Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316200728
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2316200728.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: Z. L., X..

XX.XX.XXXX, Š. Č.. XXXX, zastúpená: PAČINDA AK s.r.o., IČO: 50 063 995, Lesná 12, Tomášov, proti
žalovanému: Obec Šoporňa, IČO: 00 306 207, Šoporňa č. 1179, zastúpená: Advokátka kancelária Mgr.
Slavomír Trnkócy, IČO: 30 868 831, Záhradnícka 71, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o určení neplatnosti výpovede zamieta.

II. Súd žalobu o náhradu mzdy zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajší súd 20. januára 2016 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žiadala súd, aby rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou z
29. septembra 2015 a uplatnila si náhradu mzdy vo výške 598,96,-Eur mesačne od 1. decembra 2015 až
do umožnenia žalovaného žalobkyni pokračovať v práci alebo ak súd právoplatne rozhodne o skončení
pracovného pomeru s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 598,96,-Eur odo dňa splatnosti náhrady
mzdy za príslušný mesiac až do zaplatenia. Uplatnila si náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa skutkovo žalobu vymedzila tak, že u žalovaného jej vznikol pracovný pomer 12. júla 1982.
Listom z 24. marca 2015 žalovaný žalobkyňu upozornil na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa
dopustila tým, že v predmetný deň nedodržala prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút,
ktorú prekročila o 10 minút. Listom z 11. septembra 2015 žalovaný žalobkyňu upozornil na porušenie
pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že nezistila stav vodomerov v osade Š., nevyčíslila a
nezaslala výšky poplatkov pre jednotlivé domácnosti v osade, v dôsledku ktorej skutočnosti žalovanému
vznikla škoda. Listom z 29. septembra 2015 č. XXXX/XXXX dal žalovaný žalobkyni výpoveď z

pracovného pomeru podľa § 63 ods. 12 písm. e/ Zákonníka práce / ďalej len ZP /. Žalobkyňa žalovanému
listom oznámila 30. septembra 2015, že s výpoveďou nesúhlasí. Právny zástupca žalobkyne listom
zo 16. novembra 2015 oznámil žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom
zamestnaní.
3. Tunajší súd na základe zisteného skutkového stavu vo veci rozhodol rozsudkom 14. mája 2018 č.
k. 10Cpr/1/2016-82 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100
% trov konania. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Trnave uznesením z 25. septembra

2018 č. k. 24CoPr/4/2018-112 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský
súd v Trnave vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že prvostupňový súd nevenoval pozornosť a
neustálil čo konkrétne žalobkyňa porušila, tzn. v čom spočíva porušenie pracovnej disciplíny, o aké
porušenie pracovnej disciplíny ide, keď žalobkyňa namietala, že by odpočítanie stavu vodomerovpatrilo medzi jej pracovné povinnosti a neposúdil ani otázku zavinenia pracovníka. Okrem toho niektoré
dôkazy súd nevyhodnotil, napr. obranu žalovanej, že v snahe splniť pokyn zabezpečenia stavov
vodomerov, žiadala o pomoc prednostu úradu, aby požiadal pána Vozára o odpočty vodomerov, pričom

tento pracovník odpočty robil aj predtým. Súd sa nezaoberal, či vôbec v druhom prípade došlo k
porušeniu pracovnej disciplíny, keď si neujasnil, čo malo znamenať zabezpečenie stavov vodomerov.
Druhostupňový súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď v
každom prípade porušenia pracovnej disciplíny je potrebné skúmať konkrétne okolnosti a hodnotenie
intenzity porušenia pracovnej disciplíny ovplyvňuje aj osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k

plneniu pracovných povinností, situácia, v ktorej porušenie došlo a dokonca aj dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa, napríklad, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu.
4. Právny zástupca žalobkyne žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Poukázal na pracovný poriadok
žalovaného, v ktorom sú taxatívne vymedzené menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, avšak
dôvody pre ktoré bol rozviazaný pracovný pomer žalobkyni sa v pracovnom poriadku nenachádzajú
a žalovaný nebol oprávnený svojvoľne určiť, že za porušenie pracovnej disciplíny menej závažným

spôsobom bude žalovaný považovať aj takéto konanie, pretože čl. 9 predpisu taxatívnym spôsobom
určoval, ktoré konanie zamestnanca sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny menej závažným
spôsobom a len pokiaľ by žalovaný vo svojom predpise urobil demonštratívny výpočet, potom by
bola možná interpretácia pracovného poriadku, podľa ktorej by mohol zamestnávateľ aj svojvoľne
určiť, že takéto konanie zamestnanca bude považovať za menej závažný spôsob porušenia pracovnej

disciplíny. Ak teda u žalovaného absentuje právny základ pre porušenie pracovnej disciplíny, nemôže
ho súd vykonštruovať len na základe svojej úvahy. Konanie žalobkyne nebolo protiprávne z dôvodu
porušenia žiadneho ustanovenia Zákonníka práce, pracovného poriadku žalovaného a ani iného
interného predpisu žalovaného. V prípade druhého porušenia pracovnej disciplíny, takáto aktivita
žalobkyne nevyplývala z jej pracovnej náplne a ani z dodatočne účelovo vyhotovených zápisníc.

Odpočet vodomerov mal vykonávať pracovník pán Y., ktorý je údržbár, a to vzhľadom na jeho charakter
práce, miesto jeho výkonu práce a používané pracovné oblečenie. Zo zápisnice z porád nie je jasné,
čo mala žalobkyňa urobiť pri zabezpečení stavov vodomerov, teda či ich mala urobiť sama, alebo
požiadať iného zamestnanca, aby zistil stavy vodomerov a následne nahlásil žalobkyni stav vodomerov.
Žalobkyňa sa spoliehala, že stav vodomerov odčíta pán Y. a nahlási jej ich z dôvodu, že údržbár sa

nachádzal dennodenne na úpravovni vody v osade Š. a následne žalobkyňa by vystavila jednotlivé
faktúry. Žalovaný nepreukázal existenciu vôľovej ani vedomostnej zložky zavinenia na strane žalobkyne.
Žalobkyňa počas svojej 32-ročnej praxe u žalovaného nikdy nevykonávala odpočty vodomerov a
vždy robila len administratívnu agendu súvisiacu s úhradami za vodu. Robiť odpočty bol výmysel
starostu, ktorý si zaumienil, že bude od žalobkyne požadovať splnenie tejto pracovnej povinnosti, ktorá

sa nenachádzala v jej pracovnej náplni, aby následne umelo vykonštruoval dôvody pre ukončenie
pracovného pomeru. Nesplnenie pokynu na vykonanie pracovnej úlohy nie je porušením pracovnej
disciplíny,aleneuspokojivýmplnenímpracovnýchúloh.Podľajehonázorupracovnýpomerbolskončený
v rozpore so zákonom a z tohto dôvodu bol neplatný.

5. Žalobkyňa sa vyjadrila tak, že čo sa týka prvého menej závažného porušenia pracovnej disciplíny v
predmetný deň aj s kolegyňou pani L. išli na obednú prestávku, pričom pred odchodom z pracoviska
zapísaliodchodnaobedňajšiuprestávkudoknihypríchodovaodchodovo12,05hod.Prenejakústránku
sa vrátili kvôli, ktorej už nevedela povedať a po odchode z pracoviska nemohli napraviť odchod z
pracoviska o 12,15 hod. pretože kniha príchodov a odchodov sa na mieste nenachádzala. Na obedňajšiu

prestávku odišla o 12,15 hod. a čas príchodu z obedu do knihy príchodov a odchodov napísala
o 12,30 hod., pričom v skutočnosti sa z obeda vrátili o 12,45 hod. V každom prípade 30-minútová
obedňajšia prestávka bola zachovaná. Čo sa týka druhého menej závažného porušenia pracovnej
disciplíny, uviedla, že mala na starosti vyúčtovanie stavov vodomerov, ale nikdy nevykonávala odpisy
vodomerov, ktoré zisťoval pán F.. Pán Y. mal na starosti odpis vodomerov a keďže jej nedal podklady

stavov vodomerov, upozornila na túto skutočnosť mailom aj prednostu úradu za účelom zabezpečenia
stavu vodomerov. Firmy sídliace v obci dali jej stavy vodomerov. Odpisy vodomerov neboli zabezpečené
asi v štyroch domácnostiach. Osada Š. sa od obecného úradu nachádza asi 6-7 km. Nie je držiteľkou
vodičského preukazu. Do práca chodila vždy slušne oblečená v sukni alebo šatách. Žalovaný ako
zamestnávateľ jej nikdy nepridelil pracovný odev za účelom vstupu do šachty. V jej pracovnej náplni

bola stavebná agenda, kontrola vzoriek na čističke, polročné hlásenia, zabezpečovanie odpisu stavu
vodomeru cez vodárenskú spoločnosť, zúčastňovanie sa v rôznych komisiách, spoločenských podujatí
a atď. V rámci stavebnej činnosti sa v R. zúčastňovala kolaudačných a búracích konaní. Jednotlivým
domácnostiam sa nevystavovali faktúry, ale domácnostiam zasielala šeky, pričom vychádzala z údajovuvedených v zošite, v ktorom boli uvádzané stavy vodomerov. Zošity sa nachádzajú u nej v kancelárii.
Žalobkyňa na pojednávaní konanom 30. septembra 2019 potvrdila ústretový krok z jej strany, že na
bicykli pôjde odpísať vodomery, lebo už pol roka sa dohadovala s pánom D. C. Y. ohľadne odpisu

vodomerov. Žalobkyňa po skončení pracovného pomeru bola evidovaná na úrade práce, potom desať
mesiacov pracovala a v súčasnej dobe je na úrade práce a opatruje otca. Poberá opatrovateľský
príspevok.
6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny D. potvrdil, že žalobkyňa bola v ich evidencii od 1. júla 2018 do
28. októbra 2018 a od 1. decembra 2015 do 25. septembra 2017 a t. č. nie je v evidencii uchádzačov

o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, štátne sociálne dávky. Žalobkyňa je poberateľom
peňažného príspevku na opatrovanie v období od 1. mája 2017 do 31. augusta 2017 vo výške 141,01,-
Eur mesačne a od 1. septembra 2017 do 25. septembra 2017 vo výške 117,51,-Eur a od 1. septembra
2018do30.júna2019vovýške323,65,-Eurmesačneaod1.júla2019vovýške386,49,-Eur.Spoločnosť
C. O. R. R..K..S.. potvrdila, že žalobkyňa bola ich zamestnankyňou od 26. septembra 2017 do 30. júna
2018 s priemerným mesačným zárobkom vo výške 462,04,-Eur.

7. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na
náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalovaný rozviazal pracovný pomer so žalobkyňou na základe
výpovede, pre opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa svojim konaním,
za ktoré dostala dve napomenutia, porušila ustanovenia čl. 9 od. 1, 2 pracovného poriadku. Posúdiť
a vyhodnotiť plnenie pracovných povinností zamestnanca môže len zamestnávateľ a jeho rozhodnutie

môže preskúmať len súd. Žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu 24. marca 2015,spočívajúcu v
nedodržaní prestávky na odpočinok a jedenie. Právny zástupca žalovaného spochybnil tvrdenie
žalobkyne, že dodržala 30 minútovú prestávku na odpočinok a jedenie, ale v skutočnosti na prestávku
odišla neskôr o 10 minút, ako bola zapísaná v knihe príchodov a odchodov z dôvodu vybavenia stránky,
ktorú skutočnosť žalovaná v konaní nepreukazovala a ani vypočutá svedkyňa U. L. tvrdenie žalobkyne

nepreukázala. Žalobkyňa porušila aj druhú pracovnú disciplínu tým, že nesplnila pracovnú úlohu, a to
zistiť stav vodomerov v osade Š., vyčísliť a zaslať výšky poplatkov pre domácnosti, ktorá povinnosť
žalovanej vyplýva zo zápisnice z porady zamestnancov žalovaného č. 3 a č. 5, kde bol stanovený termín
do konca augusta 2015, pričom poukázal na list žalobkyne zo 14. septembra 2015, v ktorom potvrdila,
že odpísanie stavu vodomerov a následné úlohy bola jej úloha a túto si nesplanila.

8. Starosta obce uviedol, že pri prvom porušení pracovnej disciplíny, u nich je taká prax že obedňajšia
prestávka je v rozpätí od 12,00 hod. do 12,30 hod. a pracovníci odchod zo zamestnania a príchod do
zamestnania, musia napísať do predmetnej knihy , ktorá sa nachádza u prednostu. V predmetný deň
počas celej obedňajšej prestávky kniha príchodov a odchodov sa nachádzala na medziposchodí a nie
je pravdou, že by po 12,00 hod. knihu niekto zobral. V predmetný deň prišiel na pracovisko o 12,40

hod., sedel v kancelárii u prednostu a kontroloval príchod pracovníkov z obedňajšej prestávky. O 12,45
hod. žalobkyňa nebola podpísaná v knihe, teda že by sa vrátila z obedňajšej prestávky. Čo sa týka
druhého výpovedného dôvodu na porade v mesiaci marec 2015 upozornil, že v osade Š. nebola voda
účtovaná už 11 rokov, ktorú agendu má na starosti žalobkyňa s tým, aby si túto svoju povinnosť splnila.
Pán Y. má povinnosť denno-denne kontrolovať vodu, aby bola pitná, pričom stavy vodomerov nepatria

do pracovnej činnosti pána Vozára. Stavy vodomerov mala zistiť žalobkyňa cez vodárne v obci podľa
stočného. Dokonca žalobkyňa napísala, že osobne pôjde zistiť stavy vodomerov na bicykli. Nejedná
sa len o štyri bytovky ako to tvrdí žalobkyňa, ale v obci Š. žije 14 obyvateľov a nachádzajúci sa tam
dva podnikateľské subjekty, ktoré majú plantáže. V roku 2014 bolo na prechodný pobyt nahlásených 40
obyvateľov. Celá situácia ohľadne žalobkyne sa riešila 4 mesiace na každej jednej porade, nielen tretej a

piatej, ako to uvádza žalobkyňa, na túto skutočnosť bola upozorňovaná. Zabezpečenie stavu vodomera
znamená zistiť stav meradla, ktorý sa nachádza na vodomery, ktorý je namontovaný v odbernom mieste,
ktorého stav sa nahlasuje aj dodávateľskej spoločnosti a na základe týchto údajov sa vydávajú platobné
výmery. Žalobkyňa si mala plniť svoje povinnosti v zmysle pokynov štatutárneho zástupcu, ktorý je
jednostranným právnym pokynom. Škoda pre žalovaného na základe nesplnenia si pracovnej povinnosti

pre žalovaného spočíva v nemožnosti vystavenia platobných výmerov odberateľom vody v osade Š.
a jej neskoršie zaplatenie z dôvodu omeškania s vydaním platobných výmerov, čo spôsobuje škodu v
nenaplnení plánovaných položiek obecného rozpočtu. Pán Y. nevykonával odpočty a ak ich vykonával
tak len bez pokynu nadriadeného a bez toho , aby mu táto povinnosť vyplývala z pracovnej náplne.
V minulosti stavy vodomerov odpisoval pán F., pričom šachty do roku 2016 boli nefunkčné a po ich

sfunkčnení sa príjem obce zvýšil o 1 000,-Eur. Obyvatelia domácností v osade Š. tvrdili, že za vodu do
roku 2016 neplatili. Povinnosťou žalobkyne vyplývajúcej z porád bolo zistiť stav vodomeru, opísať stav
vodomerov, ktorú úlohu nedostal ani pán Y.r a ani pán L.. Stavy vodomerov mala zisťovať žalobkyňa na
základe pracovnej náplne a jeho pokynov uvedených na poradách. Po skončení pracovného pomeruso žalobkyňou tieto práce vykonávajú jej nástupcovia, ktorí osobne zisťujú stavy vodomerov. Predtým
stavy vodomerov nezisťoval nikto.
9. Za účelom zistenia skutkového stavu vo veci súd vypočul strany, svedkov, oboznámil sa s obsahom

spisu.
10. Pracovný pomer žalobkyni u žalovaného vznikol 12. júla 1982 uzavretím pracovnej zmluvy, ako
samostatnýadministratívnypracovníksmiestomvýkonupráceMiestnynárodnývýborvŠ.soskúšobnou
dobou v trvaní jedného mesiaca na neurčitý čas. Žalovaný vydal 16. februára 2012 pracovnú náplň pri
výkone funkcie žalobkyne, v ktorej okrem iného je uvedené vykonávanie správy miestneho poplatku za

vodu a kanalizáciu / poplatky od občanov, faktúry od odberateľov /, evidencia úhrady platieb, vymáhanie
nedoplatkov a vykonávanie ďalších práv na príkaz starostu obce.
11. Listom z 24. marca 2015 žalovaný žalobkyňu upozornil na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu,
že 24. marca 2015 nedodržala prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút s tým, že pracovisko
opustila o 12.05 hod. a vrátila sa o 12.45 hod., kedy ju videl prichádzať starosta a zamestnanec obce
pán H. L.. Porušenie pracovnej disciplíny malo byť zapísané v knihe príchodov a odchodov z pracoviska

o 12.05 hod., avšak po príchode na pracovisko svoj príchod nebol zapísaný do uvedenej knihy, čím
porušila príkaz starostu. Zároveň bola žalobkyňa vyzvaná od upustenia od ďalšieho porušovania podľa
§ 63 ods. 1 písm. e/ ZP. s tým, že ak sa uvedené nedostatky neodstránia alebo sa objavia iné, budú
nútení s ňou rozviazať pracovný pomer.
12. Žalovaná na základe upozornenia sa vyjadrila listom z 27. marca 2015, v ktorom uviedla, že v

predmetný deň v skutočnosti sa odpísala o 12.05 hod., ale z budovy odišla o 12.15 hod. z dôvodu, že
za ňou prišla stránka, ktorú musela vybaviť. Do knihy dochádzky chcela opraviť odchod z pracoviska,
ale kniha už nebola voľne prístupná na poličke v chodbe, ale bola zamknutá v kancelárii, tak tento údaj
nemohla opraviť. Dobu na obedňajšiu prestávku však dodržala. Pri návrate z obeda o 12.45 hod. tento
údaj neopravila a neprepísala v knihe dochádzok.

13. Žalovaný listom z 11. septembra 2015 doručil žalobkyni druhé upozornenie z dôvodu, že nezistila
stav vodomerov v osade Š., nevyčíslila a nezaslala výšku poplatkov pre jednotlivé domácnosti, čo
jej vyplýva z pracovnej náplne zo 16. februára 2012. Jej konaním bola spôsobená obci škoda tým,
že sa neplnili príjmy do rozpočtu z miestnych poplatkov za vodu. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o
opakované porušenie pracovnej disciplíny v priebehu 6 mesiacov, bude zamestnávateľ postupovať v

súlade s pracovným poriadkom a ZP.
14. Žalobkyňa sa vyjadrila k upozorneniu tak, že požiadala v roku 2015 nového pracovníka, ktorý má
na starosti verejný vodovod, aby jej opísal stavy vodomerov od maloodberateľov. Písomné podklady
dala aj starostovi obce, pričom ho požiadala o spoluprácu. Po návrate z dovolenky sa opätovne pýtala
pracovníka, či odpísal stavy vodomerov, na čo povedal, že nemal čas. Preto opätovne poprosila o

spoluprácu starostu. V prípade potreby, ak nebude mať kto odpísať vodu, pôjde tam aj na bicykli.
15. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP. Vo výpovedi
žalovaný uviedol porušenie pracovnej disciplíny v dvoch prípadoch podľa upozornení, keď v obidvoch
prípadoch opísal skutkový stav zhodne s upozorneniami.
16. Žalobkyňa 30. septembra 2015 oznámila žalovanému nesúhlas s výpoveďou a trvala na výpovedi

dohodou.
17. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu 16. novembra 2015 oznámila žalovanému
neplatnosť výpovede a trvanie na ďalšom zamestnávaní.
18. Obec Š. vydala interný predpis, a to pracovný poriadok zamestnancov obce Š., v ktorom okrem
iného pojednáva o pracovnej disciplíne. V čl. 9 bodu 4 hovorí o porušení zamestnancov a vedúcich

zamestnancov uvedených v čl. IV. tohto pracovného poriadku zamestnávateľ považuje za porušenie
pracovnej disciplíny, a to : za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje porušenia
vymedzené v písm. a/ až písm. c/.
19. Žalovaný súdu predložil Zápisnicu z 5. porady zamestnancov z 23. júla 2015, z ktorej vyplýva, že v
rámci programu rôzne a diskusia, žalovaná uviedla, že mala dovolenku, ale nájde si čas a vyrieši vodu

v Š.. V rámci uloženia úloh, úlohou žalobkyne bolo nachystať výmery, zoznam neplatičov za vodné v
osade Š., výzvy na nedoplatky a nevymožiteľné pohľadávky za vodné občanov žijúcich v osade Štrkovec
s termínom ihneď, najneskôr do 25. augusta 2015 a zodpovedná osoba za úlohu bola stanovená
žalobkyňa. Zo Zápisnice z 3. porady z 30. apríla 2015, v rámci rôzneho žalobkyňa uviedla, že požiada
pána Y. C. L., aby ju zaviezli do osady a dá to do poriadku. V rámci uloženia úloh, úlohou žalobkyne bolo

ihneď zabezpečiť stavy vodomerov v osade, rozposlať výmery za vodu a predložiť vyčíslené nedoplatky
za obdobie neposielania výmerov.20. Spoločnosť O2 vo svojej správe z 15. júla 2016 súdu oznámila, že všetky telefónne čísla boli
aktivované 29. mája 2015 a dodávka mobilných telefónov v počte 15 ks bola realizovaná 12., 15. a 19.
júna 2015.

21. Svedkyňa U. L. uviedla, že u žalovaného pracovala od roku 2012 do roku 2015. 23. apríla 2015
odišla na obed so žalobkyňou. Uviedla, že v predmetný deň išli neskôr na obed, pretože žalobkyňa jej
telefonovala, že má nejakú stránku alebo telefón a neskôr sa vrátili aj z obeda. Nevedela uviesť, či v
predmetný deň chcela so žalobkyňou opraviť dátum odchodu v knihe dochádzok. Tiež nepotvrdila, že
by knihu dochádzky v ten deň zobral prednosta a zamkol ju do kancelárie. Potvrdila, že porady sa

uskutočňovali spravidla vo štvrtok a zápisnice z porád nevidela. Odpisy vodomerov robili pracovníčky
vodární.
22. Svedkyňa E. F. potvrdila prax pri odpisovaní odchodov do knihy dochádzok, ktorá bola taká, že
asi mesiac sa kniha nachádzala na medziposchodí a potom u prednostu. Keď prednosta išiel na obed,
kniha bola vyložená, ale niekedy ju zabudol vyložiť, takže zamestnanci sa nemali kde odpísať. Potvrdila,
že porady si zapisovala do diára, takže vedela povedať kedy sa porady uskutočnili, a to v dňoch 5.

januára 2015 / podľa zistenia súdu predmetný deň bol pondelok /, následne bola práceneschopnou od
9. januára 2015 do 20. januára 2015. Ďalšia porada sa konala 14. januára 2015 / streda /, 9. februára
2015 / pondelok / a 26. marca 2015 / štvrtok /, následne na to čerpala dovolenku a pracovný pomer jej bol
ukončený 30. apríla 2015. Podľa jej názoru odpočty vodomerov mal na starosti pán K. F. a vyúčtovanie
kanalizácie mala na starosti žalobkyňa. Zápisnicu z porád vypracovával prednosta.

23. Svedkyňa B. L. pracuje u žalovaného a má na starosti správu dane nehnuteľností, vydávanie
osvedčenia samostatne hospodáriacich roľníkov a zastupuje matrikárku počas jej neprítomnosti.
Potvrdila, že zápisnice písal prednosta. Ďalej uviedla, že žalobkyňa mala na starosti odpis kanalizácie
a vody a na jednej z porád bol jej daný termín zabezpečenia odpočtu vodomerov v osade Š.. Podľa jej
názoru kniha dochádzok bola prístupná pracovníkom.

24. Svedkyňa H. Y. je hlavnou kontrolórkou obce. Mala vedomosť a potvrdila, že porady bývali spravidla
vo štvrtok. Z porád sa vyhotovovali zápisnice, ktoré sa ukladali na sekretariáte alebo v kancelárii
prednostu.
25. Svedok H. D. pôsobí u žalovaného vo funkcii prednostu. Potvrdil, že z každej porady vypracoval
zápisnicu. Uviedol, že žalobkyňa mailom aj ústne mu povedala, že pán Y. si neplní svoje úlohy. Pán Y.

mal odviezť žalobkyňu do osady k jednotlivým vodomerom a nie, aby on robil odpočty. Vedela o tom aj
žalobkyňa, lebo raz prišla za ním a chcela, aby jej bolo poskytnuté auto za účelom vykonania odpisov
vodomerov. Odpisovať stavy vodomerov patrí žalobkyni podľa pracovnej náplne zo 16. februára 2012 a
spadá pod „ vykonáva správu miestneho poplatku za vodu a kanalizáciu / poplatky od občanov, faktúry
od odberateľov /, evidencia úhrady platieb, vymáhanie poplatkov ... „ a „ vykonáva ďalšie práce na

príkaz starostu obce „, čo bolo žalobkyni prikázané na pracovnej porade. Ohľadne zakúpenia mobilných
telefónov svedok uviedol, že tieto boli zakupované postupne, lebo telefónne číslo bolo vypovedané v
inej lehote a preto telefónny nemohli byť zavedené naraz.
26. Svedok H. F.Ľ. pracoval u žalovaného v rokoch 2014 až 2018 na stavebnom úrade a v súčasnej
dobe je poslancom obecného zastupiteľstva. Práce na stavebnom úrade prevzal po žalobkyni. Skúmal

vodomery a mal dojem, že za vodu je málo fakturované a zistil, že niektorí občania v obci nemajú
vodomery a niektoré nie sú funkčné. V obci mali desať vodomerov, ktoré vymenil a na základe
tejto výmeny začali odpočítavať stav vodomerov podľa skutočnej spotreby vody. Problematiku stavu
vodomerov riešil na základe pokynu starostu a prednostu úradu. Potvrdil, že, pracovné porady sa konali
a vyhotovovali zápisnice z porád a že žalovaný mal náklady s vodomermi v obci, lebo sa tam nachádzalo

staré potrubie a neboli vyberané peniaze za spotrebu vody, napr. jedna firma platila 10,-Eur ročne a
niektorí obyvatelia neplatili vôbec za spotrebu vody. Na základe pracovnej náplni začal zisťovať stavy
vodomerov, aj keď presne v pracovnej náplni tento výkon nie je uvedený, ale ak by neurobil odpočet
vodomerov, nemohol by vystaviť faktúry za spotrebu vody. Zisťoval v akom stave je vodomer, šachta a či
sa jedná o čierny odber vody. V osade sa muselo ísť do dvoch šácht, do ostatných nebolo potrebné ísť.

27. Svedok Š. Y. uviedol, že na starosti má verejnú zeleň a úpravovňu vody v osade. Z predloženej
pracovnej zmluvy uzavretej 31. januára 2015 a Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve z 11. februára 2015
medzi žalovaným a pánom Š. Y. vyplýva, že miestom jeho výkonu práce je Obecný úrad Š. a priľahlé
objekty s druhom práce: koordinácia a kontrola zamestnancov vykonávajúcich práce v intraviláne obce,
údržba a kontrola miestneho vodovodu v časti Š.. Každý deň meria, či je dostatok chémie vo vode a

či na to pridelené stroje správne dávkujú chémiu do vody. Potvrdil, že nemé na starosti odpisy stavov
vodomerov a túto prácu v živote nerobil. Pán D. v auguste 2015 ho nežiadal, aby urobil odpočty stavu
vodomerov a ani prednosta. Mal sa dohodnúť so žalobkyňou, aby išli do osady a žalobkyňa odpočítalastavy vodomerov. Potvrdil, že žalobkyňa sa ho pýtala, či ju zoberie do osady s čím súhlasil a aby sa
ohlásila. Žalobkyňa sa však neohlásila.
28. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a H. F. 29. mája 2015 vyplýva druh práce:

personalista. Z jeho pracovnej náplne okrem iného vyplýva úloha vykonávať správu miestneho poplatku
za vodu a kanalizáciu / poplatky občanov, faktúry od odberateľov /, evidenciu úhrady platieb, vymáhanie
nedoplatkov.
29. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd vec právne uzatvára:
30. Podľa § 42 os. 1 ZP pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi

zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
31. Podľa § 61 ods. 1, 2 ZP výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec.
Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod

výpovede nemožno dodatočne meniť.
32. Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú
u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer,
alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol
v posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na

možnosť výpovede.
33. Pracovnou disciplínou sa rozumie dodržiavanie pracovných povinností zamestnanca, ktoré sú
obsiahnuté v pracovnej zmluve, interných predpisov zamestnávateľa, ZP a ostatných pracovnoprávnych
predpisov.
34. Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny nemusí mať charakter sústavnosti. Podmienkou je,

aby zamestnanec menej závažne porušil pracovnú disciplínu, len ak bol v posledných šiestich mesiacov
písomne upozornený zo strany zamestnávateľa v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny ohľadne
možnosti výpovede. Zamestnávateľ musí preukázať, že zamestnanec skutočne porušil pracovnú
povinnosť. Okrem toho musí zamestnávateľ zamestnanca oboznámiť s dôvodom výpovede a umožniť
mu, aby sa k tomuto dôvodu vyjadril, čo sa v danom prípade uskutočnilo podľa vyjadrenia žalobkyne.

35. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúceho z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí ísť o zavinené porušenie pracovnej povinnosti zo
strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zamestnávateľ
môže pristúpiť, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, pre ktoré by s ním

mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo ak sa dopustil jej porušenia menej závažným spôsobom.
Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho
tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k práci a k plneniu pracovných povinností, spôsob a
intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo,
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobila zamestnávateľovi škodu

alebo nie. Napriek tomu, že slovné spojenie „pracovná disciplína“ je bežne používaným, nie je ako
pojem definovaná v ZP a ani v inom právnom predpise. ZP však ustanovuje generálnu povinnosť
zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu, a to odo dňa vzniku pracovného pomeru. Vo všeobecnosti
ju možno charakterizovať ako súhrn rôznorodých povinností, ktoré musí zamestnanec riadne dodržiavať
na pracovisku, ale aj mimo neho (napr. na pracovnej ceste). Obsah pracovnej disciplíny tvoria povinnosti

zamestnanca vyplývajúce najmä z: právnych predpisov (napr. ZP, zákona o BOZP), pracovnej zmluvy,
kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku (ak s ním bol zamestnanec oboznámený). Žiadny právny
predpis neupravuje aké konanie zamestnanca možno považovať za závažné alebo menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny, a to najmä vzhľadom na rozmanitosť situácií, ktoré môžu vzniknúť počas
trvania pracovného pomeru. Všeobecne ale platí, že ak nejde o závažné porušenie pracovnej disciplíny,

vždy ide o menej závažné porušenie. Keď zamestnanec poruší svoju pracovnú povinnosť, t. j. pracovnú
disciplínu, je úlohou zamestnávateľa posúdiť intenzitu tohto porušenia. Stupeň závažnosti porušenia
treba vždy posudzovať individuálne, v závislosti od konkrétneho prípadu.
36. V danom prípade na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd dospel k záveru, že žaloba
nie je podaná dôvodne. Súd mal za jednoznačne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol

pracovnoprávnyvzťahuzavretímpracovnejzmluvy15.januára1991.Žalovanýakozamestnávateľvydal
pracovný poriadok 16. februára 2012, v ktorom sú vymedzené pracovné povinnosti zamestnancov. V
pracovnej náplni okrem iných povinností žalobkyňa mala vymedzené vykonávať správu miestneho
poplatku za vodu a kanalizáciu / poplatky od občanov, faktúry od odberateľov /, evidencia úhrady platieb,vymáhanie nedoplatkov a vykonávať ďalšie práce na príkaz starostu obce. Žalovaný žalobkyni doručil
výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ ZP 29. septembra 2015, ktorú si žalobkyňa osobne prevzala v
predmetný deň. Výpoveď žalobkyni bola daná z dôvodu, že prvýkrát na porušenie pracovnej disciplíny

bola upozornená žalovaným 24. marca 2015, keď nedodržala prestávku na odpočinok a jedenie v
trvaní 30 minút s tým, že pracovisko opustila o 12.05 hod. a vrátila sa až o 12.45 hod., kedy ju videl
prichádzať starosta obce a zamestnanec obce pán H. L.. Prerušenie pracovnej doby mala zapísané v
knihe príchodov a odchodov z pracoviska o 12.05 hod., avšak po príchode na pracovisko nezapísala
svoj príchod z obeda do uvedenej knihy, čím porušila príkaz starostu. Toto upozornenie zobrala na

vedomie 26. marca 2015. Druhýkrát bola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny 11. septembra
2015 z dôvodu nezistenia stavu vodomerov v osade Štrkovec, nevyčíslila a nezaslala výšku poplatkov
pre jednotlivé domácnosti v osade a bola upozornená, že sa jedná o opakované porušenie pracovnej
disciplíny a zamestnávateľ bude postupovať v zmysle ZP. Žalovaný doručil žalobkyni výpoveď 29.
septembra 2015 podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP, ktorú žalobkyňa osobne prevzala v predmetný deň
s tým, že s výpoveďou nesúhlasí. Súd podrobil výpoveď prieskumu po formálnej stránke a má za to,

že táto je platná, pretože obsahuje všetky náležitosti a obidva menej závažné porušenia pracovnej
disciplíny sú skutkovo vymedzené tak, že nie je možné ich zameniť iným skutkovým stavom. Otázka
neplatnosti výpovede po formálnej stránke nebola medzi stranami sporná. Sporná zostala skutková
podstata porušení, keď žalobkyňa tvrdila, že sa nedopustila žiadneho porušenia pracovnej disciplíny
a umelo boli dôvody rozviazania pracovného pomeru vykonštruované, pretože je rodinne prepojená s

bývalým starostom obce a terajší predseda má obavy z úniku informácií v prospech bývalého starostu.
37. Podľa názoru súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že na obed odišla
neskôr, ako je uvedené v pracovnom poriadku a že kniha odchodov a príchodov sa nenachádzala na
svojom mieste a teda, že nemohla opraviť údaje o príchode a odchode na pracovisko. Súd mal za
preukázané, že žalobkyňa 24. marca 2015 nedodržala prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30

minút. Súd mal za jednoznačne preukázané, že v predmetný deň žalobkyňa so svedkyňou L. išla na
obedňajšiu prestávku s tým, že do knihy odchodov a príchodov sa zapísali o 12.05 hod. Po vrátení
do kancelárie pre osobné veci žalobkyňu zastavila nejaká stránka, ktorú vybavila. Do knihy dochádzky
chcela opraviť skutočný odchod o 12.15 hod., ale kniha dochádzky už nebola voľne prístupná, ale bola
uzamknutá v kancelárii. Pri návrate z obeda o 12.45 hod. tento údaj neopravila a neprepísala ho v knihe

dochádzky. Žalobkyňa sa týmto spôsobom vyjadrila k porušeniu pracovnej disciplíny 27. marca 2015.
Na prvom pojednávaní žalobkyňa bola vypočutá a tvrdila, že v predmetný deň spolu s kolegyňou L.
išli na obed, pričom pred odchodom z pracoviska zapísali odchod z pracoviska do knihy odchodov a
príchodov o 12.05 hod., pre nejakú stránku sa obidve vrátili do kancelárie a odišli z pracoviska o 12.15
hod., pričom pri odchode z pracoviska nemohli napraviť odchod z pracoviska o 12.15 hod., pretože

kniha sa už nenachádzala na mieste. Aká stránka ju v predmetný deň zastavila, nevedela sa vyjadriť.
Na obedňajšiu prestávku odišli teda o 12.15 hod. a čas príchodu z obeda do knihy napísala o 12.30
hod., pričom v skutočnosti sa vrátili o 12.45 hod. Medzi písomným vyjadrením a výpoveďou sú rozpory
v tom, či žalobkyňa so svedkyňou L. A.šli spolu zapísať odchod z pracoviska a ohľadne zápisu do knihy.
Svedkyňa L. nevedela potvrdiť, že so žalobkyňou išli na obed neskôr kvôli nejakej stránke, pretože

túto nevidela a ani nepočula žalobkyňu telefonovať so stránkou, lebo túto skutočnosť jej žalobkyňa
oznámila, len telefonicky. Svedkyňa si nepamätala, že by chcela opraviť dátum odchodu v knihe, tiež
nepotvrdila, že by prednosta zobral knihu, z ktorého dôvodu, sa nemohla odpísať. Potvrdila, že porady
sa konali spravidla vo štvrtok a zápisnice písal prednosta. Žalobkyňa jednoznačne porušila pracovnú
disciplínu tým, že nedodržala obedňajšiu prestávku v trvaní 30 minút, keď žalobkyňa pracovisko opustila

o 12.05 hod. a do práce sa vrátila o 12.45 hod., kedy ju videl prichádzať na pracovisko starosta obce a
zamestnanec obce pán H. L. a po príchode na pracovisko nezapísala svoj príchod do uvedenej knihy.
Svedkyni L. žalovaný 24. marca 2015 doručil upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z takých
istých dôvodov, ako v prípade žalobkyne pre nedodržanie prestávky na odpočinok a jedenie v trvaní 30
minút a z dôvodu nezapísania svojho príchodu do knihy. Svedkyňa E. F. všeobecne uviedla, že niekedy

prednosta zabudol vyložiť knihu, takže zamestnanci sa nemali kde odpísať, ale či kniha nebola vyložená
aj v predmetný deň, svedkyňa nepotvrdila.
38. V prípade druhého porušenia pracovnej disciplíny súd má za to, že žalobkyňa porušila pracovnú
disciplínu tým, že nezistila stav vodomerov v osade, nevyčíslila a nezaslala výšku poplatkov pre
jednotlivé domácnosti. Povinnosť žalobkyne nachystať výmery, zoznam neplatičov za vodné v osade,

výzvy na nedoplatky a nevymožiteľné pohľadávky za vodné vyplýva zo zápisnice z porady konanej
23. júla 2015 a zabezpečiť stavy vodomerov v osade z porady konanej 30. apríla 2015. Žalobkyňa
na tejto porade sa vyjadrila tak, že požiada pána L. C. Y., aby ju tam zaviezli a veci dá do poriadku,
ktorú povinnosť si nesplnila, pričom úlohu mala ihneď vykonať. Tvrdenie žalobkyne, že nemala fyzickyodpisovať stavy vodomerov v osade sú týmto vyjadrením vyvrátené. Žalobkyňa mala vedomosť o tom,
že má odpísať stavy vodomerov a následne vystaviť faktúry pre domácnosti. Táto skutočnosť vyplýva
aj z vyjadrenia žalobkyne k upozorneniu porušenia pracovnej disciplíny z 11. septembra 2015, v ktorom

uviedla, že požiadala nového pracovníka, ktorý má na starosti verejný vodovod na Š., aby odpísal stavy
vodomerov od maloodberateľov a o spoluprácu požiadala aj prednostu úradu a v prípade, ak nebude
mať kto odpísať vodu, pôjde tam aj bicyklom. Svedkyňa L. potvrdila, že žalobkyňa mala v určenom
termíne zabezpečiť odpočet vodomerov v osade. Žalobkyňa mailom požiadala svedka D., aby poprosil
pána Y. o odpočty, na základe ktorej skutočnosti upozornil pána Y., aby sa spojil so žalobkyňou a dohodli

sa na odvoze žalobkyne do osady za účelom odpisu stavu vodomerov. Dokonca v jednom prípade prišla
žalobkyňa za ním za účelom poskytnutia auta, aby mohla vykonať odpisy stavy vodomerov. Svedok Y.
potvrdil, že žalobkyňa sa obrátila na ňho s tým, či ju autom zoberie do osady, ale viac žalobkyňa za
ním neprišla. Svedok potvrdil, že nikdy nevykonával odpočty stavov vodomerov. Nakoniec aj právny
zástupca žalobkyne potvrdil, že žalobkyňa mala robiť odpočty, ktorá povinnosť bola výmyslom starostu.
Starosta jednoznačne potvrdil, že zabezpečiť stavy vodomerov znamená zistiť stav meradla, ktorý sa

nachádza na vodomery. Žalobkyňa uviedla, že pri vystavovaní šekov vychádzala z údajov uvedených
v zošite, ktorý sa má nachádzať v jej kancelárii. Toto tvrdenie poprel žalovaný a žalobkyňa za účelom
preukázania svojho tvrdenia, súdu nepredložila žiadny dôkaz.
39. Z pracovného poriadku zamestnancov obce Š. z 27. februára 2015 článku 11 v časti III. je vymedzený
pracovný čas spolu aj s prestávkou na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút od pondelka do piatka /

okrem štvrtka, ktorý je nestránkovým dňom / od 12.00 hod. do 12.30 hod. Deň 24. marca 2015 pripadol
na utorok. Podľa článku 9 ods. 1/ prvá veta odo dňa vzniku pracovného pomeru je zamestnanec povinný
dodržiavať pracovnoprávne predpisy a vnútorné predpisy zamestnávateľa a v súlade s nimi podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce v určenom pracovnom čase osobne podľa pracovnej zmluvy
a dodržiavať pracovnú disciplínu.

40. Na margo vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, že prekročenie obedňajšej prestávky nie je v
pracovnom poriadku zamestnancov žalovaného medzi prípadmi porušenia pracovnej disciplíny, súd
uvádza, že sa jedná o interný predpis žalovaného, ktorým súd nie je nijakým spôsobom viazaný, jedná
sa len o pomôcku zamestnancov žalovaného.
41. Na základe hore uvedeného súd uvádza, že žalobkyňa v obidvoch prípadoch porušila menej

závažným spôsobom pracovnú disciplínu, čím v prvom prípade porušenia pracovnej disciplíny porušila
ZP podľa § 91 ods. 1, ktorý stanovuje 30-minútovú prestávku na odpočinok a obed a pracovný poriadok
zamestnancov žalovaného, ktorý v časti III. článku 11 vymedzil pracovný čas s prestávkou na odpočinok
a obed od pondelka do piatka v čase od 12.00 hod. do 12.30 hod. okrem štvrtka, ktorý deň je
nestránkovým dňom. Okrem toho žalobkyňa neodpísala svoj príchod na pracovisko do knihy, hoci na

pojednávaní tvrdila, že do knihy zaznamenala príchod a zapísala ho o 12.30 hod., ktorú skutočnosť
nepotvrdilaanisvedkyňaL..Vdruhomprípadežalobkyňamenejzávažnýmspôsobomporušilapracovnú
disciplínu neodpísaním stavov vodomerov, čím porušila príkaz starostu na porade konanej 30. apríla
2015. Za porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne možno považovať zavinené porušenie povinnosti,
pričom zavinené konanie môže dosahovať rôznu intenzitu. V obidvoch prípadoch porušenia pracovnej

disciplíny na základe vykonaného dokazovania súd uvádza, že pri určení neplatnosti výpovede a
intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa súd riadil závažnosťou týchto porušení, ktoré podľa názoru
súdudosahujúintenzitumenejzávažnéhoporušeniapracovnejdisciplíny,pretožežalobkyňaporušilaZP
a vnútorný pracovný predpis a dodržiavať pokyny svojho zamestnávateľa. Pri prvom porušení pracovnej
disciplíny žalobkyňa nevedela uviesť akú stránku vybavovala. Je ťažké uveriť tomuto tvrdeniu, keď v

dôsledku jeho vybavenia nakoniec došlo k výpovedi žalobkyne. Zamestnávateľ má povinnosť sledovať
dodržiavanie pracovnej doby a plnenie jeho pokynov. Pokiaľ by tak nerobil sám by nedodržiaval ZP a
riadne by si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. Pokiaľ zamestnávateľ zistí nedodržanie
pracovnej disciplíny je povinný voči zamestnancovi vyvodiť dôsledky a či ide o závažné alebo menej
závažné porušenie musí vždy posúdiť zamestnávateľ, a to v závislosti od každého prípadu a správnosť

tohto posúdenia musí určiť súd. Za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať aj
nesprávne zapisovanie do evidencie dochádzky. Súd zistil, že žalobkyňa si inak vykonávala svoju prácu
kspokojnostizamestnávateľa.Nazákladenesplneniapokynuzamestnávateľapodľapotvrdeniastarostu
žalovanémuvzniklaškodavovýškeokolo1000Eur,ktorásumapreobecniejebezvýznamná.Namargo
veci súd uvádza, že je ťažko pochopiteľné správanie žalobkyne, keď na jednej strane tvrdí, že žalovaný

si vykonštruoval dôvody výpovede z dôvodu, že žalobkyňa je rodinne prepojená s bývalým starostom
a existujúci starosta má obavy z úniku informácii v prospech bývalého starostu a na druhej strane
neuposlúchla pokyn starostu a nedodržala prestávku na odpočinok a obed. Súd uznáva, že v praxi sa
môžu vyskytnúť situácie, za ktorých zamestnanec nemôže splniť pokyn zamestnávateľa alebo nedodržídobuprestávkynaodpočinokaobed,alevtakomprípadezamestnanecsvojmuzamestnávateľovibymal
osobne vysvetliť dôvod nesplnenia jeho pokynu za účelom zamedzenia možnosti výpovede. Žalobkyňa
sa ani nesnažila napriek hrozbe výpovede nesplnenie svojich povinností vysvetliť starostovi, napriek jej

tvrdeniu ohľadne vykonštruovaniu dôvodov výpovede.
42. Súd nesúhlasí s názorom žalobkyne, že v danom prípade sa mohla dopustiť len neuspokojivého
plnenia pracovných úloh. Podstata neuspokojivého plnenia pracovných úloh spočíva v tom, že pracovné
úlohy sú zamestnancom plnené, ale nie uspokojivo. V danom prípade ani o jednom porušení pracovnej
disciplíny sa nedá hovoriť o o menej uspokojivom plnení pracovných úloh, lebo v prvom prípade

žalobkyňa prekročila prestávku na odpočinok a obed a nesnažila sa starostovi vysvetliť situáciu ohľadne
tohto prekročenia a v druhom prípade si svoju povinnosť ohľadne zistenia stavu vodomerov nezačala
ani plniť.
43. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s
nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán /
porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a
pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak

nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
44. Vzhľadom na hore uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej strane, ktorá bola úspešná
v konaní, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške trov konania rozhodne
samostatným uznesením súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.