkonmi a aj z týchto dôvodov
nemožno konštatovať, že by na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor
žalovanej.

7. Následne súd prvej inštancie správne postupoval i pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
prvostupňového konania, keď vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej ako úspešnej
účastníčke nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP s
použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke v odvolacom konaní nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).