Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/134/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317201308
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5317201308.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobkyne: Ing. I. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866
849,protižalovanej:O.G.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomXXXXXP.XXXX,zastúpenejJUDr.Štefanom

Strýčkom, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, o odstránenie
garáže z nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe žalovanej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 12C/10/2017-209 zo dňa 28. januára
2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 12C/10/2017-209 zo dňa 28. januára 2019 vo výroku
II. potvrdzuje.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku I. zostáva uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 12C/10/2017-209
zo dňa 28. januára 2019 nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie o vzájomnej žalobe žalovanej zo dňa
13.04.2017 (na čl. 17 spisu) o určenie vlastníckeho práva žalovanej k časti o výmete 6 m2 parcely KN-C
č. 1834/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, evidovanej na LV č. XXXX vedenom pre
k. ú. P. (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 10.02.2017 žalobkyňa podala na súde prvej inštancie

žalobu proti žalovanej o vypratanie časti pozemku parcela KN-C č. 1834/3 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 16 m2, evidovanej na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. P. (ďalej ako „sporná nehnuteľnosť“),
ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a ktorý je v žalovanej časti zastavaný garážou žalovanej
bez súpisného čísla.
3. Dňa 13.04.2017 žalovaná doručila okresnému súdu vzájomnú žalobu proti žalobkyni. Žiadala určiť
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v rozsahu 6 m2.

4. Následne dňa 31.12.2018 doručila súdu prvej inštancie žalovaná späťvzatie vzájomnej žaloby.
5. Žalobkyňa dňa 14.01.2019 doručila prvoinštančnému súdu súhlas so späťvzatím vzájomnej žaloby
a zastavením konania v tejto časti.
6. S odkazom na ust. § 147 ods. 1 a 3, § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby žalovanou
za súhlasu žalobkyne konanie o vzájomnej žalobe v celom rozsahu zastavil.

7. O trovách konania zastavenej časti predmetu sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. §
256 ods. 1 CSP. Konštatoval, že späťvzatím vzájomnej žaloby žalovaná z procesného hľadiska zavinilazastavenie konania v tejto časti predmetu sporu. V tejto časti predmetu sporu v dôsledku dispozitívneho
úkonu so vzájomnou žalobou neuniesla žalovaná dôkazné bremeno za svoje tvrdenia vo vzájomnej
žalobe. Preto v tejto časti predmetu sporu - vzájomnej žaloby zo dňa 13.04.2017 je žalovaná povinná

nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.
8. Proti tomuto uzneseniu, podala včas odvolanie žalovaná, a to proti jeho výroku II. a navrhla, aby ho
odvolací súd zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
9. Odvolateľka namietala, že nezavinila zastavenie konania, nakoľko pôvodne sa konalo a stále sa
koná o žalobe žalobkyne a jej podanie (zo dňa 13.04.2017 - vzájomná žaloba) aj podľa názoru súdu

prvej inštancie neobsahovala náležitosti vzájomnej žaloby. Prvoinštančný súd teda o jej vzájomnej
žalobe konať nemohol, a preto je zrejmé, že žalovaná procesne nezavinila, a ani zaviniť nemohla vznik
akýchkoľvek trov konania v konaní o vzájomnej žalobe. V tomto kontexte odvolateľka poukázala na
vyjadrenie súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 20.11.2018, ktorý mal za to,
že jej podanie nespĺňa náležitosti riadnej žaloby, a preto bude povinnosťou žalovanej, aby v lehote 30
dní odstránila vady svojej žaloby, inak súd nebude o vzájomnej žalobe, (ktorá má vady) konať. Navyše

žalovaná ani nebola vyzvaná ani na zaplatenie súdneho poplatku zo vzájomnej žaloby práve preto, že
sa jednalo o procesný návrh, resp. nesprávne a neúplné podanie. V ďalšom mala žalovaná za to, že
na jej strane sú splnené podmienky podľa ust. § 257 CSP, aby žalobkyni nebola priznaná náhrada trov
konania. Bola totiž nútená podať uvedené podanie zo dňa 13.04.2017 na súde prvej inštancie (v čase
urobenia tohto podania nebola právne zastúpená) z dôvodu žalobkyňou podanej žaloby, voči ktorej sa

týmto podaním bránila. Z priebehu konania bolo zrejmé, že zo strany žalobkyne sa jednalo o účelové
konanie a využitie jej nepriaznivej situácie. Žalobkyňa nikdy v minulosti a hlavne v dobe, keď žil manžel
žalovanej,nenamietalaskutočnosť,žečasťgarážežalovanejbymalastáťnajejpozemku.Ihneďposmrti
manžela žalovanej však žalobkyňa podala na súd žalobu, pričom o spornej skutočnosti nemala žalovaná
žiadnu vedomosť. Veci ohľadom nehnuteľnosti riešil totiž práve jej manžel. Počas jeho života bolo všetko

v poriadku a žalobkyňa si voči nim neuplatňovala žiadne nároky. S manželom žalovanej bola sesternica.
Žalovanásaviackrátpokúsilaouzatvoreniezmierusožalobkyňou,keďžeajžalobkyňaprotiprávneužíva
jej nehnuteľnosti. Práve preto dala žalovaná vypracovať na svoje náklady aj geometrický plán za účelom
zámeny nehnuteľností medzi stranami sporu tak, aby bol každý vlastníkom nehnuteľností, ktoré užíva.
10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Opravný prostriedok žalovanej označila za nedôvodný. Ďalej uviedla, že pri aplikácii ust. § 256
ods. 1 CSP je nepodstatné, či žalovaná bola/nebola právne zastúpená, a ani to, či návrh, alebo žaloba
spĺňa, alebo nespĺňa právne náležitosti, pretože zavinením žalovanej došlo k späťvzatiu
žaloby. Vzhľadom k tomu, že podaním vzájomnej žaloby voči nej došlo u žalobkyne k vzniku trov, za
tieto zodpovedá žalovaná, ktorá tieto trovy i zastavenie konania procesne zavinila.

11. Ďalšie podania strán v tomto odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu doručené.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - žalovanou, ktorá bola zaviazaná nahradiť trovy konania žalobkyni
(§ 359 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [§ 355
ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal odvolaním žalovanej napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v rozsahu výroku II. tohto uznesenia a
viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v napadnutom rozsahu ako vecne
správne potvrdil. Vo zvyšnej časti, t. j. čo do jeho výroku I., zostalo napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci (zistenie splnenia zákonom
stanovených podmienok pre obligatórne zastavenie konania podľa ust. § 163 ods. 2 CSP), vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na
konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti (§ 387 ods. 2
CSP).
14.Krajskýsúdpovažujezanevyhnutnézdôrazniť,žeodvolacíprieskumbolnazákladezásadyneúplnej

apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom
opravnom prostriedku (§ 380 ods. 1 CSP).
15. Zároveň odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa s odvolacou argumentáciou žalovanej.16. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nekonal vo veci jej vzájomnej žaloby - podania
zo dňa 13.04.2017, a preto ani nemohlo dôjsť k vzniku akýchkoľvek trov konania o jej vzájomnej žalobe
a z tohto dôvodu ani k rozhodnutiu o ich náhrade, odvolací súd túto jej argumentáciu považoval za

nedôvodnú. V zmysle ust. § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo vzájomnou žalobou,
pričom na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe (§ 147 ods. 3 CSP). Konanie o
vzájomnej žalobe sa tak v zmysle ust. § 156 CSP začína doručením vzájomnej žaloby súdu.
Bez najmenších pochybností možno konštatovať, že žalovaná podaním zo dňa 13.04.2017, doručeným
súdu prvej inštancie rovnakého dňa, si uplatňovala voči žalobkyni svoje vlastnícke právo k časti spornej

nehnuteľnosti o výmere 6,5 m2 (mala zodpovedať časti spornej nehnuteľnosti zastavanej garážou
žalovanej). Podanie žalovanej zo dňa 13.04.2017 je tak z obsahového hľadiska (§ 124 ods. 1 CSP)
jednoznačne vzájomnou žalobou (§ 147 ods. 1 CSP), pričom konanie o tejto vzájomnej žalobe sa začalo
dňa 13.04.2017. Pre začatie tohto konania nebolo vôbec podstatné, či vzájomná žaloba obsahovala
úplne a zrozumiteľne všetky náležitosti podľa ust. § 132 CSP, alebo nie a bol na mieste postup súdu
prvej inštancie podľa ust. § 129 CSP. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, či zo

strany žalovanej došlo, alebo nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku za vzájomnú žalobu, keďže pre
nezaplatenie poplatku nebolo možné konanie o vzájomnej žalobe v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm. b)
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení
zastaviť. Pokiaľ aj súd prvej inštancie mal za to, že žaloba má vady v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP,
avšak do späťvzatia vzájomnej žaloby žalovanou podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa

13.12.2018, nepostupoval podľa tohto ustanovenia a nevyzval žalovanú na odstránenie vád vzájomnej
žaloby, za súčasného súhlasu žalobkyne zo dňa 10.01.2019 už nebol dôvod na postup
podľa ust. § 129 CSP. Okresný súd preto postupoval správne, ak podľa ust. § 145 ods. 1 v
spojení s ust. § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil (výrok I.). Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa
sa k vzájomnej žalobe žalovanej písomne vyjadrila podaním zo dňa 30.06.2017 (na č. l.

26 spisu). Vzhľadom k tomu, že vzájomnú žalobu žalovanej zo dňa 13.04.2017 súd
prvej inštancie nevylúčil na samostatné konanie (§ 147 ods. 4 CSP), na pojednávaní konanom dňa
20.11.2018 došlo k prejednávaniu aj vzájomnej žaloby žalovanej. Na tomto pojednávaní sa zúčastnil
aj právny zástupca žalobkyne. Je teda zrejmé, že žalobkyni vznikli v spojení s konaním o vzájomnej
žalobe žalobkyne trovy konania v podobe trov právneho zastúpenia. Na základe uvedeného je zrejmé,

že odvolacia argumentácia žalovanej o tom, že konanie o jej vzájomnej žalobe neprebiehalo a preto o
neexistujú trovy žalobkyne v súvislosti s touto časťou konania je zjavne nedôvodná.
17. Odvolací súd nesúhlasil ani s argumentáciou žalovanej, že podanie vzájomnej žaloby bolo vynútené
žalobkyňou podaním jej žaloby, čo zakladá dôvod na aplikáciu § 257 CSP a
nepriznanie náhradu trov konania žalobkyni. Žalovaná sa voči žalobe žalobkyne, (ktorá bola napokon aj

následným rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 12C/10/2017-306 zo dňa 25.02.2020, ktorý nadobudol
medzičasom právoplatnosť dňa 08.05.2020, posúdená ako dôvodná), mohla brániť, pričom však jej
obrana nemusela nevyhnutne smerovať do uplatnenia si vlastníckeho práva na
spornú nehnuteľnosť vzájomnou žalobou, ktorou žalovaná aktívne žiadala určiť vlastnícke právo k časti
spornej nehnuteľnosti, evidovanej v katastri nehnuteľností vlastnícky na žalobkyňu. Otázku prípadného

vlastníckeho práva žalovanej bol súd prvej inštancie na podklade námietky žalovanej oprávnený riešiť
aj ako prejudiciálnu otázku k nároku žalobkyne uplatnenej žalobou o ochranu jej vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti, ktorou žalobkyňa žiadala uložiť žalovanej povinnosť odstrániť jej garáž zo
spornej nehnuteľnosti. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že dňa 13.04.2017 (t.j. v čase podania
vzájomnej žaloby na súde prvej inštancie) nebola žalovaná právne zastúpená. (Bez ohľadu nato sa z

obsahu a formy podania žalovanej zo dňa 13.04.2017 odvolaciemu súdu javí, že toto bolo koncipované
osobou s právnym vzdelaním, alebo minimálne so značným právnym povedomím). Odvolací súd tak v
danom prípade nevzhliadol dôvody hodného zreteľa, na základe ktorých by v zmysle ust. § 257 CSP
bolo dôvodné v súdenej veci žalobkyni nepriznať nárok na náhradu trov konania.
18. Vyhodnotiac odvolanie žalovanej ako nedôvodné, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v

napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil (ust. § 387 ods. 1 CSP). Vo zvyšnej časti, t. j. čo do
jeho výroku I., zostalo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa mala v tomto štádiu konania
plný úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§

427 ods. 1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).