Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/211/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417206068
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Tomanicová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1417206068.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: D., bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - S.,
zastúpená AK ŠČURY, s.r.o., JUDr. Jánom Ščurym, so sídlom Bratislava, Za kasárňou 1, otec - S.
zastúpený JUDr. Ľuboslavom Kašubom, advokátom, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 1 o zvýšenie a
zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého D. sa z a m i e t a.

Konanie o zníženie výživného pre maloletého D. sa z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 197/2012-42 zo dňa 08.11.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 04.12.2012, bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, na čas po rozvode bol
maloletý zverený matke s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok. Otec sa zaviazal platiť na výživu maloletého D. sumou 250€ mesačne, o práve otca stretávať sa
s maloletým uviedli rodičia, že sa dohodnú. V tom čase maloletý D. navštevoval 4. triedu ZŠ, aktívne sa

venoval štúdiu anglického jazyka, trpel alergiou na niektoré druhy potravín, navštevoval tanečný krúžok,
pričomjehomesačnépriemernévýdavky,vtedymatkavyčíslilasumou500€.Vtomčaseotecmaloletého
podnikal v oblasti montáži zabezpečovacích zariadení a jeho zdroj príjmu bol približne mesačne 600€ -
700€ netto. Matka maloletého bola zamestnaná na S. a zdrojom jej príjmu bol približne 650€ mesačne
netto. K tomu poberala rodinné prídavky 22€ mesačne. Vzájomný vzťah otca s maloletým Erikom bol
dobrý.

2.Dňa 26.05.2017 podala matka maloletého na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného, ktorým navrhla
výživné zvýšiť zo sumy 250€ mesačne na sumu 445€ mesačne od 12.05.2017. V návrhu uviedla, že
v súčasnosti maloletý navštevuje strednú školu a jeho mesačné odôvodnené výdavky sa nepomerne
zvýšili. V súčasnosti predstavujú priemerné mesačné náklady matky v priemere 700€ a na pokrytie
všetkých výdavkov si mesačne požičiava od svojich rodičov približne 300€. Matka je zamestnaná
ako hlavný I. na S. a zarobí 771,71€ mesačne netto. V návrhu uviedla, že doterajšie výživné pre
maloletého je neprimerane nízke, pričom podľa nej otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, býva v byte

svojich rodičov, bez potreby splácania hypotekárneho úveru, nepodieľa sa na výchove a starostlivosti
o maloletého, netvorí mu úspory a nepodporuje finančne maloletého v jeho mimoškolských aktivitách.
K návrhu pripojila čiastočný výpis z LV č. XXXX o tom, že je vlastníčkou bytu na E., rozpis mesačnýchvýdavkov maloletého v sume 891,19€, svoj mesačný rozpis výdavkov v sume 703,90€, potvrdenie o
príjme od zamestnávateľa.

3.Okresný súd Bratislava III preniesol príslušnosť na tunajší súd vo veci konať 18.09.2017.

4.Uznesením č.k. 13P 211/2017-25 zo dňa 19.09.2017, súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý po vykonanom dokazovaní súdu oznámil, že
návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého je v záujme dieťaťa, ale vzhľadom na situáciu na

strane otca je nepredstaviteľné, ako a či by si zvládal platiť navrhované matkou zvýšené výživné.

5.Dňa 02.01.2018 sa k návrhu vyjadril otec maloletého, ktorý uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie
výživného na sumu 445€ mesačne nesúhlasí a naopak, navrhol, aby sa prípadne jeho vyživovacia
povinnosť znížila na 200€ mesačne. Poukázal na skutočnosť, že matka tvrdí, že nezvláda splácať
hypotekárny úver, pričom jemu vyvstáva otázka, prečo si brala hypotekárny úver na 3-izbový byt a nie

na 1-izbový a že v byte s ňou býva jej priateľ. Oprávnené výdavky maloletého otec nespochybňoval,
avšak doterajšia výška výživného 250€ mesačne je hraničná, vzhľadom na súčasné možnosti otca,
ktorý nemal len minimálny príjem z tohto podnikania, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj výpoveď
matky maloletého v konaní o vysporiadanie BSM na Okresnom súde Bratislava III, otec sa zamestnal
od 01.04.2017 v spoločnosti L. ako N. s priemerným mesačným zárobkom 640€ mesačne netto. V

súčasnosti otec býva so svojimi rodičmi v 1-izbovom byte, svoje samostatné bývanie zatiaľ vyriešené
nemá. Na úhradu výživného si aj on musí často požičiavať. K vyjadreniu pripojil výplatné pásky od
zamestnávateľa za obdobie apríl 2017 až september 2017, pracovnú zmluvu so zamestnávateľom.

6.O návrhoch rodičov na zvýšenie a zníženie výživného súd vykonal dokazovanie, pričom v priebehu

konania otec návrh na zníženie výživného vzal späť, s čím ostatní účastníci konania súhlasili, a preto
súd konanie v súlade s ustanovením §29 ods. 1 prvá veta Civilného mimosporového poriadku, zastavil.
7.Vďalšomsasúdoboznámilsobsahompredloženýchdokladovavyjadrenímmatkyzodňa12.06.2018,
ktorá poukázala na vzťah otca k maloletému, ktorý namietal, že nemá bývať s maloletým v 3-izbovom
alebo len v 1-izbovom byte. Poukázala na to, že otec je vyučený D. a D. a v tejto súvislosti poukázala

na ponuky práce v oblasti D. s nástupným platom 1 200€ - 1 500€ mesačne. Podľa nej je tvrdenie
otca o dosahovanom príjme účelové a nezakladá sa na skutočných zárobkových možnostiach otca.
Navyšebývavspoločnejdomácnostisosvojimirodičmi,apretomávýdavkynabývaniepodstatnenižšie.
Založila do spisu podrobný rozpis mesačných výdavkov dieťaťa, správu zo špeciálno-pedagogického
vyšetrenia maloletého zo dňa 09.07.2013, kedy mu bola zistená dyslexia a dysgrafické a dysortografické

ťažkosti, správu zo psychologického vyšetrenia maloletého z júna 2015 v rámci ktorej psychológ
odporúča, aby bol maloletý vedený ako integrovaný na ZŠ, správu z diagnostického vyšetrenia zo
dňa 10.03.2016 v ktorej psychológ hodnotí osobnosť maloletého, ktorý potrebuje venovať viac času
a pozornosti príprave na školské povinnosti, oznámenie o trvalom preložení matky od 01.10.2017 do
služobného úradu na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, rozhodnutie o prijatí

maloletého na štúdium do 1. ročníka N. v šk. roku 2018/2019.

8.K predloženým dokladom sa vyjadril dňa 18.07.2018 znova otec, ktorý poukázal na skutočnosť, že v
súčasnosti nemá financie na zvýšenie výživného tak, ako to matka navrhuje, namietal výdavok matky
za iba oblečenie maloletého mesačne 120€ - 150€ a poukázal na skutočnosť, že ak matka prispeje na

výdavky maloletého sumou takou istou ako on 250€, spolu s rodinnými prídavkami bude mať maloletý
sumu plne postačujúcu, ak nie aj nadštandardnú, vzhľadom na majetkové pomery obidvoch rodičov.
Podľa daňového priznania za rok 2017 mal otec základ dane 0€, podľa daňového priznania za rok 2018
mal otec základ dane 5 491,16€.

9. Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

10.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.11.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

12.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

13.Podľa§62ods.4Zákonaorodineč.36/05Z.z.priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

14.Podľa§62ods.5Zákonaorodineč.36/05Z.z.výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15.Podľa §62 ods. 6 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti

každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov výživné neurčuje.

16.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17.Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

18.Podľa § 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19.Po vykonanom dokazovaní súd návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého zo sumy 250€
na sumu 445€ zamietol, keď mal za preukázané, že na strane otca od posledného súdneho rozhodnutia
nenastala taká zmena pomerov, ktorá by mu umožňovala od 12.05.2017 navrhované zvýšené výživné k

rukám matky platiť. je pravda, že na strane maloletého od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom
uplynula dlhšia doba, maloletá ukončil ZŠ a začal študovať na strednej škole, ale zároveň mal súd za
preukázané, že suma 250€ mesačne, ku ktorej sa otec zaviazal na čas po rozvode manželstva aj v
súčasnosti z jeho strany je schopná pokryť pravidelné odôvodnené mesačné výdavky maloletého s tým,
že ak aj matka prispeje sumou 250€ mesačne na pravidelné mesačné výdavky maloletého, maloletý

bude mať sumu od rodičov 500€ mesačne, ktorá suma spolu s rodinnými prídavkami má možnosť pokryť
štandardné výdavky dieťaťa. Už aj s prihliadnutím na to, že otec sa s maloletým aj stretáva, v čase
stretnutia mu hradí výdavky inak, a napríklad do školy mu kúpil notebook za 710€. Na pojednávaní dňa
09.10.2018 mal súd za preukázané, že matka má zdroj príjmu 1 412,73€ mesačne netto a otec zarobí
približne 660€ mesačne + 200€ mesačne má zo živnosti. Vo svojom rozhodnutí súd prihliadol na výdavky

maloletého v sume 11€ mesačne za lieky, 28€ mesačne školné, 11€ mesačne poistenie, 14€ mesačne
elektrina, 20€ mesačne okuliare, 20€ mesačne mobil, 4€ mesačne hodinky, 200€ mesačne strava, 20€
mesačne hygiena, 40€ mesačne oblečenie, 50€ mesačne bývanie. Je v možnostiach a schopnostiach
matky na nadštandardné výdavky maloletého, tieto hradiť zo svojho príjmu, ktorý má podstatne vyšší
ako otec, už aj z toho pohľadu, že má vysokoškolské vzdelanie. Z uvedených dôvodov, súd o návrhoch

rodičov rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozsudku uvedené.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Protirozsudkujeprípustnéodvolanietrojmovlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúde,protiktorého

rozsudku smeruje.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.