Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200408
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3118200408.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcu: OKNOPLUS SK, spol. s r.o. so sídlom Bratislavská 466, 911 05 Trenčín, IČO:
34 149 261, právne zastúpeného: JUDr. Andrej Opet, advokát, Hroznová 2318, 911 05 Trenčín, IČO:
42 143 454 proti žalovanému: Glass innovation s.r.o. so sídlom Anglická 2118/4, 787 01 Šumperk, ČR,
IČO: 014 65 244, právne zastúpenému:
ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o. so sídlom Trnavská 11, 831 04 Bratislava,
IČO: 36 857 769, v spore o zaplatenie 6.303,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. marca 2020, č.k. 36Cb/6/2018-345, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 6.303,- Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 12.12.2017 do zaplatenia a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

v sume 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcovi proti žalovanému priznal
náhradu 100 % trov konania.

1.2. V odôvodnení súd prvej inštancie na právomoc, príslušnosť a rozhodné právo aplikoval ust. čl. 1
bodu 1, čl. 5 bodu 1, čl. 7 bodu 1 písm. a), čl. 63 bodu 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu
a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, čl. 1 bodu 1, čl. 3 bodu 1

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky
(Rím I), a ust. § 151 ods. 1 CSP. Skonštatoval, že žalobca má registrované sídlo v SR, žalovaný v
ČR. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že miestom zmluvného plnenia, podľa Zmluvy o dielo č.
XXXXXXXXX zo dňa 21.10.2015, bola stavba „Administratívna budova R. K.“. Vzhľadom k tomu, v
zmysle čl. 7 bodu 1 písm. a) v spojení
s čl. 63 bodu 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012
z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

(prepracované znenie), mal Okresný súd Trenčín právomoc na konanie
a rozhodovanie v tomto spore. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluva o dielo č. XXXXXXXXX zo
dňa 21.10.2015, uzatvorená žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, sa riadi
ustanoveniami Obchodného zákonníka platného na území SR, ako i ostatnými právnymi predpismiplatnými na území SR. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu v spore nepoprel. Vzhľadom k tomu mal súd prvej
inštancie zato, že v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) sa uvedená zmluva o dielo spravuje právnym poriadkom

Slovenskej republiky. Voľba rozhodného práva pre označenú zmluvu stranami vyplýva aj z jej záhlavia,
kdejevýslovneuvedené,žezmluvabolauzatvorenápodľazák.č.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka,
ktorý v tom čase platil už len v SR, nakoľko v ČR bol ku dňu 01.01.2014 zrušený.

1.3. Na skutkový a právny stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 536 ods. 1, § 560

ods. 1, 2, 3, § 564, § 345 ods. 2, § 437 ods. 1, 2, 3, 5, § 437 ods. 2, § 439 ods. 1, § 369
ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obch. zák.

1.4. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa
21.10.2015 uzavreli, v zmysle § 536 ods. 1 Obch. zák., zmluvu o dielo, predmetom ktorej diela bola
výroba a dodávka elektricky stmievateľných izolačných trojskiel na stavbu „Administratívna budova R.

K.“.

1.5. Taktiež nebolo sporné, že žalovaným dodané sklo v nepriehľadnom stave nemalo žiadnu viditeľnú
vadu, ale pri spriehľadnení zostávala na niektorých sklách nespriehľadnená mapa (fľak), ktorá bola
takmer po celej zvislej výške, o šírke cca 50 mm. Z uvedeného vyplýva, že predmetné sklo nemalo

funkčnosť predpokladanú zmluvou o dielo zo dňa 21.10.2015, a teda, v zmysle § 560 Obch. zák., malo
vady.

1.6. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že predmetná vada skla sa prejavila až po jeho dodaní a
montáži, z čoho vyplýva, že išlo o vadu skrytú. Napriek tomu však v spore nebolo preukázané, že by

táto vada vznikla až po dodaní a montáži skla, a to v dôsledku použitého tesniaceho tmelu (silikónu).
Vzhľadom k tomu nebolo možné pri posúdení zodpovednosti žalovaného za predmetnú vadu diela
aplikovať ustanovenie § 560 ods. 3 Obch. zák. Zo žiadneho vykonaného dôkazu (či už posudzovaného
jednotlivo alebo vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi) nebolo možné jednoznačne
ustáliť, že by príčinou predmetnej vady skla bol žalobcom použitý tmel. V Zápise z ohliadky zo dňa

15.11.2016 takúto príčinu reklamovanej vady skonštatoval iba žalovaný. Z Dohody o dodaní náhradného
tovaru zo dňa 03.03.2017, ako ani z Preberacieho protokolu 1/A a Protokolu o odstránení reklamovanej
vady nevyplýva dohoda strán o dohode o príčine vzniku predmetnej vady skla. Takáto príčina vzniku
vady skla (použitý tmel) nebola ustálená ani v závere Expertného vyjádření - Posudek č. 20170512-77
D.. Z písomného vyjadrenia spoločnosti B. D. E. zo dňa 01.06.2018, adresovaného

B-Q. - Q. síce vyplýva, že, na základe jej poskytnutých informácií, je veľmi pravdepodobné, že problém
s bol tmelom a že všetky indikácie poukazujú na nekompatibilitu s tmelom, pričom tesniace materiály
musia byť vždy kompatibilné, avšak ani menovaná obchodná spoločnosť jednoznačne nekonštatovala,
že by príčinou vzniku predmetnej vady bol práve tmel použitý žalobcom. Okrem toho, z uvedenej listiny
nie je zrejmé, kto požiadal menovanú obchodnú spoločnosť o takéto písomné vyjadrenie, a ani to, že by

označené vyjadrenia adresovala žalovanému, nakoľko obsahuje iba adresáta B-Q.-Q.
(p. B.), a tiež nie je zrejmý presný skutkový stav, z akého pri podaní tohto vyjadrenia vychádzala a jeho
totožnosť so skutkovým stavom opísaným žalovaným v tomto spore, nakoľko v liste zo dňa 01.06.2018
uviedla iba to, že „zákazník niekoľko rokov laminoval súkromne sklo z tekutých kryštálov bez problémov;
teraz však má sporadické problémy - hlavne na okrajovej ploche a tam, kde je kontakt s tmelom,

t.j. použil rôzny tmel na niektoré časti z poslednej výroby“. Z emailov D.. P. Q. zo dňa 08.08.2017
a 10.04.2018 taktiež nemožno vyvodiť záver, že by príčinou predmetnej vady mal byť jednoznačne
žalobcom použitý tmel (silikón). I keď v emaily zo dňa 08.08.2017 uviedol, že podľa fotografií ide o
delamináciu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí s chemickým napadnutím a že k zatmeleniu
škár bol pravdepodobne použitý nekompatibilný tmel, následne v emaily zo dňa 10.04.2018 uviedol, že

bez detailnej prehliadky delaminovaného skla ťažko možno vylúčiť ktorúkoľvek z možností (chemický
vplyv alebo napätie v skle). D.. P. Q. pritom prehliadku skla nevykonal. Taktiež tvrdenie žalovaného o
tom, že pri ostatných rovnakých zákazkách sa tento problém nevyskytol, nie je dostatočným dôkazom
toho,žebypríčinoupredmetnejvadyskielbolpoužitýtmel.Takýtozávernemožnovyvodiťanizpísomnej
výpovede svedka D.. F. Q.. Je potrebné tiež zdôrazniť, že samotný žalovaný (prostredníctvom jeho

právneho zástupcu) na pojednávaní dňa 27.02.2020 výslovne uviedol, že ku dňu pojednávania nebolo
preukázané, z akého dôvodu vada vznikla.1.7. Podľa prehlásenia o vlastnostiach zo dňa 03.04.2014, OTTOSEAL S7 je jednozložkový silikónový
tmel s neutrálnym sieťovaním pre použitie na fasádach a pri zasklievaní. Podľa technického listu
tesniaceho exteriérového fasádneho tmelu OTTOSEAL S7, ide o neutrálny jednozložkový silikónový

tmel; kompatibilný s PVB fóliami v súlade
s kritériami smernice ift. Di-02/1; kompatibilný s izolačnými sklami tmelenými pomocou silikónu. Z
uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mal žalobca použiť zásaditý tmel, nebolo
v spore preukázané, keďže OTTOSEAL S7 je neutrálny tmel. V spore tiež nebolo preukázané, že by
žalobca bol použil iný tmel, a nie OTTOSEAL S7. Súd podotýka, že použitie tmelu OTTOSEAL S7

potvrdzuje aj list H. zo dňa 13.06.2017, adresovaný T... Z označeného technického listu je tiež zrejmé,
že tmel OTTOSEAL S7 je kompatibilný s PVB fóliami. O jeho kompatibilite s EVASafe fóliou, príp. PDLC
fóliou sa v technickom liste, ani v prehlásení o vlastnostiach neuvádza nič. Podľa názoru súdu prvej
inštancie z absencie údajov o kompatibilite tmelu OTTOSEAL S7
s EVASafe fóliou, príp. PDLC fóliou nemožno jednoznačne vyvodiť záver o jeho nekompatibilite s
takýmito fóliami. Okrem toho, v spore nebolo preukázané, že by príčinou predmetnej vady skiel bola

nekompatibilita žalobcom použitého tmelu (silikónu) so sklami dodanými žalovaným v zmysle zmluvy
o dielo zo dňa 21.10.2015. V technickom liste tmelu OTTOSEAL S7 je výslovne uvedené, že je
kompatibilný s izolačnými sklami tmelenými pomocou silikónu, pričom predmetom žalovanej zmluvy o
dielo boli izolačné trojsklá.

1.8. Vzhľadom k tomu mal prvoinštančný súd zato, že za predmetnú vadu skiel zodpovedá v zmysle
§ 560 ods. 2 Obch. zák. žalovaný ako zhotoviteľ. Je potrebné vziať na zreteľ, že jej existencia nebola
sporná, pričom zodpovednosť zhotoviteľa za vadu, ktorú dielo vykazovalo
v čase jeho odovzdania, má objektívnu povahu (zodpovednosť za výsledok). V spore nebolo preukázané
tvrdenie žalovaného o tom, že by príčinou predmetnej vady skiel bola ich skladba, veľkosť, šmyková

tuhosť alebo použitie, určené projektantom žalobcu. Takáto príčina vady nebola jednoznačne stanovená
ani v Expertním vyjádření - Posudku č. 20170512-779.

1.9. Listom zo dňa 11.11.2016 žalobca oznámil predmetnú vadu žalovanému a v súlade
s § 437 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 564 Obch. zák. ho požiadal o odstránenie vady opravou diela.

Zo Zápisu o ohliadke zo dňa 15.11.2016 je zrejmé, že strany sporu sa dohodli na oprave vadných skiel.
Emailom zo dňa 20.12.2016 oznámil žalovaný žalobcovi potrebu výmeny skiel namiesto ich opravy,
pričom náklady na ich opravu vyčíslil na sumu 8.606 Eur. Dňa 03.03.2017 strany sporu uzatvorili Dohodu
o dodaní náhradného tovaru, z ktorej vyplýva, že reklamovanú vadu diela nebolo možné odstrániť
opravou diela, ale bolo potrebné dodať náhradný tovar, pričom obe strany odmietli zodpovednosť za

predmetnú vadu diela.
Z dôvodu, že žalovaný mal záujem na včasnom vybavení reklamácie vo vzťahu k jeho objednávateľovi
F. Q., s.r.o. (zmluva o dielo č. XX/XXXX/XXX-SUB), súhlasil
s tým, že uhradí cenu náhradných nových skliel. Obaja účastníci Dohody však konštatovali (čl.II bod 6
Dohody), že zaplatením nákladov na dodanie náhradných skiel zo strany žalobcu nie sú dotknuté, ani

nezanikajú žalobcovi nároky zo zodpovednosti žalovaného za vady diela. Z uvedeného je zrejmé, že i
keď reklamovaná vada bola odstránená, k jej odstráneniu nedošlo zo strany žalovaného v zmysle § 437
ods. 1 Obch. zák., keďže náklady na odstránenie vady
vcelomrozsahuznášalžalobcaakdodaniunových,náhradnýchskieldošlonazákladeDohodyododaní
náhradného tovaru, z ktorej jednoznačne vyplýva, že dodaním náhradných skiel nedošlo k vybaveniu

predmetnej reklamácie vády diela zo strany žalobcu (čl. II bod 6 Dohody).

1.10. Listom zo dňa 25.10.2017 žalobca požiadal žalovaného o odstránenie predmetnej vady v
dodatočnej primeranej lehote, k čomu však zo strany žalovaného nedošlo. Listami zo dňa 05.12.2017
a 06.12.2017, v súlade s § 437 ods. 5 Obch. zák., si žalobca uplatnil u žalovaného zľavu zo zmluvne

dohodnutej ceny diela v sume 8.606,- Eur, z ktorej časť v sume 2.303,- Eur započítal s pohľadávkou
žalovaného v sume 2.303,- Eur z titulu Dohody o dodaní náhradného tovaru a od žalovaného teda
požadoval uhradiť sumu 6.303,- Eur. Žalovaný sumu 6.303,- Eur doteraz žalobcovi neuhradil. Vzhľadom
k tomu súd v zmysle § 437 ods. 5, § 439 ods. 1, 2 Obch. zák. v spojení s § 564 Obch. zák. zaviazal
žalovaného na vrátenie zľavy z ceny diela

v sume 6.303,- Eur. Výška zľavy z ceny diela v sume 8.606,- Eur, v zmysle § 439 ods. 1 Obch. zák.,
bola preukázaná súkromným znaleckým posudkom D.č. 98/2018, pričom žalovaný ju účinne nepoprel
(§ 151 ods. 2 CSP).1.11. Žalovaný je so zaplatením sumy 6.303,- Eur žalobcovi v omeškaní, a preto súd,
v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. zaviazal žalovaného i na zaplatenie úrokov z omeškania
v zákonnej výške 8 % ročne zo sumy 6.303,- Eur od 12.12.2017 do zaplatenia a v zmysle

§369cods.1Obch.zák.inazaplateniepaušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky
v sume 40,- Eur.

1.12. Námietky žalovaného voči odbornej spôsobilosti D. pre podanie odborného vyjadrenia v spore
súd prvej inštancie posúdil ako právne irelevantné vo vzťahu k výsledku sporu, keďže ani Expertním

vyjádřením - Posudkem č. 20170512-77 nebola preukázaná príčina predmetnej vady. Ako príčina
reklamovanej vady nebola preukázaná ani prípadná absencia dokladov alebo skúšok k dodanému
vadnému sklu. Absencia príslušných dokladov alebo skúšok tiež nebola v spore preukázaná.

1.13. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal
proti žalovanému náhradu 100 % trov konania.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolaciemu súdu navrhol
napadnutýrozsudokzmeniťažalobuzamietnuť,alternatívnezrušiťavrátiťsúduprvejinštancienaďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil
ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP.

2.2. Namietal nepreskúmatelnosť rozsudku z dôvodu nedostatku dôkazných prostriedkov
preukazujúcich pravdivosť tvrdení žalobcu, neunesenie dôkazného bremena žalobcom, nesprávne
právne posúdenie veci a nedostatok právnej argumentácie, kedy sa súd prvej inštancie stotožnil výlučne
s tvrdeniami žalobcu a ním predloženými dôkazmi, pričom predloženým a navrhovaným dôkazom

žalovaného sa vôbec nevenoval.

2.3. Poprel tvrdenia žalobcu, že za vady tovaru zodpovedá žalovaný, tvrdiac, že dodaný tovar spĺňa
všetky európske normy a to aj podľa nariadenia vlády č. 163 /2002 Z.z. Žalobca je odborníkom v danej
oblasti, autorizovanou osobou v oblasti posudzovania zhody stavebných výrobkov zo skla, certifikačným

orgánom atď. Žalovaný dôvodil, že použitý silikón nikdy žalobcovi neodsúhlasil a mal za to, že to
bolo práve použitie silikónu OTTOSEAL 7 ktoré spôsobilo vzniknutú vadu. Žalobca nevykonal skúšky
kompatibility silikónu s EVA fóliami.

2.4. Žalovaný namietal, že veľkosť a skladba skiel boli dodané žalobcom. Pokiaľ pri veľkých sklách

dochádza k veľkému šmykovému napätiu, ktoré vnútorná vrstva nie je schopná preniesť, takýto problém
mal byť zistený projektantom žalobcu alebo statikom na sklo žalobcu. Je teda na ťarchu žalobcu, ak z
týchto dôvodov došlo k vadám tovaru.

2.5. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že vada na tovare

vznikla v dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného. Mal za to, že vady tovaru boli spôsobené
zavineným konaním žalobcu a opomenutím niektorých procesov a postupov a nedodržaním platných
noriem.

2.6. V zmysle § 366 CSP sa žalovaný v odvolacom konaní domáhal vykonania ďalších dôkazov.

Dôvodil, že pred súdom prvej inštancie mu nebolo umožnené dať vypracovať znalecký posudok na
posúdenie nekompatibility silikónu s ostatnými zložkami dodaného tovaru, k tomuto sa mohli vyjadriť
žalovaným oslovení odborníci až ex post, po tom, čo žalobca v konaní uviedol, že použil silikón značky
OTTOSEAL 7. Žalovaný dovtedy nevedel aký konkrétny druh silikónu bol použitý. Žalovaný oslovil
zástupcu spoločnosti T., spol. s.r.o. dodávateľa tohto silikónu, ktorý mu poskytol technický list výrobku, z

ktorého vyplýva uvedená kompatibilita s vrstvenými sklami, ale nie je uvedená kompatibilita s EvaSafe
fóliami alebo PDLC fóliami, ktoré sú súčasťou dodaného tovaru.

2.7. Žalobca žiadal, aby boli súdu predložené príslušné normy, ktoré si súd prvej inštancie nevyžiadal.
Pokiaľ súd prvej inštancie navrhoval aby si strany sporu dali vypracovať súkromné znalecké posudky

na vlastné náklady, toto nebolo možné z dôvodu absencie tovaru, na ktorý sa má posudok vypracovať.
Rozsudok súdu prvej inštancie považoval žalovaný za nepreskúmateľný, z dôvodu absencie dôkazov
zo strany žalobcu, pričom súd prvej inštancie sa spoľahol na tvrdenia žalobcu bez vykonania riadneho
dokazovania.2.8. Súd prvej inštancie konal tendenčne, dal za pravdu výlučne žalobcovi, stotožnil sa s jeho
nepodloženými a nepriamymi dôkazmi, ktorým uveril, keď uzavrel, že v konaní sa nepodarilo preukázať,

že vada na tovare vznikla v dôsledku použitia predmetného silikónu. Mal za to, že uvedená vada tovaru
vznikla v dôsledku uvedeného silikónu, ktorý nebol kompatibilný s ostatnými zložkami tovaru. Žalobca
porušil svoju povinnosť pred použitím tohto typu silikónu, uskutočniť skúšku kompatibility, preto za vadu
na tovare zodpovedá žalobca.

2.9. Žalobca naopak nepreukázal, že vada na tovare vznikla z iného dôvodu, zanedbaním iných
povinností žalovaným ako dodávateľom tovaru.

3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaný v odvolaní
opakuje tvrdenia prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa prvoinštančný súd vysporiadal.

3.2. Žalobca tvrdil, že použitý silikón bol kompatibilný s použitými materiálmi, v spore namietol vyjadrenie
žalovaného o opaku ako nepravdivé. Súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia
konštatoval a uviedol, že žalovaný je povinný preukázať, jeho tvrdenie o jeho údajnej nekompatibilite,
čo sa však nestalo. Zo zápisu zo dňa 15.11.2016 vyplýva, že žalovaný odsúhlasil použitý silikón preto

je jeho tvrdenie v tejto časti nepravdivé a účelové. Žalobca namietol aj tvrdenia žalovaného, že nie je
známe miesto kde sa tovar nachádza, pretože už vo vyjadrení zo dňa 15.5.2018 žalobca uviedol, kde
sa vadný tovar nachádza. Žalovaný nepožiadal žalobcu o vykonanie ohliadky za účelom vypracovania
súkromného znaleckého posudku, mal možnosť v priebehu konania sa oboznámiť so stavom vadného
tovaru, vedel, kde sa nachádza, túto možnosť nevyužil a teraz účelovo tvrdí, že mu nebolo známe

kde sa tovar nachádza. Zdôraznil, že žalovaný už v priebehu prvoinštančného konania mal vedomosť
o tom, že bol použitý silikón OTTOSEAL 7, a mohol dať kedykoľvek posúdiť kompatibilitu použitého
silikónu s použitými fóliami. Z uvedených dôvodov žalobca nesúhlasil s predkladaním akýchkoľvek
nových dôkazov zo strany žalovaného, pretože mal dostatok času na ich predloženie v priebehu
prvoinštančného konania. Technický list predmetného silikónu bol žalobcom predložený už pred súdom

prvej inštancie. Preto nemožno na základe dodatočne doručeného vyjadrenia od D.. Q. predloženého
po ukončení dokazovania a vynesení rozsudku vo veci vytvárať fikciu, že ak nie je uvedené, že materiál
je kompatibilný, tak kompatibilný nie je. Uvedené považoval za neprípustné a zásadne takúto úvahu
a postup namietal. Žalobca mal dostatok priestoru na predkladanie dôkazov na preukázanie svojich
tvrdení a o tomto bol poučený v rámci predbežného právneho posúdenia vykonaného súdom prvej

inštancie. Rovnaké stanovisko zaujal žalobca aj k predloženiu ČSN noriem. Žalobca zotrval na všetkých
tvrdeniachpredsúdomprvejinštancie,rozsudoksúduprvejinštanciepovažovalzavecnesprávnyriadne
odôvodnený
a spĺňajúci všetky náležitosti.

4.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.06.2020 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.
Pán Q. vo vyjadrení uviedol, že možnou príčinou vád diela môže byť buď vysoké šmykové napätie,
alebo nevhodne použitý silikón žalobcom. Žalovaný oslovil aj ďalšie inštitúcie a to Technický skušební
ústav stavební (TZUS, spoločnosť Sipral a.s.) , ktorý vo svojich záveroch odkázal pri vadách diela na
zodpovednosť realizačnej firmy.

4.2. O použitom silikóne Ottoseal S7 sa prvykrát žalobca zmienil až v listoch zaslaných súdu, dovtedy
o tomto použitom silikóne žalovaný nemal žiadnu písomnú vedomosť a poprel jeho odsúhlasenie zo
strany dodávateľa skiel. Zdôraznil, že v prípade použitia silikónu s materiálom, u ktorého nie je potvrdená
kompatibilita je užívateľ (žalobca) podľa ČSN noriem povinný overiť si kompatibilitu materiálov, čo je

uvedené aj v technickom liste výrobcu silikónu Ottoseal 7. Žalobca túto skúšku nevykonal, preto je
k tomuto tmelu potrebné pristupovať ako k nekompatibilnému, pokiaľ sa nepreukáže opak. Žalovaný
dodatočne oslovil D..n a.s., ktorý ponúkol vykonanie skúšky silikónu, z ktorej by mali byť jasné rozdiely
a materiály v dôsledku ktorých pri jej aplikácii tento napadol PDLC fóliu. Pokiaľ teda žalobca trvá na
tom, že sa jedná o skrytú vadu výrobku a nie o napadnutie hrany skla ním použitým silikónom, žiadal,

o sprístupnenie skiel k odobratiu vzoriek silikónu na poškodených sklách, žiadal o číslo výrobnej šarže
silikónu použitého v dobe tmelenia a tmel samotný, z doby inštalácie pre vyhotovenie TDGCMS skúšky
v laboratóriach D. I..5. Žalovaný doručil odvolaciemu súdu písomné vyjadrenie dňa 31.03.2021, teda po vynesení rozsudku
odvolacieho súdu.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s

uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so

zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobe
vyhovel, žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade
s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými
vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do
úvahy.

10. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v ust. §
389 ods. 1 písm. a) CSP. Skúmal splnenie procesných podmienok
a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby
uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či

prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla
byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP
je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1
písm. a) a b) CSP.

11. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami
(I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom

žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových
akoajprávnychzáverovvyjadrenýchvnapadnutomrozsudkuuvádza,ženapadnutýrozsudokmávšetky
náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľnýmspôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Súd prvej
inštancie podrobne zdôvodnil uplatnený nárok žalobcu k obrane žalovaného ku každému tvrdeniu zaujal
jasné stanovisko. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého

odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože
prvoinštančné odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS
264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých
rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj
dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v

odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

13. Žalovaný založil svoje odvolanie na zhodných tvrdeniach ako pred súdom prvej inštancie, a tvrdil, že
použitie silikónu OTTO SEAL 7 žalovaný neodsúhlasil, vada na tovare bola zrejmá a vznikla z dôvodu

použitia uvedeného silikónu, pričom za výber jeho druhu zodpovedal žalobca, a nie žalovaný.

14. Pri sporovom konaní je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami účastníkov
konania. Strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z
označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je

ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, dokazovanie
t. j. vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia
účastníkov konania sú pravdivé. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý
zodpovedá dôkazným tvrdeniam účastníkov konania, skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi
sporné a súd

o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti, skutočnosti, ktoré nie je nutné
dokazovať a skutočnosti vyplývajúce z právnych alebo skutkových domnienok, ako aj právnych fikcií.
Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný
nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz,
ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek

pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom
rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v
rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky
žalovaného treba odlišovať od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna
teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových

skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe
ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, že v civilnom práve SR platí princíp voľného
hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých
zakladá svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku.
To isté platí aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v

dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti, alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd
považovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané.

15. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a vykonaného dokazovania uzavrel, že závery súdu prvej
inštancie uvedené v bode 36 napadnutého rozsudku sú správne a v konaní nebolo možné jednoznačneustáliť, že by príčinou predmetnej vady skla bol žalobcom použitý tmel. Z odborných posudkov a
vykonaného dokazovania bolo možné vyvodiť, že k vade skla mohlo dôjsť pri výrobnom procese.
Žalobca v tejto časti predložil a označil v konaní dostatok dôkazov, aby súd prvej inštancie v bode

38 rozsudku mohol dospieť k záveru, že za predmetnú vadu zodpovedá v zmysle § 560 ods. 2 Obch.
zák. žalovaný ako zhotoviteľ dodaných skiel. Žalovaný dôkazné bremeno, ktorým by sa mohol zbaviť
svojej zodpovednosti neuniesol. Bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na
preukázanie tejto skutočnosti. Preto nie je dôvodná argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie výlučne na argumentácii žalobcu.

16. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že mohlo dôjsť k chybe pri projektovaní skiel, tieto boli príliš veľké,
za čo zodpovedá projektant, teda v konečnom dôsledku žalobca. V zmysle ust. § 561 veta druhá Obch.
zák. by totiž žalovaný ako zhotoviteľ diela a ako odborne zdatná právnická osoba, špecializujúca sa
na výrobu skiel tohto typu, bol povinný na túto skutočnosť žalobcu upozorniť a vyčkať na jeho pokyny,
čo však neurobil.

17. K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovi nikdy neodsúhlasil použitie predmetného silikónu, odvolací
súd uvádza, že dňa 15.11.2016 strany sporu pri ohliadke reklamovanej vady diela spísali zápis
podpísaný oboma zmluvnými stranami, v ktorom je konštatované, že žalobca použil silikón odsúhlasený
žalovaným. Uvedená listina je založená na č. 27 spisu.

18. V podanom odvolaní sa žalovaný domáhal v zmysle § 366 CSP uplatnenia tzv. novoty v odvolacom
konaní a predkladal dôkazy, tvrdiac, že ich žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdomprvejinštancieamábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že pred súdom prvej inštancie nebolo možné žalovaným dať

vypracovať znalecký posudok na posúdenie nekompatibility silikónu s ostatnými zložkami dodaného
tovaru. K tejto sa mohli vyjadriť žalovaným oslovení odborníci až ex post. po tom, čo žalobca uviedol, aký
druh silikónu použil. Uviedol, že ním oslovení odborníci nemali prístup k tovaru, ale na základe svojich
dlhoročnýchodbornýchskúsenostívediaposúdiť,čivadanatovare,ktorábolapodrobneopísaná,mohla
vzniknúť použitím uvedeného silikónu. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd prihliadol aj na

v odvolaní predkladané dôkazy, a to vyjadrenia pána J. O. zo spoločnosti T., spol. s.r.o., na technický
list výrobku OTTOSEAL 7 zaslaný touto spoločnosťou. V ďalšom namietal, že súd prvej inštancie sa
nevyjadril k normám k predmetnému výrobku platným v ČR. K vypracovaniu znaleckého posudku v reále
nemohlo dôjsť z dôvodu absencie tovaru, na ktorý sa mal znalecký posudok vypracovať, a preto nebolo
možné takýto znalecký posudok predložiť. Následne žalovaný podaním zo dňa 14.06.2020 v konaní

predkladal ďalšie vyjadrenia odborníkov potvrdzujúcich jeho tvrdenia s tým, že našiel odborne spôsobilú
osobu na vykonanie skúšok, či použitý silikón bol vhodným materiálom použitým pri zhotovení diela.
Žiadal o sprístupnenie skiel na odobratie vzoriek silikónu na poškodených sklách, číslo a výrobnú šarzu
použitého silikónu, za účelom vykonania odbornej skúšky v laboratóriach spoločnosti D. I. a.s. Trval
na tom, že spoločnosť žalobcu bola povinná vykonať skúšku kompatibility pred použitím predmetného

silikónu. Odvolací súd preskúmajúc obsah spisu, vykonané dokazovanie, ako aj jeho priebeh uzavrel,
že v danej veci nie sú splnené podmienky ustanovenia § 366 CSP. Spor pred súdom prvej inštancie
prebiehal od 12.01.2018, vo veci bolo vykonané rozsiahle a podrobné dokazovanie v zmysle návrhov
strán sporu, súd prvej inštancie dodržal všetky procesné predpisy vrátane ustanovenia § 171 ods.1
CSP, predbežneprávneposúdilvecnapojednávaniach,dalstranámsporudostatokčasovéhopriestoru,

aby všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatnili písomne (viď pojednávanie dňa
06.02.2019 čl.200 až 202 spisu). Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd uzavrel, že všetky
vyjadrenia, či navrhované znalecké posudky ako aj ostatné dôkazy, bol žalovaný schopný predložiť a
navrhnúť už pred súdom prvej inštancie. Čo sa týka jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania
navrhnutého v odvolacom konaní, v tomto odvolací súd poukazuje na to, že na pojednávaní konanom

dňa 27.2.2020 po výzve súdu prvej inštancie na vyjadrenie sa k žalobcom navrhovanému znaleckému
dokazovaniu, žalovaný výslovne uviedol, že súdu prvej inštancie predložil všetky dôkazy, ktoré bol
schopný zabezpečiť. K navrhovanému znaleckému dokazovaniu uviedol, že jeho výsledky vopred
spochybňuje z dôvodu, že nemá vedomosť, kde sa vadný výrobok nachádza a či sa jedná o totožný
výrobok. Čo sa týka žalovaným označeného dôkazu v odvolacom konaní, a to technického listu

týkajúceho sa popisu OTTOSEAL S7, ktorý predložil a je založený na č.l. 374, odvolací súd konštatuje,
že rovnaký dokument bol predložený pred súdom prvej inštancie a je založený na č.l. 208.

19. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súdv odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia

s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Uvedený záver je
zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku k Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle
ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací
súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, zdôvodnil,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
a ako vec právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je
dostatočne argumentačne presvedčivé

a vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu.

21. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci na základe náležite
vykonaného dokazovania a jeho právne posúdenie má oporu v aplikácii správnych právnych predpisov
a je v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky. Žalovaným uplatnené
podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci
súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia §

387 ods. 1 CSP ako vecne správny s tým, že v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým
sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje a konštatuje správnosť jeho záverov.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za
dodržania zásad podľa § 251 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).