Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 23, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120201675
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120201675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou
Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom ul. Majerníkova 3A, 841 05 Bratislava - Karlová Ves, proti
žalovanému: V.. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M.Y. XXX, XXX XX M., o zaplatenie 5,60 eura s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.09.2020, č.k. 19Csp 26/2020-43,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. zamietol
žalobu a vo výroku II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Citoval ustanovenie § 39a, § 54a, § 107, § 451 ods. 1 a 2 a § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), § 7 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“).

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z
ustanovení ZoSÚ s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ). Konštatoval,
že v konkrétnom prípade žalovaný bol klientom žalobcu, kedy bral ďalší úver, a v danom prípade
bola zneužitá ako jeho finančná tieseň, tak aj finančná závislosť a plnenie ktorého majetková hodnota
malo byť je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Úrok bol dohodnutý vo výške 32,26
% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia. Zistil, že podľa prehľadu o výške

úrokových sadzieb vo februári 2016 u spotrebiteľských úverov splatných do 1 roka bola 6,29 %, teda
prekročenie tejto úrokovej miery poskytnutej navyše je toľkonásobné, že úroky nemožno považovať za
iné, než úžerné. Konštatoval, že nakoľko žalobca mal nárok na súde uplatniť v dvojročnej subjektívnej
lehote, ktorá mu začala plynúť poskytnutím plnenia žalovanému a najneskôr začala plynúť dňom, kedy
nezaplatil požičanú istinu, ale neuplatnil ju ani v trojročnej objektívnej lehote od tohto dňa, kedy suma
bola poskytnutá, prihliadol k premlčaniu a deklaroval, že nárok je premlčaný a žalobu bolo potrebné
zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s § 879v Občianskeho

zákonníka. Okrem uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že z dôkazov predložených žalobcom
nie je zrejmé, ako dodávateľ šetril s odbornou starostlivosťou bonitu žalovaného, nakoľko v žiadosti
o poskytnutie spotrebného úveru nie sú uvedené overiteľné údaje a žalobca na výzvu súdu žiadne
relevantné overiteľné dôkazy o splnení odbornej starostlivosti nepredložil. Nie je zrejmé, z akýchpredložených listinných dôkazov žalobca informácie čerpal, a výška mesačných výdavkov je pre svoju
výšku nevieryhodná. Takéto konanie dodávateľa nemožno považovať za splnenie odbornej starostlivosti
a jedná sa o hrubé porušenie odbornej starostlivosti dodávateľa v povinnosti zistiť bonitu žalovaného.

V takom prípade by nárok nebol premlčaný, ale žalobca by mal nárok iba na zaplatenie rozdielu medzi
poskytnutou sumou úveru a sumou zaplatenou, čo by predstavovalo sumu 5,60 eura a nie žalovanú
sumu. Keďže však súd prvej inštancie posúdil nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
tak ako uviedol v právnom závere, nárok je premlčaný a k premlčaniu prihliadol z úradnej povinnosti,
keďže žaloba bola podaná po 05.12.2018 a žalobu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 255 a § 262
zákona č. 160/2015 z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Konštatoval, že žalovaný bol
síce vo veci úspešný, avšak mu trovy konania nevznikli, a preto súd prvej inštancie mu nárok na ich
náhradu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že žalovaný si bol vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z
predmetnej zmluvy o úvere. Žalobca uzavrel so Žalovaným Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca si predložením Zmluvy,
akoajVPPSÚsplnilnajednejstranesvojuinformačnúpovinnosťvovzťahukdlžníkovianastranedruhej

bolasplnenápodmienkapísomnejformyzmluvyoúvere.Nemožnohovoriťonedostatkuvážnostivôlena
strane žalobcu, ktorý bol pri uzavieraní zmluvy o úvere dobre informovaný avšak ľahostajný. Uvedenému
konaniunemožnoposkytnúťprávnuochranuurčenímabsolútnejneplatnostizmluvyoúvere.Nedostatok
opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Uviedol, že žalovaný
uhradil 494,40 eura k dátumu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu a to, že uplatnil svoj nárok

pred uplynutím premlčacej lehoty. Ďalej sa žalobca venoval v odvolaní tomu, že predmetná zmluva o
úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto veci nemožno
hovoriťoabsenciiúdajaovýške,počteatermínochsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,anioabsencii
údaja o RPMN. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a
bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Ďalej

žalobca sa nestotožnil s konštatovaním, aby došlo k premlčaniu nároku žalobcu. Konštatovanie súdu
a posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ako premlčané považoval za nesprávne,
nakoľko žalobca dňa 01.02.2020 podal návrh na vydanie platobného rozkazu podľa § 101 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny
predpis, ktorý aj tento správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie
a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

9. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 16.02.2016 žalobca a žalovaný
na formulárovom tlačive Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal na žiadosť žalovaného ako spotrebiteľa bez zbytočného
odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť mu bezúčelový spotrebiteľský úverv sume 500 eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri
poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho
splácania úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 91,60 eura, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 591,60

eura v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,30 eur vždy k 16.kalendárnemu dňu v mesiaci,
počnúc dňom 16.03.2016. Úrok bol dohodnutý vo výške 32,26 % ročne z poskytnutého úveru až do
jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo
sumu 91,60 eura. Podľa zistenia súdu prvej inštancie vo februári 2016 bola u nových spotrebiteľských
úverov splatných do 1 roka priemerná úroková miera vo výške 6,29 %.

10. Nebolo sporné, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.02.2016 uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko právny
predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

11. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak
sa poskytne spotrebiteľovi úver za úžernú cenu prevyšujúcu viac ako päťnásobne priemernú cenu

porovnateľných úverov poskytovaných bankami v čase uzavretia úverovej zmluvy a ak veriteľ využije
tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť.

12. Vo vzťahu k ustanoveniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka odvolací súd dodáva, že uvedené
ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa zásadou
dobrých mravov, upravenou v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úroky za poskytovanie peňažných

prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je
vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká

výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek.

13. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný

úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade
s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadať na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často

práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke
úroky. Ako už bolo uvedené, neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov,
ktorá presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

14. Výška priemerných úrokových mier poskytovaných pre nové spotrebiteľské úvery predstavovala v
časeuzavretiapredmetnejzmluvyospotrebiteľskomúverevýšku6,29%,tedaprekročenietejtoúrokovej
miery poskytnutej pri úvere, o viac ako 500 %, nemožno považovať za iné, než úžerné, a to za situácie,
keď žalovanému poskytol pôžičku bez náležitého posúdenia jeho bonity.

15. Z pohľadu subjektívnych znakov úžery, definícia úžery rozoznáva aj finančnú závislosť alebo
neschopnosť plniť záväzky druhej strany - uvedené znaky poukazujú na opakujúce sa vzťahy
spotrebiteľa s dodávateľom, kedy spotrebiteľ (resp. občan) je vlastne už ekonomicky závislý oddodávateľa, napr. tým, že u neho došlo k reťazeniu úverov, je preúverovaný, je zaviazaný a ekonomicky
závislý na dodávateľovi, ktorý je spôsobilý nepriamo ovládať jeho konanie. V danom prípade išlo o tento
prípad, kedy žalovaný bol klientom žalobcu, kedy bral ďalší úver, a v danom prípade bola zneužitá ako

jehofinančnátieseň,takajfinančnázávislosťaplneniektoréhomajetkováhodnotamalobyťjevzhľadom
na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

16. Druhým znakom je zneužitie neschopnosti plniť záväzky pri súčasnom zanedbaní posudzovania
bonity. Zanedbanie posúdenia bonity a jeho zneužitie dodávateľom veľmi úzko súvisí s finančnou

závislosťou, pričom na účely postihnutia úžery postačí naplnenie jedného subjektívneho znaku.

17. Je potrebné zdôrazniť, že odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite
klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. §
7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta
žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné

vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné
vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie.
Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť
vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

18. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať
na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno
na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať
(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného
plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a

výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri získavaní relevantných informácií
za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a

rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné

informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu

výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.

19. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu
na predloženie dôkazov o splnení odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ výzvou zo dňa
05.06.2020, no žalobca žiadne relevantné overiteľné dôkazy, čo sa týka splnenia odbornej starostlivosti

nepredložil. Nakoľko žalobca v tomto smere žiadne odvolacie námietky nevyslovil, odvolací sa súd
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že konanie dodávateľa nemožno považovať za splnenie
odbornej starostlivosti a jedná sa o hrubé porušenie odbornej starostlivosti dodávateľa v povinnosti zistiť
bonitu žalovaného.

20.Zuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdprisvedčujesúduprvejinštancie,žepokiaľžalobcaposkytol
pôžičku s úžernými úrokmi žalovanému, bez odborného posúdenia jeho bonity podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ,
sú tú dané znaky úžery podľa § 39a OZ. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o úžeru a v takomto prípade je
úverová zmluva absolútne neplatná v celom rozsahu podľa § 39a Občianskeho zákonníka.

21. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prejednávanom prípade je
vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného
právneho úkonu v zmysle zásad uvedených v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný z
titulu poskytnutého úveru mal žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru 500 eur. Celkovo žalovanýzaplatil čiastku 494,40 eur a preto rozdiel medzi touto sumou a sumou poskytnutého úveru vo výške 500
eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného vo výške 5,60 eura, ktoré musí žalobcovi vydať.

22. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu.

23. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (subjektívna lehota). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (objektívna lehota)

24. Žaloba vo veci samej bola podaná dňa 04.02.2020. Žalobca si neuplatnil nárok na súde v dvojročnej
subjektívnej lehote, ktorá mu začala plynúť najneskôr kedy žalovaný nezaplatil prvýkrát splátku.
Neuplatnil ju ani v trojročnej objektívnej lehote od dňa poskytnutia úveru (16.02.2016), a preto správne

súd prvej inštancie prihliadol ex offo k premlčaniu podľa § 54a Občianskeho zákonníka.

25. Za takejto situácie, v dôsledku posúdenia ex offo premlčania žalovaného nároku súdom prvej
inštancie podľa § 54a Občianskeho zákonníka, nebolo možné žalobcovi v súlade s ust. § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka premlčané právo priznať.

26. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec

zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV.ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania.

27. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu

odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania

nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).