Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, July 23, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711214606
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3711214606.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu J.J.Darboven s.r.o., Na vrátkach 16, 841 01 Bratislava,
IČO: 35 699 388, právne zastúpeného E.. E. Y., advokátom, Ak so sídlom F. X, P. O. L. XXX, XXX XX
L. proti žalovanému
A..E.F.,obchodnýmmenom:Ing.JurajKlimaszevský-PRIMEX,smiestompodnikania01701Sverepec
216, IČO: 37280147, zastúpeného JUDr. E. J., advokátom, so sídlom XXX XX G. F., K. XXXX, v konaní

o zaplatenie 6 485,22 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica č.k. 19Cb/70/2012-57 zo dňa 26. júna 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 485,22
Eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6 485,22 Eur od 22.11.2011 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania vo výške 389 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 065,64 Eur
na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak
rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 153b ods. 1 O.s.p. keď konštatoval, že v danom prípade boli
splnené podmienky pre takýto postup stanovené v citovanom ustanovení. Uviedol, že žalovaný sa na

pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a § 115 ods. 2 O.s.p.) s
poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, k
žalobe a prílohám sa písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to
vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti a tiež neospravedlnil svoju neprítomnosť
včas a vážnymi okolnosťami. S odkazom na ust. § 157 ods. 4 O.s.p. prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol len predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol s

tým, že predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 6 485,22 Eur s
príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty dojednanej v čl. 2 nájomnej zmluvy uzavretej dňa 10.06.2008
vo výške 3 975,30 Eur za nevrátené prenajaté zariadenia (kávovaru a mlynčeka) a titulom zmluvnej
pokuty vo výške 2 509,92 Eur uplatnenej taktiež podľa čl. 2 predmetnej nájomnej zmluvy na neodobraté
množstvo kávy, a to s poukazom na ust. § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, § 663 Obč. zák. a podľa § 269 ods.
2 a § 365, § 369 ods. 1 Obch. zák. Vychádzal zo skutkového stavu zisteného z obsahu žaloby, nájomnej

zmluvy, protokolu o odovzdaní a prebratí kávovaru zo dňa 05.05.2011, z výpovede nájomnej zmluvy, z
upomienky žalovaného, výpisu z obchodného a živnostenského registra, ako aj z výsluchu žalobcu, z
ktorých dôkazov mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 10.6.2008 zmluvu, na základe
ktorej prenajal žalobca žalovanému kávovar Carimali Tema E1 výrobné číslo 120387, mlynček MACAP
MX výrobné číslo 080303677 v celkovej hodnote 3 975,30 Eur s DPH po dobu účinnosti zmluvy, t.j.
60 mesiacov za nájomné 0,33 % ročne. Žalovaný sa na základe tejto zmluvy zaviazal odoberať od

žalobcu 10 kg praženej kávy značky Alfredo Primus za cenu 25,56 Eur/1 kg. Žalovaný svoj záväzok
odoberať dohodnuté množstvo kávy dlhodobo riadne a včas neplnil, na základe čoho žalobca využilsvoje právo podľa čl. 2 zmluvy a túto vypovedal. Výpoveď bola doručená žalovanému 21.10.2011 a
žalovaný bol v nej vyzvaný, aby do 30 dní od doručenia vrátil prenajaté zariadenia a zaplatil zmluvnú
pokutu 13,28 Eur za neodobraté množstvo kávy, t.j. 189 kg vo výške 2 509,92 Eur podľa čl. 2 zmluvy.

Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, prenajaté zariadenia nevrátil. Na základe týchto skutočností si preto
žalobca v zmysle uzatvorenej zmluvy uplatnil nárok na zmluvnú pokutu za neodobraté množstvo kávy
v celkovej výške 2 509,92 Eur a na zmluvnú pokutu 3 975,30 Eur zodpovedajúcu hodnote prenajatých
zariadení v zmysle čl. 2 uzatvorenej zmluvy. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,25 %
ročne od dňa 22.11.2011 do zaplatenia, a to v zmysle § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák. a podľa § 517 ods.

2 Obč. zák. Súd prvého stupňa v súlade s citovanými právnymi predpismi žalobe vyhovel a úspešnému
žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. spočívajúcich v zaplatenom
súdnom poplatku z návrhu vo výške 389 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 065,64 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a konanie zastavil, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšiekonanie.Uviedol,žerozsudoksúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia,
a to nielen z hľadiska predpisov procesných, ale aj hmotnoprávnych. Uviedol, že súd pochybil, keď
neprihliadol na absolútnu neplatnosť tých ustanovení nájomnej zmluvy, na ktoré vo svojom rozhodnutí
poukázal. Namietol, že predmetná nájomná zmluva nebola platne uzatvorená, lebo ju nepodpísal on ako
fyzická osoba podnikateľ. Uviedol, že pri odtlačku pečiatky označujúcej subjekt žalovaného ako nájomcu

na predmetnej zmluve je len napodobenina jeho podpisu. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva nebola
podpísaná konajúcou osobou. Ďalej namietal, že predmet zmluvy tak, ako je označený v nájomnej
zmluve, nepoužíval, lebo v auguste roku 2011 previedol nájom v priestoroch reštaurácie Leguan na
iný subjekt a s obchodným zástupcom bolo dohodnuté, že technológiu - kávovar aj mlynček si žalobca
príde odviesť. Poukázal na to, že má vo svojej prevádzke kávovar iného druhu a ten aj používa a on

sám opakovane žalobcu vyzval na odvoz prenajatých technológií. Z uvedeného dôvodu je nepravdivé
tvrdenie žalovaného, že mu nevrátil predmetné zariadenia. Teda nie on je v omeškaní so splnením
záväzku vrátiť vec, ale v omeškaní je práve žalobca, keďže ten si neprevzal riadne ponúknuté plnenie.
Namietal tiež výšku uplatneného nároku, keď celková hodnota technológií podľa zmluvy je len
3 942,18 Eur, ale žalobca požaduje viac, a to zmluvnú pokutu vo výške presahujúcej

1,5-násobok hodnoty predmetu nájmu. Takto uplatnená zmluvná pokuta je neprimeraná, jej uplatňovanie
je v rozpore s poctivým obchodným stykom a takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu.
Zmluva bola naviac vyhotovená vopred na zmluvnom formulári žalobcom ako prenajímateľom a ten
formuloval zmluvné podmienky jednostranne vo svoj prospech. Žalovaný poukázal na ust. § 2 O.s.p.,
v zmysle ktorého súdy majú dbať na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených

záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Súdu prvého
stupňa tiež vytýkal, že pri rozhodovaní o zmluvnej pokute neuplatnil aspoň moderačné právo v zmysle
§ 301 Obch. zák. ktoré mu umožňovalo neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Súd prvého stupňa
mal pritom zohľadniť nielen neprimeranosť výšky pokuty, ale aj na ďalšie skutočnosti majúce vplyv na
posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Ďalej namietol nedostatok právomoci súdu prvého stupňa na

konanie z dôvodu, že v čl. 3 nájomnej zmluvy zmluvné strany uzatvorili rozhodcovskú doložku, v ktorej
výslovne určili, že všetky spory z tejto zmluvy vzniknuté, budú riešené pred stálym rozhodcovským
súdom zriadením spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Z predmetnej rozhodcovskej doložky je
zrejmé, že konaniu na súde malo predchádzať iné konanie, a to na rozhodcovskom súde. Poukázal na
ust. § 106 ods. 1 O.s.p. a na to, že okrem nesprávneho právneho posúdenia veci nebola splnená aj jedna

zo základných procesných podmienok konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nezákonný.

Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania,

zisťoval, či odvolanie žalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom
oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa.

Podľa ust. § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním

pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa ust. § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania
alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania, podaného zdôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie žalovaného smeruje proti rozsudku, proti ktorému zákon pripúšťa
odvolanie len z obmedzených dôvodov. Jedným z dôvodov je, že neboli splnené podmienky pre vydanie
takého rozhodnutia, čím sa majú na mysli nielen podmienky osobitne zakotvené pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie vymedzené v § 153b O.s.p., ale aj procesné podmienky platné pre každé súdne konanie,
za ktorých splnenia môže súd konať vo veci (§ 103 O.s.p.). Druhým dôvodom na podanie odvolania

je, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom pod nesprávnym
právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav
neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval
správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne použil.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd predovšetkým skúmal, či boli splnené procesné podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie postupom podľa § 153b ods. 1 O.s.p., teda či a) žalovaný sa
nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a § 115 ods. 2)
s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1, b) žalovaný
sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to

vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2), c) žalovaný neospravedlnil
svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

Z obsahu spisu zistil, že žaloba a výzva na vyjadrenie sa k žalobe spolu s poučením o procesných
právach a povinnostiach vrátane možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

bola žalovanému doručená do vlastných rúk prostredníctvom polície dňa 15.06.2012, a to spolu s
termínom pojednávania určeným na deň 26.06.2012. Žalovaný prevzatie uvedených písomností potvrdil
podpisom na doručenke. Je teda nepochybné, že s termínom pojednávania bol oboznámený a taktiež
bol oboznámený aj s možnosťou rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 26.06.2012 vyplýva, že žalovaný sa na pojednávanie
napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil,
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a ani sa nevyjadril k žalobe.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že boli splnené všetky procesné

podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Pokiaľ ide o námietku nedostatku právomoci vo veci konať s poukazom na ust. § 106 O.s.p. ako
ďalšiuzprocesnýchpodmienokkonania,odvolacísúdzdôrazňuje,žesamotnáexistenciarozhodcovskej
doložky dojednaná v čl. 3 nájomnej zmluvy ešte nezakladá nedostatok právomoci súdu vec prejednať

a rozhodnúť. Ten je daný iba v prípade, ak žalovaný vznesie v tomto smere námietku, ktorá je však
účinná len ak ju žalovaný vznesie pri svojom prvom úkone vo veci samej. K neskôr vznesenej námietke
súd už nemôže prihliadnuť. Odvolací súd zastáva názor, že prvým úkonom vo veci samej, ktorý
účastníkovi v prejednávanej veci patril, bolo jeho vyjadrenie k žalobe, na ktoré bol vyzvaný, avšak naň
nereagoval a následne to bola účasť na pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, a ktoré sa

konalo dňa 26.06.2012 a došlo na ňom aj k vyhláseniu rozsudku. Žalovaný sa však bez akéhokoľvek
ospravedlniteľného dôvodu na toto pojednávanie nedostavil a nevyužil možnosť vzniesť ani pri tomto
ďalšom úkone vo veci samej námietku nedostatku právomoci súdu. Odvolací súd je názoru, že ak
tak žalovaný urobil až v odvolacom konaní napriek tomu, že mal k vzneseniu takej námietky niekoľko
príležitostí v konaní pred súdom prvého stupňa, námietka nedostatku právomoci už nemá účinky, preto

na ňu neprihliadol.

Pokiaľ ide o žalovaným tvrdený odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci,
odvolací súd konštatuje, že skutkový stav bol súdom prvého stupňa ustálený na základe tvrdení žalobcu
a dokazovania vykonaného na pojednávaní dňa 26.06.2012 oboznámením listinných dôkazov. Z ust.

§ 153b ods. 3 O.s.p. vyplýva, že skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený
skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa
vyvodil právny záver o splnení si povinnosti žalovaného z nájomnej zmluvy spočívajúcej v zaplatení
zmluvných pokút dojednaných pre prípad nevrátenia prenajatých zariadení (kávovaru a mlynčeka) aneodobratia dohodnutého množstva kávy. Pri právnom posúdení veci správne vychádzal z ustanovení §
663, § 544 ods. 1, § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 269 ods. 2, § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák. Neobstojí preto
tvrdenie žalovaného, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, pretože dôvody, na ktorých založil svoje odvolanie majú základ v skutkových okolnostiach a
tvrdeniach (námietka neplatnosti nájomnej zmluvy, námietka neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty,
omeškanie žalobcu s prevzatím ponúknutého plnenia a pod.), ktoré mohol žalovaný uplatniť v konaní
pred súdom prvého stupňa, avšak tak neurobil. Predložená nájomná zmluva bola podpísaná oboma
zmluvnými stranami a opatrená odtlačkom pečiatky obchodného mena žalovaného, preto súd prvého

stupňa nemal dôvod pochybovať o jej platnosti. Treba zdôrazniť, že rozsudok pre zmeškanie je
procesným inštitútom, ktorý súdu umožňuje v prípade nečinnosti žalovaného rozhodnúť na základe
tých dôkazov, ktoré produkuje žalobca, a ktoré sú podkladom pre zistený skutkový stav. Ako už bolo
uvedené, odvolacie dôvody žalovaného nie sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutkového stavu tak, ako to vyplynulo z dokazovania pred súdom prvého stupňa, ale sú založené na
nových skutkových tvrdeniach, ktoré žalovaný mohol a mal uviesť v konaní pred súdom prvého stupňa,

ak by sa bol riadne zúčastnil pojednávania vo veci, na ktoré bol včas predvolaný.

Odvolací súd po zistení, že tu nie sú dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku ani z dôvodov
nesplnenia podmienok na vydanie napadnutého rozsudku pre zmeškanie, ani z dôvodov, že by
napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, odmietol odvolanie žalovaného

podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné.

Žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretože žalobca si náhradu trov neuplatnil
a zo spisu mu žiadne trovy vzniknuté v odvolacom konaní nevyplývajú (§ 151 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.