Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/356/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305206133
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5305206133.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: Juraj K., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. č. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Milanom Rojčekom, so sídlom U., D. č.
X, proti odporcom: 1/ I. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom F., W. č. XXXX, 2/ J. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom
F., W. č. XXXX (právni nástupcovia po pôvodnom odporcovi I. Z., nar. XX.X.XXXX, zomr. 10.4.2010,
naposledy bytom J. R. J., J. č. XXX), obaja zastúpení zákonnou zástupkyňou Q. Z., nar. XX.X.XXXX,
bytom F., W. č. XXXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Kooperativa poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova č. 4, o náhradu škody z ublíženia na

zdraví, v konaní o odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.
k. 6C/171/2005-205 zo dňa 17. júla 2008, takto

r o z h o d o l :

Krajskýsúdrozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmbolaprávnemupredchodcoviodporcovuložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 230.375,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, mení tak,
že návrh navrhovateľa zamieta.

Odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov sa náhrada trov prvostupňového,

druhostupňového a dovolacieho konania nepriznáva.

Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil pôvodnému odporcovi I. Z. podľa § 444 Občianskeho
zákonníka povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 230.375,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku 608.125,- Sk návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň týmto rozsudkom uložil pôvodnému
odporcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vrátane trov
právnehozastúpeniavsume82.099,-SknaúčetprávnehozástupcunavrhovateľaJUDr.MilanaRojčeka

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd tiež uložil pôvodnému odporcovi povinnosť
zaplatiť na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku sumu 13.824,- Sk a titulom trov
preddavkovaných štátom 400,- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný odporca, ktorý navrhol
toto rozhodnutie vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že navrhovateľovi bude uložená povinnosť
zaplatiť na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku sumu 13.824,- Sk a titulom trov

preddavkovaných štátom sumu 400,- Sk, ako aj trovy právneho zastúpenia vzniknuté pôvodnému
odporcovi v sume 85.401,- Sk. Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ žaloval sumu
838.500,- Sk. Okresný súd vyhovel návrhu v časti 230.375,- Sk a zamietol návrh v časti 608.125,- Sk.
Navrhovateľ mal v konaní úspech 27,5% a odporca 72,50%. Okresný súd podľa názoru pôvodnéhoodporcu nesprávne vyhodnotil úspech v súdnom konaní a nesprávne vec právne posúdil. Vzhľadom
na percentuálne vyjadrenie úspechu v konaní mal okresný súd priznať trovy konania a trovy právneho
zastúpenia pôvodnému odporcovi. Jednotlivé položky, z ktorých pozostávala celková suma náhrady trov

konania, boli v podanom odvolaní špecifikované.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj vedľajší účastník. Navrhol, aby
krajský súd v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že návrh navrhovateľa bude
zamietnutý v celom rozsahu ako nedôvodný a žiadnemu účastníkovi nebude priznaná náhrada trov

konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru vychádza napadnuté rozhodnutie z nesprávneho
právneho posúdenia veci, okresný súd si nesprávne vyložil a následne aj nesprávne aplikoval vyhlášku
č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vyjadril názor, že okresný
súd nesprávne určil mieru spoluviny navrhovateľa na vzniku dopravnej nehody zo dňa 27.9.2003 na
jednu tretinu. Vysoký stupeň alkoholického opojenia navrhovateľa bol jednou z hlavých príčin vzniku
dopravnej nehody porovnateľnou z jej ďalšou príčinou - prekročenou rýchlosťou zo strany pôvodného

odporcu. Ďalej uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil námietku premlčania vznesenú zo strany
právneho zástupcu pôvodného odporcu voči nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť,
nakoľko pôvodný žalobný návrh bol zo strany navrhovateľa podaný na súde dňa 29.9.2005, ale ním
sa navrhovateľ domáhal len náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Návrh rozšíril navrhovateľ
až na pojednávaní dňa 30.11.2005 podaním zo dňa 29.11.2005. Na základe uvedeného považoval

návrh v časti o zvýšenie odškodnenia bolesti za oneskorený, po márnom uplynutí premlčacej doby.
Náhrada bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sú dva samostatné nároky, ktoré treba vyhodnotiť
osobitne, pričom pri zvyšovaní ich základného bodového ohodnotenia treba vychádzať z postulátu,
že už samo základné bodové ohodnotenie týchto nárokov v sebe zahŕňa odškodnenie nepriaznivých
následkov a poškodení, ktoré navrhovateľ utrpel. Tiež sa domnieval, že zvýšiť treba základné bodové

ohodnotenie, nie bodové ohodnotenie navýšené znalcom v znaleckom posudku podľa § 6 ods. 2
vyhlášky. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na 10-násobok je
možné iba v prípade úplnej straty možnosti spoločenského uplatnenia, pričom v danej veci nedošlo
u navrhovateľa k najťažšiemu poškodeniu zdravia. Navrhovateľ nepreukázal, že by pred nehodou
aktívne vyvíjal nejaké spoločenské, športové alebo kultúrne aktivity. Nikde riadne nepracoval, bol

sociálne odkázaný, bez akýchkoľvek návykov; deň, kedy došlo k škodovej udalosti strávil navrhovateľ
popíjaním v pohostinstve. Následky poškodenia zdravia, ktoré majú byť základom pre priznanie náhrady
spoločenského uplatnenia musia byť reálne, nie očakávané, hypotetické alebo výsostne subjektívne.
Pre korektné určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné v prvom
rade zistiť, aké mal navrhovateľ predpoklady pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a až následne je

možné určiť prípadné zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V tomto smere
je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedostatočné, postráda pomenovanie dôvodov hodných
osobitného zreteľa zakladajúcich potrebu postupu súdu podľa § 7 ods. 3 vyhlášky. Vedľajší účastník
vyjadril na záver nesúhlas s rozhodnutím o náhrade trov konania. Podľa jeho názoru bola v danej veci
dôvodná aplikácia ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len

čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo. Navrhovateľ bol úspešný len v rozsahu 27,47% z pôvodnej žalovanej istiny, napriek tomu mu
okresný súd priznal náhradu trov súdneho konania vo výške 65%. Okresný súd tento postup odôvodnil
tým, že rozhodnutie vo veci záviselo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.); dané ustanovenie je pre
výpočet náhrady trov konania aplikovateľné iba v prípade postupu súdu podľa § 136 O.s.p. (Ak možno

výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa
svojej úvahy).

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu pôvodného odporcu v časti náhrady trov konania navrhol
napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov

odvolacieho konania. Podľa jeho názoru pôvodný odporca spôsobil dopravnú nehodu tým, že
neprimerane prekročil rýchlosť takmer o 37 km/h a tým spôsobil navrhovateľovi škodu z ublíženia na
zdraví. Jeho zavinenie bolo preukázané v trestnom konaní, kde už i sám znalec Ing. C. T. uviedol, že
rýchlosť pôvodného odporcu (86,40 km/h) bola vyššia ako povolená rýchlosť v danom úseku, z ktorého
dôvoduužnedokázalzrážkezabrániť.Nakoľkopôvodnýodporcaspôsobilnavrhovateľovipreukázateľnú

škodu na zdraví, je povinný mu túto nahradiť a zaplatiť trovy konania. Vyjadril názor, že okresný súd
pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepochybil. Hoci mal navrhovateľ len úspech čiastočný a výška
náhrady škody závisela od znaleckého posudku a od úvahy súdu, trovy konania vyčíslil iba zo súdnym
rozhodnutím priznanej sumy. Bolo by v rozpore s ústavnými právami účastníka, aby ten, ktorému vzniklapreukázateľná škoda a ktorý si bol nútený uplatňovať nárok v súdnom konaní, bol povinný ešte znášať
trovy konania toho, voči ktorému si nárok uplatňuje.
Pokiaľ ide o odvolanie vedľajšieho účastníka, navrhovateľ navrhol rozsudok okresného súdu podľa §

219 ods.1 O.s.p. potvrdiť. Okresný súd postupoval správne pri určení miery spoluviny navrhovateľa
na vzniknutej škode; hlavnou príčinou vzniku nehody bola neprimeraná rýchlosť pôvodného odporcu.
Podieľanie sa na vzniku dopravnej nehody rovnakou mierou, ako to uviedol vedľajší účastník, je
neakceptovateľné a neprimerané. Tiež vyjadril nesúhlas so vznesenou námietkou premlčania. O
výške škody sa dozvedel dňa 28.9.2005, z ktorého dôvodu je zrejmé, že 2-ročná premlčacia doba

bola zachovaná. Tvrdenia vedľajšieho účastníka o neprimeranosti posúdenia výšky odškodného,
neodôvodnenie rozhodnutia súdu, malé, resp. žiadne bolesti poškodeného, žiadne dopady nehody na
život navrhovateľa považoval za účelové, zavádzajúce a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ, ktorý
je v produktívnom veku, bude doživotne obmedzený v spoločenskom, pracovnom a súkromnom živote;
bolesťami trpel nielen po úraze, ale bude nimi trpieť stále. Navrhovateľ ďalej poukázal na rozhodnutia
slovenských súdov, ktoré v obdobných prípadoch priznali účastníkovi podstatne vyššie odškodnenie

bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Pôvodný odporca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že sa s ním v plnom rozsahu
stotožňuje.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. toto rozhodnutie
vo výroku o povinnosti pôvodného odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu zmenil tak, že návrh
zamietol.

O podaných odvolaniach rozhodol už skôr krajský súd rozsudkom č. k. 6Co/333/2008-251 zo dňa
25.11.2009 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 230.375,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zmenil tak, že
návrh zamietol. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľa zamietol, ostal nedotknutý.
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania

nepriznal. Zároveň týmto rozsudkom nepriznal náhradu trov konania štátu. Odvolací súd napokon
zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Čadca súdny poplatok v sume 13.824,- Sk.

Na základe dovolania podaného navrhovateľom Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1Cdo/40/2010-284

zo dňa 26.7.2011 rozhodol tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.11.2009 sp. zn.
6Co/333/2008 vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania
účastníkov a štátu. V danom rozsahu bola vec vrátená Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Predmetom aktuálneho odvolacieho konania tak bolo preskúmanie výroku rozsudku okresného súdu o

zamietnutí časti návrhu a výrokov o trovách účastníkov a štátu.

Po vrátení veci na ďalšie konanie bolo zistené, že pôvodný odporca dňa 10.4.2010 zomrel. Z tohto
dôvodurozhodolkrajskýsúduznesenímč.k.6Co/356/2011-310zodňa4.5.2012opokračovanívkonaní
z dedičmi pôvodného odporcu.

Z obsahu uznesenia Okresného súdu Čadca č. k. 10D/154/2010-17 zo dňa 8.7.2010 vyplynulo, že
dedičské konanie súd zastavil podľa 175h ods. 2 O.s.p., nakoľko bola zistená existencia len nepatrného
majetku poručiteľa - I. Z.. Tento majetok okresný súd vydal E. Z., sestre poručiteľa, pretože sa postarala
o pohreb.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva

za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.Z princípu univerzálnej sukcesie, ktorá ovláda dedenie, vyplýva, že na dedičov prechádzajú všetky
záväzky (povinnosti) poručiteľa, ktoré nezanikajú jeho smrťou. Poručiteľovými dlhmi, ktoré v zmysle §
470 Občianskeho zákonníka prechádzajú na dedičov, sú preto nielen povinnosti (záväzky), ktoré sa

zakladajú na dôvode, ktorý nastal ešte za života poručiteľa, ale i povinnosti (záväzky), ktoré majú pôvod
v právnom úkone, v protiprávnom úkone alebo inej právnej skutočnosti, z ktorých by mal plniť (svojmu
veriteľovi alebo inej oprávnenej osobe) poručiteľ, keby tomu nezabránila jeho smrť. Okolnosť, kedy na
základe takej povinnosti vzniklo veriteľovi (inej oprávnenej osobe) právo na plnenie, je tu nepodstatná.
Rovnako nie je rozhodujúce, či sú povinnosti (záväzky) poručiteľa a ich rozsah známe dedičom v dobe

nadobudnutia dedičstva alebo vyjdú najavo neskôr.

Zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva nepatria iba aktíva (existujúci
majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Prechod aktív a pasív dedičstva je daný právnym
nástupníctvom po poručiteľovi a vyplýva z podstaty univerzálnej sukcesie. Dedenie by malo byť na
prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon formuluje zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy,

ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom,
teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu
má dedičstvo, ktoré nadobudol.
Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred
dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Kto dedil a v akej hodnote, je známe

a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto
rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol.

Ako bolo uvedené vyššie, pôvodný odporca I. Z. zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol
vydaný v zmysle § 175h ods. 2 O.s.p. osobe, ktorá sa postarala o pohreb. V prípade, že by potomkovia

pôvodného odporcu, aktuálne vystupujúci v konaní v procesnej pozícii odporcov 1/ a 2/, nejaký majetok
nadobudli, vznikla by im povinnosť formulovaná v ustanovení § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka niesť
zodpovednosť za dlhy poručiteľa. Potomkovia odporcu nenadobudli žiaden majetok poručiteľa, a preto
na nich nemohla prejsť ani povinnosť uhradiť prípadné dlhy pôvodného odporcu.

Z dôvodu, že dlhy pôvodného odporcu neprešli na jeho potomkov, aktuálnych odporcov 1/ a 2/, nemohol
ich krajský súd zaviazať na úhradu žalovanej sumy. Návrh na začatie konanie preto odvolací súd bez
ďalšieho vecného skúmania zamietol.

Pokiaľ navrhovateľ na pojednávaní dňa 20.6.2012 argumentoval tým, že aj za danej situácie je uloženie

povinnosti odporcom 1/ a 2/ prípustné, pretože v prípade úspešnosti navrhovateľa by odporcovia
1/ a 2/ neboli postihnutí žiadnym plnením, s týmto názorom odvolací súd nesúhlasil. Pokiaľ mienil
navrhovateľ dosiahnuť plnenie od vedľajšieho účastníka, mohol takýto nárok uplatniť v zmysle §
15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Pri uplatnení takého nároku by mal poisťovateľ (v aktuálnom konaní

vystupujúci ako vedľajší účastník) rovnaké postavenie ako osoba, ktorá škodu spôsobila a navrhovateľ
by mohol požadovať náhradu vzniknutej škody (s obmedzeniami vyjadrenými v § 4 a § 7 zákona č.
381/2001 Z. z.).
V povinnom zmluvnom poistení platí totiž zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa (priamy

nárok). Poškodený má síce právo na plnenie tak proti škodcovi, ako aj proti jeho poisťovateľovi, avšak
plnenie môže dostať iba raz. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti dvom
subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu
náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným
predpisom (§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z.). Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je

v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t. j. že ide o dva záväzky zaplatiť
veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát. Ich vzájomný vzťah je taký,
že v tom rozsahu, v akom splnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh a tým aj povinnosť druhého.
Ak mohol eventuálne vzniknúť nárok navrhovateľa priamo voči vedľajšiemu účastníkovi, nemohol súd
len na základe takejto skutočnosti, vyvodiť nárok navrhovateľa voči odporcom, pretože to nedovoľuje

stav vyplývajúci z hmotného práva popísaný vyššie (§ 470 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd následne rozhodol o trovách štátu. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov
konaniaprotiúčastníkomprávonanáhradutrovkonania,ktoréplatil,pokiaľunichniesúpredpokladypreoslobodenie od súdnych poplatkov. V konaní boli úspešní odporcovia, navrhovateľ však bol na základe
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. ch/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Z tohto dôvodu znáša svoje trovy štát sám.

O trovách prvostupňového, druhostupňového a dovolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 150
ods. 1 O.s.p. (v spojení s § 224 ods. 2 a § 243d ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti

a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť. V konaní boli úspešní odporcovia a vedľajší účastník. Pôvodný odporca bol jedným z
aktérov dopravnej nehody, ktorá skutočnosť následne založila právo navrhovateľa na náhradu škody.
Krajský súd nepovažoval za spravodlivé za takýchto podmienok odporcom a vedľajšiemu účastníkovi
vystupujúcemu na strane odporcov, hoci boli v konaní úspešní, priznať náhradu trov konania.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.