Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/466/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417206068
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417206068.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: D. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - S.. Q. N., rod. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX G., zastúpenej AK ŠČURY, s.r.o., so sídlom Za kasárňou

1, 831 03 Bratislava, IČO: 47 258 055, a otca - S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G.,
zastúpeného JUDr. Ľuboslavom Kašubom, advokátom so sídlom Na vŕšku 1, 811 03 Bratislava, v konaní
o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 12.09.2019, č.k. 13P/211/2017-269, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného
na maloletého D. N., nar. XX.XX.XXXX z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom zo dňa 12.09.2019, č.k. 13P/211/2017-269, zamietol
návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa D. N., nar. XX.XX.XXXX. Konanie o návrhu otca
na zníženie výživného na maloletého zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods. 1, § 78
ods. 1,3, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine) a skutkovo tým, že procesom
dokazovania dospel k záveru o zamietnutí návrhu matky v celom rozsahu (zvýšenie výživného na
maloletého zo sumy 250 eur na sumu 445 eur od 12.05.2017), keď u otca od posledného súdneho
rozhodnutia nezistil potrebnú zmenu pomerov. Naopak, na strane maloletého ustálil zmenu pomerov,

keď maloletý v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom navštevoval prvý stupeň základnej
školy a aktuálne študuje na strednej škole. Súčasne mal súd prvej inštancie za preukázané, že suma 250
eur mesačne, ku ktorej sa otec zaviazal na čas po rozvode manželstva, je aj v súčasnosti schopná pokryť
pravidelné odôvodnené mesačné výdavky maloletého. Dôvodil, že pokiaľ aj matka prispeje sumou 250
eur mesačne, mesačné výdavky maloletého budú pokryté. Zohľadnil okolnosť, že otec sa s maloletým
stretáva, v čase stretnutí mu hradí výdavky a kúpil mu notebook za 710 eur. Vo vzťahu k

matke za preukázaný považoval jej priemerný čistý mesačný príjem 1.412,73 eur, na strane otca 660 eur
mesačne a 200 eur mesačne zo živnosti. Skonštatoval, že mesačné výdavky maloletého pozostávajú
z 11 eur za lieky, 28 eur školné, 11 eur poistenie, 14 eur elektrina, 20 eur okuliare, 20 eur mobil, 4 eur
hodinky, 200 eur strava, 20 eur hygiena, 40 eur oblečenie, 50 eur bývanie. Uviedol, že je v možnostiach
a schopnostiach matky nadštandardné výdavky maloletého hradiť zo svojho príjmu, ktorý zodpovedá jej
vysokoškolskému vzdelaniu a je podstatne vyšší ako príjem otca. Konanie o návrhu otca na zníženie

výživného zastavil v súlade s § 29 ods. 1 prvá veta CMP, z dôvodu späťvzatia návrhu. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie
matka, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky skutočnosti rozhodujúce pre
posúdenievýškyvýživného,ktorévrámcikonaniavyšlinajavoanáslednevecnesprávneprávneposúdil.
Uviedla, že okrem výlučnej osobnej starostlivosti o maloletého, mu financuje náklady na výchovu a
výživu v prevažnej miere z vlastných príjmov. Poukázala na zmenu pomerov na strane maloletého
nárastom výdavkov na jeho odôvodnené potreby, aj s poukazom na jeho zdravotné komplikácie, ktoré

treba riešiť špeciálnou výchovou a taktiež liekmi. Skutočnosť, že má na rozdiel od otca vysokoškolské
vzdelanie, nemôže byť vyhodnotené v jej neprospech. Namietala nedostatočne vykonané dokazovanie,
preukazujúce možnosti a schopnosti otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť, je zamestnaný, žije
spolu s rodičmi s minimálnymi nákladmi na bývanie a je zamestnaný. Súd tiež nezohľadnil okolnosť, že
otec sa s maloletým vôbec nestretáva tak, ako by mohol. Uviedla, že v celom konaní poukazovala na
to, že otec nedosahuje ani len polovičný mesačný príjem, aký by mohol dosahovať na trhu práce s jeho

pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a doterajšou praxou, ako aj na to, že otcom predložené výplatné
pásky nie sú v súlade s ustanoveniami zákonníka práce - napr. údaje o čerpaných dňoch dovolenky,
nie sú v súlade so skutočnosťou. Takisto nie je možné, aby fixná časť mzdy bola raz vo väčšej výške
a inokedy v menšej mesačnej výške, pričom mala záležať od toho, či sa zamestnávateľovi otca darilo
alebo nie. To, že otec v súčasnosti prispeje a to úplne minimálnou sumou nad rámec dohodnutého

výživného, sa nedá akceptovať ako argument súdu, nakoľko sa pomery na strane maloletého výrazne
zmenili, najmä nástupom na strednú školu. Zdôraznila, že návrh na zvýšenie výživného nepodala z
dôvodu splácania hypotéky alebo svojich osobných výdavkov, ale z dôvodu preukázanej a dôvodnej
podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého. Namietala postup súdu prvej inštancie, ktorý sa vôbec
nevysporiadal a nezdôvodnil ako dospel k svojmu záveru, keď nemôže iba konštatovať, že výživné pre

maloletého, je schopná v prevažnej miere zabezpečiť sama, pretože má vysokoškolské vzdelanie.

4. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 CMP, keď nie je viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), a dospel k záveru o dôvodnosti
odvolania matky.

6. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa

procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods.
2 CSP).

7. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Pokiaľ matka súdu prvej inštancie vytkla nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného, danú námietku je nutné podriadiť pod
ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti každému rozhodnutiu súdu
vo veci samej alebo, ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti, uvedenú v
citovanom ustanovení sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup
súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné
oprávnenia.

9. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť
alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcastrane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní
(porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012), vrátane práva
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017, uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu treba
takto vykladať aj za účinnosti CSP.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na

spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v §
220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, použitý
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o uplatnenej žalobe. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že

súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti
treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3.
decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,

keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm.
f) Občianskeho súdneho poriadku“.

11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, čoho sa návrhom na zvýšenie

výživného matka domáhala, ako sa k návrhu vyjadril otec a čo navrhoval, aké dôkazy v konaní vykonal,
čiastočne uviedol aké skutočnosti zistil dokazovaním o príjmoch rodičov a ich majetkových pomeroch, a
čiastočne vymenoval matkou prezentované náklady na maloletého, opísal prednesy rodičov, následne
citoval právne predpisy vzťahujúce sa na posudzovaný prípad a rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na zvýšenie výživného v celom rozsahu, zo sumy 250 eur na sumu 445 eur od 12.05.2017, ktoré

rozhodnutie odôvodnil len konštatovaním nezistenia podstatnej zmeny pomerov na strane otca.

12. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákon o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri
rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov

od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky
výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.15. V danej prejednávanej veci z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva úvaha súdu, ktorou sa pri
rozhodnutíriadil,akovyhodnotilvšetkyzisťovanéskutočnosti,podstatnéprerozhodnutieonávrhumatky

nazvýšenievýživného, zhľadiskajehosúčasnýchodôvodnenýchpotrieb,akoajzhľadiskaschopnostía
možnostírodičov,navýživuktorýchjemaloletýplneodkázaný,atietopotomvzáujmezisteniapodstatnej
zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie
výživného, v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava III,
č.k. 37P 197/2012-42, zo dňa 08.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2012,

kedy maloletý navštevoval 4. triedu základnej školy.

16. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že matkou uvádzané odvolacie dôvody sú
práve v nadväznosti na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, vzťahujúce sa k
výroku o zamietnutí jej návrhu na zvýšenie výživného, naplnené. Zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú
náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho

všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu
životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale
aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.
Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové

možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. V posudzovanom prípade z odôvodnenia vzťahujúceho sa k výroku o zamietnutí návrhu
na zvýšenie výživného na maloletého však nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené
zákonné kritériá na strane maloletého prihliadal, akým spôsobom ich vyhodnotil, či a s akým výsledkom
sa zaoberal relevantnými otázkami nastolenými vo vzťahu k § 78 ods. 1 Zákona o rodine pri preukázaní

zmeny pomerov, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o absolútne nedostatočnom objasnení
skutkového a právneho základu rozhodnutia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,
že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia predovšetkým nie je zrejmé ustálenie výšky celkových
mesačných výdavkov na maloletého, predovšetkým na neho pripadajúcich nákladov na bývanie a
ostatných nákladov na základné odôvodnené potreby a to aj v nadväznosti na možnú zmenu pomerov

v priebehu konania od 01.09.2018. Súd prvej inštancie neuviedol, ktoré náklady na maloletého matkou
uvádzané, považoval za dôvodné a aj preukázané. Neozrejmil, ako sa vysporiadal s matkou uvádzanými
zvýšenými nákladmi, v súvislosti so zdravotným stavom maloletého, či štúdiom. Z rozhodnutia súdu
prvej inštancie nevyplýva ako sa vysporiadal s vyhodnotením príjmu otca, keď ani neuvádza či ide o
jeho čistý, alebo hrubý priemerný mesačný príjem. Z obsahu spisu vyplýva, že otec v čase posledného

rozhodnutia o výživnom v roku 2012, podnikal v oblasti montáže zabezpečovacích zariadení s príjmom
cca 700 eur, od 01.04.2017 je zamestnaný v spol. Z+H Company s.r.o. ako servisný technik, ktorá
podľa vlastného vyjadrenia nemá dostatok zákaziek, čomu zodpovedá nízky príjem otca. Z rozhodnutia
súdu prvej inštancie nevyplýva, ako sa vysporiadal s tvrdením otca, že sa zamestnal kvôli možnosti
získania hypotéky, avšak býva v byte rodičov, hypotéku nečerpá a v konečnom dôsledku dosahuje

nižší príjem ako v minulosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje záver, ako vyhodnotil príjmy
zo živnosti otca a ako pristúpil k vyhodnoteniu nákladov otca, resp. či náklady ním uvádzané, ako sú
náklady na prevádzku motorového vozidla, telefónu a platenie účtovníckych služieb nie sú účtované
v nákladoch živnostníka. Z rozhodnutia nevyplýva, ako sa pri skúmaní možností a schopností otca
vysporiadal s otázkou, prečo si otec neobnovil platnosť licencie na prevádzkovanie technickej služby

vydanej dňa 08.01.2008, vydanej KR PZ v Bratislave, odboru bezpečnostných služieb. Základom pre
hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
je okrem zistenia ich skutočných príjmov, aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný
príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných
povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či

je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na
dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé,
či možnosti a schopnosti otca pre stanovenie výšky výživného, posudzoval v kontexte s tzv. zásadou
potencionality zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič
reálne mohol dosiahnuť, keby využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto,

že svoje schopnosti dostatočne nevyužíva. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky v celosti, pritom
nie je viazaný návrhom (§ 40CMP), neodôvodnil možnosti čiastočného zvýšenia výživného a to ani
s ohľadom na zmenu pomerov ktorá nastala v priebehu konania od septembra 2018, kedy maloletý
začal študovať na SŠ Polygrafickej. Z rozhodnutia nevyplýva, ako sa vysporiadal s odstránením rozporuv tvrdeniach rodičov, keď na jednej strane uvádza, že otec sa s maloletým stretáva a prispieva mu
aj nad rámec výživného, ktorú okolnosť vo všeobecnosti zohľadňoval pri zamietnutí návrhu, uvedené
okolnosti však nekonkretizoval, pričom z obsahu spisu vyplýva, že otec sa s maloletým stretáva

veľmi sporadicky (4x ročne) a počas letných prázdnin. V tomto kontexte nevyhodnotil mieru osobnej
starostlivosti matky o maloletého (zrejme výlučnú), keď z rozhodnutia nevyplýva, ako na uvedenú
okolnosť prihliadal a nesprávne sa stotožnil iba s argumentáciu otca, že pokiaľ aj matka prispeje
rovnakou sumou ako on, budú potreby maloletého dostatočne zabezpečené. Keďže neustálil výšku
reálnych a odôvodnených výdavkov na maloletého a neuviedol, akým spôsobom prispieva otec nad

rámec výživného, z rozhodnutia nevyplýva podiel každého z rodičov na finančnom zabezpečení potrieb
maloletého.

17. Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie nie je možné pre nedostatok odôvodnenia preskúmať ani ustáliť, či je napadnuté rozhodnutie
vecne a právne správne. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej
inštancie sa v novom rozhodnutí o návrhu na zvýšenie výživného pre maloletého bude dôsledne
zaoberať všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre určenie výšky výživného, tieto presne špecifikuje a
ustáli tak, aby nové rozhodnutie zodpovedalo § 220 ods. 2 CSP. Je len samozrejmé, že podľa priebehu
dokazovania súd prvej inštancie doplní dokazovanie aj ohľadne ďalších skutočností majúcich vplyv na

samotné rozhodnutie.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).