Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118203277
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118203277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Y. N.,
nar. XX.X.XXXX, bytom: XXX XX C. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Mestická, Slovíková,
s.r.o., so sídlom: Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, adresa na doručovanie: Hlinská 18, 010 01 Žilina,
proti manželke navrhovateľa: X. N., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX C., o rozvod manželstva,
o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4Pc/4/2018-96 zo dňa
29.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom tak, návrh na prerušenie konania sa
zamieta. Súd manželstvo účastníkov konania Y. N., nar. XX.X.XXXX a X. N., rod. H., nar. XX.X.XXXX,
uzatvorené dňa 07.08.1976, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Ratkovej vo zv. 2, roč.
1976, na str. 193, pod por.č. 10 rozviedol. Ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa 06.02.2018 domáhal, aby súd rozhodol

o rozvode jeho manželstva, ktoré účastníci konania uzatvorili dňa 07.08.1976 v obci Ratková,
zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu v Ratkovej vo zv. 2, ročník 1976, na str. 193, pod
por.č. 10. Okresný súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené hlboko a trvalo.
Manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, keďže manželia viac ako 3 roky nežijú v spoločnej
domácnosti, spoločne nehospodária, intímne nežijú a vzájomne si nepomáhajú. Manželka navrhovateľa
súdu neposkytla riadnu súčinnosť za účelom zistenia skutkového stavu, keď sa na pojednávanie
dňa 29.01.2020 nedostavila, tvrdenia navrhovateľa tak nespochybnila, ani súdu nepredložila žiadne

dôkazy spochybňujúce tvrdenia navrhovateľa a ani vykonanie takých dôkazov nenavrhla. Súd má
za to, že vyčerpal všetky prostriedky na zabezpečenie dôkazov na vyhodnotenie dôvodnosti tvrdení
produkovaných zo strany manželky navrhovateľa. Vzhľadom na postoj navrhovateľa počas celého
konania, keď navrhovateľ neprejavil v uvedenom období ani minimálny záujem o obnovenie spolužitia s
manželkou, odmietol pokusy manželky o komunikáciu o obnovení manželského spolužitia, súd dospel k
záveru, že rozhodnutie navrhovateľa ukončiť manželstvo rozvodom je definitívne. Na pojednávaní dňa
08.01.2020 vyšla najavo aj ďalšia významná skutočnosť, a síce, že navrhovateľ má dlhoročný vzťah s

partnerkou, s ktorou má 30-ročného syna, ktorá skutočnosť je manželke známa. Manželka navrhovateľa
nevyužila možnosť sa na pojednávanie dostaviť, kedy sa mohla aj k tejto skutočnosti vyjadriť. Pokiaľ aj
nebolo preukázané celkom jednoznačne (vzhľadom na nemožnosť vypočuť na pojednávaní manželku,
ktorávtomtosmeresúčinnosťneposkytla)tvrdenienavrhovateľa,žemanželstvoprestaloúplnefungovaťužodroku2000aodvtedysitakmaloprestaťplniťsisvojefunkcie,ktorétvrdenienavrhovateľamanželka
namietala, v konaní však bolo preukázané, že tento zo strany navrhovateľa tvrdený stav v manželstve
trvá minimálne od októbra 2016. Pokiaľ však manželka tvrdila, že manželstvo fungovalo riadne dlhé

roky (štyri desiatky rokov), skutočnosť, že navrhovateľ má dlhoročný vzťah s partnerkou, s ktorou
má 30-ročného syna, čo je manželke známe, významne spochybňuje tvrdenie manželky o riadnom
dlhoročnom fungovaní manželstva. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že príčinou, ktorá
viedla k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, bol rozdielny hodnotový systém manželov, konflikty
manželov vzniknuté na základe ich rozdielnych pováh a názorov na manželské spolužitie a spoločné

záležitosti, ktoré sa prejavili v postupnom vznikaní nezhôd medzi manželmi od roku 1994, čo vyústilo
do vzniku mimomanželského vzťahu navrhovateľa, z ktorého sa narodil syn a následnej straty záujmu
navrhovateľa o manželské spolužitie, čo sa prejavilo opustením spoločnej domácnosti navrhovateľom
v októbri roku 2016. Vzhľadom na odsťahovanie sa manžela zo spoločnej domácnosti pred viac ako
tromi rokmi a jeho neochota komunikovať s manželkou, napriek jej snahám o zachovanie manželstva, je
zrejmé,žemanželstvojenenávratnerozvrátené.Súdorozvodemanželstvaúčastníkovrozhodolnapriek

nesúhlasu manželky s rozvodom, keďže manželstvo si neplní svoje funkcie, a to s poukazom na účel
manželstva, ktorým je podľa § 1 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z., Zákona o rodine vytvorenie harmonického a
trvalého životného spoločenstva, a s poukazom na základné princípy manželstva, kedy muž a žena majú
v manželstve rovnaké postavenie, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať, vzájomne
rešpektovaťsvojudôstojnosťavytváraťzdravérodinnéprostredie.Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,

že základné princípy manželstva účastníkov nie sú naplnené. Preto sú splnené všetky podmienky pre
rozvod takéhoto manželstva. Je nepochybné, že v súčasnej dobe sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené, že nie je možné dúfať v obnovenie ich spolužitia. Manželstvo má výlučne formálny charakter,
súd ho preto ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol. Zároveň súd zamietol aj návrh manželky na
prerušenie konania, ktorým žiadala, aby súd podľa § 163 CSP konanie prerušil najmenej na 3 mesiace,

pretože má za to, že aj jej manžel sa k tomuto jej návrhu pripojí, s tým, že v súčasnosti vyvíjajú
s manželom úsilie s cieľom dosiahnuť odstránenie príčin rozvratu manželstva a dospieť k náprave
narušených manželských vzťahov. V danom prejednávanom prípade neboli splnené podmienky pre
prerušenie konania vzhľadom na výslovný a opakovaný nesúhlas navrhovateľa s prerušením konania,
ktorý na pojednávaniach dňa 04.09.2019 ako i dňa 29.01.2020 poprel tvrdenia manželky, že by došlo i

k obnoveniu vzťahu medzi manželmi alebo ku komunikácii medzi manželmi o odstránení príčin rozvratu
manželstva. Z uvedených dôvodov, keďže sa nepreukázala existencia súhlasu oboch manželov s
prerušením konania, súd návrh na prerušenie konania zamietol. Vzhľadom na to, že v konaniach, na
ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní

nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala manželka navrhovateľa v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Navrhovateľ v návrhu uviedol iba formálne dôvody ako nezhody a rozporuplnosť názorov,

ktoré vyústili do dlhodobých neriešiteľných problémov. V celom rozhodnutí nie je uvedené v čom
spočívala rozporuplnosť názorov a neriešiteľnosť problémov. Vždy riadne a v stanovených termínoch
manželka dala svoje vyjadrenie súdu. Zo zdravotných dôvodov riadne ospravedlnila svoju neúčasť na
pojednávaní. Poukazuje na skutočnosť, že tieto dôvody nie sú svojvoľné, ale ako následok konania
navrhovateľa. Nestotožňuje sa s konštatovaním, že manžel mal obavu, že sa manželka bude vyhýbať

účasti na pojednávaní. Trvá na tom, že jej postup v konaní ako i jej dôvody spolu vopred odkonzultovali.
Domnieva sa, že obavu nemal ani tak manžel, ale jeho partnerka, ktorá podľa jej informácií sa aktívne
podieľala v danej veci. Nesúhlasí ani s tým, že súd konštatuje, že o.i. manželia si žiadnym spôsobom
nepomáhajú, pričom vôbec sa nepozastavil nad skutočnosťou, že navrhovateľ, manžel aj manželka
majú rovnaké trvalé bydlisko. Nemôže súhlasiť so záverom súdu, že rozhodnutie navrhovateľa ukončiť

manželstvo rozvodom je definitívne. Svoje presvedčenie opiera o skutočnosť, že aj po pojednávaní na
súde sa manžel zaujímal o jej zdravotný stav. Komunikujú spolu a vzájomne si v určitých dôležitých
situáciách pomáhajú. Ich manželstvo bolo harmonické, mali spoločných priateľov, rozvíjali rodinné
vzťahy. Manželka je presvedčená, že keby nebol tlačený zo strany partnerky, nikdy by návrh na rozvod
nepodal. Ani narodenie navrhovateľovho syna nespôsobilo rozpad ich manželstva. Má zato, že súd

prvej inštancie neustálil čo bolo bezprostrednou príčinou podania návrhu na rozvod manželstva. Neboli
preukázané v návrhu tvrdené dôvody rozvodu manželstva. Trvá na tom, že uvádzané dôvody rozvratu
manželstva sú len formálne, nepravdivé a nepreukázané. Skutočný dôvod podania návrhu na rozvod
manželstva je skôr želanie partnerky manžela, ako jeho skutočné rozhodnutie. Domnieva sa, že bybolo v rozpore s dobrými mravmi, keď by dôvody, ktoré vytvoril samotný navrhovateľ, využil ako dôvody
rozvodu manželstva. Vyjadrenie, že súhlasí s pojednávaním bez jej prítomnosti urobila pod tlakom, keď
právnazástupkyňajejmanželaokreminéhopodanímzodňa19.11.2019navrhovala,abysúdzabezpečil

jej osobnú účasť na pojednávaní. Predvedenie na súd by bolo pre ňu psychicky nezvládnuteľné. Za
nesprávnepovažujerozhodnutiesúduprvejinštancieajzdôvodu,ževôbecnevzaldoúvahyrozhodnutie
ESĽP , na ktoré sa odvoláva v prílohe vyjadrenia zo dňa 10.12.2019, kde Európsky súd pre ľudské
právavŠtrasburgu10.01.2017potvrdil,ženejestvujeindividuálneprávonarozvod.Zhrnúcvšetkyvyššie
uvedené skutočnosti a to s ohľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že sú splnené

podmienky dané zákonom na rozvod manželstva, žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie
č.k.4Pc/4/2018-96zodňa29.01.2020zmeniltak,ženávrhnavrhovateľaorozvodmanželstvazamietne.

3. Navrhovateľ sa k odvolaniu manželky vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom
uviedol, že s ním nesúhlasí. Napadnutý rozsudok považuje za právne a vecne správny. Manželka nevie
vec reálne vyhodnotiť a stále nie je schopná prijať skutočnosť, že navrhovateľ s ňou nechce žiť a ani

nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľ s manželkou nekomunikuje, pokiaľ aj
prejaví záujem napr. o rodinného príslušníka manželky, neznamená to, že chce obnoviť manželské
spolužitie, je to skôr otázka ľudského prístupu k týmto osobám. Je pravdou, že navrhovateľ má dlhoročný
vzťah s inou ženou, z tohto vzťahu sa im narodil dnes už 30 ročný syn, čo navrhovateľ nikdy nepopieral.
Navrhovateľ s touto partnerkou žije viac ako 20 rokov a tento stav ani nechce zmeniť. Manželka

rozvodové konanie predlžuje úmyselne. Navrhovateľ preto žiada, aby odvolací súd odvolanie manželky
zamietol a napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil.

4. Matka k vyjadreniu otca na jej odvolanie uviedla, že v plnom rozsahu trvá na svojom odvolaní zo
dňa 03.06.2020, kde podrobne uviedla dôvody, prečo nesúhlasí s rozvodom manželstva. Vo vyjadrení

navrhovateľa z 12.06.2020 nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by už nezaujala svoje
stanovisko. Trvá na tom, že manželovi nie je ľahostajná, že ich manželstvo skutočne nie je rozvrátené
hlboko a trvalo a nie je daný dôvod, aby ich manželstvo bolo rozvedené. Manželka nemá záujem na
predlžovaní rozvodového konania. Má záujem na tom, čo deklaruje už od prvého podania na súd, aby
súd návrh na rozvod ako nedôvodný zamietol.

5. Otec k vyjadreniu matky prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že sa pridržiava svojho
vyjadrenia zo dňa 12.06.2020 a na podanom návrhu na rozvod naďalej a v plnom rozsahu trvá.
Navrhovateľ poukázal aj na tú skutočnosť, že od podania návrhu na rozvod uplynuli dva roky, manželské
spolužitie neobnovili a manžel ani nemá záujem o jeho udržanie.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 65a a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej

správnosti.

7. V zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane
vysvetlil. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Okresný súd na základe zisteného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že manželstvo

účastníkov je rozvrátené hlboko a trvalo. Manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, keďže manželia
viac ako 3 roky nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne nežijú a vzájomne si
nepomáhajú.

14. Odvolací súd po preštudovaní spisu a spisového materiálu zhodnotil okresným súdom vykonané

dokazovanie a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, keďže podmienky pre rozvod
manželstva účastníkov sú splnené. Manželstvo je v zmysle Zákona o rodine podľa § 1 ods. 1 zväzok
muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo
po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2). Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú

si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti, že mimosporové konanie podľa CMP je založené na princípe
oficiality, ktorý sa prejavuje zásadnou možnosťou súdu začať konanie aj bez procesnej iniciatívy

účastníka - táto však vylúčená nie je, čo predkladateľ reflektuje možnosťou podať návrh na začatie
konania. Pokiaľ z právnej úpravy výslovne nevyplýva možnosť začať konanie výlučne na návrh, uplatní
sa čo do začatia konania princíp oficiality. V prípade, ak sa mimosporové konania začína na návrh
účastníka, musí spĺňať jednak všeobecné náležitosti, ako aj označenie účastníkov, ich zástupcov, ak
ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie

a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Špeciálna právna úprava CMP v oblasti procesnej
iniciatívy účastníkov konania smerujúcej k začatiu konania sa prejavuje povinnosťou pravdivo a úplne
substancovať skutkové tvrdenia, čo sa v sporovom konaní od predkladateľa vyžadovať nemôže. Táto
povinnosť úzko súvisí s dôrazom na taký procesný postup súdu, ktorý je zameraný na zistenie čo
najobjektívnejšieho stavu veci a ktorý je spätý aj s procesnou súčinnosťou účastníkov konania. Súd je

povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa nového zákona súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd si môže osvojiť zhodné skutkové
tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním.

16. Čo sa týka účasti resp. neúčasti manželky navrhovateľa na pojednávaní, odvolací súd zhodne s
názorom okresného súdu uvádza, že manželka spočiatku tvrdila, že považuje účasť obidvoch manželov
na pojednávaní za nutnú a chcela na pojednávaní osobne za účasti oboch manželov poukázať na
dôvody, že nie sú splnené podmienky na rozvod manželstva a manželovi položiť otázky súvisiace
s návrhom na začatie konania a následne tiež navrhla vykonanie dokazovania konfrontáciou oboch

manželov, toto manželkou navrhovateľa navrhnuté dokazovanie nemohlo byť vykonané na pojednávaní
nariadenom na deň 29.01.2020, keďže z neúčasti aj na tomto pojednávaní sa manželka navrhovateľa
opäť ospravedlnila, avšak tentokrát súhlasila s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti. Odvolací
súd si je vedomý, že správa o zdravotnom stave, na ktorú prihliadal okresný súd, posudok z klinicko-
psychologického vyšetrenia zo dňa 15.01.2019, bola v čase rozhodovania okresného súdu rok stará,

avšak postoj manželky navrhovateľa k rozvodovému konaniu vedenou na okresnom súde sa podľa
názoru odvolacieho súdu nezmenil. Manželka naďalej menila názor, raz trvala na osobnej účasti oboch
manželov na pojednávaní, inokedy sa zase z pojednávania ospravedlnila pre úzkostné prežívanie celej
situácie súvisiacej s rozvodom. V zmysle zdravotnej dokumentácie manželka navrhovateľa netrpí nažiadnezávažnéochorenia,anipsychiatrické,pričommanželkounavrhovateľatvrdenézdravotnédôvody,
pre ktoré sa nezúčastnila na pojednávaní, spočívali len v aktuálne úzkostnom prežívaní, ktorý stav
psychológ vyhodnotil ako prechodný. Pre nezúčastnenie sa na pojednávaní manželka neposkytla súdu

potrebnú súčinnosť a nepreukázala svoje tvrdenia, že zo strany manžela nedošlo k úplnej strate záujmu
o ňu ako dlhoročnú partnerku, že k manželovi stále prechováva citový vzťah, rada s ním komunikuje a
stretáva sa, že nie je v súčasnosti žiadna prekážka na to, aby sa manžel vrátil do spoločnej domácnosti
a aby tvorili funkčný manželský vzťah, že nie je pravdivé tvrdenie uvedené v návrhu, že manželstvo
je totálne rozvrátené, bez možnej cesty k urovnaniu manželského vzťahu, že v súčasnosti vyvíjajú

s manželom úsilie s cieľom dosiahnuť odstránenie príčin rozvratu manželstva a dospieť k náprave
narušených manželských vzťahov.

17. V prvostupňovom konaní sama manželka navrhovateľa tvrdila, že sa plne stotožňuje s názorom
súdov, resp. so súdnou praxou, že vzhľadom na vek a zdravotný stav manželov, dĺžku manželstva, sú
oprávnení, ale aj povinní v starobe a chorobe navzájom si pomáhať a riešenie, aké zvolil manžel, keď

opustil spoločnú domácnosť, je v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine, podľa ktorého sú manželia
povinní žiť spolu a vzájomne si pomáhať. Podľa uvedeného sama manželka poprela, že by si manželstvo
plnilo svoj účel.

18. V priebehu prvostupňového konania manžel uviedol, že s manželkou spolu nežijú už v podstate 20

rokov, viac ako 3 roky fyzicky spolu nebývajú. Čo sa týka tvrdení manželky navrhovateľa o ich vzájomnej
komunikácii, tieto tvrdenia navrhovateľ popiera a dokonca si navrhovateľ zablokoval mobil, pretože
manželka ho neustále tie roky dozadu dosť telefonicky napádala. Takže viac-menej medzi nimi nie je
žiadna komunikácia a tento manželský zväzok vôbec neplní svoju spoločenskú funkciu. Okrem toho, že
manželia nežijú spolu viac ako 20 rokov, navrhovateľ má dlhoročný vzťah s partnerkou, s ktorou má 30-

ročného syna, o čom manželka vie. Manželka navrhovateľa v podanom odvolaní uvádza, že skutočný
dôvod podania návrhu na rozvod manželstva je skôr želanie partnerky manžela, ako jeho skutočné
rozhodnutie. Domnieva sa, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keď by dôvody, ktoré vytvoril samotný
navrhovateľ, využil ako dôvody rozvodu manželstva. Odvolací súd je však názoru, že v zmysle Zákona
o rodine si majú byť manželia verní a žiť spolu. Tento atribút funkčného manželstva však v danej veci

nie je splnený. Zo zhodných tvrdení účastníkov mal odvolací súd preukázané, že manžel nežije od roku
2016 v spoločnej domácnosti s manželkou. Žije s novou priateľkou, s ktorou má 30 ročného syna. Proti
morálnym zásadám a v rozpore s dobrými mravmi by bolo, ak by súd takéto nefunkčné manželstvo
zachoval.

19. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením manželky, že manželia sa snažia o obnovu spolužitia.
Odvolací súd dáva za pravdu navrhovateľovi, ktorý v rámci odvolacieho konania uviedol, že od podania
návrhu na rozvod uplynuli dva roky, manželské spolužitie neobnovili a manžel ani nemá záujem o jeho
udržanie, čomu nasvedčujú všetky doterajšie vyjadrenia a podania navrhovateľa. Rovnako argument
manželky, že obidvaja manželia majú trvalý pobyt na tej istej adrese, je irelevantný, nakoľko obidvaja

účastníci súdu potvrdili, že manžel fyzicky býva na inej adrese.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, ktorý manželstvo účastníkov rozviedol
napriek nesúhlasu manželky, keďže manželstvo si neplní svoje funkcie, a to s poukazom na účel
manželstva, ktorým je podľa § 1 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z., Zákona o rodine vytvorenie harmonického a

trvalého životného spoločenstva, a s poukazom na základné princípy manželstva, kedy muž a žena majú
v manželstve rovnaké postavenie, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať, vzájomne
rešpektovaťsvojudôstojnosťavytváraťzdravérodinnéprostredie.Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,
že základné princípy manželstva účastníkov nie sú naplnené.

21. Vzhľadom na to, že manželstvo si neplní svoj účel, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

22. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 396 ods.
1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. V zmysle § 57 CMP O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)