Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 16, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220203870
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7220203870.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudkýňJUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: H.. K. R., X..XX.XX.XXXX, L. Y. F., F. X,
proti žalovanému: J. N., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., L. X, o zaplatenie 4.000 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 3. júla 2020 sp. zn. 27C/22/2020-16

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 3. júla 2020 č.
k. 27C/22/2020-16 odmietol odpor podaný žalovaným proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice
II zo dňa 25.5.2020 č.k. 27C/22/2020-13 ako odpor podaný bez vecného odôvodnenia.

2. S poukazom na ust. § 267 ods. 1 CSP konštatoval, že nevyhnutnou náležitosťou odporu je jeho
vecné odôvodnenie, ktoré je potrebné vykladať tak, že žalovaný má povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť. Aby považoval súd odpor za vecne odôvodnený, musí obsahovať skutočnosti odôvodňujúce
spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho
posúdenia. Nepostačuje iba faktická námietka, že s platobným rozkazom nesúhlasí a podáva voči

nemu odpor. Rovnako za vecné odôvodnenie nie je možné považovať tvrdenie, v ktorom sú uvedené
iba dôvody nesplnenia dlhu (ako napr. nepriaznivá finančná situácia). V takomto prípade nedostatok
vecného odôvodnenia nemožno zhojiť postupom podľa § 129 CSP, teda súd žalovaného, ktorý podal
odpor bez vecného odôvodnenia, nevyzve, aby takéto svoje neúplné podanie doplnil alebo opravil a
nepoučí ho, ako treba podanie doplniť, pretože za náležité vecné odôvodnenie zodpovedá výlučne
žalovaný.

3. Keďže podaný odpor žalovaný neodôvodnil žiadnymi relevantnými skutočnosťami, ktoré by
spochybňovali povinnosť uloženú v platobnom rozkaze a existenciu svojho dlhu nijako nepopieral, keď
iba uviedol, že podáva odpor z dôvodu, že boli zistené nové skutočnosti, jeho odpor nemožno považovať
za odôvodnený, z ktorého dôvodu tento súd prvej inštancie odmietol.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný s odôvodnením, že nie je zrejmé,
na základe akého právneho vzťahu bol platobný rozkaz vydaný, keďže nie je doložený žiadnou zmluvou
o pôžičke a nie sú doložené žiadne bankové príkazy ani príjmové či výdavkové doklady, že peniaze boli
vyplatené. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť platobný rozkaz v plnom rozsahu.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.6.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné:

10. Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom,

o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o
žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v
ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo
jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na
účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie (§ 265 ods. 1 CSP).

11. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku
vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera
svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený (§ 267

ods. 1 CSP).

12. Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí
byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze (§ 267 ods. 1 písm. c/ CSP).

13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že platobný rozkaz je rozhodnutím vo veci samej,
ktoré je vydané v skrátenom konaní, ktorého skutkovým základom sú len skutočnosti tvrdené žalobcom
a preukázané ním predloženými listinnými dôkazmi. To znamená, že právna úprava podmienok
skráteného konania (§ 265 a nasl. CSP) nie je zárukou toho, že v ňom ukladaná povinnosť zodpovedá
skutočnosti, pretože sa vychádza len zo skutočností uvedených žalobcom. Nástrojom, ktorý môže

odstrániť takýto stav, je včas podaný odpor, ktorý sa musí vecne odôvodniť (§ 265 ods. 1 CSP). Vecne
odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t.j. so splnením si povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Vec sama tvorí predmet konania a žalovaný musí v odpore uvádzať
skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, čiže v odôvodnení musí opísať
rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu musí pripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň, pokiaľ
odpor nie je vecne odôvodnený, súd nemôže v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia vyzvať
žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe na odôvodnenie odporu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia

(vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť
žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku. Nie je nutné, aby v odpore reagoval na všetky skutočnosti,
z ktorých žalobca vyvodzuje svoje právo. Nepostačuje však iba faktická námietka, že s platobným
rozkazom nesúhlasí a že voči nemu podáva odpor. Rovnako nemožno za vecné považovať také
odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu alebo odôvodnenie, ktorým žalovaný iba

namieta súdom určenú lehotu na splnenie peňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej. Z hľadiska
posúdenia, či odpor je dôvodný, nie je rozhodujúce ani to, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú
aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. V každom konkrétnom prípade je potrebné
vychádzať z obsahu podaného odporu a posúdiť, či náležitosti predpokladané ust. § 267 ods. 1 CSP sú
splnené. Zákon však striktne uvádza, že v odôvodnení odporu žalovaný je povinný opísať rozhodujúce

skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku a k odporu je povinný pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.15. V prejednávanej veci žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 17.6.2020 (č. l.
15) nespochybnil opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi ním
uplatnenú pohľadávku, nespochybnil jej existenciu ani výšku, k tejto pohľadávke sa vôbec nevyjadril a

argumentoval iba tým, že boli zistené nové skutočnosti, ktoré bližšie nekonkretizoval a tak nie je zrejmé,
čoho sa tieto nové skutočnosti majú týkať a či nejakým spôsobom sú spôsobilé spochybniť dôvodnosť
žalobou uplatneného nároku. Odpor pozostáva iba z jednej vety: „Týmto podávam v zákonnej lehote
odpor proti platobnému rozkazu č. 27C/22/2020 vydaného Okresným súdom Košice zo dňa 29.4.2020
z dôvodu, že boli zistené nové skutočnosti“.

16. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že takto podaný odpor je odporom
proti platobnému rozkazu podaným bez vecného odôvodnenia, keďže v ňom chýba opis rozhodujúcich
skutočností, o ktoré žalovaný opiera prípadnú svoju obranu, k odporu nepripojil žiadne listinné dôkazy,
na ktoré sa odvoláva, ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení napriek tomu, že o tom bol v
platobnom rozkaze poučený, z ktorých dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí odporu

vecne správne.

17. Skutočnosti, ktoré následne žalovaný uvádza na odôvodnenie odporu v odvolaní proti uzneseniu o
odmietnutí odporu, nie je možné subsumovať pod vecné odôvodnenie odporu, pretože povinnosť uviesť
tieto skutočnosti musí byť splnená spolu s podaním odporu v zákonnej lehote na podanie odporu, t. j.

do 15 dní od doručenia platobného rozkazu.

18. Povinnosťou žalovaného bolo zákonom predpísaným spôsobom spochybniť povinnosť uloženú v
platobnom rozkaze v odpore, o čom bol poučený a pokiaľ si túto povinnosť nesplnil, súd ho nemohol
vyzvať na odstránenie vád podaného odporu v zmysle § 267 ods. 1 druhej vety CSP a nemal inú

možnosť, než podaný odpor odmietnuť.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému, avšak v odvolacom
konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli, žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá
preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu

trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).