Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Zdenka Kohútová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/138/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115202526
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115202526.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnému:
Y. C., X.. XX.X.XXXX, P. XX, XXX XX F., o vymoženie 1.161,82 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava,
pod EX 108/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.11.2018
č. k. 48Er/785/2015-40 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. EX 108/15 zamietol.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
požiadal dňa 6.3.2015 súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie

1.161,82 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Bratislava, č. k. SR 00350/14
zo dňa 22.4.2014. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1, § 243d ods. 1,
2, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 39, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, § 40 ods. 1, § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, judikatúry súdov SR, článku 8, 6, 3, 2 smernice
Rady č. 93/13/EHS, rozsiahlej európskej judikatúry a uviedol, že pohľadávka oprávneného vznikla zo
zmluvy označenej ako „Zmluva o kreditnej karte č. 448085188, ktorú uzavrel právny predchodca
oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) s povinným dňa 25.10.2007. Povinnému boli poskytnuté
finančné prostriedky vo forme povoleného prečerpania na účte. Oprávnený predložil aj Dohodu o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 10.6.2013, na základe ktorej povinný uznal
záväzok a zaviazal sa splatiť oprávnenému v mesačných splátkach. S uvedenou dohodou bola
predložená aj rozhodcovská zmluva zo dňa 10.6.2013. Súd prvej inštancie uviedol, že právny vzťah
medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom. Posudzoval rozhodcovskú zmluvu, od
ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Rozhodcovskú zmluvu aj Dohodu o uznaní záväzku
považoval za formulárovú zmluvu. Povinný si ju osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej

znenie, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. Rozhodcovská
zmluva - článok 3 rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a núti spotrebiteľapodrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom, čím spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, preto je absolútne neplatná podľa § 53 Občianskeho zákonníka a nemôže

založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom, preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
a zdôraznil, že pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnych
predpisov ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Citoval ustanovenie § 3 ods.
1, 2, 5, 6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (zákon č. 335/2014 Z. z.). Rozhodcovská
zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente a je obsahovo aj formálne oddelená od Dohody o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a

dobrovoľne, pričom ju mohol odmietnuť, čím by neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenie, keďže sa
v rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoE
265/2015 zo dňa 28.1.2016 a uviedol, že povinný mohol od rozhodcovskej zmluvy taktiež odstúpiť a k
podpisu rozhodcovskej zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený. Namietal, že súd vôbec nezdôvodnil
prečo rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré len potvrdzuje,
že rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Postup súdu prvej
inštancie považoval za neprípustný a neakceptovateľný a jeho odôvodnenie za arbitrárne. Poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že

pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučnýmsúdomjemožné,lenpokiaľideodôvoduvedenýv§45ods.1písm.c)zákonač.244/2002Z.
z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská

zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka,
spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť
vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť
exekučné konanie. S poukazom na uvedené rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zastával
názor, že rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného

na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len

„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

5. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.

7. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehotaneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8. Súd je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým
exekučným titulom podľa ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je
oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva
aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

9. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (dňa 25.10.2007) platil v Slovenskej republike zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľských
úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon
sa vzťahoval na zmluvy s dlžnou sumou od 200 eur do 20 000 eur.

10. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

11. Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej zmluvy uzavretej v rovnaký deň ako bola uzavretá aj predložená Dohoda o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach t.j. dňa 10.6.2013. Podľa článku 2. bod 2.1, článku 3 bod
3.1 písm. a/, písm. b/ rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovká doložka sa všetky spory, ktoré vzniknú z
Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach vrátane sporov a o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie budú riešené v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní pred
Stálym rozhodcovským súdom.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predstavuje predmetná
rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r)

Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa
núti, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní
pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade,
ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by
podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok
odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručnepodpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka

je od počiatku neplatnou.

18. Odvolací súd udáva, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd
vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného
titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným
titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej
inštancie postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Takýto
záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa

30.11.2011, ktoré bolo vydané v obdobnej veci.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p..

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.