Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212214843
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7212214843.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň
JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice,
so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice IČO: 00 691 135, proti povinnému: Š. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XX, O., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad so sídlom v
Košiciach, Mlynárska 16, pod sp. zn. EX 1050/2012, o vymoženie 10,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 29.11.2018, č.k. 48Er/1606/2012-12

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu (I.
výrok) a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 42,88 EUR do 15
dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie dňa
11.05.2012 u súdneho exekútora domáhal vykonania exekúcie za účelom vymoženia svojej pohľadávky

voči povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste
č. *110084 vydaný Mestskou políciou Košice dňa 26.10.2011. Dňa 23.05.2012 súd prvej inštancie
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor dňa 17.09.2018 doručil súdu podnet
na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s odôvodnením, že u
povinného boli vykonané lustrácie majetku, ktoré preukazujú, že je nemajetný. Po citovaní § 57 ods. 1
písm. h), § 58 ods. 1 a § 243h ods. 1 Exekučného poriadku súd konštatoval, že po preskúmaní návrhu

súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a priloženého exekučného spisu zistil, že povinný nevlastní
majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Z katastra nehnuteľností vyplýva, že povinný nevlastní žiaden
nehnuteľný majetok, ďalšou lustráciou bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla,
súčinnosťou s bankami nebol zistený jediný účet povinného s disponibilným zostatkom, pričom povinný
zároveň nemá príjmy podliehajúce exekúcii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie
preukázané, že majetkové pomery povinného boli prešetrené dostatočne, a že dôvody na zastavenie

exekúcie podľa ust. §57 ods.1 písm. h) sú splnené, z ktorého dôvodu exekúciu pre nemajetnosť
povinného zastavil.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal
náhradu trov exekúcie spolu vo výške 42,88 EUR podľa ust. § 14, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky

č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu v zmysle § 203 ods.2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd
zastavil exekučné konanie s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie mal vziať do úvahy aj
tú skutočnosť, že povinný v čase výkonu exekúcie pracoval, o čom svedčí aj skutočnosť, že exekútor

poukázal dňa 21.08.2012 pod č. EX 1050/2012 na účet oprávneného istinu. Z uvedeného vyplýva,
že povinný v tom čase nebol nemajetný a exekútor mal možnosť vymôcť primeranú náhradu trov
exekúcie priamo od povinného. Súd môže oprávnenému v zmysle § 203 Exekučného poriadku uložiť
povinnosť nahradiť trovy exekúcie v prípadoch v ustanovení citovaných, avšak v danom prípade nedošlo
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného podľa ods. 1 cit. ustanovenia.

6. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom

do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviťbezzreteľanato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).

Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie
exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri
zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky
zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.

14. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie

nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti
od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto

skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v
priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trovexekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a
rozhodne o trovách exekúcie.

15. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúciezdôvodupodľaust.§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,nakoľkonemajetnosťpovinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z

uznesenia Okresného súdu Košice II č.k. 48Er/1606/2012-12 zo dňa 29.11.2018 je zrejmé, že súdny
exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne
postihnuteľným majetkom. Z katastra nehnuteľností zistil, že povinný nevlastní žiaden nehnuteľný
majetok, ďalšou lustráciou zistil, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, súčinnosťou s
bankami nebol zistený jediný účet povinného s disponibilným zostatkom, pričom povinný zároveň nemá
príjmy podliehajúce exekúcii.

16. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie
exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom prešetrení
osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že jeho majetok
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora

bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.

17. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom
odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2012,
teda zistené majetkové pomery povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v

danom prípade sa nejedená len o prechodný stav.

18. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že nemajetnosť povinného reálne znemožňuje
uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. v uvedenom prípade napriek vymoženiu istiny znemožňuje
vymoženie trov exekúcie. Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov

exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po
zistenej nemajetnosti povinného, v prípade, keď vymáhanie istiny od povinného bolo úspešné, ale
vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti
pohľadávky v budúcnosti, by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade
nemajetnosti povinného hradí oprávnený.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

21.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).