Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118209919
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3118209919.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., ul. E. hrdinov XXX/

XX, proti žalovanému: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., zastúpený JUDr. Martinom Bartkom,
advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667 a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou so sídlom
v Trenčíne, ul. Piaristická 6667, o ochranu osobnosti, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie, nariadené v tomto konaní uznesením Okresného súdu
Trenčín, sp. zn. 17C/50/2018 zo dňa 27.11.2018.

III. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Dňa 07.11.2018 bolo Okresnému súdu Trenčín doručené podanie žalobkyne, označené ako „VEC:
Žiadosť a zákaz priblížovania sa“, ktorým požadovala uloženie zákazu priblíženia sa jej ex manžela,
nakoľko ju a ich maloletého syna K. B. denne sleduje a napáda, naposledy dňa 02.11.2018. Z podania
sa súdu nepodarilo jednoznačne určiť, či ide o žalobu vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Preto súd uznesením zo dňa 14.11.2018 vyzval žalobkyňu na jeho doplnenie.
Dňa 21.11.2018 bola súdu doručená doplnená žaloba spolu s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia. Žalobou sa žalobkyňa domáha vydania rozsudku, ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť
sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako desať metrov. Túto žalobu odôvodnila tým, že žalovaný
sústavneobmedzujejejprávonaživotazdravie,neustálesvojímsprávanímnarúšajejsúkromie.Násilím
sa snaží dostať do bytu žalobkyne, kde ju fyzicky a psychicky napáda, vulgárne ju slovne uráža. Fyzické
útoky nadobudli také rozmery, že žalobkyňa bola nútená na svoju ochranu privolať policajnú hliadku. V
danej veci podala na OO PZ Trenčín niekoľko oznámení o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Toto nevhodné a agresívne správanie žalovaného má silne negatívny vplyv na jej psychiku ako aj

výchovu maloletého syna K..

1.2 Na základe návrhu žalobkyne súd nariadil uznesením zo dňa 27.11.2018 neodkladné opatrenie,
ktorým zakázal Y. B., narodenému dňa XX.XX.XXXX, priblížiť sa k B. B., narodenej XX.XX.XXXX na
vzdialenosť menšiu ako desať metrov, bez jej výslovného súhlasu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia
o podanej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2019 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Co/32/2019 z 16.04.2019.

2.1 Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odvolaní proti uzneseniu, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie.
V ňom poprel, žeby sa dopustil akéhokoľvek fyzického alebo psychického nátlaku na žalobkyňu a jej
tvrdenia sú nepravdivé a účelovo vymyslené. Poukázal na to, že z predložených potvrdení žalobkyneo podaní oznámení o spáchaní priestupku nevyplýva, žeby sa žalovaný mal voči žalobkyni dopustiť
neprístojného správania a už vôbec nie, žeby bol žalovaný uznaný vinným z akéhokoľvek konania.
Žalovaný trvalo býva na tej istej adrese v tej istej bytovke a v tom istom vchode (B. - O., E. hrdinov XXX/

XX), pretože býva u rodičov, pričom byt sa nachádza nad bytom žalobkyne. Y. žalovaného rozhodnutie
o neodkladnom opatrení súdu je neprimeraným tvrdým obmedzením, ktorého dôsledok je taký, že sa
nemôže dostať do svojho bydliska a na adresu svojho trvalého pobytu. Podľa žalovaného dôvodom
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajeten,žeonaakootecmaloletéhoK.B.,nar.XX.XX.XXXX
a po rozvode manželstva sa domáha styku s maloletým, ktorý styk žalobkyňa odmieta nielen jemu, ale

aj jeho rodičom. V rámci odvolacieho konania, ktoré sa týkalo nariadeného neodkladného opatrenia
žalovaný takisto uviedol, že neexistuje žiadny objektívny dôkaz o tom, že sa k žalobkyni nevhodne
správa. Uviedol, že pokiaľ aj boli podané podania, ani v jednom prípade nebol uznaný vinným a
žalobkyňa si účelovo vymýšľa skutočnosti a dôvody, aby sa nemohol stýkať so synom a jej konanie
chápe ako šikanózne, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Ako dôkaz predložil osem záznamom o
odložení veci.

2.2 Žalobkyňa v rámci odvolacieho konania, ktoré sa týkalo nariadeného neodkladného opatrenia
uviedla, že zo strany žalovaného sú jej práva a slobody dlhodobo porušované, čoho dôkazom je
skutočnosť, že bola nútená viac krát privolať hliadku, a to kvôli agresivite žalovaného. Dôkaz o takomto
správaní sa žalovaného predložila súdu a sú súčasťou súdneho spisu. Tvrdenie žalovaného, že práve

ona bráni maloletému sa stýkať so žalovaným a jeho rodičmi sa nezakladá na pravde, pretože je to
práve maloletý, ktorý sa odmieta stýkať so žalovaným, pretože tento sa mu nevenuje, berie mu hračky
a oblečenie a stýka sa s inými ženami a pred jeho očami im prejavuje náklonnosť. Pre poruchy spánku
a správania sa maloletého navštevuje psychológa.

3.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe, súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany.
Pojednávania sa zúčastnili obe sporové strany a právny zástupca žalovaného.

3.2 Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe zotrváva. Žalovaný nerešpektuje zákaz,
približuje sa. Má výkyvy nálad. Žalobkyňa má za to, že niečo berie a to nejaké omamné látky. Takisto

pije nonstop alkohol. Približuje sa k jej autu. Našla si v minulosti aj klinec pod autom. Dôkazy o tomto
však nemá, nakoľko nemá peniaze na kameru. Svedkovia sú len anonymní, nakoľko sa vyjadrili, že so
žalovaným a jeho rodinou nechcú mať nič spoločné. Čo sa týka nejakých trestných konaní, nič nebolo
uzavreté. Nemôže označiť svedkov, pretože sa boja vypovedať, chcú byť anonymní a nechcú mať nič s
týmto spoločné. Preto nemôže označiť konkrétne mená. Ako dôkaz je možné oboznámiť listinné dôkazy,

ktoré boli súdu predložené. Iné dôkazy neoznačuje.

3.3 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že vo vzťahu k uvedeným trestným konaniam
je potrebné uviesť, že tie, ktoré boli začaté z iniciatívy žalobkyne sú všetky skončené a to tak, že boli
postúpené na priestupkové konanie a následne bola vec odložená. Žalovaný popiera všetky skutkové

tvrdenia žalobkyne, pretože nie sú pravdivé. Žalovaný dodržiaval riadne zákaz priblíženia. V danej veci
je však skutočnosťou, že byt, v ktorom žalovaný býva, sa nachádza nad bytom žalobkyne. Tvrdenia
žalobkyne uvádzané v tomto konaní nie sú podporené žiadnymi dôkazmi, a preto je žaloba skutkovo
nedôvodná. Podľa žalovaného je nedôvodná aj po právnej stránke, nakoľko neexistuje žiadne konkrétne
ustanovenie Občianskeho zákonníka pre takúto žalobu a teda pre uloženie tak precízne formulovaného

zákazu priblíženia k inej osobe. Nemá žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, pričom vzhľadom k
dĺžke konania, žalobkyňa mala dostatočný časový priestor na predloženie alebo označenie dôkazov.

4. Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to č. l. 8-10
potvrdenia o oznámení, č. l. 29 fotografia zachytávajúca bytový dom, v ktorom bývajú sporové strany, č.

l. 58 uznesenie OP TN zo dňa 02.11.2018, č. l. 61 vyrozumenie oznamovateľa zo dňa 26.10.2018, č.l.
62 uznesenie povereného príslušníka PZ zo 16.10.2018, č. l. 69 zápisnica o trestnom oznámení, č. l. 71
vyrozumenia oznamovateľa, č. l. 72 potvrdenie o oznámení, č. l. 73 uznesenie OO PZ TN, č. l. 76, 77
potvrdenia o podaní oznámenia, č. l. 78 uznesenie OO PZ TN, č. l. 80 potvrdenie o oznámení zo dňa
16.03.2018, č. l. 83 vyrozumenie oznamovateľa, č.l. 84 predvolanie na prejednanie priestupku, č.l. 88,

89 vyrozumenia oznamovateľa, č. l. 90 uznesenie OS TN, č. l. 95 potvrdenie o oznámení z 12.09.2017,
č. l. 96 potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, č. l. 98 potvrdenie o oznámení zo dňa 09.10.2017,
č.l. 100, 101 lekárske správy, č.l. 103 lekárska správa, nález, č.l. 125-131 záznamy o odložení vecí. Nazáklade takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav a
vec následne právne posúdil podľa citovaných ustanovení právnych predpisov.

5.1 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

5.2 Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

5.3 Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

5.4 Podľa § 11 od. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

5.5 Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

6.1 Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha trvalého zákazu priblíženia sa žalovaného k nej na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Jedná sa tak o žalobu o ochranu osobnosti podľa § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

6.2 Vo vzťahu k prípustnosti žaloby žalobkyne a teda k vyriešeniu otázky, či je možné uloženie
požadovaného zákazu súd uvádza, že táto otázka nie je riešená súdmi jednotne. Z judikatúry je
možné poukázať napr. na rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 6C/3/2019 z 03.07.2019, v
ktorom tento súd uzavrel, že : „Z ustanovení Ústavy SR vyplýva, že pre obmedzenie základného práva

spočívajúceho v slobode pohybu musia byť splnené formálne a materiálne podmienky. Formálnou
podmienkou je zákonná úprava, ktorá upravuje možnosť obmedzenia slobody pohybu slobodnej osoby.
V právnom priadku Slovenskej republiky je táto zákonná úprava obsiahnutá v Trestnom zákone a v
Trestnom poriadku, ktoré obsahujú zákonnú úpravu obmedzenia slobody pohybu spočívajúcu v zákaze
priblíženia sa k osobe poškodeného do určitej vzdialenosti (§ 51 Tr. zák.). Z uvedeného tiež vyplýva,

že uloženie zákazu priblíženia nemožno subsumovať pod domáhanie sa upustenia od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu osobnosti, ani za odstránenie takýchto zásahov, nakoľko uloženie
takejto povinnosti neobsahuje povinnosť žalovaného upustiť od konkrétnych zásahov do určitých práv
žalobkyne, ani odstránenie následkov konkrétnych zásahov do práv žalobkyne. Uloženie určitých
obmedzení spočívajúcich v tom, že sa osoba niečoho zdrží, niečo strpí, alebo niečo vykoná, upravuje

síce Civilný sporový poriadok, avšak iba v rámci nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré v tomto
konaní bolo nariadené, ako je to uvedené v odseku 2 rozsudku. Z uznesenia, ktorým bolo neodkladné
opatrenie tunajším súdom nariadené v prípade uloženia zákazu priblíženia, ide o obmedzenie, ktorým
sa dočasne upravujú pomery, keď v tejto časti uznesenia bolo uvedené, že toto neodkladné opatrenie
sa nariaďuje do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“ Rovnaký záver prijal aj Okresný súd

Skalica v rozsudku sp.zn. 7C/202/2016 zo dňa 05.09.2017.

6.3NaprotitomuOkresnýsúdTrenčínvrozsudkusp.zn.27C/137/2016z15.02.2019judikoval,že:„Ikeď
ustanovenia predpisov občianskeho práva, nemajú takéto konkrétne ustanovenia, uloženie obmedzení
a povinností je možné skrz aplikáciu ustanovení žaloby upravujúce ochranu osobnosti. Nie je tak apriori

vylúčené, aby súd v občianskoprávnom konaní uložil žalovanému obmedzenia či povinnosti, akých sa
domáha žalobkyňa vo veci samej. Ustanovenie § 13 ods. 1 OZ priamo počíta s možnosťou žiadať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti. Jedná sa o typ
negatórnej žaloby. Ako nevyhnutný predpoklad aplikácie negatórnej žaloby je existencia skutočnostíodôvodňujúcich v tomto prípade uloženie povinnosti žalovaného zdržať sa približovania k žalobkyni.
Inak povedané, je potrebné preukázať, že v čase vyhlásenia rozsudku dochádza konaním žalovaného
k neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobkyne. Aj v prípade, že nedochádza

v čase vyhlásenia rozsudku konaním žalovaného k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu
osobnosti žalobkyne je možné žalobe vyhovieť, avšak jedine za predpokladu, že je preukázané, že
reálne hrozí takýto neoprávnený zásah, či jeho opakovanie. Za predpokladu, že nie je preukázané,
že reálne hrozí neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, nie je dané právo na uloženie
povinnosti zdržať sa zásahov a už prípadný vykonaný zásah možno odčiniť inými typmi žalôb na

ochranu osobnosti uvedených v § 13 OZ než zdržovacou žalobou. Uvedené analogicky vyplýva napr.
z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Cdon 1626/96, v ktorom sa uvádza, že
zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 OZ prichádza do úvahy tam, kde
neoprávnené rušení vlastníka zo strany rušiteľa trvá, alebo tam, kde síce prestalo, avšak existuje
konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. V prípade, že v čase vyhlásenia rozsudku
nedochádza k neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti a nie je ani preukázané reálne

nebezpečenstvo takýchto zásahov, je potrebné žalobu zamietnuť.“

6.4 Súd sa pri rozhodovaní o žalobe žalobkyne prikláňa k právnemu názoru, ktorý bol uvedený
v rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 27C/137/2016 z 15.02.2019 a v celosti odkazuje na
predchádzajúci odsek tohto odôvodnenia. Na doplnenie uvádza, že ak by súd akceptoval uvádzané

odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 6C/3/2019, tak by v podstate uzavrel, že právo
na podanie civilnej žaloby o ochranu nejakej časti osobnosti musí z Občianskeho zákonníka explicitne
vyplývať. Konajúci súd takýto názor nemá. Preto sa následne zaoberal aj dôvodnosťou žaloby, teda či zo
strany žalovaného reálne hrozí neoprávnený zásah do osobnej integrity žalobkyne, či jeho opakovanie.

6.5 Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
ohľadne svojho tvrdenia, že žalovaný zasahuje do jej osobnej integrity tým, že ju sleduje a napáda.
Zo žiadneho z navrhnutých a predložených vykonaných dôkazov (listinných) nevyplýva dostatočne
presvedčivo, že by k takýmto zásahom aj v minulosti dochádzalo. Súd oboznámil výsledky všetkých
oznámení žalobkyne na žalovaného, ktoré prejednávali príslušné štátne orgány, pričom zistil, že

žalovaný nebol nikdy uznaný vinným zo spáchania trestného činu ani priestupku proti žalobkyni. Trestné
oznámenia žalobkyne proti žalovanému boli odovzdané na prejednanie priestupku (č.l. 62, 73, 78, ) a
tieto konania boli následne odložené (č.l. 124 až 131). Teda príslušné štátne orgány riadne prešetrovali
existenciu násilného, resp. protiprávneho konania žalovaného voči žalobkyni, pričom takúto skutočnosť
nezistili v žiadnom z početných oznámení.

6.6 Súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa vyžaduje osvedčenie tvrdených skutočností, nie ich preukázanie. Ide teda o
benevolentnejšiu požiadavku na preukázaní určitého tvrdenia. V prípade rozhodovania v merite
veci, teda rozsudkom, je však potrebné tvrdenie preukazovať presvedčivo. Žalobkyňa v priebehu

konania, teda od 07.11.2018 do 23.01.2020 neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali
zásahy žalovaného do jej osobnej integrity, teda osobnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že dôkazné bremeno možno charakterizovať, ako procesnú zodpovednosť strán sporu za výsledok
konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (na základe navrhnutých dôkazov)
je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie súdu. Úlohou súdu je prostredníctvom vykonaných dôkazov

preskúmať, či skutočnosti tvrdené v žalobe, zodpovedajú skutočnostiam vyplývajúcim z dôkazov.
Nutnosť preukázania tvrdení sporovej strany vyplýva zo skutočnosti, že súdy rozhodujúce spory, sú a
musia byť pri rozhodovaní nestranné. Ak by súd rozhodoval iba na základe riadne nepreukázaného
tvrdenia sporovej strany (ktoré je v rozpore s opačným tvrdením protistrany), automaticky by tým porušil
uvedenú základnú zásadu, a to zásadu jeho nestrannosti.

7.1 Podľa § 335 ods.1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania
vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

7.2 Súd výrokom II tohto rozsudku podľa § 335 ods.1 Civilného sporového poriadku zrušil neodkladné
opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej uznesením zo dňa 27.11.2018. Rozhodol tak preto,
že žalobu vo veci samej zamietol.8.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

8.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný
bol v konaní plne úspešný. Žalovanému tak patrí proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v

plnom rozsahu. O výške trov žalovaných rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.