Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/176/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207219
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4116207219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobcov: 1. X. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XX, J., 2. X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, J., obaja zast.: JUDr. Iveta Balalová,
advokátka, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, proti žalovanému: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX/XX, L., zast.: JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka, so sídlom Farská 28, Nitra, o zaplatenie sumy 24
700 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 18C/142/2016-
298 zo dňa 14. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby čo do sumy 10 000,- eur s

príslušenstvom p o t v r d z u j e a v časti zamietnutia žaloby čo do sumy 10 400 eur,- s príslušenstvom,
ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu. O trovách konania rozhodol tak, že
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade vo výške 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 50a ods. 1-2, § 420 , § 451 § 454, § 544 ods. 1 - 2, § 107 ods. 1,2, § 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.Zozistenéhoskutkovéhostavumalsúdprvejinštanciezapreukázané,žežalobcoviaprejavili
záujem o kúpu rodinného domu na E.. Pri kontrole údajov podľa LV č. XXXX zo dňa 20.12.2006 a
kópie katastrálnej mapy zistili, že vlastníkom nehnuteľnosti bol E. S., nar. XX.XX.XXXX ( starý otec
žalovaného), ktorý na rodinnom dome robil rozsiahlu prístavbu a nadstavbu bez stavebného povolenia
a teda pôdorys domu zjavne nesúhlasil so zápisom na katastrálnej mape. Aj napriek tomuto mali
žalobcovia záujem o kúpu domu s tým, že oni dom zlegalizujú a náklady s tým spojené budú začlenené
do Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Dňa 17.08.2013 bola uzatvorená Zmluva o budúcej kúpnej zmluve

na kúpu rodinného domu s pozemkami zapísaného na LV č. XXXX, okres G., obec G., kat. úz. G..
V Zmluve o budúcej kúpnej zmluve boli dohodnuté aj podmienky uvedené pod bodmi: A.1 - C.6 tak,
že budúce zmluvné strany sa zaväzujú, že v lehote do 30.04.2014 na základe písomnej výzvy budúci
predávajúci uzavrú kúpnu zmluvu na predmet budúcej kúpy vyšpecifikovaný v článku B zmluvy. V
prípade, ak budúci predávajúci neuzavrie s budúcim kupujúcim zmluvu, nebude chcieť uzavrieť zmluvu
na predmet budúcej kúpy, alebo odstúpi od zmluvy do dňa 30.04.2014, práva a povinnosti z nej
vyplývajúce tým zanikajú. V takomto prípade je budúci predávajúci povinný uhradiť kupujúcemu všetky

náklady špecifikované v odseku C.4 a to najneskôr do 10 kalendárnych dní do 10.05.2014, ako aj
zmluvnú pokutu vo výške 10.000 eur. Budúce zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci v súčinnosti
s predávajúcim najneskôr do 30.04.2014 si dá na vlastné náklady vypracovať znalecký posudok,
projektovú dokumentáciu, geometrický plán ako aj iné nevyhnutné správy, povolenia alebo rozhodnutiatýkajúce sa kúpy a požiadajú príslušný stavebný úrad o dodatočné stavebné povolenie a o vydanie
kolaudačného rozhodnutia týkajúceho sa predmetu kúpy. Budúce strany sa tiež dohodli, že budúci
kupujúci budú znášať poplatky v zmysle odseku C.4. zmluvy do výšky 5.000 eur. Ostatné poplatky

presahujúce 5.000 eur budú znášať predávajúci. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobcovia oslovili
W.. O. N. za účelom vykonania úkonov spojených s vydaním nového kolaudačného rozhodnutia. Sused
žalovaného G. W. vzniesol námietku, že časť pozemku na ktorom stojí dom, je ohraničený plotom a
nie je vo vlastníctve majiteľa domu žalovaného, ale v jeho vlastníctve. Súd mal zo stanoviska W.. O.
N. preukázané, že v roku 2013 na požiadanie C.. P. zabezpečoval inžiniersku činnosť pri vybavovaní

"Zmeny dokončenej stavby rodinného domu - prístavbou a nadstavbou pred dokončením" vlastníka P.
S.. V auguste 2013 ho navštívil C.. P. s tým, že treba vystaviť faktúru podľa súpisu prác, jeho spolupráca
sa však po krátkom období ukončila z dôvodu neuhrádzania za jeho činnosť. Podľa jeho údajov dostal
z predmetnej faktúry číslo 26/2013 uhradenú len čiastku z položky číslo 1, a to čiastku 2.400 eur. K
uzatvoreniu Kúpnej zmluvy medzi stranami sporu neprišlo, nehnuteľnosť bola následne predaná, pričom
vlastníkmi nehnuteľnosti sa stali manželia Y. ( výpis LV č.XXXX), ktorí sa dohodli s pánom W. ohľadom

spornej časti nehnuteľnosti.

1.2 Súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby, ktorou žalobcovia žiadali zaplatenie sumy 24.700 eur.
Sumu vo výške 6.700 eur si uplatnili žalobcovia titulom vydania bezdôvodného obohatenia na základe
právneho dôvodu, ktorý odpadol. Táto suma predstavovala náklady, ktoré boli spojené s kolaudáciou.

Ďalšia položka bola suma 8.000 eur, ktorú žalobcovia vynaložili na stavebné práce s nehnuteľnosťou,
nakoľko podľa ich tvrdenia začali nehnuteľnosť rekonštruovať so súhlasom žalovaného, resp. jeho
otca W.. E. S. s ktorým v danej veci komunikovali. Sumu si uplatnili z dôvodu, že právny dôvod v
tom čase existoval. Zároveň predmetom nároku bolo i zaplatenie sumy 10.000 eur ako zmluvnej
pokuty, pretože došlo k porušeniu ustanovení Zmluvy o budúcej zmluve zo strany žalovaného. Súd

poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania si uplatnil započítaciu námietku s poukazom na znalecký
posudok č.187/2014, ktorý bol vypracovaný znalcom v odbore stavebníctvo Ing. Ľubomírom Drgom dňa
21.08.2014 a z ktorého vyplýva, že technická hodnota nehnuteľnosti s poukazom na búracie práce zo
strany žalobcov bola znížená o sumu 20.608,71 eura.

1.3 Žalovaný v rámci obrany uplatnil kompenzačnú námietku do výšky žalovanej sumy tvrdiac, že on má
voči žalobcom pohľadávku vo vyššej sume ako si uplatňujú žalobcovia voči nemu v tomto konaní. Súd
prvej inštancie bol toho názoru, že v danej veci nejde o prípad vzájomnej žaloby, pretože v tomto konaní
si uplatňoval žalovaný iba svoju pohľadávku na započítanie do výšky žalovanej pohľadávky, nedomáhal
sa vzájomnou žalobou zaplatenia zvyšnej časti pohľadávky, ktorú má voči žalobcom. V prejednávanej

veci boli splnené všetky tri podmienky pre akceptáciu kompenzačnej námietky. Zo znaleckého posudku
vyplynulo, že technická hodnota nehnuteľnosti s poukazom na búracie práce zo strany žalobcov bola
znížená o sumu 20.608,71 eura. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v konaní preukázal, že
zo strany žalobcov boli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, došlo k porušeniu povinnosti
zo strany žalobcov, a to k neoprávnenému zásahu vykonaného žalobcami tým, že vykonávali búracie

práce bez súhlasu žalovaného, bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalobcov a škodou,
keď prišlo k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti, čo bolo preukázané znaleckým posudkom, pričom bola
preukázaná aj výška škody.

1.4 Ďalej argumentoval, že vzťah druha a družky nemá z hľadiska slovenského práva právnu relevanciu,

právna teória považuje za druha a družku muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, avšak vytvárajú
životné spoločenstvo, t.j. žijú spolu, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne sa
spolu starajú o deti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia žijú ako druh a družka,
spoločne hospodária a tvoria jednu domácnosť, majú spoločné finančné prostriedky. Právna zástupkyňa
žalovaného namietala, že petit žaloby je neurčitý, nakoľko nie je zrejmé, ktorému zo žalobcov by

mal žalovaný plniť, avšak súd bol toho názoru, že vzhľadom k vyššie uvedenému v konaní nebolo
preukázané, že by niektorý zo žalobcov poskytol plnenie výlučne zo svojich finančných prostriedkov.

1.5 Súd prvej inštancie sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného a dospel
k záveru, že nepovažuje nárok žalobcov za premlčaný, hoci v konaní nebolo zrejmé, kedy mala

byť vyplatená suma 6.700 eur. Predmetná suma predstavovala výšku nákladov, ktoré boli spojené s
kolaudáciou nehnuteľnosti, pričom suma v takejto výške mala byť uhradená W.. N. (podľa tvrdenia
žalobcov s poukazom bod A.2 a C.4 Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy). Súd mal za to, že
žalobcovia nepreukázali, že predmetnú sumu vo výške 6.700 eur uhradili Ing. N.. Poukázal na vyjadrenieW.. N. zo dňa 26.11.2017, v ktorom uviedol, že bola zaplatená suma 2.400 eur zo strany žalobcov a to
za položku vyčíslenú ako náklad č.1, náklady za vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné
povolenie a kolaudačné konanie. V konaní nemal preukázané tvrdenie žalobcov, že uhradili W.. N.

sumu vo výške 6700 eur, nepredložili o úhrade predmetnej sumy žiaden doklad, ktorý by ich tvrdenie
preukazoval. Žalobcovia v konaní preukázali nad všetky pochybnosti iba zaplatenie sumy 2.400 eur
W.. N., nad predmetnú sumu dôkazné bremeno neuniesli, preto nad sumu 2.400 eur žaloba nebola
podaná dôvodne. Vzhľadom k započítacej námietke zo strany žalovaného, súd nárok žalobcom v časti
zaplatenia sumy 2.400 eur nepriznal. Ďalším nárokom žalobcov bolo zaplatenie sumy 8.000 eur, ktorá

suma predstavovala hodnotu vykonaných rekonštrukčných a čistiacich prác firmou WIPE s.r.o. Súd
prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v tomto smere nepreukázali, že k úhrade faktúry za neoprávnené
stavebné práce z ich strany skutočne došlo a ak áno, tak presne k akému dátumu. Z týchto dôvodov
predmetnú sumu žalobcom nepriznal. Súd prvej inštancie neprihliadol na znalecký posudok č.144/2017
vypracovaný znalcom Ing. Csenky Deziderom, pretože v čase keď bol znalecký posudok vypracovaný
boli vlastníkmi nehnuteľností C. Y. a W.. T. Y., ktorí sa stali vlastníkmi na základe Kúpnej zmluvy zo

dňa 12.10.2015. Vzhľadom na zmenu vlastníka a ním vykonané rekonštrukcie ako i odstup času nebolo
možné objektívne, aby znalec zistil technický stav aký bol pred škodovou udalosťou.

1.6 Nárok žalobcov v časti zaplatenia sumy vo výške 10.000 eur sa týkal zaplatenia zmluvnej pokuty.
Žalobcovia tvrdili, že dôvodom nepodpísania riadnej kúpnej zmluvy bola prekážka na strane žalovaného.

Súd mal za preukázané, že zo strany budúcich kupujúcich bola zaslaná písomná výzva, ktorá síce bola
zaslaná elektronicky, súd však mal za to, že išlo o formálny nedostatok. Žalovaný tiež podaniami zo dňa
30.05.2014 a 19.09.2014 deklaroval, že chce uzatvoriť kúpnu zmluvu, avšak kúpnu zmluvu pôvodnú,
teda tak ako bolo dohodnuté v Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Zdôraznil skutočnosť, že v
konaní bolo preukázané, že žalobcovia podmieňovali uzatvorenie riadnej Kúpnej zmluvy uzatvorením

zámennej zmluvy s pánom W., čo nebolo pôvodne v Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy riešené.
V tomto smere súd poukázal na výzvu z 29.04.2014, v ktorej však žalobcovia žiadali jednak zmeniť
pôvodnú kúpnu zmluvu, vysporiadať hranicu a zároveň žiadali aj zľavu z kúpnej ceny, pričom to
nekorešpondovalo zo Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy. Zároveň poukázal i na výpoveď svedka Y.,
ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že budúci kupujúci sa vyjadrili, že nehnuteľnosť nekúpia, keď nebude

znížená kúpna cena, taktiež pán S. vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobcovia chceli znižovať kúpnu
cenu. D. prvej inštancie považoval za nepochybné, že zavinením žalobcov neprišlo k uzatvoreniu Kúpnej
zmluvy v súlade so Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Z týchto dôvodov mal za to, že uplatnený
nárok žalobcov nebol dôvodný. S poukazom na tieto skutočnosti, keď súd akceptoval kompenzačnú
námietku žalovaného, ako i s poukazom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcov a

nedôvodnosť žaloby, žalobu v plnom rozsahu zamietol. Vzhľadom k úspechu žalovaného v konaní, o
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2.1 Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Namietali, že

právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči po vydaní uznesenia o ukončení dokazovania
podala hmotnoprávnu námietku, ktorá spôsobila oslabenie práva žalobcov tým, že namietla neurčitosť
žalobného návrhu, a teda išlo o novú skutočnosť, ktorá mala mať vplyv na rozhodnutie súdu. Zdôraznili,
že žalobcovia žijú spolu ako druh a družka od roku 1994, majú spoločného syna, pričom počas tejto doby
spoločne hospodária a všetky investície a platby v tomto prípade vynaložili zo spoločných finančných

prostriedkov a aj preto je uplatnený nárok je ich spoločným nárokom ako žalobcov. Poukázali tiež na
skutočnosť, že v konaní bolo preukázané svedeckými výpoveďami p. W. a p. Y., že aj jeho realitný maklér
a aj žalovaný pri predaji domu uviedli do omylu tým , že zatajili podstatnú skutočnosť, a to že pozemok,
ktorý tvorí vstupnú časť k domu je vo vlastníctve p. W. a nie žalobcu. Dôvodili, že v zmluve o budúcej
kúpnej zmluve sa žalobcovia zaviazali zlegalizovať čiernu stavbu domu a nie vyporiadanie pozemkov.

Zdôraznili, že žalobcovia mali ústny súhlas žalovaného na vysporiadanie pozemkov, inak by ešte v
septembri 2013 ukončili legalizáciu domu a požadovali vrátiť peniaze dovtedy vynaložené na legalizáciu
domu a nedošlo by ani k nutnej prestavbe vo februári 2014 a ani ku kúpe. Aj keď nedošlo k podpísaniu
zámennej zmluvy výlučne zavinením žalovaného, bola zo strany žalobcov legitímna požiadavka na
zníženie kúpnej ceny zo 115.000 eur na 110.000 eur. V žiadnom prípade nemôže obstáť tvrdenie, že

žalobcovia zavinili to, že nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. K jej neuzavretiu došlo výlučne
nekonaním zo strany žalovaného tým, že neuzavrel zámennú zmluvu s p. W. a žalovaný odmietol kúpnu
zmluvu za dohodnutých 110 000 eur s poukazom na ústnu dohodu.2.2 Žalobcovia ďalej namietali, že súd pred vydaním uznesenia o ukončení dokazovania dospel k
záveru, že žalovaným uplatnená kompenzačná námietka bola preukázaná znaleckým posudkom č.
187/2014. Žalovaným vyhotovená listina - znalecký posudok je v súdnom spise dodatočne doložená pod

poradovým č. XXX-295, teda ako dôkaz doložený zjavne po vydaní uznesenia o ukončení dokazovania
a aj po vydaní rozsudku a preto nie je jasné, na základe akého dôkazu súd rozhodoval a žalovaným
uplatnenú kompenzačnú námietku uznal. Bez potrebného dôkazu konajúci súd rozhodol v neprospech
žalobcov a z dôvodu, že tento dôkaz o výške škody, ktorú mali spôsobiť bol daný do spisu po ukončení
dokazovania, z opatrnosti podali žalobcovia aj námietku premlčania. Poukázali aj na skutočnosť, že

žalovaný založil do súdneho spisu neoverenú fotokópiu znaleckého posudku, nepodpísanú súdnym
znalcom a táto nemôže v žiadnom prípade obstáť ako znalecky posudok a požívať označenie verejná
listina. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje hodnotenie výsledkov znaleckého dokazovania
vo vzťahu ku skutkovým zisteniam. Navyše výška sumy, ktorú si žalovaný uplatnil kompenzačnou
námietkou vo výške 20.608,71 euro vyčíslená v závere znaleckého posudku č. 187/2014 ako technická
hodnota pred... a technická hodnota po..., je bez uvedenia konkrétneho dátumu, ku ktorému vyčíslil

škodu. Zdôraznili, že z rozhodnutia súdu nie je možné zrozumiteľne zistiť, akým spôsobom bola v
znaleckom posudku vyčíslená výška kompenzačnej námietky ku dňu 30.04.2014, z čoho konkrétne
vznikla a akou úvahou sa súd riadil pri vyhodnotení výšky kompenzačnej námietky uplatnenej žalovaným
a súdom priznanej, takisto ako sa vôbec nezaoberal námietkami žalobcov. Boli toho názoru, že žalovaný
nepreukázal, že došlo ku skutočnému zmenšeniu jeho majetku a preto kompenzačná námietka mala

viesť k jej zamietnutiu. Namietali tiež, že žalovaný nedal znalecký posudok vyhotoviť bez zbytočného
odkladu, teda ku dňu 30.4.2014, čo právna prax uznáva ako max. 8 dní, ale bol urobený s odstupom
4 mesiacov od vzniku údajnej škody ( ku dňu 21.08.2014), pričom škodu si počas 4 mesiacoch odkedy
mal dom v dispozičnej sfére výlučne žalovaný, mohol spôsobiť sám žalovaný svojimi neodbornými
stavebnými prácami.

2.3 Žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie neposúdil vec v tom smere, či výkon daného práva
je v súlade s dobrými mravmi vo vzťahu k uzavretej Zmluve o budúcej kúpnej zmluve a či klamanie
žalovaného pri predaji domu bolo konkrétnou okolnosťou, ktorá v tomto prípade pre žalobcov bola
podstatnou okolnosťou, pre ktorú nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. K ich nároku na zaplatenie

sumy 8000 eur uviedli, že súd sa nemal zaoberať tým, či zaplatili sumu vo výške 8.000 eur, ktorá
predstavuje výšku vloženej investície. Nárok na náhradu týchto nákladov (investícií), ktoré žalobcovia
uplatňujú v konaní, je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška je predstavovaná
nie hodnotou vynaložených prostriedkov, ale rozdielom medzi hodnotou nehnuteľností pred vykonaním
úprav a po ich vykonaní, z čoho vychádza aj konštantná judikatúra. Žalobcovia súdu predložili súkromný

znalecký posudok č. 144/2017 vypracovaný Ing. Csenkym, v ktorom znalec určil hodnotu zhodnotenia
nehnuteľností vo výške 9.000 eur ako rozdiel medzi hodnou nehnuteľností pred rekonštrukciou a po
rekonštrukcii . Doplnili, že predmetný stav nehnuteľnosti poznal znalec pred vykonanými stavebnými
prácami, čo mal doložené aj rozsiahlou fotodokumentáciou. V tomto smere dôvodili, že v konaní boli
predložené znalecké posudky, ktoré sú diametrálne odlišné a preto súd mal obidva posudky posúdiť

a v rozsudku tento rozpor medzi týmito dvoma typmi dôkazov vyriešiť. Záverom uviedli, že v rozsahu
nároku na zaplatenie sumy 2400 eur z dôvodu vynaloženia finančných prostriedkov na legalizáciu
rozostavanej stavby, v nároku bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo vo vloženej investícii do
cudzej nehnuteľnosti, ktorej hodnota bola vyčíslená na 9.000 eur a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 10 000 eur, mal súd žalobe vyhovieť. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel žalobe
v celom rozsahu a priznal im náhradu trov konania.

3.1 K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý k majetkovému spoločenstvu uviedol, že
petit žaloby zo dňa 18.03.2016 je chybný, keďže sa ním žalobcovia domáhajú zaplatenia žalovanej sumy

„spoločne“, hoci takýto spôsob vyrovnania nevyplýva z právneho predpisu, ani z dohody. Žalobcovia
nielenže nepreukázali kto z nich mal konkrétnu sumu z požadovaného bezdôvodného obohatenia
uhradiť z vlastných finančných prostriedkov, ale nepreukázali ani samotné zaplatenie určitej sumy.
Namietali, že nešlo o hmotnoprávnu námietku, ale o právny názor, ktorý nemal nič spoločné s tým, či
už bolo dokazovanie ukončené alebo nie.

3.2 K nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty poukázal na to, že žalobcovia vo svojom odvolaní otvorene
priznávajú, že svojimi požiadavkami na uzavretie kúpnej zmluvy zmenili obe základné náležitosti, t.j.
žiadali zmeniť pozemky formou zámennej zmluvy so svedkom W. a žiadali tiež znížiť dohodnutú kúpnucenuo5.000eur. Išlooichjednostrannevymienenévýhrady,ktorépredávajúci(žalobca)neakceptovala
napriek tomu trvajú na tom, že si splnili zmluvnú povinnosť uzavrieť dojednanú kúpnu zmluvu, čo nedáva
elementárnu právnu ani logickú súvislosť. Žalobcovia teda sami v odvolaní popísali, že nechceli uzavrieť

kúpnuzmluvusdohodnutýmobsahompodľačl.Bbudúcejzmluvy.Kbezdôvodnémuobohateniuuviedol,
že právny dôvod na investície do domu, ktorý žalobcovia nevlastnili, nikdy neexistoval a to ani v budúcej
zmluve, ani na základe ústnej dohody. V budúcej zmluve boli možné investície dohodnuté v rozsahu
čl. C, bodu C.4 budúcej zmluvy, v žiadnom prípade sa však netýkali prestavby domu. Rovnako bolo
výpoveďami žalovaného, svedkov E. S. a C. Y. preukázané, že nikdy nebol žalobcom daný ani ústny

súhlasnastavebnéinvestíciedorodinnéhodomu.Jezrejmé,žeišloznovaosvojvoľnékonaniežalobcov,
ku ktorému sa až následne snažili priradiť konkrétny právny titul. V časti, v ktorej súd prvej inštancie
považoval za preukázané, že žalobcovia W.. N. uhradili sumu 2.400 eur sa s názorom súdu prvej
inštancie nestotožnil, keďže nebolo v konaní preukázané uhradenie tejto sumy príslušným dokladom.
Vzhľadom na uvedené, nebolo nutné zaoberať sa kompenzačnou námietkou a ani formou znaleckých
posudkov. Ohľadne sumy 8.000 eur sa na druhej strane plne stotožnil s odôvodnením súdu prvej

inštancie, pretože žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, a keď sa im zaplatenie tejto
položky nepodarilo preukázať , tak túto sumu v odvolacom konaní zmenili na 9.000 eur, čo má vyplývať
z nimi predloženého znaleckého posudku. Ohľadom hodnotenia znaleckých posudkov predložených za
účinnosti OSP a CSP poukázal na ust. § 470 ods. 1 CSP. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po
prejednanívecidospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejevecnesprávnevčastizamietnutia
žaloby čo do sumy 14.300,- eur s príslušenstvom, preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a v časti

zamietnutia žaloby čo do sumy 10 400 eur,- eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o nároku na náhradu
trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.

5. Žalobcovia podali odvolanie v časti zamietnutia žaloby týkajúcej sa zaplatenia sumy 10 000 eur

titulom zmluvnej pokuty, sumy 8 000 eur z titulu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zhodnotení
stavbyasumy2400eurtiežztitulubezdôvodnéhoobohateniaspočívajúcejvovynaloženýchfinančných
prostriedkoch na kolaudáciu stavby rodinného domu.

6. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď žalobu zamietol,

v časti nároku žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom jeho závery majú oporu vo vykonanom
dokazovaní. V rámci posúdenia zaplatenia sumy 10 000 eur titulom zmluvnej pokuty zo Zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Z
vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že žalobcovia podmieňovali uzatvorenie kúpnej zmluvy v
rozpore s ustanoveniami Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keď podpísanie kúpnej zmluvy podmieňovali

znížením kúpnej ceny nehnuteľnosti zo sumy 115 000 eur na sumu 110 000 eur. Rovnako trvali na
uzatvorení zámennej zmluvy medzi žalovaným a svedkom W., ktorá skutočnosť tiež nebola upravená
v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Uvedené potvrdili samotní žalobcovia. Ich námietka v odvolaní, že
v dôsledku neuzatvorenia zámennej zmluvy mali nárok na zníženie kúpnej ceny, je irelevantná. Žiadne
takéto ustanovenia Zmluva o budúcej kúpnej zmluve neobsahovala. Nie je možné potom konštatovať,

že zo strany žalovaného nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, keď z dokazovania naopak vyplynulo,
že žalovaný vyzýval žalobcov na uzatvorenie kúpnej zmluvy aj po 30.04.2014 samostatnými dvoma
výzvami. Odvolací súd nespochybňuje, že na strane žalobcov boli vážne dôvody ( nevysporiadaný
pozemok), pre ktoré nemuseli mať záujem o uzatvorenie pôvodne dohodnutej kúpnej zmluvy, táto
skutočnosť však spôsobuje neochotu uzatvoriť kúpnu zmluvu zo strany žalobcov a nie žalovaného.

Keďže žalobcovia preukázateľne nemali záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu s takým obsahom, ako to bolo
uvedené v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, nemohol im vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v sume 10 000 eur v zmysle bodu A3 uvedenej zmluvy.

7. Žalobcovia ďalej v konaní žiadali zaplatenie sumy 8000 eur, ktorú sumu odôvodnili najskôr ako

vynaložené náklady na rekonštrukčné práce na rodinnom dome. Túto čiastku im súd prvej inštancie
nepriznal z dôvodu kompenzačnej námietky zo strany žalovaného, ako aj nepreukázania ich tvrdenia o
zaplatení uvedenej sumy. V odvolaní však žalobcovia svoj nárok, dokonca vo výške 9 000 eur ( nie je
zrejmé, či ide o chybu v písaní, keďže žalobcovia nežiadali o zmenu petitu žaloby) , požadovali nie zhodnoty vynaložených prostriedkov, ale z rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti pred vykonaním prác a
po ich vykonaní. Odvolací súd zo spisu zároveň zistil, že žalobcovia už v prvoinštančnom konaní spolu s
doručením znaleckého posudku znalca Ing. Csenkyho súdu prvej inštancie oznámili, že dali vypracovať

znalecký posudok, aby ním bolo určené zhodnotenie nehnuteľnosti žalobcami. Súd prvej inštancie však
v rámci právneho posúdenia vychádzal z hodnoty vykonaných rekonštrukčných prác, to znamená, že
v priebehu dokazovania si nevyjasnil, aký presne nárok žiadajú žalobcovia priznať v rozsahu sumy 8
000 eur.

8. Je pritom nesporné, že medzi typické prípady plnenia bez právneho dôvodu patrí investovanie do
cudzieho majetku bez toho, aby investujúci mal na to právny dôvod. Ide teda o zhodnotenie cudzej
nehnuteľnosti opravou či prístavbou. Ak ide o prípad zhodnotenia bez akejkoľvek dohody s vlastníkom,
ide o bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu. Ak však k investícii došlo napr. na základe
prísľubu vlastníka previesť vlastníctvo k zhodnotenej veci na investujúceho, môže ísť o bezdôvodné
obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

9. Žalobcovia v konaní predložili znalecký posudok č. 144/2017 vypracovaný Ing. Csenkym, z ktorého
záverov vyplýva, že rozdiel medzi hodnotou po rekonštrukcii a hodnotou pred rekonštrukciou vyjadruje
výšku vložených investícií : 128 500 - 93 000 = 35 500 eur , t.j. 27,65%. Výška vložených investícií
objednávateľa je 26,2% z 27,65%, t.j. 9300 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že na tento posudok

nemohol prihliadnuť, pretože bol vypracovaný v čase keď vlastníkmi boli manželia Havriloví a vzhľadom
na nimi vykonané rekonštrukcie nebolo možné , aby znalec zistil stav nehnuteľnosti pred škodovou
udalosťou. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie sa v konaní vôbec nezaoberal predmetným
znaleckým posudkom. Odvolací súd súhlasí s touto námietkou žalobcov, pretože v priebehu konania
sa súd prvej inštancie k znaleckému posudku ako dôkazu vôbec nevyjadril, až v napadnutom rozsudku

konštatoval, že zo znaleckého posudku nevyplýva, aký rozsah rekonštrukcie bol zohľadnený zo strany
žalobcov, keďže znalec hodnotí všeobecne technickú hodnotu nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a
po rekonštrukcii bez rozlíšenia stavebných prác vykonaných žalobcami a rekonštrukcie vykonanej
súčasnými vlastníkmi - Y. Celkové zhodnotenie nehnuteľnosti potom nemá žiadnu výpovednú hodnotu
týkajúcu sa hodnoty rekonštrukcie vykonanej žalobcami. Takéto konštatovanie súdu prvej inštancie

považoval odvolací súd za predčasné, keďže ako bolo uvedené, v rámci vykonaného dokazovania
vôbec neuviedol, v čom spočívajú nedostatky tohto posudku. Navyše v závere znaleckého posudku sú
vyčíslené v rámci zhodnotenia nehnuteľnosti samostatne len investície objednávateľa ( žalobcov). Je
však nepochybné, že zo znaleckého posudku nevyplýva jednoznačne, aké konkrétne práce vykonali
žalobcovia a ktoré noví vlastníci manželia Y..

10. Rovnako súd prvej inštancie v rámci dokazovania stranám na pojednávaní neuviedol, že
znalecký posudok predložený žalovaným, ktorý predstavoval vyčíslenú škodu, a ktorú si uplatnil ako
kompenzačnú námietku, považuje za dôvodnú a za preukázanú. Je nesporné, že potom rozhodnutie
súdu prvej inštancie treba považovať za prekvapivé, keďže strany sporu nemali vedomosť, ktoré

skutkové tvrdenia strán súd vyhodnotil ako preukázané a ktoré nie. V nadväznosti na uvedené potom
nemohli uplatniť strany riadne svoju procesnú obranu, resp. procesný útok.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie nevysporiadal dostatočne s predloženými
znaleckými posudkami. V konaní strana žalovaného predložila znalecký posudok, ktorým odôvodňovala

spôsobenú škodu búracími prácami žalobcov na rodinnom dome žalovaného a naopak strana žalobcov
predložila znalecký posudok, ktorý mal predstavovať zhodnotenie daného rodinného domu. V prvom
rade bolo potrebné dospieť k záveru, či vykonanými prácami žalobcov ( bez ohľadu na súhlas, či
nesúhlas žalovaného) došlo k zhodnoteniu rodinného domu, a teda aj k bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovaného. Z dokazovania zatiaľ vyplynulo, že žalovaný predal predmetnú nehnuteľnosť novým

kupujúcim - manželom Y. za podstatne nižšiu sumu, a to 92 000 eur. Svedok Y. uviedol, že sa dohodli
na tejto sume a neboli s manželkou ochotní zaplatiť vyššiu kúpnu cenu. Uviedol tiež, že nehnuteľnosť
bola neobývateľná, bola tam polmetrová jama a poškodené steny. Svedok tiež uviedol, že následne od
projektanta zistili, že uvedené práce bolo potrebné vykonať. Svedok W.. E. S. tvrdil, že nehnuteľnosť
bola predaná za uvedenú cenu preto, že bola zbúraná. Odvolací súd je toho názoru, že z dokazovania

zatiaľ nevyplynulo jednoznačne, z akého dôvodu došlo k takému výraznému zníženiu kúpnej ceny, či
na to mali vplyv len vykonané búracie práce, alebo bola kúpna cena ovplyvnená aj inými faktormi.
Je pritom zrejmé, že na to, aby došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu
vykonaných rekonštrukčných prác žalobcov, malo by sa to vo všeobecnosti premietnuť aj vo vyššejhodnote rodinného domu, teda aj v jeho kúpnej cene. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým
tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže však spočívať aj
v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by inak k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje

povinnosti (rozsudok NS ČR z 28.06.2001 sp.zn. 28Cdo 883/2001).

12. S uvedeným právnym posúdením súvisí aj vyhodnotenie nároku žalobcov na zaplatenie sumy
2 400 eur, ako nákladov, ktoré boli spojené s kolaudáciou nehnuteľnosti. Aj v tomto prípade ide o
bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ak súd prvej inštancie v

ďalšom konaní dospeje k záveru, že búracími prácami žalobcov došlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovaného ( k zhodnoteniu nehnuteľnosti), je zrejmé, že nemohlo dôjsť ku škode uplatnenej
kompenzačnou námietkou a nárok na zaplatenie sumy 2400 eur by bol daný. V prípade, že sa
bezdôvodné obohatenie u žalovaného zhodnotením nehnuteľnosti nepreukáže, súd prvej inštancie
sa bude zaoberať vznesenou kompenzačnou námietkou, teda či došlo ku škode na nehnuteľnosti
žalovaného. V napadnutom rozsudku ( v bode 23) súd ustálil, že boli splnené atribúty zodpovednosti za

škodu, teda došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobcov, a to k neoprávnenému zásahu vykonaného
žalobcami tým, že vykonávali búracie práce bez súhlasu žalovaného, bola preukázaná príčinná súvislosť
medzi konaním žalobcov a škodou, keď prišlo k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti, ako aj výška škody.

13. Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť,
ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:
a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,

d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za
predpokladané zavinenie).
Každé spôsobenie škody je protiprávne, okrem prípadov taxatívne stanovených zákonom. Zákon môže
v určitých prípadoch vylúčiť protiprávnosť úkonu , a to napríklad aj v prípade privolenia poškodeného.
Privolenie poškodeného, na základe čoho môže dotknutej osobe vzniknúť škoda, má v zásade

za následok absenciu protiprávnosti. O privolení poškodeného možno hovoriť, ak sú splnené tieto
predpoklady:
- ide o právo, o ktorom má poškodená osoba sama právo rozhodovať (napr. vlastník veci môže dať
súhlas, aby jeho vec zničila druhá osoba),
- privolenie musí mať všetky náležitosti platného právneho úkonu (musí byť dobrovoľné, jasné, určité

a zrozumiteľné),
- k privoleniu musí dôjsť pred vznikom škody (dodatočný súhlas by neodstraňoval protiprávnosť a išlo
by o formu vzdania sa práva podľa ).

14. Žalobcovia v odvolaní namietali, že nebolo preukázané spôsobenie škody zo strany žalobcov. V

konaní sa bránili, že búracie práce vykonávali so súhlasom žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu,
súd prvej inštancie správne ustálil, že k neoprávnenému zásahu vykonaného žalobcami došlo tým, že
vykonávali búracie práce bez súhlasu žalovaného. V tomto smere uvedené potvrdil svedok Ing. S. ( čl.
182), ktorý uviedol, že keď videl v akom stave je nehnuteľnosť, nechcel aby sa pokračovalo v búracích
prácach, dodatočne však tento súhlas dal. Uvedený svedok je otcom žalovaného a z konania vyplynulo,

že v mnohých veciach zastupoval svojho syna - žalovaného. Z výsluchu žalovaného však tiež vyplynulo,
že žalobcovia nežiadali o súhlas ani žalovaného, teda vlastníka nehnuteľnosti. Z výkladu uvedeného
vyššie ( bod 13) možno vyvodiť, že ak žalobcovia tento súhlas na začiatku nemali a oprávnená osoba
by im ho dodatočne dala, nie je splnená podmienka privolenia poškodeného, keďže k tomuto musí
dôjsť pred vznikom škody. Ak teda žalobcovia pokračovali v búracích prácach so súhlasom vlastníka

nehnuteľnosti resp. oprávnenej osoby, je splnená zákonná podmienka - existencia protiprávneho úkonu.

15. Odvolaciu námietku žalobcov týkajúcu sa znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Drga predloženého
žalovaným ešte za účinnosti OSP, ktorý nemá podľa žalobcov náležitosti súkromného znaleckého
posudkuvzmysleustanoveníCSP,nepovažovalodvolacísúdzadôvodnú.Predmetnýznaleckýposudok

bol do spisu založený spolu s vyjadrením žalovaného doručené súdu dňa 12.07.2016 ( čl. 103), avšak
nedopatrením tento posudok nebol riadne zažurnalizovaný, keďže zostal založený na konci spisu.
Uvedené vyplýva aj z úradného záznamu na čl. 287, čo bol aj dôvod jeho dodatočného žurnalizovania až
poposlednompojednávaní.Jevšaknepochybné,žeopredmetnomznaleckomposudkustranažalobcovvedela, keďže sa v priebehu konania k nemu vyjadrovala. Námietku žalobcov týkajúcu sa vyčíslenia
škody ku dňu 21.08.2014 a nie ku dňu 30.04.2014, považoval odvolací súd za novotu v odvolacom
konaní. Žalobcovia v odvolaní uviedli nový prostriedok procesnej obrany, ktorý vôbec nepoužili v konaní

pred súdom prvej inštancie. Táto odvolacia námietka predstavuje odvolací dôvod uvedený v ust. §
365 ods. 1 písm. g) CSP, podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Tento
odvolací dôvod treba však vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty v
odvolacom konaní môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej

inštancie nemohol použiť bez svojej viny. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že išlo o novotu v odvolacom
konaní, na tento odvolací dôvod nemohol prihliadnuť.

16. Tvrdenie žalobcov, že súd prvej inštancie zamietol žalobu aj pre nejasnosť formulácie žalobného
petitu ( bod 24 rozsudku), považoval odvolací súd za nedôvodné, pretože z jeho odôvodnenia naopak
vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia žijú dlhodobo spolu ako druh a družka, pričom

počastejtodobyspoločnehospodáriaavkonanínebolopreukázané,žebyniektorýzožalobcovposkytol
plnenie výlučne zo svojich finančných prostriedkov. Tak ako uvádzali aj žalobcovia, rovnako aj súd
prvej inštancie bol toho názoru, že všetky investície žalobcovia vynaložili zo spoločných finančných
prostriedkov.Napriektomu,žesúdprvejinštanciesazhodolstvrdenímžalobcovpriformuláciižalobného
petitu, nemožno s ním súhlasiť. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ust. § 512 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého, ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže
každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov
rovnaký diel. Občiansky zákonník rozdeľuje deliteľné (napr. plnenie peňažnej sumy) a nedeliteľné
plnenie, ktorého predmet nemožno rozdeliť ( napr. plnenie určitej veci, ktorá by rozdelením stratila na
svojej hodnote ). O delenú pohľadávku ide vtedy, ak dlžník je povinný voči každému veriteľovi iba

do výšky podielu tohto veriteľa na pohľadávke a každý veriteľ môže vyžadovať plnenie iba vo výške
svojho podielu. Predmetom delenej pohľadávky je deliteľné plnenie. O deliteľné plnenie na veriteľskej
strane ide vtedy, ak viac veriteľov môže od toho istého dlžníka požadovať plnenie podľa pomeru ich
účasti na spoločnej pohľadávke. Každý z veriteľov môže v takom prípade požadovať iba svoj podiel
(§512 ods. 1 OZ). Ak žaluje o zaplatenie peňažnej sumy viac veriteľov, nemôžu požadovať dohromady

jedinú celkovú sumu, ale každý má uplatniť nárok na peňažnú sumu vzhľadom na svoj podiel. K tomu
musia súdy účastníkov konania, najmä žalobcov, viesť ( § 129 CSP). Tiež výroky rozsudkov, ktorými sa
zakladá solidarita veriteľov deliteľného plnenia, sú nesprávne, lebo nemajú oporu v zákone (R 16/1982).
V prípade delených záväzkov sa záväzok dlžníka rozpadá teda na niekoľko čiastkových záväzkov voči
niekoľkým veriteľom. Rozsah týchto čiastkových záväzkov určuje predovšetkým dohoda medzi dlžníkom

a viacerými veriteľmi. V pochybnostiach sa má za to, že podiely veriteľov na celkovom dlhu sú rovnaké
(§ 512 ods. 1 OZ).

17. V predmetnej veci je nepochybné, že žalobcovia sú druh a družka, avšak napriek tomu nemožno
ich záväzky a pohľadávky charakterizovať ako spoločné, pretože nie sú manželmi, ktorí nadobúdajú v

manželstve veci do bezpodielového spoluvlastníctva. Práve k typickým prípadom spoločného veriteľstva
patria záväzkové vzťahy, v ktorých ako veritelia vystupujú manželia (napr. ak spoločne otvoria účet v
banke, prenajmú byt a pod.), podieloví spoluvlastníci a spoludedičia. Pokiaľ ide o manželov, vystupujú
títo zvyčajne ako spoloční dlžníci a súčasne ako spoloční veritelia. Vzhľadom k uvedenému, keď
žalobcovia v súdenej veci nevystupujú ako manželia, nie je možné považovať nimi uplatnený nárok za

spoločnýnárokžalobcov,atobezohľadunaichspoločnéhospodárenie.Súdprvejinštanciespoukazom
na vyššie uvedené ( bod 16) musí vyzvať žalobcov na správnu formuláciu žalobného petitu.

18. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti
zaplatenia sumy 10 000 eur s príslušenstvom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

V časti týkajúcej sa zaplatenia 10 400 eur s príslušenstvom (8 000 + 2 400), ako aj vo výroku o
nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozsudok s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b),c)
CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V tejto časti súd prvej inštancie vec
znovu prejedná, v prípade návrhov na dokazovanie doplní dokazovanie za účelom riadneho zistenia
skutkového stavu a následne vo veci rozhodne. Zároveň súd rozhodne aj o trovách konania, vrátane

trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP). Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo dostatočne
presvedčivé a tým aj preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).