Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 10, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Csp/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119422518
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:6119422518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO 47 967 692, zastúpeného JUDr. Oskarom
Chnápkom, advokátom, Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovanému: X. U. E., K.. XX.XX.XXXX,
V. Z. O., o zaplatenie 210,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 210,28 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 4,75 eur od 26.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 24,71 eur od 28.12.2016 do zaplatenia, zo sumy
29,70 eur od 24.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 49,50 eur od 24.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 29,70
eur od 24.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 46,88 eur od 25.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 0,72 eur

od 24.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súdpriznávažalobcovivočižalovanémunároknanáhradutrovkonania vrozsahu100%.Žalovaný
je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 106,99 eur na trovách právneho zastúpenia a
vo výške 16,50 eur na ďalších trovách, k rukám advokáta žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 31.10.2019 sa žalobca domáhal (pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica
cestou upomínacieho konania) rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy

210,28 eur, a to titulom zmluvnej pokuty vo výške 24,32 eur a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby vo výške 185,96 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania
s odôvodnením, že mu bola postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak Telecom, a. s., Bratislava,
vedená voči žalovanému. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb.
Žalovaný sa za poskytované služby zaviazal platiť dohodnutú cenu podľa cenníka, vystavené faktúry
však neuhradil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval služby žalovanému faktúrami

č. 7609722403 sumou 4,75 eur so splatnosťou do 25.11.2016; č. 7610692457 sumou 24,71 eur
so splatnosťou do 27.12.2016; č. 3411671095 sumou 29,70 eur so splatnosťou do 23.01.2017, č.
3412643006 sumou 49,50 eur so splatnosťou do 23.02.2017, č. 3413606412 sumou 29,70 eur so
splatnosťou do 23.03.2017, č. 3414579234 sumou 46,88 eur so splatnosťou do 24.04.2017 a č.
2102098145 sumou 0,72 eur so splatnosťou do 23.10.2017. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil
poukazom na § 369 ods. 1, 2 a nasl. Obch. zák. Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta ako bola dohodnutá nie
je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti a preto nie je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

(2) Žalovaný sa nezdržiava na posledne evidovanej adrese trvalého pobytu, adresa jeho súčasného
pobytu zistená nebola, podľa správy policajného orgánu sa zdržiava na neznámej adrese v Maďarsku,z toho dôvodu bolo podanie žaloby oznámené žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žaloba
tak bola žalovanému doručená dňa 12.02.2021.

(3) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu
nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd
povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa
súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po

15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa
ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

(4) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát
neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú

v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia
oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

(5) Podľa § 297 CSP súd na prejednanie /spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie
nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

(6) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(7) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

(8) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav

veci:

(9) Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa
03.09.2015 s dodatkom zo dňa 03.09.2015, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb v programe
Happy L Naj a bonus za aktiváciu čísla vo forme zľavy za služby s dobou viazanosti 24 mesiacov.

Zmluvou, resp. dodatkom bola dohodnutá aj zmluvná pokuta vo výške 120 eur, pri porušení záväzku
viazanosti, pričom pri jej uplatnení sa prihliada na dobu plynutia viazanosti po porušenie zmluvných
podmienok. Spornými faktúrami boli žalovanému vyúčtované mesačné paušálne (pravidelné) poplatky,
ktoré predstavujú žalobný nárok, faktúrou č. 2102098145 vyúčtoval právny predchodca žalobcu zároveň
zmluvnú pokutu 24,32 eur.

(10) Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a. s., Bratislava) zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 04.07.2018 pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu.

(11) Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného do

31.12.2017) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou

ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ods. 10 písm. b/ podnik
môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Podľa ods. 14 odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejnýchslužieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy
je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky
odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

(12) Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

(13) Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
(14) Z obsahu zmlúv vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravil ich
právny predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov. Ide o
štandardnéformuláre.Žalovanývzmluvnomvzťahuvystupujeakofyzickáosoba,ktoránekonápreúčely

zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť
zásadnýmspôsobomobsahzmluvnýchpodmienok.Vdanomprípadebolauzatvorenámedziúčastníkmi
zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.
(15) Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

(16) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(17) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(18)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(19) V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške spolu
185,96 eur.

(20) K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že žalovaný neuviedol žiadnu

takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných
služieb za uvádzané obdobie. Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaný ich prijal, pričom za ne
nezaplatil. K tomuto nároku žalobcu súd uvádza, že túto povinnosť žalovaného upravujú „zmluvné
podmienky“, zmysle ktorých je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby, tiež ustanovenia § 488OZ („záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok“) a § 494 OZ („z platného záväzku je dlžník povinný
niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať“).

Tento nárok žalobcu mal súd v konaní preukázaný. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie
neuhradenej ceny poskytnutých služieb. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania
(uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, teda odo dňa
nasledujúcehopouplynutílehotynadodatočnéplnenieuvedenejvpokuseopokonávku,keďžežalovaný
sa s platením služieb preukázateľne dostal do omeškania.

(21) Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkov porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne aj v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

(22) V predmetnej veci si ďalej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, preukázateľne v
zníženej časti, než bola dojednaná v zmluve. Zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že
žalovaný uzavrel zmluvu vo septembri 2015, nezaplatil riadne a včas faktúru splatnú v novembri 2016
(za služby využité v októbri), teda po 13 mesiacoch po uzavretí zmluvy. Takéto správanie žalovaného
si s poukazom na § 3 ods. 1 Obč. zák. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi.) nezaslúži ochranu v súvislosti s jeho postavením spotrebiteľa, navyše keď
bol v súdnom spore nečinný a na svoju obranu nič neuviedol. Keďže zmluvné podmienky prihliadali v
prípade výšky zmluvnej pokuty aj na dobu trvania viazanosti a nebola dojednaná v neprimeranej výške,
súd aj tento nárok žalobcovi priznal v plnom rozsahu.

(23) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(24) Žalobca ako po procesnej stránke úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov voči žalovanému
v plnom rozsahu a v súlade s čl.17 CSP („Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“) súd rozhodol zároveň, keďže ide s prihliadnutím

na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach o vec „jednoduchého právneho posúdenia“,
o výške trov. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho
poplatku 16,50 eur a na trovách právneho zastúpenia podľa špecifikácie advokáta v žalobe tarifnú
odmenu za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, predžalobná výzva, podanie žaloby) po
19,92 eur, paušálne výdavky 3x 9,80 eur (za úkony právnej služby vykonané v roku 2019), k tomu DPH

20%, spolu 106,99 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)