Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/158/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118205399
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118205399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Mesto Žilina, so sídlom
Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, IČO: 00 321 796, právne zastúpeného advokátom JUDr. Lukášom
Bútorom, so sídlom O., L. B. XX, proti žalovaným 1/ Y. Z., nar. X.X.XXXX, 2/ S. Z., nar. XX.X.XXXX,
obaja bytom O., Q. XX/XX, právne zastúpení advokátom Mgr. Rastislavom Otrubom, so sídlom O., Q.
XXXX/XX, o vypratanie bytu, na základe odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 14C/11/2018-71 zo dňa 11. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovaným n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť vypratať byt č. XX vo vchode
č. XX v podkroví, nachádzajúci sa v O. na ulici Q. XX, v bytovom dome H.X XXB.J., súp. č. XXXX,
postavenom na pozemku parc. č. 1472/383 kat. územie O. (zapísaný na LV č. XXXX) a odovzdať ho
žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že
medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu nájomného vzťahu ohľadne nájmu (sociálneho) bytu
podľa zákona č. 443/2010 Z.z. Konštatoval, že v nájomnej zmluve zo dňa 4.5.2015 bolo „úplne a jasne“

uvedené, že sa uzatvára na dobru určitú do 30.6.2015; teda nájomný vzťah ňou založený zanikol
uplynutím takto dohodnutej doby nájmu.
2. Okresný súd zdôraznil, že v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k transformácii nájmu na dobu neurčitú.
Takýto názor považoval za „účelový, scestný a ničím neodôvodnený, dokonca v rozpore s účelom ako
aj ust. § 12 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z.z“. Zároveň však vyslovil, že s poukazom dotknuté ustanovenie
v spojení s čl. 4 CSP absencia poučenia o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy musí
mať za následok prekážku pre vypratanie nájomcu z bytu až do času, keď sa dozvie o takomto práve a

má možnosť žiadať o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy.
3. Nadväzne sa okresný súd zaoberal tým, či žalobca svojim postojom, úpravou zmluvy či postupom
(opomenutím) podľa § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z. znemožnil uzatvorenie ďalšej nájomnej
zmluvy. V tejto spojitosti poukázal na to, že bolo preukázané, so žalovanými bol opakovane uzavretý
nájomný vzťah pre nájom sociálneho bytu a žalovaní opakovane žiadali o uzatvorenie takej nájomnej
zmluvy. Preto ich okresný súd považoval v súlade s čl. 11 CSP za osoby schopné posúdiť a uvedomiť
si povinnosti im vyplývajúce z nájomnej zmluvy aj v spojení s ust. zákona č. 443/2010 Z.z. Hoci aj

nebolo dostatočne preukázané, že žalovaní ako nájomcovia bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa
4.5.2015 boli náležite poučení o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy v zmysle § 12
ods. 3 označeného zákona, najneskôr na pojednávaní dňa 29.1.2019 (na ktorom súd vyslovil predbežné
právne posúdenie veci) sa aj žalovaná 2/ dozvedela o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnejzmluvy. Okrem toho boli žalovaní o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy poučení v
čl. II ods. 2 nájomnej zmluvy zo dňa 4.5.2015 a žalovaný 1/ aj výzvou zo dňa 18.2.2016 (ktorú si v
odbernejlehoteneprevzal).Vzhľadomnanáslednéodročeniepojednávaniamaližalovanídostatokčasu,

aby zodpovedne pristúpili k naplneniu ich práv a žiadali žalobcu o možnosť opakovaného uzatvorenia
nájomného vzťahu k bytu pre sociálne bývanie.
4. Okresný súd doplnil, že o tejto možnosti žalovaní „nepochybne vedeli“ aj skôr, keďže ju uvádzali
vo svojom vyjadrení. Napriek poskytnutiu dostatočného času pre možnosť realizácie práva podľa § 12
ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z. až do vyhlásenia rozsudku nepožiadali žalobcu ako prenajímateľa o

uzatvorenie nájomnej zmluvy. Okresný súd preto uzavrel, že v čase jeho rozhodovania nedošlo k upretiu
práva žalovaných žiadať o opakovaný nájom bytu. Nájomný vzťah z nájomnej zmluvy zo dňa 4.5.2015
tak zanikol uplynutím dohodnutej doby nájmu dňom 30.6.2015. K obnoveniu nájomného vzťahu ďalším
užívaním nedošlo, žalovaní teda užívajú byt bez právneho dôvodu. Nakoľko ich vyprataniu nebráni
žiadna skutočnosť, okresný súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovaní 1/, 2/ sú povinní ich spoločne a nerozdielne nahradiť v spore plne úspešnému žalobcovi.

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní, ktorí sa domáhali
jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá. S poukazom na účel prostriedkov použitých na výstavbu
bytov (dotácie na rozvoj bývania), na § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z., ako aj čl. II. ods. 2 nájomnej
zmluvy zo dňa 4.5.2015 tvrdili, že mali právo na opakované uzatvorenie nájomného vzťahu. Vykonaný

dokazovaním bolo pritom jednoznačne preukázané, že ich žalobca ako prenajímateľ opomenul poučiť
o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy; čo - napokon - konštatuje i okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku.
6. Nakoľko nájomcami boli obaja žalovaní, bolo povinnosťou žalobcu doručovať písomnosti súvisiace
s nájomnou zmluvou obom nájomcom; čo sa však nestalo. Výzva zo dňa 18.2.2016 bola zasielaná

iba žalovanému 1/, preto ju nemožno považovať za účinnú aj voči žalovanej 2/. Z toho vyplýva, že si
žalobca nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z., čo má za následok
prekážku pre vypratanie nájomcov - žalovaných. Označené zákonné ustanovenie pritom určuje, kto
je koho povinný informovať o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy. Podľa odvolateľov
súd nemôže „konať a zastupovať“ žalobcu tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Je „absolútne“ neprípustné, aby prostredníctvom predbežného posúdenia veci okresný súd zhojil
nedostatky pri postupe žalobcu pri opätovnom uzatváraní nájomného vzťahu. Navyše, na pojednávaní
ich bezprostredne žalobca nevyzval na postup v zmysle § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z.
7.Odvolateliaďalejuviedli,ževsnaheriešiťsituáciu,predpojednávaním(ktorésakonalodňa11.4.2019)
písomne požiadali o opakované predĺženie nájmu, avšak zo strany žalobcu bolo podanie odmietnuté z

dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu. Vzhľadom na tento prístup žalobcu sa dňa 17.4.2019 opätovne
pokúsili podať žiadosť o predĺženie doby nájmu, ale (ako vyplýva z potvrdenia zo dňa 26.4.2019) aj
túto žalobca odmietol pre prebiehajúci spor. Žalovaní dodali, že predmetný byt obývajú nielen oni, ale aj
ich maloleté deti, bolo preto povinnosťou okresného súdu poskytnúť ochranu najmä týmto osobám; čo
sa však nestalo. Okresný súd tak svojím rozhodnutím vystavuje nielen žalovaných, ale najmä ich dve

maloleté deti riziku, že „prídu o strechu nad hlavou“, čo je v spotrebiteľských sporoch neprípustné.

8. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že svedeckou výpoveďou p. N. bolo
preukázané, že žalovaní boli osobne hneď pri podpise poslednej platnej nájomnej zmluvy č. 177/2015
zo dňa 4.4.2015 (t.j. najskôr, ako to bolo fakticky možné) riadne informovaní a poučení o možnosti

opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy. Navyše, v prípade žalovaných išlo o dlhodobejších
nájomcov (i neplatičov), ktorí predmetný proces za tých istých podmienok absolvovali aj v minulosti a z
vlastnej skúsenosti im podmienky „prideľovania bytu“ boli známe. Okrem toho žalobca v rámci prejavu
dobrej vôle voči žalovaným týchto dva razy v rozmedzí cca 1 roka vyzval na riešenie situácie a podanie
žiadosti o predĺženie nájmu.

9. Žalobca doplnil, že v „paralelnom konaní“ o zaplatenie žalovaní spochybňujú vlastné uznanie dlhu voči
žalobcovi, vďaka ktorému im bola vôbec poskytnutá možnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu č. 177/2015.
Žalovaní zároveň klamlivo uvádzajú, že ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku písomne požiadali
žalobcu o opakované predĺženie nájmu; urobili tak až 17.4.2019 po tom, ako sa právny zástupca
oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Podmienky na opätovné uzatvorenie nájomnej

zmluvy však žalovaní nespĺňajú vzhľadom na ich značný dlh voči žalobcovi a aktuálne (pre vyhlásenie
osobného bankrotu žalovaným 1/, z ktorého dôvodu sa jeho dlhy voči žalobcovi stali nevymáhateľnými)
je daný zrejme už trvalý dôvod nesplnenia podmienok pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy.
Žalobca zhrnul, že skutočná materiálna či formálna prekážka vypratania bytu neexistuje.10. Na predmetné vyjadrenie k (ich vlastnému) odvolania už žalovaní nereagovali.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Je nesporné, že medzi stranami bola v súvislosti s nájmom sporného bytu uzavretá nájomná

zmluva dňa 4.5.2015, v zmysle ustanovení ktorej nájomný vzťah skončil uplynutím dohodnutej doby
nájmu - 30.6.2015. Žalovaní ani netvrdili, že by disponovali nejakým iným zmluvným právnym titulom
oprávňujúcim ich k nájmu dotknutého bytu v období po uvedenom dátume. Pozornosť upriamovali len
na ustanovenie § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z.

13. V zmysle označeného zákonného ustanovenia: „ V nájomnej zmluve sa upraví právo nájomcu na

opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej
zmluve a v tomto zákone. O možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy bude žiadateľ informovať
nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu.“ Z
citovaného textu je dostatočne zrejmé, že dotknutá právna norma nie je základom pre vznik nájomného
vzťahu. Inými slovami, ani v prípade nedodržania v nej vymedzeného správania strán záväzkového

vzťahu (osobitne prenajímateľa) nedochádza k predĺženiu pôvodného nájomného vzťahu alebo ku
vzniku nového nájomného vzťahu.

14. Dôležitým je fakt, že zákonodarca nedefinuje sankciu, resp. aspoň dôsledok vo forme napr.
fikcie (vyvrátiteľnej domnienky) pre prípad, že strana zmluvného vzťahu sa nebude správať zákonom

predpokladaným spôsobom. Zároveň požadované správanie ani nevymedzuje ako povinnosť, ale
používa termíny „sa upraví“, „bude informovať“, ktoré pojmoslovie ešte viac zdôrazňuje charakter danej
právnej normy ako normy, ktorej dôsledné nerešpektovanie nevedie automaticky k nejakému následku
vo forme vzniku, zmeny, či zániku práv a povinností dotknutých subjektov.
15. Len na okraj krajský súd v spojitosti so zákonným textom dodáva, že v druhej vete citovanej právnej

normy zákonodarca používa termín „žiadateľ“; čím normu do určitej miery zneprehľadňuje. Z podstaty
pojmu „žiadateľ“ vyplýva, že žiadateľom by mal byť subjekt, ktorý niečo požaduje; v predmetných
súvislostiach nájomca žiadajúci opakované uzavretie nájomného vzťahu. Je však nelogické, aby takýto
„žiadateľ“ žiadal sám seba - nájomcu. Zhodne s okresným súdom je preto namieste uzavrieť, že pod
termínom „žiadateľ“ možno rozumieť prenajímateľa.

16.Vkonkrétnostiachprejednávanéhoprípadujenevyhnutnévnímaťajjehojedinečnéčasovésúvislosti.
Zmluva o nájme bytu č. 177/2015 dňa 4.5.2015 bola uzatvorená na určitý čas - do 30.6.2015. Z týchto
časových údajov je zrejmé, že zo strany prenajímateľa nebolo vôbec objektívne možné informovať
žalovaných o ich práve na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy minimálne tri mesiace vopred.

17. Zároveň je potrebné poukázať na to, že takáto krátka doba nájmu nebola prejavom svojvôle
žalobcu, či šikanózneho výkonu práva vo vzťahu k žalovaným. Naopak, išlo o ústretový krok, ktorý
súvisel s pretrvávajúcimi dlhmi/nedoplatkami žalovaných voči žalobcovi, keď súčasťou predmetného
jednania, v rámci ktorého bola uzatvorená i označená nájomná zmluva, bolo i dojednanie splátkového
kalendára. Navyše, v danom čase bola nájomná zmluva uzatváraná (taktiež) už po uplynutí doby v

zmysle predchádzajúcej nájomnej zmluvy. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu protistrana nerozporovala;
súčasne vyplývajú z výpovede p. N., ako i prehľadu nedoplatkov („sumárnej analýzy predpisu“).

18. V širších súvislostiach je nutné zdôrazniť, že právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy
nie je prípustné stotožňovať s (paušálnym/automatickým) nárokom na uzatvorenie nájomnej zmluvy;

t.j. s povinnosťou prenajímateľa už len na základe samotnej žiadosti nájomcu uzatvoriť novú/ďalšiu
nájomnúzmluvu.Samozrejme,žiadosťnájomcujejednýmznevyhnutnýchpredpokladovnauzatvorenie
nájomnej zmluvy.

19. Okresný súd sa náležite zaoberal okolnosťou poskytnutia informácie obom žalovaným, že majú

právo žiadať o uzatvorenie novej/ďalšej nájomnej zmluvy. Uviedol, že nemal za dostatočne preukázané
poučenie žalovaných bezprostredne pri podpise/uzavretí zmluvy dňa 4.5.2015. V samotnom texte
zmluvy (čl. II bod 2.) však ich právo na opakované uzavretie nájomnej zmluvy definované je. Žalovanému
1/ bola adresovaná doporučená zásielka/výzva z 18.2.2016 na predloženie dokladov nevyhnutných napredĺženie doby nájmu; skutočnosť, že žalovaný 1/ si danú - riadne doručovanú - zásielku nevyzdvihol,
nie je právne významná.
20. O nutnosti požiadať o predĺženie nájomnej zmluvy, resp. o uzavretie zmluvy novej bola

zodpovedajúcim spôsobom upovedomená i žalovaná 2/. Najneskôr takúto informáciu získala
sprostredkovane/nepriamo doručením žaloby v súdnej veci. Už z jej prvotného vyjadrenia k žalobe
(spracovaného kvalifikovaným právnym zástupcom) je nepochybné, že si je/bola vedomá práva
na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Napokon, vo vzťahu k obom žalovaným je plne
zodpovedajúcim skutkovému stavu veci konštatovanie, že problematika opätovného uzatvárania/

predlžovania nájomných zmlúv nebola pre nich neznámou záležitosťou; v minulosti opakovane došlo
k takémuto predĺženiu/obnoveniu nájomnej zmluvy so žalobcom. Krajský súd dodáva, že ustanovenie
§ 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z. striktne neupravuje formu alebo spôsob, akým má byť nájomca
informovaný o práve na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy.

21. Nadväzne možno akceptovať záver okresného súdu, že žalovaní mali vytvorený dostatočný časový

priestor na podanie žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, vrátane náležite konkrétnej
informácie o možnosti takúto žiadosť podať. Procesné súvislosti (napr. doručovanie žaloby, či vyslovenie
predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 29.1.2019) nie sú nahrádzaním činnosti
žalobcu/prenajímateľa súdom, či „zhojovaním“ jeho nedostatočnej činnosti; ide len o logické, zákonom
predpokladané dôsledky vyplývajúce z faktu vedenia súdneho sporu.

22. Napriek predmetnému - čo sa týka možnosti podať žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej
zmluvy - vo vzťahu k žalovaným „veľmi ústretovému“ časovému úseku, žalovaní tak do vyhlásenia
rozsudku okresného súdu (do 11.4.2019) neučinili. Je preto vecne správnym konštatovanie okresného
súdu, že k žiadnemu upretiu práv žalovaných (v súvislosti s možnosťou požiadať o opätovné predĺženie

nájmu) nedošlo. Snaha žalovaných vykladať ustanovenie § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z. v tom
zmysle, že ak sa nepreukáže informovanie nájomcu o možnosti opakovaného uzavretia nájomnej
zmluvy pred uplynutím predchádzajúcej nájomnej zmluvy, tak potom (doslova) nikdy nájom nezanikne,
je vyložene účelovou. V plnej miere totiž platia už vyššie vyslovené čiastkové závery o charaktere
dotknutého zákonného ustanovenia. Ochrana nájomcov podľa danej právnej normy spočíva práve v

tom, že bez poskytnutia možnosti nájomcom požiadať o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy nie
je možné akceptovať požiadavku žalobcu o vypratanie bytu, ktorá sa odvíja od uplynutia doby nájmu v
zmysle predchádzajúcej nájomnej zmluvy. V súdenej veci žalovaní mali takúto možnosť poskytnutú vo
viac ako komfortnom rozsahu.

23. Žalovaní síce v odvolaní tvrdia, že žiadali o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy ešte
pred pojednávaním dňa 11.4.2019 (na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok), ale uvedené
nekorešponduje so stavom veci. Prioritne na danom pojednávaní ani len neuviedli (skutkovo netvrdili),
žeby mali podať takúto žiadosť, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté. Bez ohľadu na procesnú prípustnosť
(nového) dôkazu o predmetnom tvrdení, žalovaní v odvolacom konaní nepredložili nijaký relevantný

dôkaz. Z písomnosti, resp. jej fotokópie pripojenej k odvolaniu, vyplýva, že žiadosť o opakované
uzatvorenie nájomnej zmluvy bola podaná až 17.4.2019; (zrejme) aj v reakcii na závery okresného súdu
vyslovené pri ústnom vyhlásení rozsudku.

24. Poukázanie žalovaných v odvolaní na to, že v predmetnom byte nežijú len oni dvaja, ale aj ich dve

maloleté deti - bez ohľadu na maximálnu strohosť a všeobecnosť daného tvrdenia - má svojim spôsobom
povahu neprípustnej novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Odvolatelia ani len netvrdia, že by bola
splnená niektorá zo situácií predpokladaných v písmenách a/ až d/ dotknutého zákonného ustanovenia,
kedy je akceptovateľné uvádzať novoty až v odvolacom konaní.
25.Preúplnosťkrajskýsúddodáva,žežalovaná2/napojednávanípredokresnýmsúdomdňa29.1.2019

len na otázku súdu uviedla, že majú dve maloleté deti, ktoré s nimi bývajú v predmetnom byte.
Nejednalo sa teda o štandardné skutkové tvrdenie strany sporu a už vôbec nie vo vzťahu k otázkam
obydlia maloletých detí. V následnom priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaní napriek
kvalifikovanému právnemu zastúpeniu dotknutú súvislosť nechali nepovšimnutú.
26. V tejto spojitosti je potrebné zdôrazniť, že konanie v prejednávanom prípade je konaním sporovým, v

ktorom sa vyžaduje aktívny prístup strán a ich náležitá argumentácia na podporu (vlastných tvrdených)
práv. Odpoveď žalovanej 2/ len na otázku súdu/sudcu, že v byte bývajú aj dve maloleté deti, bez ďalšieho
- bez adekvátnej skutkovej (a v podstate i právnej) argumentácie - nebola dostačujúca na to, aby
okresný súd iba na jej základe začal doslova „dotvárať“ skutkové tvrdenia namiesto žalovanej strany.Vzhľadom na už spomínané zastúpenie žalovaných advokátom sa nepoužije ani výnimka z koncentrácie
(sudcovskej i zákonnej) konania - § 291 ods. 3 v spojení s § 296 CSP.

27. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanými, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Aktuálne neexistuje žiadna právna skutočnosť zakladajúca oprávnenie žalovaných naďalej užívať
predmetný byt.

28. Žalovaní síce výslovne napadli rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách prvoinštančného
konania, avšak výlučne v súvislosti s namietanou ne/správnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne,
potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo
závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na
náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu

v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Odvolatelia - žalovaní 1/ a 2/ neboli v tomto štádiu konania (vôbec) úspešní, preto má žalobca
voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.