Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214006
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8314214006.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu Bytové družstvo Humenné,
Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné IČO: 22 30 51, právne zastúpený JUDr. Tatianovou Andrejcovou,
advokátkou, Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, proti žalovaným 1/ VH. W., B.. XX.XX.XXXX, X.
G. XX, XXX XX O., 2/ LINI PRESS, s.r.o., Jasenovská 2497, 066 01 Humenné, IČO: 36 716 944, v

konaní na ochranu povesti právnickej osoby, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 1/ rade proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 21C 235/2014-681 zo dňa 28.3.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje prvoinštančný rozsudok vo výroku, ktorým

1/ žalovanému v 1. rade bola uložená povinnosť upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a
prejavu šírených zvukovým alebo obrazovým záznamom týkajúcich sa nepravdivých a neoverených

informácií o činnosti BD Humenné,
2/ žalovanému v 1. rade bola uložená povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi tak, že v lehote 15 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku žalovaný v 2. rade uverejní na prvej strane regionálneho
týždenníka Podvihorlatské noviny ospravedlnenie týkajúce sa P. W. a zverejnených nepravdivých údajov
o konaní BD Humenné v článku z 20.10.2014, 10.11.2014 a 8.12.2014,

a
3/ vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur,
4/ vo výroku o zamietnutí protinávrhu žalovaného v 1. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy spôsobenej
žalobcom v celkovej výške 50.000 eur,
5/ a vo všetkých súvisiacich výrokoch o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol
1. že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavu
šírených zvukovým alebo obrazovým záznamom týkajúcich sa nepravdivých a neoverených informácií
o činnosti Bytového družstva Humenné.
2. Žalovaným v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi tak, že v lehote do 15 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku žalovaný v 2/ rade uverejní na prvej strane regionálneho denníka

Podvihorlatské noviny ospravedlnenie nasledujúceho znenia:
„P. W. sa týmto ospravedlňuje Bytovému družstvu Humenné za to, že v článku uverejnenom dňa
20.10.2014 v Podvihorlatských novinách pod názvom „Z čoho ich bude vyplácať? Bytové družstvo
Humenné musí vyplácať vyrovnávacie podiely!!! Rozhodli o tom všeobecné súdy a Ústavný súd SR“,
v článku uverejnenom dňa 10.11.2014 pod názvom „pre svojich voličov neurobila čo mala, no z titulu
svojej funkcie a postavenia spoločnosti urobiť mala“ a v článku uverejnenom dňa 8.12.2014 pod názvom

„Je názor predsedníčky BD Humenné N.. T. U. viac ako právny názor všeobecných súdov a Ústavnéhosúdu SR? Kto je N.. Marta U., že si môže dovoliť ignorovať rozhodnutia súdov SR?“ uviedol nepravdivé
údaje o konaní Bytového družstva Humenné spočívajúce v tvrdeniach:
„Bytové družstvo Humenné a nerešpektuje rozhodnutia súdov SR a neustále argumentuje a účelovo

obhajuje svoju domnelú pravdu stále tými istými iracionálnymi a právne irelevantnými vyhláseniami
odporujúcimi právnemu názoru a záverom všetkých súdov, vrátane Ústavného súdu SR.“
„Rozdeľovanie zisku je podľa zákona v kompetencii členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva
a nie tzv. Zhromaždenia delegátov.“
„BD Humenné každoročne vykazuje kladný hospodársky výsledok, dosahuje miliónové zisky, z ktorých

si vedenie družstva každoročne odsúhlasuje a rozdeľuje odmeny cca 40 až 50000 €.”
„Za predpokladu, ak by o rozdeľovaní zisku každoročne rozhodovala členská schôdza, tak, ako to
vyplýva zo zákona, a nie malá skupina nekompetentných a nikdy legitímne zvolených diletantov, určite
by bolo na účtoch družstva dosť prostriedkov, z ktorých by družstvo mohlo vyrovnavacie podiely svojim
členom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vyplácať.”
„NaLVč.XXXXjePLOMBA-ŤarchavprospechSlovenskejzáručnejarozvojovejbankyodroku1999...“

„Akékoľvek bytovým družstvom v médiách uverejňované komentáre sú iracionálne, právne irelevantné
a účelové dezinformácie, zavádzanie občanov SR, členov družstva do omylu, ktoré sú hraničiace
s možným vyplnením zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, trestného činu
poškodzovania cudzích práv, trestného činu porušovania zákona pri správe cudzieho majetku a
mnohých ďalších trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona platného v SR.“

„Napriek množstvu nespochybniteľných a nezvratných dôkazov usvedčujúcich podozrivých, že ich
konaním boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v osobitnej časti
trestného zákona platného v SR, boli mnou podané trestné oznámenia v každom prípade zamietané s
odôvodnením, že na základe výpovede predsedníčky BD Humenné neboli zistené dôvody na začatie
trestného stíhania.“

„Tvrdenie, že reportérka STV 1, I.. Š. v roku 2008 pripravovala v relácii Reportéri reportáž, ktorá nebola
nikdy odvysielaná so záverom, že na tieto informácie niekto uvalil informačné embargo.“
V odseku „ A aký je právny stav na BD Humenné v súčasnosti“ tvrdenie: V roku 1995 N.. T. U. ako
jeden z dvoch kandidátov na funkciu predsedu BD Humenné (druhý za odmenu odstúpil) predložila
delegátomnávrhnazmenustanovBDvtom,ženajvyššímorgánomdružstvajezhromaždeniedelegátov

a nie členská schôdza tak, ako to vyplýva z ustanovení § 239 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Delegáti
zúčastnení na zhromaždení delegátov tento návrh schválili bez jeho prejednania na dielčích členských
schôdzach a teda bez mandátu, ktorý by ich k schváleniu takéhoto úkonu oprávňoval...“
Vydavateľ Podvihorlatských novín sa týmto ospravedlňuje Bytovému družstvu Humenné za to, že v
článku uverejnenom dňa 8.12.2014 pod názvom „Reakcia BD Humenné“ uviedol nepravdivé údaje

o konaní Bytového družstva Humenné, spočívajúce v tvrdení: „V priebehu komunikácie s P.. W. a
korešpondencie s BD sme takisto odhalili skutočnosť, že BD premiestňuje jednotlivé sporné body vo
svojich stanovách či volebnom poriadku na iné miesta - pod iné články či odstavce...“
3. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur.
4. Súd zamietol protinávrh žalovaného v 1/ rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcom

v celkovej výške 50.000 eur.
5. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu z predmetu konania, v ktorom žiadal
upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavu šírených zvukových alebo obrazových
záznamov týkajúcich sa nepravdivých a neoverených informácií o činnosti Bytového družstva Humenné
a z predmetu konania, kde žiadal ospravedlnenie od žalovaných v 1/ a 2/ rade.

6. Žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalobcovi z
predmetu konania v časti o zamietnutie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur.
7. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade z predmetu
konania v časti o zamietnutie protinávrhu žalovaného v 1/ rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške
50.000 eur.

Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorý žiadal, aby súd mu ako právnickej osobe
poskytol ochranu dobrej povesti voči žalovanému v 1/ a 2/ rade. Uviedol, že žalovaný v 2/ rade zverejnil
vo svojom periodiku články žalovaného v 1/ rade, v ktorých došlo k šíreniu nepravdivých a pravdu
skresľujúcich skutkových tvrdení a neprimerane hodnotiacich úsudkov, ktoré sú spôsobilé výrazným

spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti a dobrého mena žalobcu. Jedna sa o články uverejnené dňa
10.11.2014, dňa 8.12.2014 a dňa 20.10.2014. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný v 1/ rade bol
autorom týchto článkov a žalovaný v 2/ rade uverejnil tieto články ako vydavateľ v Podvihorlatských
novinách bez toho, aby si ich pravdivosť overil a dal žalobcovi možnosť sa voči týmto nepravdivýmtvrdeniam brániť. Žalovaný v 2/ rade pred uverejnením článku zo dňa 8.12.2014 vyzval žalobcu na
zodpovedanie otázok, z ktorých bolo zrejmé, že ide o nepravdivé tvrdenia žalovaného v 1/ rade a
následne publikoval tieto informácie bez toho, aby si overil, či sa jedná o pravdivé informácie. Na

upozornenie žalobcu, že sa jedná o nepravdivé skutočnosti pripojil svoje stanovisko, že v priebehu
komunikácie s W. a korešpondenciou s BD takisto odhalili skutočnosť, že BD premiestňuje jednotlivé
sporné body vo svojich stanovách či volebnom poriadku na iné miesta, pod iné články či odstavce.
Žalovaný v 2/ rade na základe žiadosti žalobcu o zverejnenie reakcie tieto zverejnil v nasledujúcom čísle,
avšak skrátene a korigovane, a teda čitateľ nemal možnosť utvoriť si ucelený názor na danú tému.

Prvoinštančný súd v rozsudku na niekoľkých stranách pomerne podrobne popísal obsah jednotlivých
listín, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli. Skonštatoval, že vo veci žalovaný podaním, ktoré sa
nachádzanačl.146spisužiadalorozhodnutieoprotinávrhu,ďalejževovecibolovydanédňa17.2.2015
predbežné opatrenie, ktorým bolo uložené žalovaným v 1/ a 2/ rade zdržať sa rozširovania nepravdivých
výrokov a hodnotiacich úsudkov o žalobcovi, ako aj výrokov spôsobilých žalobcovi spôsobiť ujmu,
vrátane rozširovania informácií, ktoré boli publikované v Podvihorlatských novinách v článku zo dňa

22.4.2014, 28.4.2014, 20.10.2014, 10.11.2014, 8.12.2014.
Uvedené popísané dôkazy prvoinštančný súd vyhodnotil po právnej stránke podľa § 19b ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Vychádzal aj z § 5 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z.z. o
periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, ďalej z čl. 8, 19 Ústavy SR.

Prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný v 1/ rade dlhoročne napáda dobrú povesť žalobcu, ako aj povesť
štatutárneho zástupcu - predsedníčku Bytového družstva Humenné, podal niekoľko trestných oznámení,
ktoré všetky boli zamietnuté, resp. odmietnuté. Žalobca predmet sporu vymedzil žalobou, ktorou napáda
výroky v troch článkoch, ktoré články v Podvihorlatskom denníku vydal žalovaný v 2/ rade. Žalobca svoje
tvrdenia preukázal, keď prvoinštančný súd konštatoval po preukázaní nároku žalobcom, že tento uniesol

dôkazné bremeno.
Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade prvoinštančný súd konštatoval, že za zverejnené články zodpovedá
nielen autor, ale aj vydavateľ, teda žalovaný v 2/ rade. Pokiaľ by takéto výroky si žalovaný v 2/ rade
overil, nemohol by ich uverejniť, pretože ide o nepravdivé ja skresľujúce informácie. Žalovaný v 2/ rade
bol v konaní nečinným.

Prvoinštančný súd uzavrel, že žalovaní v 1/ a 2/ rade nepreukázali svoje tvrdenia ako pravdivé (dôkaz
pravdy) a neuniesli svoje dôkazné bremeno.
Prvoinštančný súd nepriznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pretože v tomto prípade stačí upustenie od ďalšej takej činnosti a zverejnenie
ospravedlnenia, v ktorou bude publikované, ktoré výroky sú nepravdivé. Žalobca nepreukázal, aby

bolo potrebné aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré požadoval žalobou a aby až tak vážne bola
poškodená jeho povesť voči tretím osobám a nepredložil o tom dostatok dôkazov. Preto v tejto časti
žalobu zamietol.
Prvoinštančný súd protinávrh žalovaného v 1/ rade na zaplatenie nemajetkovej ujmy 50.000 eur
zamietol. Nárok posudzoval podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1/ rade ho do

skončenia dokazovania bližšie nešpecifikoval. Do skončenia dokazovania neuniesol žalobca povinnosť
tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a keďže neboli splnené zákonom vyžadované podmienky, súd
protinávrh zamietol. Žalovaný v 1/ rade nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku podľa § 11
Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 CSP. Vychádzal z toho, že predmetom

konaniasúsamostatnéžalovanénároky,jemožnéžalovaťkaždýznichsamostatnoužalobou,priktorých
jemožnésamostatneposudzovaťpomerúspechaneúspechu.Žalobcabolúspešnývrozsahuupustenia
od zásahov, ospravedlnení a v konaní o protinávrhu. Tu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu. Žalovaní v 1/ a 2/ rade boli úspešní, v rozsahu zamietnutia nemajetkovej ujmy v
peniazoch a to im súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti zamietavému
výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 eur. Postup súdu,
ktorým nárok na primerané finančné zadosťučinenie posudzoval za použitia ust. § 13 ods. 2 OZ
považuje žalobca za nesprávne. Súd mal nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie

posudzovať podľa § 19b ods. 2, 3 OZ, pretože žalovaný je právnickou osobou a jeho nárok na
finančnú satisfakciu vyplýva priamo z tohto ustanovenia. Platí, že podľa § 19b ods. 2, 3 OZ neexistujú
žiadne obmedzenia pri uplatnení primeraného finančného zadosťučinenia. V prípade satisfakčnej žaloby
je daný priamo nárok právnickej osoby na primerané zadosťučinenie, pričom súd má nielen právo,ale i povinnosť primerané zadosťučinenie priznať. V danom prípade si žalobca uplatnil aj morálne,
aj peňažné plnenie ako satisfakciu. Na rozdiel od fyzických osôb, v prípade právnických osôb súd
nemôže posudzovať, či morálne zadosťučinenie postačuje. Ak sú splnené základné podmienky na to,

a to existencia zásahu, neoprávnenosť tohto zásahu a príčinná súvislosť medzi nimi a žalobca si
uplatňuje toto zadosťučinenie, povinnosťou súdu je tento nárok priznať. Súd má možnosť ho priznať
v celom rozsahu, alebo znížiť. Žalobca poukázal na existujúcu prax súdov, ktorá je s jeho názorom
totožná. Žalobca na trhu pôsobí od roku 1975, uspokojuje potreby svojich členov v oblasti bývania, patrí
medzi najstabilnejšie podnikateľské subjekty v regióne. Každoročne hospodári s vykázaným ziskom,

hospodárenie a účtovnú uzávierku overuje každoročne audítorská spoločnosť, nemá žiadne nedoplatky
na daniach, odvodoch do sociálnej ani zdravotnej poisťovne, nevedú sa voči nemu exekučné konania,
má korektné vzťahy s obchodnými partnermi, má minimum obchodných sporov, spravuje a zveľaďuje
bytový fond, minimalizuje náklady vlastníkov a nájomcov bytov v týchto bytových domov na správu
a údržbu bytových domov správnym a ekonomickým hospodárením s finančnými prostriedkami na
fondochprevádzky,údržbyaoprávbytovýchdomov.Získanáprestížžalobcujeodzačiatkubudovanána

dôvere svojich členov v profesionalitu, solídnosť, vysokú morálnu úroveň, čestnosť členov pôsobiacich v
orgánochdružstva.Informácieopáchanítrestnejčinnosti,odiletantskomvedenídružstva,orozdeľovaní
ziskumedzivedeniedružstva ainýchvyššieuvedenýchskutočnostiachsúzávažnýmizásahmidotýchto
atribútov právnickej osoby, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu na jej povesti. Z obsahu dehonestujúcich a
nepravdivých tvrdení vyplýva značná intenzita zásahu do žalobcovej sféry, najmä do dôvery a povesti,

ktorú má u svojich členov a podnikateľských subjektov. Tieto články boli produkované v čase pred
konaním volebných členských schôdzí samospráv a volebného zhromaždenia delegátov, takýto zásah
bezprostredne ohrozil samotnú činnosť žalobcu ako družstva. Odstrániteľnosť následkov zásahu je
veľmi obtiažna, vyžaduje si vynaloženie mimoriadneho úsilia. Rozsah zásahu je pritom značný a daný
najmä nákladom regionálneho denníka a tiež jeho prístupnosťou v elektronickej verzii. Preto je namieste

nielen uverejnenie ospravedlnenia, ale aj priznanie peňažného zadosťučinenia. Žalobca nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má voči žalovaným. Žalovaný počas celého konania od svojho
rozširovania nepravdivých informácií neupustil a do budúcna zrejme od toho upustiť ani nemieni. Svedčí
o tom aj to, že od začiatku súdneho konania zaslal 27 emailov na viac, ako 200 emailových adries,
pokračujevrozširovanínepravdivýchvýrokov.Pretofinančnánáhradajevprospechžalobcudaná.Preto

žalobca žiadal, aby súd zmenil tretí výrok prvoinštančného rozsudku tak, že žalobcovi priznáva nárok na
zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur. Uplatnil si trovy vo vzťahu k tomuto nároku. Uplatnil
si trovy odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní v 1/ a 2/ rade písomne nevyjadrili.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný v 1/ rade. Namietal,
že prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom rozhodol po tom, čo neboli splnené procesné podmienky,
keď podľa judikatúry Európskeho súdu v konaní zásadnými princípmi je rovnosť zbraní a právo
na kontradiktórne konanie, čo zo strany prvoinštančného súdu nebolo dodržané. Súd nesprávnym

procesným konaním znemožnil žalovaným, aby mohli uskutočniť svoje procesné práva, čím došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo veci pojednával sudca, ktorý bol v minulosti pre zaujatosť
voči žalovanému v 1/ rade vylúčený. Súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, z nesprávneho zisteného skutkového stavu veci. Súd odmietol vykonať dokazovanie
výsluchom svedkov, ktorým žalovaný v 1/ rade chcel preukázať svoje tvrdenia, čo malo za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Z konania sudcu je zjavne viditeľná zaujatosť a nadržiavanie žalobcovi,
čo samo osebe vykazuje znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, marenia
spravodlivostiapretonavrhol,abyrozsudokprvoinštančnéhosúdubolzrušenývcelomrozsahuažaloba

zamietnutá ako zjavne neopodstatnená a neodôvodnená.

5. K tomuto odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý uviedol, že námietky žalovaného sú
síce koncipované podľa § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP, avšak nie sú bližšie odôvodnené. Poukázal
ďalej na to, že sudca bol v dvoch rozhodnutiach nadriadeného súdu v prejednávanej veci nevylúčený z

konania a prejednávania na námietku žalovaného v 1/ rade. Publikované články žalovaným rozhodne
presiahli prípustnú intenzitu prejavenia názoru a u žalobcu došlo k zásahu, ktorý nie je možné už v
demokratickej spoločnosti akceptovať a zakladá nárok žalobcu domáhať sa voči žalovaným náhradynemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto žalobca na svojom odvolaní proti zamietavému výroku o náhradu
nemajetkovej ujmy trval.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky
rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutých
výrokoch nie je správne.

7. Odvolací súd v súlade s ust. § 367 CSP dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa rozhodlo
o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. V konaní sú žalované dva subjekty v
postavení samostatného spoločenstva podľa § 76 CSP. Preto odvolanie žalobcu a žalovaného v 1/ rade
sa vyslovene vzťahuje len na niektoré práva a len na niektoré subjekty. Ostatné výroky, ktoré neboli
napadnuté odvolaniami žalobcu a žalovaného v 1/ rade sú právoplatné, až na výroky o trovách konania,
ktoré majú charakter závislého výroku od napadnutých výrokov prvoinštančného súdu.

Keďže v danom prípade základným determinantom pre posúdenie predmetu odvolacieho konania a
predmetu, ktorý odvolaním nebol napadnutý, je povaha práv a povinností, ktoré sú predmetom sporu,
kde rozhodnutie súdu sa nemusí vzťahovať voči každému žalovanému spoločne, ide o samostatné
práva alebo povinnosti týchto subjektov, preto sa odvolanie výrokov, ktoré sa týkajú žalovaného v 2/
rade nedotýkajú a tieto výroky sa stávajú právoplatné, pretože žalovaný v 2/ rade voči týmto výrokom

opravný prostriedok nepodal.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný.
V danom prípade odvolací súd je viazaný odvolacím dôvodom žalobcu, že za každých okolností má
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, teda že prvoinštančný súd nesprávne vec právne posúdil a je

viazaný aj odvolacími dôvodmi žalovaného v 1/ rade, ktorý namietal porušenie práva na spravodlivý
súdny proces, keď prvoinštančný súd nevykonal navrhované dôkazy, rozhodoval sudca, ktorý bol v
minulosti z konania vylúčený a ďalej, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil.
Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem

prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

9. Z ust. § 220 ods. 1, 2 CSP vyplývajú náležitosti odôvodnenia rozsahu prvoinštančného súdu. Podľa
§ 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,
aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké

prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec právne posúdil. Prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd pri skúmaní písomného vyhotovenia rozsudku prvoinštančného rozsudku dospel k záveru,
že prvoinštančný rozsudok v rozsahu odvolania žalovaného v 1/ rade a žalobcu trpí takými vadami,
ktoré spôsobujú, že rozsudok je nepreskúmateľný v inštančnom postupe, pretože z obsahu rozhodnutia
nie je možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval prvoinštančný súd za preukázané, ktoré nie, ako
vyhodnotil všetky odpísané dôkazy, ktoré sa nachádzajú v napadnutom rozsudku, ako tieto dôkazy

majú vplyv jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti na zistený skutkový stav a aké závery je možné vo
vzťahu k skutkovým okolnostiam z týchto dôkazov vyvodiť. Len vtedy, pokiaľ má súd náležite zistený
skutkový stav, je možné riadnym spôsobom vec aj právne posúdiť. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
prvoinštančného súdu však tieto okolnosti nevyplývajú. Rozsudok, ktorý nespĺňa minimálne požiadavky
na jeho preskúmateľnosť uvedené v ust. § 220 ods. 1, 2 CSP je rozsudkom, ktorý je v rozpore s čl.

46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takéto
rozhodnutie je formálne a nedáva odpovede na žiadne relevantné argumenty strán sporu.
V takom prípade pokiaľ nemal prvoinštančný súd riadne zistený skutkový stav, nebolo možné potom
ani vec riadne právne posúdiť. Právne posúdenie prvoinštančným súdom nie je správne a odvolacia
námietka žalovaného v 1/ rade, ale aj žalobcu je dôvodná.

10. Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa voči žalovanému v 1/ rade domáhal
v prvom napadnutom výroku žalovaným, aby žalovaný upustil od akýchkoľvek prejavov šírenia
neoverených informácií o činnosti žalobcu. Prvoinštančný súd vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nárokuvyhovel a nariadil žalovanému v 1/ rade upustiť od akýchkoľvek prejavov podobného charakteru. Zo
žaloby žalobcu však nie je možné vyvodiť, na základe akých skutkových okolností si uvedený nárok
voči žalovanému v 1/ rade uplatňuje. Na preukázanie dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku žalobca

nepredložil žiadne dôkazy, prvoinštančný súd nezistil k tomuto výroku vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade
žiaden skutkový stav, a preto právny záver o povinnosti upustiť žalovaným v 1/ rade od šírenia informácií
žalovaných v prvom výroku napadnutého rozsudku je zatiaľ predčasný.
Prvoinštančný súd bol povinný vyhodnotiť, či žalobca v rámci kontradiktórneho konania voči žalovanému
v 1/ rade uniesol povinnosť tvrdenia aj dôkaznú povinnosť.

11. Vo vzťahu k ďalšiemu výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorý upravuje povinnosť žalovanému
v 1/ rade sa ospravedlniť tak, že žalovaný v 2/ rade uverejní ospravedlnenie v určitom znení, musí
odvolací súd posúdiť ako výrok, ktorý je voči žalovanému v 1/ rade nejasný. Uplatnený nárok voči
žalovanému v 1. rade je nárok, ktorý je nevykonateľný, pretože týmto výrokom žalovanému v 1/ rade
nie je formulovaná žiadna povinnosť, naviac obsah ospravedlnenia bez vôle žalovaného v 1/ rade

v dôsledku uloženej povinnosti len žalovanému v 2/ rade má byť zverejnený v tlači. Teda povinnosť
ospravedlniť sa žalovaným v 1/ rade žalobcovi sa míňa zamýšľanému účinku. V tejto časti bolo
povinnosťou prvoinštančného súdu vyzvať žalobcu na upresnenie uplatneného nároku voči žalovanému
v 1/ rade, naviac, keď predmetom konania majú byť nepravdivé tvrdenia o žalobcovi a výrok, ktoré
nepravdivé tvrdenia majú byť predmetom ospravedlnenia obsahuje nielen tvrdenia žalovaného v 1/ rade,

ale aj hodnotiace závery.
Tu je potrebné, aby prvoinštančný súd poučil žalobcu o správnej formulácii uplatneného nároku voči
žalovanému v 1/ rade tak, aby v prípade úspechu bol tento nárok aj vykonateľný. V priznanom rozsahu
nárok pre prípadný výkon neobstojí.
Výrok, ktorý je súčasťou druhého výroku napadnutého rozsudku o povinnosti vydavateľa

Podvihorlatských novín sa ospravedlniť nebol stranami sporu napadnutý, ostáva právoplatný.

12. Ďalej žalovaný v 1/ rade namietal zamietnutie návrhu na úhradu nemajetkovej ujmy 50.000 Sk od
žalobcu vo forme protinávrhu. Je potrebné uviesť, že v čase podania protinávrhu žalovaný voči žalobcovi
(strana 147 súdneho spisu) žiadal, aby súd priznal žalovaným odporcom v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade

nemajetkovú ujmu v celkovej výške 50.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V priebehu konania
žalovaný v 1/ rade upresnil tento vzájomný nárok (čl. 581 spisu) tak, že žiadal priznať pre seba a pre
žalovaného v 2/ rade po 25.000 eur každému.
Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by prvoinštančný súd sa vzájomným návrhom náležitým
spôsobom zaoberal. Vzájomný návrh musí obsahovať rovnaké náležitosti ako žaloba, pričom pokiaľ

si vzájomným návrhom žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade niečo uplatňovali, bolo povinnosťou
skúmať, či toto uplatnenie u každého žalovaného bolo riadne, či vzájomným návrhom si uplatňujú každý
žalovaný samostatne nároky, alebo si tieto nároky uplatňuje len žalovaný v 1/ rade. Je povinnosťou
súdu vyzvať žalovaného v 1/ rade, aby odstránil vady tohto podania a náležite opísal rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce uplatnenie nároku vzájomnou žalobou. Zamietnutie uplatneného nároku

vzájomnou žalobou len preto, že do skončenia dokazovania neboli splnené zákonom vyžadované
podmienky pre toto podanie je konaním súdu, ktorým odníma žalovanému v 1/ rade právo na spravodlivý
súdny proces. Tento postup nie je možné označiť za zákonný, a preto odvolaciemu súdu vzhľadom na
vytýkané nedostatky zo strany žalovaného v 1/ rade neodstávalo nič iné, než napadnuté výroky voči
žalovanému v 1/ rade zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Odvolací súd sa následne zaoberal aj zamietavým výrokom, kde prvoinštančný súd zamietol
žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur.
Tu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom uplatneného nároku žalobcu je nárok na
ochranu mena právnickej osoby, teda žalobcu, v dôsledku konania žalovaných.

Podľa § 19b ods. 2 OZ pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde,
aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať
primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
Podľa § 19b ods. 3 OZ odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej
osoby.

Ust. § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka chráni dobré meno právnickej osoby, ktoré môže byť
poškodené buď hodnotiacimi neprimeranými úsudkami, alebo nepravdivými tvrdeniami, ktorými je
možné objektívne privodiť ujmu na dobrej povesti právnickej osoby. Postačuje, že takéto nepravdivé
tvrdenie alebo neprimeraný hodnotiaci úsudok má difamačný charakter negatívne pôsobiaci na dobrúpovesť právnickej osoby, teda znevažujúci dojem. Nie je podstatné, či k ujme a k následkom
neoprávneného zásahu skutočne došlo. Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý
k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na

základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nie je možné dokazovať, je však nutné
skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii a či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či
zásah do práv žalobcu je nevyhnuteľným sprievodným javom výkonu kritiky, teda či cieľom kritiky nie je
hanobenie alebo zneuctenie, alebo zníženie vážnosti právnickej osoby. Nepravdivé tvrdenie je tvrdením,
ktoré skutkovo tvrdí okolnosti, ktoré majú difamačný charakter a ktoré okolnosti nie sú reálne dané.

Prvoinštančný súd sa vo vzťahu k namietaným výrokom zo strany žalobcu, ktoré uverejnil žalovaný v 1/
rade v článkoch zo dňa 20.10.2014, 10.11.2014 a 8.12.2014 presne označených v žalobe nezaoberal.
Nevyhodnotil, či neprimerané hodnotiace úsudky a nepravdivé tvrdenia tieto výroky v sebe obsahujú.
Ďalej sa nezaoberal tým, či tieto výroky mohli vyvolať negatívne následky ujmy u žalobcu, či objektívne
boli spôsobilé narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby. Je bezvýznamné vo vzťahu k
uplatnenému nároku, či došlo už reálne k vzniku škody a teda poškodeniu dobrého mena žalobcu, úplne

postačuje objektívne zistiteľná hrozba takejto možnosti. Ak žalobca tieto okolnosti bude tvrdiť a preukáže
ich, bude v konaní úspešnou stranou sporu, pokiaľ žalovaný nepreukáže, že bolo namieste použil formu
hodnotiaceho úsudku a že tvrdenia, ktoré žalobca uvádza ako nepravdivé, sú pravdivé.

14. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme platí, že je možné priznať finančnú satisfakciu právnickej osobe

v každom prípade, bez ohľadu na to, či je uložená iná povinnosť, napr. zdržať sa, prípadne odstrániť
závadný stav. Finančné zadosťučinenie súd nemôže odmietnuť priznať, môže sa jedine zaoberať
primeranosťou peňažného zadosťučinenia. Ak sú splnené základné podmienky pre poskytnutie ochrany
dobrej povesti, súd nemá inú možnosť, ako tento nárok priznať. Má možnosť len modifikovať
výšku uplatneného nároku vzhľadom na okolnosti prípadu a následky, ktoré vznikli. Preto aj postup

prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým žaloba bola zamietnutá, považoval odvolací súd za nesprávny
a v napadnutom rozsahu prvoinštančný rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd zrušil aj výroky o trovách konania, ktoré sú priamo súvisiace s nárokmi, ktoré boli

predmetom odvolacieho konania.

16. V ďalšom konaní bude preto úlohou prvoinštančného súdu vyzvať žalovaného v 1/ rade, aby jasne
uviedol, čoho a v akom rozsahu sa domáha z titulu protinávrhu, vyzvať ho na označenie skutkových
tvrdení odôvodňujúcich tento nárok a označenie dôkazov na preukázanie dôvodnosti tohto nároku.

Vo vzťahu k zrušujúcim výrokom o povinnosti žalovaného v 1/ rade upustiť od akýchkoľvek prejavov
týkajúcich sa nepravdivých informácií o činnosti Bytového družstva Humenné je potrebné žalobcu
vyzvať, aby označil skutkové okolnosti takto uplatneného nároku a aby uviedol dôkazy odôvodňujúce
tento nárok, prípadne súd pokiaľ má všetky okolnosti v spise zistené, môže o tomto nároku rozhodnúť,
avšak tak, aby jeho rozhodnutie v písomnom vyhotovení bolo riadne preskúmateľné, kde bude jasné

skutkové aj právne odôvodnenie.
K ďalším výrokom, ktorými sa žalobca domáhal od žalovaného v 1/ rade ospravedlniť sa, bude namieste,
aby súd upozornil žalobcu na nevykonateľnosť takto uplatneného nároku už aj s poukazom na to, že
žalovanému v 1/ rade sa ukladá len všeobecná povinnosť ospravedlniť sa a konkrétne ospravedlnenie
sa nariaďuje len žalovanému v 2/ rade uverejniť. Voči žalovanému v 1/ rade je takáto povinnosť

nevymožiteľná.
Súd bude povinný skúmať pri rozhodovaní o ospravedlnení sa jednotlivé výroky, či ide o hodnotiace
úsudky, alebo o tvrdenia, ktoré majú nepravdivý charakter a žalovaný bude povinný tieto svoje tvrdenia
aj preukázať. V opačnom prípade bude žalobca úspešný.
Pokiaľ žalobca bude úspešný a bude preukázaná dôvodnosť uplatneného nároku voči žalobcovi v 1/

rade (vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade je nárok právoplatný), bude môcť prvoinštančný súd rozhodnúť aj
o náhrade nemajetkovej ujmy voči žalovaným v 1/ a 2/ rade, pretože v danom prípade nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy je daný. Súd môže vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti vec právne posúdiť
tak, že neprizná celý uplatnený nárok, ale bude môcť tento nárok prípadne aj modifikovať a priznať ho
v nižšej sume. V zásade však nárok na náhradu nemajetkovej ujmy po tom, čo došlo k poškodeniu

dobrého mena právnickej osoby podľa § 19b Občianskeho zákonníka patrí.

17. Žalovaný v 1/ rade namietal, že vo veci rozhodoval sudca, ktorý bol v minulosti z konania a
prejednávania veci vylúčený.Odvolací súd túto okolnosť nemôže považovať za dôvodnú pre zrušenie napadnutých výrokov rozsudku,
pretože o tom, že zákonný sudca Mgr. Peter Sivák vo veci nie je vylúčený rozhodol nadriadený Krajský
súd v Prešove v konaní pod sp. zn. 13NcC/6/2016-566 zo dňa 4.4.2016, pretože neboli splnené

podmienky na jeho vylúčenie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.