Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/159/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117220973
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7117220973.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X.. I. S., trvale bytom v S., I. XX, proti žalovanej Home
Credit Slovakia a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy,
vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22Csp/159/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 13. decembra 2018 sp. zn. 2Co/297/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou osobne na Okresnom súde Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“)
21. augusta 2017 domáhal vyslovenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy č. 45110118884, uzavretej
so žalovanou 3. novembra 2015 a to z dôvodu výskytu v zmluve viacerých bližšie neidentifikovaných

neprijateľných podmienok, výslovne spochybňujúc len roz-ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej
tiež len „RPMN“) podľa zmluvy (33,96%) a ročnej úrokovej sadzby s dobrými mravmi, resp. aj ich presah
nad najvyššou prípustnou mierou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 25. júla 2018 č. k. 22Csp/159/2017-36 I. žalobu zamietol a II.
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 137 písm. c/ a d/, § 139, 140 ods. 1 a 2, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 a 3 Civilného
sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87 /2017 Z. z. a dnes už i zákona č.
350/2018 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“); § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 a § 504 Obchodného zákonníka
(zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 4,
§§ 41 a 52, § 53 ods. 1 až 3, 5, 6 a 10 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 1 ods. 1, 2 a 4 a § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 a § 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1 až 9, § 11 ods. 1 a 4 a § 21
ods. 1 až 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len „ZoSÚ“). Žalobu v prejednávanej
veci považoval za procesne prípustný prostriedok uplatňovania práva spotrebiteľa, táto však podľa neho
nebola dôvodnou. Z vykonaného dokazovania nešlo vyvodiť záver o rozpore RPMN a výšky ročnej

úrokovej sadzby s dobrými mravmi, pretože v prejednávanej veci boli úroky dojednané sadzbou 22,88%
a najvyššia prípustná miera odplaty v rozhodnom období, do ktorého spadal aj čas uzavretia zmluvy
strán sporu, bola 27%. Žalobcovi síce šlo dať za pravdu v tom, že jeho zmluva so žalovanou neobsahuje
všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, v tomto prípade však následkom nebola neplatnosť zmluvy
ako celku (požadovaná žalobou), ale len potreba považovania úveru za bezúročný a bez poplatkov
(čoho sa ale žalobca nedomáhal); konštatoval súd prvej inštancie, ktorý napokon rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne plným procesným úspechom
žalovanej.3. Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 13.
decembra 2018 sp. zn. 2Co/297/2018 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§

387 ods. 1 C. s. p.) a stranám sporu (obom ?) nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Mal za
to, že súd prvej inštancie si pred rozhodnutím vo veci obstaral dostatok skutkových zistení a vec i
správne posúdil po právnej stránke. Dôvodnou nebola odvolacia námietka žalobcu o porušení jeho
procesných práv nepripustením zmeny žaloby na pojednávaní 27. júna 2018, keďže žalobca sa návrhom
na zmenu žaloby urobeným krátko pred pojednávaním domáhal určenia neplatnosti ďalších dvoch zmlúv

a nepripustenie takejto zmeny žaloby bolo v súlade so zásadou hospodárnosti konania (vyhovenie
návrhu by si vyžadovalo ďalšie dokazovanie, na ktoré pri dostatočnosti podkladov pre rozhodnutie o
pôvodnej žalobe nebol dôvod). Za správne bolo treba považovať i závery súdu prvej inštancie vedúce ho
k zamietnutiu žaloby, pričom nedôvodnou bola argumentácia žalobcu rozhodnutím vo veci Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. 5Cdo/26/2011, v
ktorej šlo o iný prípad, kde najvyšší súd konštatoval len nemožnosť vyslovenia neplatnosti časti dohody

o úrokoch a teda praktickú nedeliteľnosť dojednania o úrokoch bez dopadu na platnosť zmluvy o pôžičke
vo zvyšku (ako celku) a v sporovom konaní nešlo i pri zistení dôvodov na vyslovenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru rozhodnúť nad rámec žaloby, ak navyše je tu i novšia judikatúra najvyššieho
súdu, interpretujúca rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej tiež len „SD“) vo veci C-42/15
(Home Credit Slo-vakia a.s. c/a S. O.) tak, že eurokonformným a i ochranu spotrebiteľa dostatočne

zabezpečujúcim nie je len prísne formalistický prístup k otázke náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a nie je preto nevyhnutné uvedenie splatnosti splátok dlhu odkazom na konkrétny dátum, ale
postačujúcim je uvedenie údajov umožňujúcich spotrebiteľovi s istotou identifikovať dátumy splátok i
splatnosť celého záväzku. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania potom odvolací súd odôvodnil
právne ust. § 396 ods. 1, § 262 a čl. 4 Základných princípov C. s. p. a vecne procesným neúspechom

žalobcu a nedostatkom trov žalovanej.

4. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej tiež len „dovolateľ“).
Prípustnosťdovolaniavyvodzovalzustanovení§420pís.f/aj§421ods.1písm.a/C.s.p.Zmätočnostnú
vadu v podobe porušenia jeho práva na spravodlivý proces podľa dovolateľa založilo nepripustenie

navrhnutého dôkazu dožiadaním na Národnú banku Slovenska za účelom objasnenia priemernej
úrokovej miery bánk v rozhodnom období, nedostatočné vysporiadanie sa nižších súdov s výškou
úrokovej miery a s uvedením v zmluve RPMN zavádzajúcim spôsobom a tiež nevysporiadanie sa
žiadnym z nižších súdov v rámci dokazovania s absenciou náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a
k/ zákona č. 129/2010 Z. z. (argument o zakamuflovaní konečného termínu splatnosti v počte splátok,

čo je podľa dovolateľa v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa i výkladom SD). Zotrval na svojej
argumentácii z konania pred nižšími súdmi o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, o
ktorú tu ide a o tom, že na tieto a na nimi spôsobenú absolútnu neplatnosť zmluvy je súd povinný
prihliadať z tzv. úradnej povinnosti i na názore o odchýlení sa nižšími súdmi od rozhodnutia najvyššieho
súdu vo veci sp. zn. 5Cdo/26/2011, namietajúc tiež, že nižšie súdy sa neriadili ani rozhodnutím

najvyššieho súdu sp. zn. 4 Odo (správne „Obdo“) 45/12 (správne „45/2012“) a smernicou rady EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navrhol zrušenie rozsudkov oboch nižších súdov
s vrátením veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

5. Žalovaná dovolací návrh nepodala.

6. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.), na to oprávnenou osobou,
teda stranou, v neprospech ktorej boli vydané napádané rozhodnutia odvolacieho súdu i súdu prvej
inštancie (§ 424 C. s. p.), disponujúcou vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429
ods. 2 písm. a/ C. s. p.), skúmal predovšetkým bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred

bodkočiarkouC.s.p.),čisúsplnenéajďalšiepodmienkydovolaciehokonaniaapredpokladyprípustnosti
dovolania a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie, prečo bol namieste
takýto postup (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) uvádza nasledovné :

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna

úprava jeho prípustnosti. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému
rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.8. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a jedného nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky) je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za

predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS
476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne
prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. k posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený
dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.

9. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 alebo § 421 C. s. p. Dôvody
zakladajúceprípustnosťdovolaniatrebadôsledneodlišovaťoddôvodov,ktorézakladajúopodstatnenosť
dovolania. Opodstatnené (dôvodné) dovolanie je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene
uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 C. s. p.). V
prípade dovolania prípustného podľa § 420 C. s. p. je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti
uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.); v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421

ods. 1 C. s. p. je potom dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

10. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

12. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril, že právo na súdnu
ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha
určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy

chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní
zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať
a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka
posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie,
patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia

prax najvyššieho súdu (1 Cdo 54/2018, 2 Cdo 33/2017, 3 Cdo 33/2017, 4 Cdo 54/2018, 5 Cdo 104/2017,
7 Cdo 29/2018, 8 Cdo 140/2017).

13. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania v C. s. p. nemožno v žiadnom prípade interpretovať
rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých

právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými
podmienkami prípustnosti dovolania - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch (1 Cdo
26/2017, 2 Cdo 154/2017, 3 Cdo 42/2017, 5Cdo 12/2017, 7 Cdo 163/2017, 8 Cdo 73/2017) .

14. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť

dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho
prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
(II. ÚS 172/03).

15. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. nie je významný subjektívny názor

dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017, 2
Cdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto ajv tomto prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade
zmätočnosti.

16. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.
ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

17. Nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. sa rozumie faktická,
vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra

prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania)
realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R
129/1999 a 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3 Cdo 22/2018, 4Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018, 7 Cdo
202/2017, 8 Cdo 85/2018).

18. Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu i súdu prvej inštancie neakceptovanie návrhu na vykonanie
dokazovania konkrétnym dôkazom a nevysporiadanie sa (resp. nenáležité vysporiadanie sa) týmito
súdmi s obsahom niektorých vykonaných dôkazov (predovšetkým obsahom žalobou napádanej
zmluvy). Táto námietka je svojou podstatou námietkou nedostatkov v procese obstarávania skutkových
podkladovprerozhodnutie,kuktorejnajvyššísúdpripomína,ženedostatočnézistenieskutkovéhostavu,

nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.
(1 Cdo 41/2017, 2 Cdo 232 /2017, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 7Cdo 11/2017, 8
Cdo 187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd,
nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017).

19. So zreteľom na už uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobcu v časti, ktorou napádal
rozsudok odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f/ C. s. p, prípustné nie je.

20. Dovolateľ v prejednávanej veci vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania aj z ustanovenia § 421 ods.

1 písm. a/ C. s. p.

21. Podľa § 432 ods. 1 a 2 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva

nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

22. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu
(nie skutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napádané rozhodnutie. Právna otázka musí byť označená

v dovolaní spôsobom jasným, určitým a zrozumiteľným. Dovolateľ musí uviesť, v čom spočíva
nesprávnosť jej riešenia a ako mala byť správne riešená. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421
ods. 1 písm. a/ C. s. p., je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov
dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím

odklonil od takto „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (3 Cdo 56/2018, 3 Cdo 146/2017, 3
Cdo 30/ 2018, 1 Cdo 78/2017). V dovolaní, prípustnosť ktorého je vyvodzovaná z § 421 ods. 1 písm. a/
C. s. p., musí dovolateľ špecifikovať ním tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu bližšou konkretizáciou rozhodnutia (rozhodnutí) dovolacieho súdu, ktoré napĺňa (napĺňajú) pojem
ustálená prax dovolacieho súdu (4 Cdo 95/2017, 6 Cdo 27/2017, 6 Cdo 35/2017, 7 Cdo 7/2018, 8

Cdo 50/2017 aj R 83/2018). Bližšia konkretizácia právnej otázky a rozhodnutia dovolacieho súdu,
ktoré podľa názoru toho, kto podal dovolanie, napĺňa pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu, je v prípade dovolania, prípustnosť ktorého je vyvodzovaná z § 421 ods. 1 písm. a/ C. s.
p., osobitne významná. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné podľa tohto ustanovenia, sa dovolacísúd zameriava na zistenie a posúdenie vzťahu medzi dovolateľom označeným existujúcim skorším
rozhodnutím dovolacieho súdu (judikátom) a novým prípadom. Vychádzajúc z kontextu skoršieho
rozhodnutia (judikátu) a jeho skutkového vymedzenia pri tom dovolací súd za pomoci abstrakcie

interpretuje v judikáte vyjadrené právne pravidlo (ratio) a zvažuje, či je uplatniteľné aj v novom prípade.
Táto činnosť dovolacieho súdu je zameraná na posúdenie, či nový prípad je s ohľadom na jeho skutkový
rámec v relevantných otázkach (okolnostiach) podobný alebo odlišný od skoršieho prípadu.

23. Okrem uvedeného vyššie musí ísť nielen o otázku odvolacím súdom riešenú, ale zároveň o otázku,

na riešení ktorej spočíva dovolaním napádané rozhodnutie. Otázka, ktorá nemala pre rozhodnutie
určujúci význam (odvolací súd ju buď vôbec neriešil alebo na jej riešení nezaložil svoje rozhodnutie),
nie je z hľadiska uvedeného ustanovenia relevantná.

24. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. nezakladá samo tvrdenie dovolateľa, že
ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie; určujúcim je až záver (zistenie) dovolacieho súdu,

že k tvrdenému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe skutočne došlo.

25. Analýzou dovolania v prejednávanej veci nešlo dospieť k inému záveru než k tomu, že žalobca
si nesplnil procesnú povinnosť vymedziť (sformulovať) v dovolaní právnu otázku považovanú ním z
hľadiska prípustnosti ním podaného dovolania za právne významnú a to tak, aby nevznikli žiadne

pochybnosti o tom, ktorú konkrétnu otázku mal dovolateľ na mysli. Len všeobecné polemizovanie s
právnymizávermiodvolaciehosúdu,resp.súduprvejinštancie,miestaminavyšeaninemajúcecharakter
polemiky (v tejto súvislosti porovnaj napr. výhradu z dovolania týkajúcu sa procesnej prípustnosti
žalobcom zvolenej formy uplatňovania práva, ktorú žiaden z nižších súdov nespochybňoval), totiž
obsahovo splneniu povinnosti kladenej na dovolateľa návetím (uvodzovacou vetou) § 421 ods. 1 C. s.

p. nezodpovedá a ak by sa nedostatok formulácie pre rozhodnutie významnej právnej otázky pokúšal
preklenúť dovolací súd, nielenže by tým neprípustne zasiahol do procesných práv druhej strany sporu
(procesného súpera dovolateľa, oprávnene očakávajúceho, že nenáležitým dovolaním sa dovolací súd
zaoberať - tu rozumej vecne - nebude), ale v konečnom dôsledku by I. sám niesol riziko nesprávností
pri identifikácii ním v dovolaní otázky, ktorú dovolateľ položiť mienil, ale tak neurobil a II. uskutočnil de

facto bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen novej úprave civilného procesu (vo všeobecnosti),
ale i dovolacieho konania (osobitne so zameraním sa na špecifiká tohto typu opravného konania).

26. Za takejto situácie bolo ale bez právneho významu, že dovolateľ v dovolaní uviedol aj spisové
značky dvoch rozhodnutí, od ktorých sa podľa neho mali nižšie súdy (primárne odvolací súd) pri

svojom rozhodovaní odkloniť. Dovolaciemu súdu tak v tejto časti neostáva iné, než len vo všeobecnosti
poznamenať, že argumenty odvolacieho súdu, týkajúce sa odlišnosti prípadu v prejednávanej veci a
prípadu posudzovaného najvyšším súdom vo veci jeho sp. zn. 5Cdo/26/2011 (a teda nepoužiteľnosti
spomínaného rozhodnutia v tentoraz prejednávanej veci) sa javia korektné a presvedčivé a v prípade
druhého z dovolaním označených rozhodnutí najvyššieho súdu (sp. zn. 4 Obdo 45/2012) by aj v prípade

splnenia si žalobcom povinnosti riadne vymedziť tzv. dovolaciu otázku šlo len veľmi ťažko argumentovať
aj v prospech naznačovaného (tvrdeného) odklonu, keďže v takomto rozhodnutí došlo (v dovolacom
konaní) k zrušeniu uznesení nižších súdov o právoplatnom zastavení konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku za žalobu a to ešte v režime skoršej procesnej úpravy pre odchylný názor dovolacieho súdu o
oslobodení žalujúceho spotrebiteľa (ktorá otázka však v prejednávanej veci vôbec riešená nebola).

27. Dovolací súd preto zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dovolanie žalobcu odmietol v časti
tvrdiacej tzv. zmätočnostnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ C. s. p. podľa § 447 písm. c/ rovnakého
zákona (ako neprípustné v dôsledku neexistencie tvrdeného dôvodu prípustnosti dovolania), v časti
tvrdiacej dôvod prípustnosti dovolania a dovolací dôvod uvedený v § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. potom

rozhodol rovnako, avšak podľa § 447 písm. f/ C. s. p. (pre nevymedzenie použitého dovolacieho dôvodu
spôsobom uvedeným v §§ 431 až 435 zákona).

28. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
C. s. p.).

29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.