Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/171/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618203185
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5618203185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: s Autoleasing SK,
s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46 806 491, zastúpeného zástupcom Nosko
& Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému:
Pavol Kočí - BOKO, s miestom podnikania Hviezdoslavova 140/1, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 36
992 721, zastúpenému zástupcom BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545,
026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/123/2018-385 zo dňa 27.5.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/123/2018-385 zo dňa 27.5.2020 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania rozhodol výrokom II. tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania 100%
od žalobcu, o výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník prvostupňového súdu po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, jej odôvodnenie, vyjadrenie
žalovaného k žalobe, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 261 ods. 1, § 409 ods. 1,
§ 446 Obchodného zákonníka, § 553 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 116 ods. 1, 2, 3,
4, § 117 ods. 1, 3, § 118 ods. 1, 2, 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 19.5.2018 dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

3. Okresný súd mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca v právnom

postavení veriteľa uzavrel s fyzickou osobou - podnikateľom (živnostníkom) Jánom Koreňom, s
miestom podnikania ČSA 60/33, 962 31 Sliač, IČO: 33 290 831, dňa 23.2.2017 Zmluvu o úvere č.
UDTA17/61000378 a súčasne Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Zabezpečovacím prevodom
práva bol zabezpečený záväzok X. S. (dlžníka) v prospech veriteľa - žalobcu tak, že dočasne bolo
do vlastníctva žalobcu prevedené motorové vozidlo dlžníka X. S. zn. Mercedes S Coupé C 217 S 63
AMG 4MATIC kupé (A7), VIN: WDD2173781A012372 (ďalej len „motorové vozidlo“). Nebolo sporné
a žalobca predloženými listinami preukázal, že dlžník X. S. splatný záväzok voči veriteľovi (žalobcovi)

neuhradil a keďže nedošlo k uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky, vlastnícke právo späť na dlžníka
X. S. k predmetnému motorovému vozidlu neprešlo. Dlžník X. S. bol držiteľom vozidla na základe
zmluvy o výpožičke uzavretej súčasne so zmluvou o úvere a zabezpečovacom prevode práva. Od týchto
skutočností odvodzoval žalobca aktívnu legitimáciu v predmetnom spore.4. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v právnom postavení kupujúceho uzavrel s obchodnou
spoločnosťouMotor-CarBanskáBystrica,spol.sr.o.vprávnompostavenípredávajúcehokúpnuzmluvu,

predmetom prevodu ktorej bolo motorové vozidlo za kúpnu cenu 142.500 Eur vrátane DPH. Žalovaný
zaplatil kúpnu cenu za motorové vozidlo dňa 16.8.2017 na základe vystavenej „zálohovej faktúry“
PZ1700573 zo dňa 16.8.2017 s tým, že následne bola vystavená „riadna faktúra“ č. 2410700397 dňa
18.8.2017. Motorové vozidlo žalovaný od predávajúceho prevzal dňa 18.8.2017. Uvedené tvrdenia
neboli medzi stranami sporné a žalovaný ich preukázal predložením zálohovej faktúry, faktúry,

odovzdávacieho a preberacieho protokolu, výpisom z účtu žalovaného.

5. Podľa fotokópie osvedčenia o evidencii - časť II technický preukaz bol zápis o zmene vlastníka
motorového vozidla na žalovaného vykonaný dňa 30.8.2017, evidenčné číslo vozidla je LM877DA.
Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu, OR PZ Liptovský Mikuláš a z fotokópie spisu
vedeného dopravným inšpektorátom k motorovému vozidlu, žiadosť o prihlásenie vozidla do evidencie

podával žalovaný dňa 30.8.2017, pričom sa preukázal predložením faktúry. Žalovaný je uvedený
ako držiteľ aj ako vlastník vozidla v žiadosti o prihlásenie vozidla do evidencie. Podľa aktuálnej
evidenčnej karty vozidla (zo spisu Okresného dopravného inšpektorátu Liptovský Mikuláš) je vlastníkom
adržiteľommotorovéhovozidlažalovaný.Zhistóriedržiteľovmotorovéhovozidla(poskytnutejOkresným
dopravným inšpektorátom Liptovský Mikuláš) vyplývalo, že držiteľmi vozidla boli od 17.2.2017 do

4.4.2017 X. S., od 4.4.2017 do 2.5.2017 Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o., od 2.5.2017 do
31.5.2017 X. S., od 31.5.2017 do 24.8.2017 Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o., od 24.8.2017 (16:50
hod.) do 24.8.2017 (16:56 hod.) X. S. a od 24.8.2017 (16:56 hod.) žalovaný.

6. Okresný súd mal zistené, že spis o predchádzajúcich evidenciách motorového vozidla vedie Okresný

dopravný inšpektorát Zvolen, Okresného policajného riaditeľstva vo Zvolene a tento spis bol dňa
28.3.2018 odovzdaný Ministerstvu vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej
služby Stred. Úrad inšpekčnej služby na výzvu okresného súdu poskytol jeho kópiu, keďže spis bol
zaistený pre účely trestného konania. Zo spisu bolo zistené, že dňa 27.1.2017 udelila spoločnosť Motor-
Car Banská Bystrica, spol. s r.o. X. súhlas a splnomocnenie na odhlásenie motorového vozidla. Dňa

19.7.2017 udelila spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. X. S. súhlas a splnomocnenie
na odhlásenie motorového vozidla (na všetky právne úkony spojené s prihlasovaním a odhlasovaním
do evidencie a z evidencie motorových vozidiel). Dňa 24.8.2017 urobil X. S. vyhlásenie, že stratil
osvedčenie o evidencii vozidla (časť I a II). Dňa 4.4.2017 požiadal X. S. o vykonanie zmeny v evidencii
vozidiel (odhlásenie motorového vozidla: Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.). Dňa 31.5.2017

požiadal splnomocnenec V. W. splnomocnený X. S. o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel (odhlásenie
motorového vozidla: Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.). Dňa 24.8.2017 požiadal splnomocnenec
V. W. (splnomocnený X. S.) o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel (odhlásenie motorového vozidla: V.
S. - BOKO). Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej
polície uznesením zo dňa 4.10.2018 sp. zn. ČVS: KRP-27/2-VYS-BB-2018 začal trestné stíhanie za

pokračovací obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona, ktoré
trestné stíhanie doposiaľ nebolo ukončené.

7. Okresný súd poukázal na to, že spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. predložila fotokópiu
Kúpnej zmluvy na nákup jazdených motorových vozidiel č. KZ24170064 uzavretú dňa 6.6.2017 medzi

predávajúcim X. a kupujúcim Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o., predmetom ktorej bolo motorové
vozidlo za kúpnu cenu 108.333,33 Eur. Podľa preberacieho protokolu ku Kúpnej zmluve zo dňa 6.6.2017
v tento deň Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. prevzala predmetné motorové vozidlo. X. S.
ako dodávateľ vystavil spoločnosti Motor-Car Banská Bystrica spol. s r.o. ako odberateľovi faktúru
č. 09/2017 zo dňa 5.6.2017 na sumu 130.000 Eur, s odpočtom zo zálohovej faktúry č. 0104042017

mínus 90.000 Eur, teda na celkom fakturovanú sumu 40.000 Eur. Dňa 31.5.2017 podľa § 577 a nasl.
Obchodného zákonníka uzavreli X. S. v právnom postavení komitenta a Motor-Car Banská Bystrica,
spol. s r.o. v právnom postavení komisionára Zálohovú zmluvu č. KZ24170064, predmetom ktorej bolo
motorové vozidlo s tým, že komisionár sa zaviazal pre komitenta v rozsahu dojednanom v zmluve a za
podmienok uvedených v zmluve, vo vlastnom mene a na účet komitenta obstarať predaj predmetného

motorového vozidla. Podľa preberacieho protokolu č. KZ24170064 dňa 31.5.2017 Motor-Car Banská
Bystrica, spol. s r.o. prevzal predmetné motorové vozidlo. Dňa 31.5.2017 X. S. ako dodávateľ vystavil
faktúru spoločnosti Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. ako odberateľovi č. 09/2017 na sumu 90.000
Eur. Podľa osvedčenia o evidencii - časť II technického preukazu predloženého spoločnosťou Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. bol dňa 31.5.2017 vo Zvolene vykonaný záznam o prevode držby
vozidla na spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o..

8. Okresný súd uviedol, že svedok G. H. (zamestnanec spoločnosti Motor-Car Banská Bystrica, spol.
s r.o.) vypovedal, že vozidlo, ktoré predali žalovanému, kúpili od pána Z., ktorý je svokor X. S.. Kúpna
zmluva bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.. Auto
bolo vyfakturované, odovzdané a odhlásené na žalovaného. Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.
mal s pánom S. uzavretú zálohovú zmluvu, vystavil mu zálohovú faktúru a on musel odhlásiť motorové

vozidlo na spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.. Pán S. musel mať plnú moc od leasingovej
spoločnosti, aby mohol odhlásiť motorové vozidlo na spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o..
Spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. dáva plnú moc na odhlásenie vozidla na spoločnosť
Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.. On dal pánovi S. plnú moc, aby vozidlo odhlásil na dopravnom
inšpektoráte na spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.. Vlastníkom a držiteľom motorového
vozidla bola spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.. Toto povedal žalovanému. Žalovaný mal

záujem o motorové vozidlo, ktoré bolo vystavené pred show room-om. S pánom S. bola najskôr uzavretá
zálohová zmluva, potom zálohová faktúra, následne ostrá výkupná zmluva a ostrá faktúra. V čase
uzatváraniakúpnejzmluvysožalovanýmbolvlastníkommotorovéhovozidlaMotor-CarBanskáBystrica,
spol. s r.o.. Keď sa ozval žalovaný, tak uzavreli kúpnu zmluvu s pánom S. a potom aj so žalovaným.
Vozidlo overoval cez notára (notár.sk), či tam nie je záložné právo. V súčasnosti sa už dá overiť aj leasing

auta, v tom čase sa nedalo zisťovať v evidencii leasingových vozidiel. Svedok sa vyjadril k tomu, ako
je možné, že ak žalovaný kupoval vozidlo od spoločnosti Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o., ako
držiteľ vozidla je uvedený X. S. tak, že keď sa odhlasuje vozidlo na nového vlastníka, vždy na krátku
dobu sa urobí zrušenie avíza, čo znamená, že spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. mala
plnú moc od bývalého majiteľa a aj od budúceho majiteľa. Odhláška motorového vozidla na spoločnosť

Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. bola zrušená a vozidlo sa odhlásilo priamo na žalovaného. Robí
sa to kvôli tomu, aby sa neplatil dvakrát poplatok za prihlásenie vozidla. O následných problémoch sa
dozvedel od žalovaného a oznámil to vedúcemu. Žalovaný nemal vedomosť o spôsobe odhlasovania
motorového vozidla, lebo zrušenie avíza sa s klientmi nerieši. Pán S. mohol odhlásiť motorové vozidlo
na pána S. na základe plnej moci. Ak je auto odhlásené na Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o., už

nemôže byť v leasingu. Po odhlásení bolo auto odstavené v spoločnosti Motor-Car Banská Bystrica,
spol. s r.o., v tom čase sa nedalo preverovať v evidencii leasingových vozidiel (nemal vedomosť). Na
overovanie vozidiel používajú stránku „overovanievozidla.sk“.

9. Svedkyňa X.. S. E. - konateľka spoločnosti Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. vypovedala, že

jej nie sú známe detaily veci, lebo nemá priamo na starosti predaj a výkup ojazdených motorových
vozidiel a informácie má sprostredkované. Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. kontroluje najmä veľký
a malý technický preukaz, originalitu a ďalšia kontrola je na polícii pri prepise technického preukazu. Nie
v každom prípade sa robí kontrola originality a nie v každom prípade sa robí ihneď prepis, niekedy to
môže trvať aj 30 dní. Mala vedomosť, že predajca jazdených motorových vozidiel išiel na políciu, nemala

vedomosť o tom, že by sa vyhýbali poplatkom za prihlásenie vozidla. To, že je s vozidlom problém, sa
dozvedela až po predaji motorového vozidla žalovanému, vyslovila poľutovanie nad tým, čo sa stalo s
tým, že Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. konal dobromyseľne, spravili všetko, čo mohli a vozidlo
dali preveriť aj na polícii.

10. Okresný súd poukázal na to, že zástupca žalobcu upriamil pozornosť na webové stránky Asociácie
leasingových vozidiel “registervozidiel.sk,“ v ktorom bolo evidované predmetné motorové vozidlo
(financované leasingovou spoločnosťou a blokované v prospech leasingovej spoločnosti). Pripustil, že
v čase prevodu vlastníckeho práva na žalovaného, žalobca v osvedčení o evidencii motorového vozidla
uvedený nebol, čo je zrejme dôsledok predchádzajúcej trestnej činnosti X. Podľa žalobcu neboli urobené

všetky úkony na zistenie všetkých informácií o vozidle, čo platí aj pre nadobúdateľa motorového vozidla,
ktorý si pri kúpe vozidla neoveril z verejne dostupných zdrojov pôvod vozidla a spoliehal sa iba na
informácie z osvedčenia o evidencii vozidla, čo zakladá jasnú pochybnosť o jeho dobromyseľnosti a
nemôže sa aplikovať ust. § 446 Obchodného zákonníka.

11. Zástupca žalovaného argumentoval tým, že by sa muselo preukázať, že žalovaný nebol
dobromyseľnýprinadobúdanímotorovéhovozidlaodspoločnostiMotor-CarBanskáBystrica,spol.sr.o.,
inak žalobca nemôže byť v konaní úspešný. Ani v prípade, ak by spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica,
spol. s r.o. nebola dobromyseľná, neznamená to, že žalovaný nebol dobromyseľný a nemohol autokúpiť. Verejné listiny a svedecké výpovede preukázali priebeh prevodu. Výpis z registra leasingových
spoločností je jediným dôkazom žalobcu, pričom ide o súkromný register, v prípade ktorého absentuje
zákonná úprava. Z verejných listín a verejných registrov bolo zrejmé, že auto žalovaný nadobudol v

dobrej viere a dobromyseľne. Nestačí len pochybnosť o dobromyseľnosti. Podľa zákona kupujúci musí
vedieť, že kupuje niečo, čo nie je v poriadku. Všetky dôkazy nasvedčujú tvrdeniam žalovaného a žalobca
tak neuniesol dôkazné bremeno.

12. Okresný súd uviedol, že ust. § 446 Obchodného zákonníka umožňuje nadobudnúť vlastnícke právo

kupujúcemukveci,ktorániejevovlastníctvepredávajúceho,okremprípadu,akvčase,keďmalkupujúci
vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom veci (teda nie je ani oprávnený s
tovarom nakladať). Táto právna úprava nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka je výnimkou zo
všeobecnej právnej zásady, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv, ako má sám.

13. Podľa okresného súdu pre toto konanie bol podstatný právny vzťah medzi predávajúcim motorového

vozidla Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. a kupujúcim motorového vozidla (žalovaným). Žalobca
tvrdil vlastnícke právo na základe zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ktoré doposiaľ trvá,
keďže k splneniu záväzku dlžníkom nedošlo. Dokazovanie bolo zamerané na preukázanie, či žalovaný
ako kupujúci mal alebo nemal v čase, keď kúpnu zmluvu uzatváral, vedomosť, že predávajúci nie je
vlastníkom predmetného motorového vozidla a nie je ani oprávnený s ním nakladať za účelom jeho

predaja. Ak by kupujúci (žalovaný) mal vedomosť o tejto skutočnosti, vlastnícke právo by na neho
neprešlo. Navyše túto vedomosť musel mať už v čase, keď dochádzalo k prevodu vlastníckeho práva.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu. Žalobca založil pochybnosti o dobrej
viere žalovaného na existencii súkromného registra leasingových motorových vozidiel a tvrdení, že
pri nadobúdaní veci značnej hodnoty mal postupovať žalovaný obozretne. Obozretne mal postupovať

najmä žalobca, ktorý je podnikateľ a na jeho strane nebola žiadna prekážka, aby po zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva zabezpečil záznam o vlastníkovi, či držiteľovi motorového vozidla v evidencii
motorových vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte a nespoliehal sa na dlžníka X.. Žalovaný
nadobudol motorové vozidlo ako podnikateľ (živnostník) od iného podnikateľa (obchodná spoločnosť)
pri ich podnikateľskej činnosti. Predmetom podnikateľskej činnosti predávajúceho je aj kúpa nových

a ojazdených motorových vozidiel za účelom ich predaja konečnému spotrebiteľovi. Dostupné údaje
z evidencie motorových vozidiel žiadnym spôsobom nesvedčili o vlastníctve žalobcu k predmetnému
motorovému vozidlu. Podľa dokladov o vozidle bol vlastníkom - držiteľom vozidla Motor-Car Banská
Bystrica, spol. s r.o.. Dobromyseľnosť žalovaného ako kupujúceho, že nadobúda predmet kúpy od
vlastníka (Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.), nebola relevantným spôsobom ani len spochybnená

(rozsudok NS SR sp. zn. 2 Obdo30/2009 zo dňa 9.12.2009, sp. zn. 1 Obdo 29/2006 zo dňa 5.2.2008).
Vedomosť žalovaného o vlastníctve žalobcu k predmetnému vozidlu v čase kúpy nebola preukázaná.
Žalovaný zaplatil celú kúpnu cenu motorového vozidla. Zabezpečovací prevod vlastníckeho práva mal
chrániť záujmy žalobcu ako veriteľa voči X. ako dlžníkovi zo zmluvy o úvere. Keďže nedošlo k záznamu
do evidencie motorových vozidiel, žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že vlastníkom motorového

vozidla je práve žalobca. Z týchto záverov okresný súd žalobu zamietol.

14. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal právo na náhradu trov konania žalovanému od žalobcu vo
výške 100 %, keďže žalovaný mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Okresný súd nezistil existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

15. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie svoj právny názor založil na skutočnosti, že

žalovaný bol pri nadobúdaní predmetu kúpy dobromyseľný v tom, že predávajúci - spoločnosť Motor-
Car Banská Bystrica, spol. s r.o. je vlastníkom vozidla. S týmto názorom žalobca nesúhlasil. Uviedol,
že okresný súd pri svojom právnom zhodnotení vychádzal z ust. § 446 Obchodného zákonníka,
pričom pri komplexnom posúdení predmetnej veci mal okresný súd prihliadať na ďalšie skutočnosti.
Žalobca uviedol, že doručil stanovisko Asociácie leasingových spoločností SR, ktorá na internetovej

stránkewww.registervozidiel.skprevádzkujeregistervozidielleasingovýchspoločností,doktoréhomôže
akákoľvek osoba bezplatne nahliadnuť a získať údaje z neho. Žalobca doručil výpis z tohto registra, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že vozidlo bolo do registra zapísané dňom 15.02.2017, t.j. pred dňom
nadobudnutia vozidla žalovaným, resp. aj pred dňom, kedy X. ponúkol vozidlo spoločnosti Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.. Spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. je obchodnou
spoločnosťou, ktorej hlavným predmetom podnikania je kúpa a predaj motorových vozidiel, a preto je
povinná konať s odbornou starostlivosťou, čo znamená aj preverenie vozidla prostredníctvom všetkých

dostupných registrov vozidiel na internete. Svedok G. H. na otázku právneho zástupcu žalobcu ohľadom
toho, aby opísal, ako spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. preverovala vozidlo, uviedol,
že ...„v súčasnosti sa už dá overiť aj leasing auta, v tom čase sa nedalo zisťovať v evidencii leasingových
spoločností“..., čo sa nezakladá na pravde, resp. potvrdzuje tú skutočnosť, že spoločnosť Motor-Car
Banská Bystrica, spol. s r.o. nepristupovala k overeniu vozidla zodpovedne. Pokiaľ žalovaný svoju

dobromyseľnosť odvodzoval z dobrých vzťahov so spoločnosťou Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.,
tak samotná spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. už pri nadobúdaní vlastníckeho práva k
vozidlu hrubo pochybila a nesplnila si všetky povinnosti napĺňajúce konanie s odbornou starostlivosťou,
a preto nie je možné ochraňovať žalovaného ako kupujúceho. Podľa žalobcu nemožno vychádzať len z
dikcie § 446 Obchodného zákonníka, ale prihliadať aj na vyššie uvedené skutočnosti. Navrhol napadnutý
rozsudok zrušil a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu, v podaní
zo dňa 21.08.2020. Žalovaný trval na všetkých tvrdeniach a dôkazoch, ktoré boli predložené počas
prvoinštančného konania. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na internetovú stránku www.registervozidiel.sk,
ktorú prevádzkuje Asociácia leasingových spoločností SR, tak žalovaný uviedol, že ide o súkromný

register, pravidlá jeho fungovania neupravuje žiaden zákon a zverejňované údaje tak nie sú právne
záväzné, o čom informuje samotný prevádzkovateľ registra na internetovej stránke. Takýchto registrov
môžu byť stovky, čo neznamená, že bolo povinnosťou žalovaného prehľadávať každý jeden súkromný
register. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle Zmluvy o úvere č. UDTA17/61000378 sa žalobca a X.
S. dohodli na zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k vozidlu. Bolo teda v záujme žalobcu, aby

dohliadol na vykonanie záznamu v evidencii vozidiel a dôsledne to od X. S. vyžadoval. Právny zástupca
žalobcu síce na pojednávaní dňa 27.05.2020 uviedol, že nie je pravdou, že s Autoleasing SK, s.r.o.
nemal nikdy k dispozícii osvedčenie o evidencii vozidla, v ktorom by nebol uvedený ako vlastník vozidla,
práveopakjepravdou,avšakďalejuviedol,žepánS.predložilžalobcoviv30-dňovejpožadovanejlehote
kópiu osvedčenia o evidencii vozidla, ktorú zašle okresnému súdu a právnemu zástupcovi žalovaného,

čo neurobil. Žalobca z obsahu súdneho spisu a doručených listín vedel, že žalobca nie je zapísaný v
evidencii vozidiel ako vlastník a ani nikdy nebol. Žalobca mohol predložiť fotokópiu takéhoto osvedčenia
už v čase pred pojednávaním, resp. na pojednávaní. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka p. G. H.,
ktorý uviedol, že ak je auto odhlásené na nich (spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.),
tak nemôže byť v leasingu. Tiež svedkyňa X.. E. uviedla, že spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica,

spol. s r.o. kontroluje najmä veľký a malý technický preukaz, originalitu a ďalšia kontrola je na polícii
pri prepise technického preukazu. Ak by predávajúci X. S. nebol vlastníkom vozidla, spoločnosť Motor-
Car Banská Bystrica, spol. s r.o. ako kupujúci by o tom mala vedomosť. Ak žalobca spochybňuje dobrú
vieru žalovaného, a to na existencii súkromného registra leasingových motorových vozidiel a tvrdí, že pri
nadobúdaní veci značnej hodnoty mal postupovať žalovaný obozretne, tak obozretne mal postupovať

najmä žalobca, teda mal zabezpečiť evidenciu vlastníctva vozidla vo verejných registroch a listinách,
k čomu nedošlo, a preto žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že vlastníkom motorového vozidla
je práve žalobca. Dostupné údaje z evidencie motorových vozidiel žiadnym spôsobom nesvedčili o
vlastníctve žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu. Podľa dokladov o vozidle bol vlastníkom -
držiteľom vozidla Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.. Dobromyseľnosť žalovaného ako kupujúceho,

že nadobúda predmet kúpy od vlastníka (Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.) žalobca nijakým
spôsobom nespochybnil. Žalovaný nemal mať odkiaľ vedomosť o vlastníctve vozidla žalobcom v čase
jeho kúpy žalovaným. Zdôraznil, že kupoval vozidlo od vlastníka, nie od držiteľa. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že žalovaný vedel, že predávajúci nie je vlastníkom vozidla. Navrhol napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť, s priznaním náhrady trov konania.

17. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v
podaní zo dňa 03.09.2020 (č.l. 430 - 432 spisu). Žalobca sa s názorom uvedeným žalovaným v ním
podanom vyjadrení nestotožnil z viacerých dôvodov. To, či je predmetný register zákonom upravený
alebo nie, podľa žalobcu nemôže mať vplyv na to, či takáto informácia, teda že predmetné vozidlo

v čase prevodu nebolo právne „čisté“, sa nachádza vo verejne dostupnom registri, resp. či je to
verejne dostupný údaj. Nejde predsa o právnu záväznosť, ale o dobromyseľnosť/nedobromyseľnosť
žalovaného, resp. spoločnosti Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.. Pokiaľ existuje verejne dostupná
informácia, že vozidlo nie je „právne v poriadku“, tak nemôže žalovaný, resp. spoločnosť Motor-CarBanská Bystrica, spol. s r.o. nereflektovať na túto informáciu len z dôvodu, že pôvodca tejto informácie
nie je zákonom upravený register. Spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. podľa slov
svedka G. si právny stav nepreverovala cez žiadny zákonom upravený register vozidiel, ale cez stránku

notar.sk ohľadom skutočnosti, či na vozidlo existuje záložné právo alebo nie. Pokiaľ žalovaný uviedol, že
žalobca nepredložil súdu kópiu osvedčenia o evidencii vozidla, v ktorom je uvedený ako vlastník vozidla,
tak žalobca tak spravil na pojednávaní dňa 27.05.2020, čo je zachytené v zápisnici o pojednávaní.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na výpoveď svedka p. G. H. a svedkyne X.. E., tak žalobca poukázal na
to, že vozidlo bolo predmetom zabezpečovacieho prevodu práva, a preto deň uzatvorenia zmluvy o

zabezpečovacom prevode práva sa rovná dňu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k vozidlu.
Nestotožnil sa s vyjadrením žalovaného, že žalobca nebol obozretný, keď si neoveril, či X. prepísal
automobil na žalobcu, nakoľko ako žalobca uviedol a preukázal, bola mu zaslaná kópia osvedčenia o
evidencii vozidla, v ktorom je uvedený ako vlastník vozidla. Na základe tejto skutočnosti nemohol mať
pochybnosti o tom, či bol zapísaný do osvedčenia o evidencii vozidla ako vlastník. Mal za to, že v danom
prípade nie je možné sa pridržiavať len dikcie § 446 Obchodného zákonníka, ale prihliadať aj na ním

uvedené skutočnosti.

18. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu, v podaní
zo dňa 07.10.2020 (č.l. 442 - 443 spisu). Zotrval na všetkých tvrdeniach a dôkazoch predložených
počas prvoinštančného konania. K žalobcom preferovanému registru vozidiel na internetovej stránke

www.registervozidiel.sk žalovaný uviedol, že ide o súkromný register, nebolo povinnosťou žalovaného
vyhľadávať všetky registre, ak si chcel kúpiť vozidlo. Žalovaný vozidlo kupoval od autorizovaného
predajcu, ktorý bol vlastníkom vozidla, a to práve z dôvodu, aby sa vyhol akýmkoľvek nepríjemnostiam.
Pokiaľ žalobca uviedol, že na pojednávaní dňa 27.5.2020 preukázal, že mu bola zaslaná kópia
osvedčenia o evidencii vozidla, v ktorom je uvedený ako vlastník vozidla, na základe ktorej skutočnosti

nemohol mať pochybnosti o tom, či bol zapísaný do osvedčenia o evidencii ako vlastník, tak z obsahu
súdneho spisu a z listín doručených okresným súdom pred pojednávaním žalobca vedel, že nie je
zapísaný v evidencii vozidiel ako vlastník a nikdy ani nebol, pretože to doručené listiny nepreukazovali.
Žalobca tak mohol predložiť fotokópiu osvedčenia už v čase pred pojednávaním, čo neurobil. V
danom prípade išlo len o nahliadnutie z mobilného telefónu. Ak žalobca spochybňoval dobromyseľnosť

žalovaného ako kupujúceho, že nadobúda predmet kúpy od vlastníka (Motor-Car Banská Bystrica, spol.
sr.o.),taktotonijakýmspôsobomnepreukázal.Dostupnéúdajezevidenciemotorovýchvozidielžiadnym
spôsobom nesvedčili o vlastníctve žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu. Podľa dokladov o
vozidle bol vlastníkom - držiteľom vozidla Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.. Navrhol napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť, s priznaním náhrady trov konania.

19. Postupom okresného súdu, a to v zmysle pokynu zo dňa 12.10.2020 bolo vyjadrenie žalovaného
doručené na vedomie žalobcovi prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 451 rub spisu).

20.KrajskýsúdvŽilineakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen

„CSP“) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania a
verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom, za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/171/2020-456 zo dňa
16.03.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia
dňa 23.03.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky

k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

22. Primárne krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP posudzoval rozsudok
okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a v medziach odvolacích
dôvodov žalobcu, vyjadrených v písomne podanom odvolaní zo dňa 20.07.2020. Ak žalobca nepoužil v

rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak
následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi,
ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalobcu,
t.j. čo žalobca v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania aposudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím. Zároveň zvýrazňuje to, že bol viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania za rešpektovania ust. § 153, § 154 CSP.

23. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na odvolací dôvod žalobcu, bolo posúdiť, či súd
prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobu žalobcu zamietol. Podľa žalobcu okresný súd dospel k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP).

24. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom

žalobcu je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových, ako aj právnych
záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, dotknutého odvolaním žalobcu, sa
uvádza, že rozsudok okresného súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a má všetky
náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Okresný súd sa jasným a zrozumiteľným
spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného. V dostatočnom

rozsahu bolo vo veci vykonané dokazovanie, a tým následne prijaté vecne správne skutkové závery
okresným súdom, ktoré bolo právne vyhodnotené zákonným spôsobom. Okresný súd sa vyjadroval k
obrane, k námietkam žalovaného a tieto vyhodnotil ako dôvodné. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP
k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd zvýrazňuje, že v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu
SR a NS SR pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP, krajský súd ako súd odvolací

nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu opätovne zopakovať tie skutkové a právne
závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí okresný súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje,
keďže je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok
NS SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou ÚS SR okresný súd v odôvodnení
svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti danej sporovej právnej

veci, čím bolo potrebné zo strany krajského súdu konštatovať riadne odôvodnenie rozsudku okresného
súdu. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu krajského súdu ako i odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani
odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005 ...„Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní“.

25. Len na zvýraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaciemu dôvodu žalobcu o
nesprávnom právnom posúdení veci krajský súd uvádza nasledovné.

26. V súvislosti s podanou žalobou žalobcu o vydanie veci, vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že
žaloba na vydanie veci je žalobou, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju

neprávom, t.j. bez právneho dôvodu zadržiava, aby mu ju vydal do jeho moci. Podmienkou úspešnosti
vindikačnej žaloby je, že 1/ vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá
predmetnú vec odmieta vydať, bráni vlastníkovi vo výkone vlastníckeho práva, že 2/ žalovaný má vec
u seba, 3/ vec, o vydanie ktorej sa žalobou žiada, musí byť individualizovaná, že 4/ žalovaný vec
zadržiava protiprávne, t.j. bez existencie záväzkovo-právneho vzťahu alebo iného dôvodu a 5/ vlastník

musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o vydanie ktorej
žiada.

27. Aktívnu legitimáciu má vlastník protiprávne zadržiavanej veci, pričom vec sa nenachádza v jeho
faktickej moci a zadržiavanie veci niekým iným je porušením jeho subjektívneho vlastníckeho práva.

Toto vlastnícke právo musí existovať v dobe vydania rozhodnutia v konaní o vydanie veci.

28. Ani v odvolacom konaní na základe vymedzených odvolacích dôvodov žalobcu v podaní zo
dňa 20.07.2020 neboli rozporované závery okresného súdu pri zamietavom výroku, vychádzajúce z
nesporných okolností, a to, že žalobca a subjekt X. uzatvorili Zmluvu o úvere č. UDTA17/61000378 a

súčasne Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva dňa 23.2.2017, podľa ktorej bol zabezpečovacím
prevodom práva zabezpečený záväzok X. v prospech žalobcu tak, že dočasne bolo do vlastníctva
žalobcu prevedené motorové vozidlo dlžníka X. S.. Nebolo sporným, že žalovaný ako kupujúci
uzavrel so spoločnosťou Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolprevod motorového vozidla značky Mercedes S Coupé C 217 S 63 AMG 4MATIC kupé (A7), VIN:
WDD2173781A012372, že žalovaný zaplatil kúpnu cenu za motorové vozidla dňa 16.08.2017, toto
motorové vozidlo dňa 18.08.2017 prevzal a následne prihlásil vozidlo do evidencie. Podľa obsahu

predložených spisov dopravného inšpektorátu a z doložených listín - osvedčenia o evidencii vozidla
- časť II. nevyplýval záznam o vlastníctve žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu v čase kúpy
motorového vozidla žalovaným.

29. Podľa ust. § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď

predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo
nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za
účelom jeho predaja.

30. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že k prelomeniu všeobecnej zásady,
podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám, dochádza z dôvodu ochrany

dobromyseľného kupujúceho a vzťahuje sa na obchodno-záväzkové vzťahy. V súvislosti s § 446
Obchodného zákonníka koncepciu uprednostňovania dobrej viery nadobúdateľa pred ochranou
vlastníckeho práva je potrebné interpretovať tým spôsobom, aby bola zachovaná podstata a zmysel
vlastníckehoprávapôvodnéhovlastníkaaajochranyprávatretejosoby.Ustanovenie§446Obchodného
zákonníka je potrebné vykladať v každom konkrétnom prípade vo vzťahu k posúdeniu jednotlivých

okolností, vo väzbe na úpravu základných práv a slobôd jednotlivca, garantovaných Ústavným
poriadkom SR.

31. Základnou spornou otázkou v prejednávanom prípade bolo posúdenie dobromyseľnosti
nadobúdateľa - žalovaného pri nadobudnutí motorového vozidla podľa kúpnej zmluvy uzavretej so

spoločnosťou Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že okresný
súd nemal vychádzať len z ust. § 446 Obchodného zákonníka, ale mal prihliadať na všetky skutočnosti,
ktoré v konaní vyšli najavo, predovšetkým s poukazom na to, že spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica,
spol. s r.o. a ani žalovaný neprejavili potrebnú mieru opatrnosti pri nadobúdaní motorového vozidla,
ak v registri Asociácie leasingových spoločností SR, t.j. na verejne prístupnej internetovej stránke

www.registervozidiel.sk nepreverili, či predávajúci bol vlastníkom motorového vozidla a či toto vozidlo
prevádzala osoba oprávnená.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd postupoval správne, keď dobromyseľnosť žalovaného
ako nadobúdateľa motorového vozidla posudzoval vzhľadom na všetky okolnosti tak, ako k jeho

nadobudnutiu v rozhodnom čase došlo. Dobromyseľnosť kupujúceho (konajúceho) sa pritom vždy
posudzujevzhľadomnatakévyhodnoteniesituácie,kakémubydospelpriemernýpodnikateľzabežných
podmienok obchodného styku. Kúpa motorového vozidla v predajni určenej na predaj motorových
vozidiel (u subjektu, ktorý má v predmete podnikania „kúpa a predaj motorových vozidiel“), prirodzene v
kupujúcom evokuje predpoklad, že predávajúci je oprávnený ponúkané motorové vozidlá predať. Keďže

prevádzané motorové vozidlo Mercedes S Coupé C 217 S 63 AMG 4MATIC kupé (A7), bolo ponúkané u
predajcu motorových vozidiel, čo potvrdila výpoveď svedka H. ...„auto bolo vystavené pred showroom-
om“ a podľa predložených dokladov ako vlastník vozidla nebol uvedený žalobca a ani nebol známy
žiaden údaj o uzatvorení zmluvy o zabezpečovacom prevode práva medzi žalobcom a jeho dlžníkom
X. S., potom nebol dôvod pochybovať o dobromyseľnom presvedčení kupujúceho, že predávajúci bol

oprávnený motorové vozidlo predať.

33. Uvádza krajský súd, že v prípade dobromyseľnosti nadobúdateľa je pritom irelevantné, na základe
akého právneho vzťahu by bol predávajúci oprávnený toto motorové vozidlo predať. Zvýrazňuje sa
to, že predsa nie vždy nevyhnutne musí byť predávajúci vlastníkom motorového vozidla, za určitých

okolností ho môže predávať prostredníctvom komisionárskej zmluvy (táto aj predchádzala uzavretiu
kúpnej zmluvy medzi X. a Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.) alebo iného zmluvného vzťahu,
ktorý ho oprávňuje v mene majiteľa vozidla takéto vozidlo predať. Súhrn okolností, za akých k tomu
dochádza, pritom vyhodnocuje kupujúci vzhľadom na svoje predchádzajúce skúsenosti a bežné praktiky
obchodného styku. Keďže je bežnou praktikou obchodného styku, že u subjektu, ktorý má v predmete

činnosti kúpu a predaj motorových vozidiel, je predajca oprávnený tieto autá predať, či už na základe
toho, že má k nim vlastnícke právo, alebo na základe iného zmluvného vzťahu s vlastníkom motorového
vozidla, predpoklad kupujúceho, v danom prípade žalovaného, že predávajúci je oprávnený vykonať
predaj vozidla, bol pochopiteľný. Je potrebné dodať i to, že žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu, zaplatilkúpnu cenu a ani predložené doklady týkajúce sa tohto vozidla neindikovali žalovanému skutočnosť, že
predávajúci nie je oprávnený motorové vozidlo predať.

34. Pokiaľ žalobca v odvolaní, ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že dobromyseľnosť
kupujúceho nemohla byť daná z toho dôvodu, že existuje tu internetová stránka, v rámci ktorej žalovaný
a ani predajca si stav vozidla nepreverili, teda nepristupovali s odbornou starostlivosťou, tak v prvom
rade je potrebné uviesť to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že žalovaný vedel alebo
mohol mať vedomosť, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je oprávnený s tovarom nakladať, a to

v rozhodnej dobe, kedy malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva. Túto skutočnosť žalobca nedokázal.
V súvislosti s námietkou nedostatočného prístupu žalovaného ako kupujúceho krajský súd zvýrazňuje
aj to, že požiadavka preukázania dobrej viery vo vzťahu ku kupujúcemu nemôže znamenať, že by
kupujúci pre splnenie kritérií obsiahnutých v § 446 Obchodného zákonníka musel všetky rozhodné
skutočnosti preverovať, t.j. povinnosť kupujúceho preveriť všetkých predchádzajúcich vlastníkov, či
držiteľov veci (mimo predávajúceho), táto sa obmedzuje len na okolnosť, či kupujúci vedel alebo vedieť

mal a mohol, že niektorá z týchto osôb nie je, resp. nebola vlastníkom. V obchodných vzťahoch
by nebolo reálne, aby bolo vyžadované u každého podnikateľa preverovanie celej „histórie takejto
veci“ mimo dostupných verejných evidencií a dokladov, pretože opačný výklad by znamenal popretie
zmyslu ust. § 446 Obchodného zákonníka. Miera ostražitosti a povinnosti kupujúceho preverovať
oprávnenie predávajúceho s predmetom kúpy disponovať, predsa nie je bezbrehá, musí byť vyžadovaná

s prihliadnutím k okolnostiam predaja a v rozumnom rozsahu, a teda neznamená povinnosť preverovať
ďalšie články reťazca predaja, ani všetky existujúce registre, ale len tie, ktoré sú pre vec relevantné.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť i to, že dôkazné bremeno týkajúce sa vedomosti žalovaného
žalobca relevantne nespochybnil, keď jeho tvrdenia sa fakticky viazali na dobrú vieru predávajúceho,
t.j. spoločnosť Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o.. V súvislosti so svojimi závermi krajský súd

poukazuje v zhode s okresným súdom na závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Obdo/20/200, 1Obdo 29/2006, a primerane i na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32Cdo 1254/2014,
sp. zn. 22Cdo 2919/2012, sp. zn. 32Cdo 44/2007, sp. zn. 23Cdo 1774/2011, sp. zn. 21Cdo 119/2015,
sp. zn. 22Cdo 2919/2012. Dodáva sa, že pokiaľ žalobca spochybňoval existenciu dobromyseľnosti
žalovaného, bolo na ňom, aby dokázal jej absenciu. Skutočnosť, ktorá by mala vylúčiť dobromyseľnosť

žalovaného, tu preukázaná nebola, navyše z dokladov osvedčenia II. nebol preukázaný záznam, že
vozidlo je „blokované“, takže žalovaný dobromyseľný bol. Krajský súd súhlasí so záverom okresného
súdu, že s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti kupujúci - žalovaný bol v čase nadobudnutia
vlastníckeho práva dobromyseľný a žalobca v konaní opak nedokázal.

35.Krajskýsúdnezistilakorelevantnýodvolacídôvodžalobcuonesprávnomprávnomposúdeníveci.Vo
všeobecnosti je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením súdu je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií v predmetnej sporovej právnej veci
nedošlo, pretože okresný súd na správne zistený skutkový stav veci aplikoval správny právny predpis,
a to hmotné právo ust. § 446 Obchodného zákonníka, v spojení s rozhodnými ustanoveniami zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do

19.05.2018, a preto bol napadnutý rozsudok potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP.

36. Odvolací súd len dodáva, že nezistil, že by závery súdu prvej inštancie boli zjavne neodôvodnené,
pričom zo záverov okresného súdu nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sa žalobca v rámci ním
podaného odvolania a vyjadreného odvolacieho dôvodu nestotožňuje so záverom okresného súdu, jeho
právnym posúdením, sama o sebe nestačí na prijatie záveru o nesprávnosti napadnutého rozsudku
okresného súdu. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,
I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s

procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a
právnym názorom sporovej strany konania, vrátane jej dôvodov a námietok. Okresný súd v napadnutom
rozsudkusazaoberalprostriedkamiprocesnéhoútokuaprostriedkamiprocesnejobranyvrozsahu,ktorýpostačoval na konštatovanie, že žalobca dostal odpoveď na všetky podľa neho vyjadrené podstatné
okolnosti prípadu.

37. Krajský súd vo vzťahu k svojim zhodnoteniam a záverom uvádza, že pokiaľ rozvinul svoju
argumentáciu pri vysporiadaní sa s odvolacími dôvodmi žalobcu, tak tento jeho postup bol v súlade
podporne aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2011 zo dňa 25.04.2012, z ktorého
vyplýva, že ak sa odvolací súd stotožní so závermi okresného súdu (poznamenáva krajský súd,
viažuce sa k odvolacím dôvodom žalobcu), tak nedochádza k porušeniu zákona, ak v odôvodnení

svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť rozhodnutia okresného súdu a navyše rozviedol tiež vlastnú
argumentáciu.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396, § 255 ods. 1 v
spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol voči žalobcovi
priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný

súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.