Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 18, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214207963
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8214207963.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobkyne: N. E., H.. X.X.XXXX, C. D. XXX/
X, T., zastúpenej JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom v Bardejove, Na hradbách 5, IČO:
42246237, proti žalovanému: A. E., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/X, T., zastúpenému JUDr. Jánom
Jurčom, advokátom so sídlom v Bardejove, Štefánikova 87, IČO: 35531835, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
1C/263/2014-358 z 30.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán k rodinnému domu súpisné č. XXX, postaveného na
parcele č. XXX o výmere 173 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV XXXX, k.ú. T. o
veľkosti podielu 1/1. Priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že stavebné povolenie na prístavbu a nadstavbu rodinného domu so získaním

samostatného bytu, vodovodnej prípojky a garáže bolo vydané na meno žalovaného, rovnako ako
kolaudačné rozhodnutie, a to na povolenie užívania stavby - prístavba, nadstavba rodinného domu so
získaním samostatného bytu, na pozemku parc. č. XXX, XXX/X, účel užívania - bývanie.

3. V technickej správe k domu je uvedené, že rekonštrukcia rodinného domu sa prevedie rekonštrukciou
suterénu, prízemia i strechy s vytvorením nového bytu v podkroví. V maximálnej miere sa využijú
jestvujúce pivničné priestory, murivo v prízemí a drevený strop nad prízemím tak, aby počas celej

rekonštrukcie bol dom obývania schopný.

4. Ďalej bolo zistené, že žalobkyni bolo oznámené S. dňa 30.12.2005 že došlo k úplnému splateniu
stavebného úveru zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX. Zároveň bola vystavená kvitancia
a súhlas s výmazom záložného práva na nehnuteľnú vec N. na nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k.ú. T. -
parc. č. 262, č. 263, č. 264, č. 265/1, 267 a stavby súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXX- rodinný
dom, ktorých vlastníkom je A. E. - žalovaný.

5. Výsluchom žalobkyne súd zistil, že dom v pôvodnom stave mal obývačku, spálňu, kuchyňu a chodbu
úzku. Detská izba sa urobila až potom. Za domom bola dielňa jeho otca, ktorá sa potom zvalila a
váľali sa aj 3 steny a kopalo sa do hĺbky 2,30 m nové pivnice. Stará pivnica ostala pod detskou izbouterajšou (bývalá obývačka), zvyšok je nové, rozšírila sa chodba, urobil sa nový vstup. Odtiaľ je prístup
do podkrovia a do pivnice. Urobili sa špajza, kotolňa, a tiež v pivnici je aj sušiareň pod obývačkou. Tiež
sa tam urobil aj vchod do garáže. Nad kotolňou sa urobila kúpeľňa, WC, špajza a rozšírená chodba.

Potom je tam výstup hore schodiskom. Je pristavený nový vstup do domu, širší. Kde bol vchod kedysi,
je teraz vešiaková stena. Všetko je komplet novo postavené. Tiež sa urobila aj nová garáž. Na nej je
urobená terasa. Na nej sa robila už spomínaná nová strecha. Garáž je murovaná pristavená. Vchod
majú od polície, tam sa prikúpil pozemok, aby mali na nový prístup, keďže bol problém s jeho sestrou.
Síce sú ul. D., ale prístup majú zo Š. ul. Tiež je urobená nová strecha, nové omietky, nové chodníky

a už spomínaná terasa. Garáž je postavená na bývalom hnojisku. Terasa je jedna na garáži a druhá je
z obývačky. Vstup do garáže je z nového pozemku. Udávala, že stavali z toho,
čo si nasporili. Mala stavebné sporenie na svoje meno. Vtedy, keď sa to prepisovalo u notára, tak ona
sa vzdala vlastníctva, platilo by sa za to veľa peňazí. Prestavať začali v r. 2005. Až v r. 1998 prvýkrát
urobili kúpeľňu, vtedy si kúpila práčku na splátky, aj z toho boli problémy.

6. Výsluchom žalovaného bolo zistené, že na výkrese na č.l. 64 je zakreslená stará časť múru, napravo
sú novo vymurované múry. Novo dostavaná je garáž (vedľa obývačky) a na nej terasa (zastrešilo sa to
kvôli zatekaniu). V strede, je starý múr. Ostali aj stropy. Všetko prerušovanou čiarou označené je stará
časť. On to staval. Podľa výkresu na č.l. 64 je garáž a na nej terasa - napravo, naľavo stará časť domu
- 3 izby (uvedené skúmal aj súdny znalec, viď znalecký posudok). Otec mu daroval všetko drevo na

stavbu, na strechu. Ešte tam bol s ním, on to financoval. Asi
5 rokov to bolo prikryté. Potom mu otec dal asi 20.000,- Kčs na stavbu ako vyrovnanie, že sestre dal
dom. Tie steny, ktoré sa zbúrali, tak robili murári, zbytok priečky, omietky robil sám. Sám urobil schody
do pivnice, na poschodie. Obklady robil kamarát. Financovalo sa to z tých peňazí, aké mali. Začal
robiť v železiarňach. Stavebný úver splácala ona z peňazí, čo zarobila v Jase. Počas rekonštrukcie, po

celý čas on a jeho rodina bývala v dome, v tých troch izbách (voda, elektrina neboli odstavené). Na
otázku, v akom rozsahu boli deštruované pôvodné tri steny, udával, že jedná sa o tri obvodové múry,
tie, ktoré označil ako nové. Tam bol predtým kameň, išlo to dole, vymurovalo sa to z kvádrov. Ostala
len tá stredná priečka, ako uvádzal. Robili sa komplet základy pod múrmi. Pred vstupom do manželstva
som mal nasporených asi 9.000,- Kčs.

7. Zo znaleckého posudku vyplýva :

7.1. Rozsah vykonanej rekonštrukcie nehnuteľnosti, a to:
- pri suteréne ostala pôvodná pivnica (1 miestnosť) o zastavanej ploche 26,47 m2; vykonanou

prístavbou suterénu (s miestnosťami, schodisko, chodba, sklad, sušiareň, kotolňa) došlo k jeho
rozšíreniu o zastavanú plochu 53,39 m2, suterén spolu 79,86 m2,
- na prízemí z pôvodnej stavby ostali izba, spálňa, kuchyňa a časť chodby o zastavanej ploche 65,01
m2; vykonanou prístavbou boli pristavané miestnosti- prestrešené vstupné schody, zádverie, chodba,
schodisko, obývacia izba (na mieste pôvodnej dielne), kúpeľňa, samostatné WC a špajza o zastavanej

ploche 83,65 m2, prízemie spolu 148,66 m2,
- presné časové obdobie vykonávania prác nie je možné zistiť. Podľa výpovede účastníkov rekonštrukcia
bola realizovaná v r.2005 - 2008, čomu zodpovedajú aj použité prvky, materiál a technické riešenie.
Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 26.1.2009.
- pôvodný dom bol postavený v r. 1932, bol prízemný (l.NP) s čiastočným podpivničením (1 pivnica).

Na prízemí mal tieto miestnosti - chodba, izba, spálňa, kuchyňa a dielňa. Pôvodný dom mal zastavanú
plochu: suterén 1.PP 26,47 m2, prízemie 1.NP 109,70 m2. V rámci rekonštrukcie bola zbúraná celá
pôvodná strecha, dielňa a predný múr na súčasnom vstupe. Z pôvodnej stavby ostala izba, spálňa a
kuchyňa, ostal drevený trámový strop nad týmito miestnosťami (viď príloha 7). Tieto tri miestnosti boli
užívané aj počas rekonštrukcie (ako aj tvrdia účastníci v spise). Zastavaná plocha po zbúraní dielne a

múru l.NP je 65,01 m2.
Nadstavba - v zmysle projektovej dokumentácie (PD) bola plánovaná nadstavba domu s vytvorením
samostatného bytu. Nadstavba nie je zrealizovaná v zmysle PD, je zrealizovaná nová strecha s
prístupovým schodiskom a štítovými múrmi s oknami, ale bez vstavby obytného podkrovia. Z pôjdneho
priestoru je prístup na prestrešenú terasu nad garážou. Jedná sa v podstate o pôjdný priestor o

zastavanej ploche 144,81 m2.
Porovnanie zastavaných plôch (ZP) pôvodných (po zbúraní dielne) pred rekonštrukciou a po
rekonštrukcií:- Suterén ZP pred rekonštrukciou 26,47 m2, po rekonštrukcii 79,86 m2, zväčšenie ZP o 53,39 m2, t.j.
o 201 %,
- Prízemie ZP pred rekonštrukciou 65,01 m2, po rekonštrukcii 148,66 m2, zväčšenie ZP o 83,65 m2,

t.j. o 128 %.
Teda rekonštrukciou rodinného domu sa zastavaná plocha suterénu zväčšila o 201 %
a prízemia o 128 %.
Dispozičné zmeny: Z hľadiska pôdorysnej dispozície došlo k rozšíreniu domu, teda aj k rozšíreniu
pôvodnej dispozície. Pôvodná dispozícia na prízemí a aj v suteréne ostala v podstate pôvodná,

t.j. umiestenie a rozmery miestností (izba, spálňa, kuchyňa) ostali v podstate pôvodné. Nad týmito
miestnosťami ostal aj pôvodný drevený trámový strop. Rekonštrukciou došlo k rozšíreniu domu a
doplnení dispozície o vstup, chodbu, schodisko obývaciu izbu, kúpeľňu, špajzu a WC. Bola vybudovaná
nová strecha. K vybudovaniu nového bytu v podkroví (tak, ako bol plánovaný v PD) nedošlo. Plánovaný
byt v podkroví nebol vybudovaný.
Posúdenie prvkov dlhodobej životnosti rodinného domu pred a po rekonštrukcii: Do tohto posúdenia nie

je zahrnutá garáž, prestrešenie garáže a vonkajšia prestrešená terasa, ktoré tvoria doplnkovú funkciu k
rodinnému domu, jedná sa o vedľajšie stavby, bez ktorých by dom mohol byť štandardne užívaný. Do
stanovenia technickej a východiskovej hodnoty ich však zahŕňa, pretože boli zrealizované.

7.2. Technická hodnota nehnuteľnosti :

- technická hodnota pred rekonštrukciou ............... 12.932,14 eur
- po rekonštrukcii, rod. dom..................................... 67.338,54 eur
Navýšenie technickej hodnoty samostatného rodinného domu je 420 %.
- ostatné stavby: garáž 6.654,51 eur, prestrešenie terasy nad garážou 4.434,62 eur, prestrešená terasa
pred domom 4.319,52 eur, vonkajšie schody na terasu 266,65 eur, ostatné stavby spolu 15.675,50 eur.

Spolu hodnota domu a ostatných stavieb 83.014,04 eur.
Došlo k značnému technickému zhodnoteniu nehnuteľnosti a navýšeniu technickej hodnoty rodinného
domu s ostatnými stavbami o 83.014,04 - 12.932,14 = 70.081,90 eur, t.j. o 542 %. Taktiež došlo k
značnému technickému zhodnoteniu a modernizácií domu.

7.3. Z hľadiska pôdorysnej dispozície došlo k rozšíreniu domu, teda aj k rozšíreniu pôvodnej dispozície.
Pôvodná dispozícia na prízemí a aj v suteréne ostala v podstate pôvodná, t.j. umiestnenie a rozmery
miestností (izba, spálňa, kuchyňa) ostali v podstate pôvodné. Nad týmito miestnosťami ostal aj pôvodný
drevený trámový strop. Rekonštrukciou došlo k rozšíreniu domu a doplnení dispozície o vstup, chodbu
schodisko, obývaciuizbu,kúpeľňu,špajzaaWC.Bolavybudovanánovástrecha.Kvybudovaniunového

bytu v podkroví (tak, ako bol plánovaný v PD) nedošlo. Plánovaný byt v podkroví nebol vybudovaný.

7.4. Rekonštrukciou, teda prístavbou suterénu a prízemia a nadstavbou novej strechy, bol dom značne
technicky zhodnotený a rozšírený tak, ako je to vyššie uvedené. Pred rekonštrukciou bol dom vedený
na LV ako rodinný dom s. č. 462 na parcele č. 262 o zastavanej ploche 142 m2 (viď geometrický plán

(GP) príloha č. 4 a posudok príloha č. 9). Stavebným povolením (príloha č. 5) bola povolená prístavba a
nadstavba tohto domu so získaním samostatného bytu v podkroví. Na liste vlastníctva po rekonštrukcií
je vedený taktiež rodinný dom s.č. 462 na p.č. 262 o zastavanej ploche 173 m2 (vrátane garáže!).
Teda z hľadiska evidenčných a geodetických údajov vedených na katastri nehnuteľnosť nedošlo k
zmene súpisného ani parcelného čísla domu. Došlo k zmene výmery zastavanej plochy domu (z dôvodu

prístavby). K vytvoreniu samostatného bytu v podkroví, tak ako bol plánovaný nedošlo. Vstavba bytu v
podkroví nebola zrealizovaná (viď foto príloha č. 12).

7.5. Prvkami dlhodobej životnosti (PDŽ) sú základy, zvislé nosné konštrukcie, vodorovné nosné
konštrukcie (stropy), schodiská a strešná konštrukcia. Pôvodná stavba mala PDŽ a vykonaním

rekonštrukcie boli tieto prvky rozšírené čo do výmery, tak aj do hodnoty. Presné hodnoty sú uvedené
v bode 15 odôvodnenia.

7.6. Z predložených podkladov vyplýva, že dom bol v čase pred rekonštrukciou a aj počas rekonštrukcie
obývaný a užívaný, v tom čase mal 3 izby - izbu, spálňu a kuchyňu. Avšak ako vyplýva z projektov,

znaleckého posudku z r. 1989 a výpovede strán, bývanie v tomto dome bolo nízkeho štandardu. Dom
bol z roku 1932, bez väčších opráv, ústredné kúrenie nebolo, kúpeľňa bola zriadená až v r. l998 (č.l.
82). Technické riešenie a vybavenie - viď ods. 2.1.1 - stanovenie technickej hodnoty pôvodného domu.
Dom pred rekonštrukciou nebol ani na priemernej úrovni bývania, nezodpovedal súčasným trendom abežnému bývaniu. Z technického hľadiska a hľadiska stavebného zákona dom bol pevne spojený so
zemou, na LV bol vedený ako nehnuteľnosť - rodinný dom. Kvalitu základov, hlavne pod bývalou dielňou
nemožno v čase ohodnotenia už posúdiť. Aj v čase ohodnotenia pôvodná časť už zrekonštruovaného

domu je na pôvodných základoch - viď príloha č. 8 oranžové značenie. Rodinný dom v čase ohodnotenia
umožňuje štandardné bežné bývanie so štandardným technickým riešením a vybavením.

7.7. Hodnota vykonaných prác a dodávok je stanovená v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa ktorej

je: ,,Východisková hodnota (VH) je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu
nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty.“ Teda sa
jedná o hodnotu prác a materiálu potrebnú na realizáciu stavby. Hodnota stavebných prác a materiálu
potrebných na realizáciu rekonštrukcie:
- Rodinný dom :
Suterén l. PP prístavba 18.070,98 eur

Prízemie l. NP prístavba
vrátane strechy 39.710,51 eur
Rodinný dom spolu VH ............................. 57.781,49 eur
- Ostatné stavby :
Garáž 6.654,51 eur

Prestrešenie terasy nad garážou 4.434,82 eur
Prestrešená terasa pred domom 4.319,52 eur
Vonkajšie schody na terasu 266,65 eur
Ostatné stavby spolu................................... 15.675,50 eur
Spolu hodnota stavebných prác a materiálu potrebných na rekonštrukciu domu a výstavbu ostatných

objektov činí 57.781,49 + 15.675,50 = 73.456,99 eur + DPH 19 % v sume 13.956,83 eur = hodnota
stavebných prác a materiálu spolu s DPH činí 87.413,82 eur.

7.8. Na otázku nech sa znalec vyjadrí k prvému NP na prílohe č. 7 a 8 ZP, či dispozícia pôvodného
1.NP bola zreteľná aj po odstránení konštrukcií na prílohe vyznačený žltou farbou, zároveň nech sa

popíše dispozícia prvého NP podľa prílohy 7, uviedol, že pôvodná dispozícia: bola tam dielňa a vstup v
pôvodnom dome. Aké miestnosti tam boli to vyplýva z prílohy č. 7. Zbúraná bola dielňa a obvodový múr
pri vstupe, teda možno povedať, že bola zmenená dispozícia zbúraním. Dispozícia sa myslí umiestnenie
v miestnosti, k iným zmenám na pôvodnom dome nedošlo.

8. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania zápis v katastri nehnuteľností o vlastníckom práve k spornej
nehnuteľnosti svedčí žalovanému, a to titulom darovania za trvania manželstva. V zmysle citovaného
ustanovenia § 143 OZ veci získané darom nepatria do BSM. Jedine, že by sa jednalo o prípad takej
rekonštrukcie veci, a teda o taký zásah do pôvodnej veci - darovanej nehnuteľnosti, ktorý by spôsobil
jej zánik a zároveň vznik novej veci.

9. Avšak v tomto prípade vychádzajúc z vykonaného dokazovania, najmä znaleckého dokazovania, súd
dospel k záveru, že v tomto prípade k vzniku novej veci v právnom slova zmysle nedošlo. K zániku
pôvodnej veci totiž nedošlo. Vychádzajúc z vyjadrení strán sporu a záverov znaleckého posudku má
súd zato, že pôvodná stavba mala vybudované prvky dlhodobej životnosti a vykonaním rekonštrukcie
boli tieto prvky len rozšírené čo do výmery, tak aj do hodnoty (viď znalec: „Prvkami dlhodobej životnosti

(PDŽ) sú základy, zvislé nosné konštrukcie, vodorovné nosné konštrukcie (stropy), schodiská a strešná
konštrukcia. Pôvodná stavba mala PDŽ a vykonaním rekonštrukcie boli tieto prvky rozšírené čo do
výmery, tak aj do hodnoty.“). Z hľadiska pôdorysnej dispozície došlo k rozšíreniu domu, teda aj k
rozšíreniu pôvodnej dispozície, avšak za zachovania prvkov dlhodobej životnosti. Pôvodná dispozícia
na prízemí a aj v suteréne ostala v podstate pôvodná, t.j. umiestnenie a rozmery miestností (izba,

spálňa, kuchyňa) ostali v podstate pôvodné. Nad týmito miestnosťami ostal aj pôvodný drevený trámový
strop. Zbúraná bola dielňa (na jej mieste postavená obývacia izba) a časť obvodového múru pri vchode.
Zachované ostali aj základy domu. Steny ostali zachované v zmysle dispozície, zamenili sa len kamene
za kvádre pri stenách, kde bolo vlhko (aj počas toho bol dom obývateľný), teda došlo k ich sanácii,
či tzv. generálnej oprave (v zmysle technickom). Rekonštrukciou došlo k rozšíreniu domu a doplnenie

dispozície o vstup, chodbu schodisko, obývaciu izbu, kúpeľňu, špajzu a WC. Bola vybudovaná nová
strecha. K vybudovaniu nového bytu v podkroví (tak, ako bol plánovaný v PD) nedošlo. Plánovaný byt v
podkroví nebol vybudovaný. Bez týchto zásahov bol dom riadne obývateľný, avšak v nižšom štandarde,
ako sa v dnešnej dobe očakáva od štandardného bývania. Dokonca bol dom obývateľný v pôvodnejčasti dispozície aj počas vykonávania rekonštrukcie. Rozšírením dispozície domu došlo k zvýšeniu
štandardu bývania a k značnému zvýšeniu zastavenej plochy a hodnoty nehnuteľnosti (v rozsahu, ako
je v odôvodnení vyššie uvedené a konštatované).

10. K námietkam a argumentácii žalobkyne, že, rekonštrukcia sa financovala zo stavebného úveru na
meno žalobkyne, súd prvej inštancie uviedol, že uvedené svedčí len o tom, že manželka (žalobkyňa)
vynaložila finančné prostriedky na majetok druhého manžela (žalovaného), a teda, že uvedené môže
byť predmetom vyporiadania BSM medzi nimi, nie, že je vlastníčkou veci. Naviac nebolo preukázané,

aby uvedené finančné prostriedky boli jej výlučným majetkom, a či prípadne aj tieto nepatrili do ich
spoločného BSM. Dom odo dňa nadobudnutia, teda 17 rokov užívali spolu ako manželia na účely
trvalého bývania, avšak uvedené neznamená, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k veci.
Uvedené len svedčí o spoločnom užívaní veci manželmi, jej udržiavaní, bežnej starostlivosti o vec,
modernizácii s ohľadom na technický pokrok, či zvýšenie štandardu bývania. Uvedené by malo byť v
záujme oboch manželov, ak tam majú spoločné bydlisko. Je pomerne bežné v manželských vzťahoch,

že manželia užívajú spoločne vec patriacu len jednému z manželov a že druhý manžel sa podieľa
na jej udržiavaní (veď tam napr. býva v prípade rodinného domu) a jej zachovávaní bez toho, aby
z tohto dôvodu nadobudol vlastníctvo k nej. Okolnosť, že žalobkyňa sa vzdala vlastníctva domu pri
prepise u notára, aby sa neplatilo viac peňazí, súd prvej inštancie uviedol, že uvedené nebolo žiadnym
spôsobom preukázané. Darovacia zmluva bola na strane obdarovaného uzavretá len so samotným

žalovaným. Okolnosť, že došlo niekoľko stonásobne k zvýšeniu rozmerov domu, zastavanej plochy a
hodnoty nehnuteľnosti, nie je pre posúdenie veci (otázky vlastníctva) rozhodujúca. Aj otázka investícii
je otázkou vyporiadania napr. BSM, príp. iného konania, nie konania o určenie vlastníckeho práva.
V tomto nie je rozhodujúce ani na koho bolo vydané stavebné, či kolaudačné rozhodnutie, príp. kto
financoval stavbu, príp. z čieho materiálu bola stavba postavená. Dôležité je len posúdenie prvkov

dlhodobej životnosti, čo podľa názoru súdu stavba spĺňala a tieto ostali aj zachované (viď vyššie).Vo
vzťahu k dĺžke konania a nemožnosti si uplatnenia nárokov na prípadne investície do BSM súd prvej
inštancieuviedol,žežalobkynivpriebehutohtokonanianičnebránilosivzákonnýchlehotáchuplatniťtak
nároky vyplývajúce z investícii do cudzej veci, resp. podať riadny návrh na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ktoré by zrejme súd prerušil do právoplatného skončenia tejto veci, ktoré

mal súd podľa pokynov odvolacieho súdu riadne meritórne rozhodnúť), kde by si tieto udávané nároky
uplatnila a boli by uplatnené riadne a včas a predmetom konania by bolo len ich preukazovanie a
výška a príp. výška vyrovnávacieho podielu manžela z BSM. Aj z tohto dôvodu súd prvej inštancie
pôvodne poukazoval na absenciu naliehavého právneho záujmu na vedení konania, aby sa všetky
práva a povinnosti medzi bývalými manželmi vyriešili v konaní o vyporiadanie BSM, aj keď uvedené

bolo odvolacím súdom vyhodnotené ako nesprávne právne posúdenie veci. Uplatňovaná námietka
odňatia možnosti účastníkom konania konať o prípadnej dohode o vyporiadaní BSM bez meritórneho
rozhodnutia v tejto veci sa súdu s ohľadom na nepriaznivé vzťahy medzi účastníkmi konania (aj vedené
konania na súde, ako udával právny zástupca žalobkyne) javí ako vysoko nepravdepodobné.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel.

13. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Poukázala na to, že deštrukcia nosných stien je pre posúdenie vzniku novej veci z hľadiska práva

rozhodujúca. Judikatúra nehovorí o potrebe zrovnania pôvodných nosných stien so zemou, ale úplne
jasne uvádza pravidlo spočívajúce v tom, že po deštrukcii istej časti už nebude zrejmé pôvodné riešenie
domu. V danom prípade k uvedenému nepochybne došlo, a teda aj keby nové steny kopírovali pôvodné
dispozičné riešenie, ide o novú vec. To, že súd uvádza, že steny boli zbúrané a nanovo postavené z
iného materiálu nemôže byť v prospech žalovaného, ale naopak. Súd teda pochybil, ak uvedené vôbec

neriešil a istý náznak úvah o zmene materiálu steny vykladá z hľadiska konečného výsledku a nie z
hľadiska rozhodujúceho právneho významu.15. Zo znaleckého dokazovania nepochybne vyplýva, že zbúraná bola dielňa a obvodový múr pri vstupe,
teda možno povedať, že bola zmenená dispozícia zbúraním. To znamená, že nosné konštrukcie domu
boli zbúrané a následnou stavebnou činnosťou zmenené, a to v kvantitatívne významnom rozsahu, z

čoho vyplýva, že bolo preukázané, že pri rekonštrukcii došlo k zrušeniu poznateľnosti riešenia prvého
nadzemného podlažia, a preto touto rekonštrukciou došlo k vytvoreniu novej veci, ktorá ku dňu zániku
manželstva do BSM nepatrila.

16. Súd pochybil aj v otázke náhrady trov konania, nakoľko žalobkyňa podala žalobu v čase trvania

manželstva po tom, čo bola z domu manželom násilne vyhnaná vo vyššom veku. S neskorším návrhom
na rozvod manželstva nesúhlasila a nebolo zrejmé, či k rozvodu dôjde.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

18. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

20. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

21. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

22. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

23. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 5C/65/2015 z 9.9.2016 a BSM sporových strán bolo
zrušené za trvania manželstva rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1C/130/2015 z 20.10.2015,

ktorý nadobudol právoplatnosť 24.2.2016.

24. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že predmetný rodinný dom nemôže
patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sporových strán, nakoľko nejde o vec, ktorá by bola
nadobudnutá za trvania manželstva. Ako vyplýva, z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie,

počas trvania manželstva sporových strán bola vykonaná len rekonštrukcia tohto rodinného domu bez
toho, aby v tomto smere vznikla nová originálna vec patriaca do BSM sporových strán.

25. Z judikatúry, ktorú možno v prejednávanej veci aplikovať (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
22Cdo/1350/2005 z 31.1.2007 a čiastočne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/247/2010

z 28.2.2011), nepochybne vyplýva, že v prípade zmien na nehnuteľnostiach patriacich pôvodne do
vlastníctva len jedného z manželov (tak, ako je to v prejednávanej veci), možno považovať za vznik
novej veci v právnom slova zmysle, ktorá by mohla patriť do BSM sporových, len zánik pôvodnej stavby,
pričom nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v právnom slova zmysle vtedy, ak už nie je zrejmé
dispozičnériešenieprvéhonadzemnéhopodlažia.Stavbyzanikajúvždydeštrukciouobvodovéhomuriva

pod úroveň stropu nad prvým nadzemným podlažím, obvykle pri súčasnom odstránení muriva priečok,
v dôsledku čoho zaniká poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby.26. So zreteľom na výsledky znaleckého dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie, nemožno
konštatovať, že by k takejto deštrukcii pôvodnej stavby a vzniku stavby novej, došlo v prípade sporových
strán v prejednávanej veci.

27. Zo znaleckého posudku znalca P.. Z. F. č. 120/2016 vyplýva, že došlo len k čiastočnej zmene
dispozíciepredmetnéhorodinnéhodomupatriacehožalobcovivtomzmysle,žedošlokzbúraniudielnea
obvodového múru pri vstupe, čo aj odvolací súd hodnotí len ako čiastočnú zmenu dispozície pôvodného
rodinného domu. Ostatné dispozičné riešenie predmetného rodinného domu zostalo pôvodné, vrátane

izby, spálne, kuchyne a časti chodby, ako aj vrátane stropu nad obytnými miestnosťami, pričom počas
rekonštrukcie v týchto priestoroch sporové strany aj ako manželia bývali.

28. Za týchto okolností nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobkyne spočívajúcou v tom,
že došlo k podstatnému prepracovaniu dispozičného riešenia predmetného rodinného domu, zbúraniu
jeho podstatných častí v rovine zvislých nosných konštrukcií a následne k vytvoreniu novej veci, ktorá

by mohla byť predmetom BSM sporových strán.

29. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol a nepochybil ani pri výroku o
trovách konania, pokiaľ sa riadil zásadou úspechu a neúspechu sporových strán z hľadiska výsledku
konania. Okolnosť, že žalobkyňa údajne opustila spoločnú domácnosť v dôsledku správania sa

žalovaného a nesúhlasila s návrhom na rozvod manželstva, nie je v tomto smere právne významná.

30. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom
v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu
prvej inštancie ( § 387 ods. 2 CSP ).

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).