Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 26, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620201301
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6620201301.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci osoby obmedzenej
spôsobilostinaprávneúkonyQ.R.,narodenéhoXX.XX.XXXX,trvalebytomH.R.XX/XXXX,XXXXXF.,
t.č. umiestneného v ZSS Harmónia, so sídlom Tuhárske námestie 886/10, 984 01 Lučenec, IČO: 52 757
056, zastúpeného opatrovníkom Domov sociálnych služieb LIBERTAS, so sídlom Tuhárske námestie č.

11, 984 01 Lučenec, IČO: 00 632 180, za účasti mesta Lučenec, so sídlom Ulica Novohradská 1, 984
01 Lučenec, IČO: 00 316 181, právne zastúpeného JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, o zmenu opatrovníka, o odvolaní mesta Lučenec,
so sídlom Ulica Novohradská 1, 984 01 Lučenec, IČO: 00 316 181, proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec č.k. 8Ps/3/2020-56 z 26. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 26. 10. 2020 odvolal Domov sociálnych služieb
LIBERTAS,Tuhárskenámestie11,98401Lučenec,IČO:00632180zfunkcieopatrovníkapozbaveného
spôsobilosti na právne úkony Q. R., narodeného XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,opatrovanec,“) umiestneného

v ZSS Harmónia, Tuhárske námestie 886/10, 984 01 Lučenec, IČO: 52 757 056 a ustanovil mu
opatrovníka mesto Lučenec, Mestský úrad, Ulica Novohradská 1, 984 01 Lučenec, IČO: 00 316
181 (I. výrok) s tým, že opatrovník je oprávnený a povinný zastupovať pozbaveného spôsobilosti na
právne úkony Q. R., spravovať všetky jeho bežné záležitosti pri rozhodovaní o dôležitých životných
otázkach v súvislosti s plánovaním a riadením jeho života, ako aj vo všetkých majetkovo-právnych
otázkach, pri disponovaní s finančnými prostriedkami, styku so štátnymi úradmi a úradmi samosprávy,

so zaisťovaním a starostlivosťou o jeho zdravie, pričom všetky finančné prostriedky je povinný použiť
v záujme opatrovanca (II. výrok), pričom v podstatných veciach potrebuje súhlas súdu (III. výrok). Týmto
uznesením sa mení uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 7Ps/3/2014-43 zo dňa 04. 06. 2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 06. 2014 (IV. výrok). Zároveň súd prvej inštancie uložil Domovu
sociálnych služieb LIBERTAS, Tuhárske námestie č. 11, 984 01 Lučenec, IČO: 00 362 182 povinnosť
do 30 dní od právoplatnosti uznesenia vyhodnotiť súpis spravovaného majetku opatrovanca a doručiť

ho súdu prvej inštancie (VI. výrok).
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok).
Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že opatrovník nesvojprávneho sa domáhal
zmeny opatrovníka z dôvodu, že sociálne zariadenie v ktorom sú poskytované služby sociálnej pomoci
celoročne rozdelilo na tri samostatné zariadenia (ZSS Ambra, ZSS Harmónia a DSS Libertas), pričom

pozbavený spôsobilosti na práve úkony je prijímateľom sociálnych služieb v ZSS Harmónia, Tuhárske
námestie 886/10, 984 01 Lučenec, IČO: 52 757 056.ZSS Harmónia na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 07. 05. 2020 oznámilo, že nesúhlasí s
ustanovením za opatrovníka (alebo svojho zamestnanca - fyzickú osobu), pretože takéto ustanovenie
považuje ombudsmanka za ľudské práva za konflikt záujmov, čo v konečnom dôsledku znižuje kvalitu

poskytovaných sociálnych služieb. Zariadenie poskytuje opatrovancovi sociálne služby a pokiaľ by sa
stalo jeho opatrovníkom, došlo by ku konfliktu záujmov, keďže ide navzájom o spravovanie aj kontrolu
majetku opatrovanca. Opatrovanec je v súčasnosti v PSS zariadení podporovaného bývania s
celoročnou formou pobytu od 17. 01. 2014, „kde vedie plnohodnotný život s dohľadom a usmernením
v zdravotnej aj sociálnej oblasti.“ Podľa vyjadrenia opatrovanca je síce s určitými členmi rodiny v

kontakte (s matkou a bratmi), ale všetci odmietajú vykonávať funkciu opatrovníka. Priznáva aj dôvody
odmietania zo strany rodiny. Poukazuje na svoju minulosť, kedy viedol asociálny spôsob života -
fetoval, bol niekoľkokrát trestne stíhaný, za krádeže, napadnutia, nebezpečné vyhrážanie a podobne.
Zariadenie vyvinulo snahu nájsť v rámci rodiny osobu, ktorá by prevzala opatrovníctvo, ale z dôvodu
uvedených skutočností, od rodiny dostali zamietavé stanovisko. Keďže vzťahy v rodine sú dlhodobo
vážne narušené, poukázalo aj na zodpovednosť mesta resp. obce, t.j. prevziať opatrovníctvo za svojho

občana. Ak by mesto odmietalo opatrovníctvo, zariadenie poukázalo na zákon č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v zmysle ktorého obyvateľom obce je osoba, ktorá má
na území obce trvalý pobyt. Takýto obyvateľ obce má právo požadovať pomoc v čase náhlej núdze od
obce, kde má trvalý pobyt. Podľa zákona o obecnom zriadení, obec je povinná poskytnúť obyvateľovi
obce nevyhnutnú okamžitú pomoc v náhlej núdzi. Na zabezpečenie týchto činností sú poskytované

obciam a mestám finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom k tomu malo zariadenie za to,
že opatrovanec - prijímateľ sociálnej služby je občanom mesta Lučenec, ktoré má zákonné povinnosti
voči svojmu občanovi a preto nesúhlasilo, aby bolo ustanovené za opatrovníka opatrovanca.
NavýzvusúduprvejinštanciemestoLučenecpísomnelistomzodňa09.07.2020oznámilo,ženesúhlasí
s tým, aby bolo ustanovené za opatrovníka z dôvodu, že podľa mestu Lučenec známych skutočností

opatrovanec má viacpočetnú rodinu, s ktorou je v kontakte a z ktorej by mu mohol byť ustanovený
za opatrovníka jeden z členov rodiny. Blízke osoby opatrovanca by boli najkompetentnejšie zastupovať
jeho záujmy, pretože ako jeho najbližší, poznajú a vedia najlepšie zistiť a posúdiť potreby a záujem
opatrovanca. Zároveň uviedlo, že nemá na opatrovanie fyzických osôb vytvorené osobitné personálne
a ani materiálne podmienky a pokiaľ je opatrovanec ešte aktívnou osobou (ako to vyplýva z podkladov,

ktoré má k dispozícii), s takou osobou je potrebné aj častejšie komunikovať, usmerňovať ju, čo je v jeho
podmienkach ťažko realizovateľné. Aj z tohto dôvodu zastávalo názor, že za opatrovníka by mal byť
ustanovená blízka osoba, resp. osoba z bližšieho okolia, napríklad zo zariadenia, kde je opatrovaný
umiestnený), ktorá je s opatrovancom v častejšom kontakte, ako by ho vedelo zabezpečiť mesto.
Súd prvej inštancie skúmal u rodinných príslušníkov opatrovanca, či niektorý z nich nesúhlasí s

ustanovením za opatrovníka opatrovanca.
Z. R. (otec opatrovanca), bratia opatrovanca (S. R., S. R.) nesúhlasili s ustanovením za opatrovníka
nesvojprávnemu, pričom brat opatrovanca (Z. R.) nevyjadril súhlas s ustanovením za opatrovníka.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 276, § 272, § 273, § 274, § 275, § 277 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“), § 10 ods. 1, § 27 ods. 3 zákona č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“)
Súdprvejinštancie maldokazovanímpreukázané,žeQ.R.bolpozbavenýspôsobilostinaprávneúkony,
celoročná starostlivosť mu bola poskytovaná (doterajším) opatrovníkom Domov sociálnych služieb
LIBERTAS, Tuhárske námestie 11, 984 01 Lučenec, IČO: 00 632 180, ktorý podal návrh na odvolanie z
funkciezdôvodu,žeužstarostlivosťopatrovancovineposkytuje,pretožemujuod01.01.2020poskytuje

ZSS Harmónia, Tuhárske námestie 886/10, 984 01 Lučenec, IČO: 52 757 056, ktoré nesúhlasilo s tým,
aby bolo opatrovancovi ustanovené za opatrovníka, prípadne niekto z jeho zamestnancov s poukazom
nakonfliktzáujmov,ktorýbyvtakomprípadevznikalmedzinímaopatrovancomvtom,ženielenspravuje
majetok, kontroluje ho, ale aj zabezpečuje starostlivosť o opatrovanca.
Súd prvej inštancie u príbuzných opatrovanca zisťoval, či niektorý z nich nesúhlasí s ustanovením za

opatrovníka, avšak otec opatrovanca ani jeho súrodenci nesúhlasili s ustanovením za opatrovníka
opatrovancovi.
Keďže súd prvej inštancie nezistil osobu z príbuzenstva, resp. inú vhodnú osobu, ktorá by mohla
reprezentovať záujmy nesvojprávneho, preto i napriek nesúhlasu mesta Lučenec, ho súd prvej inštancie
ustanovil za opatrovníka opatrovancovi s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb.

o obecnom zriadení (úlohou mesta je okrem iného starostlivosť o potreby je obyvateľov), ale aj podľa §
12 ods. 1, bod 2., písm. e) bod 2. zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a zmene živnostenského
zákona a súčasne mu vymedzil povinnosti, ktoré mu z opatrovníctva vyplývajú.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie mesto Lučenec podalo včas odvolanie. Navrhlo, aby odvolací
súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie.

Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a v tomto konaní došlo k nesprávnemu a neúplnému zisteniu skutočného stavu veci
Poukázalo na to, že v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je vymedzený pojem uvádzaný v
ustanovení § 27 ods. 3 „orgán miestnej správy.“ Náš právny poriadok v Čl.122 Ústavy Slovenskej
republiky uvádza: „Ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy sa zriaďujú

zákonom.“
Uviedlo, že základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný
celok. Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej
republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Na obec a vyšší územný celok možno
zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu
štátnej správy uhrádza štát. (Čl. 64, Čl. 64a, Čl. 71 Ústavy Slovenskej republiky)

Malo za to, že v § 27 ods. 2 OZ pod pojmom orgán miestnej správy neupravuje prenos povinností na
obec ako územnú samosprávu a to vychádzajúc z historického vývoja právnej úpravy tohto zákonného
ustanovenia, ktoré pred novelou Občianskeho zákonníka vychádzalo z organizácie miestnej štátnej
správy - sústavou národných výborov. Dokonca vykonávací predpis právnej úpravy pred zrušením
národných výborov výslovne upravoval, že zariadenie, v ktorej je osoba pozbavená spôsobilosti na

právne úkony je ustanovené jeho opatrovníkom a iba ak takáto osoba nie je umiestnená v zariadení tak
mal byť ustanovovaný národný výbor v mieste bydliska.
Malo za to, že súdom prvej inštancie uložená mu povinnosť je priamym porušením ustanovenia článku
Čl.71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Pokiaľ súd prvej inštancie stotožnil pojem orgán miestnej správy s pojmom obec ako jednotkou

územnej samosprávy, tak takou istou podľa vyššie uvedeného je vyšší územný celok v tomto prípade
Banskobystrickýsamosprávnykraj,ktorýjedokoncazriaďovateľomzariadeníDSSLIBERTASresp.ZSS
Harmónia ako svojich rozpočtových organizácií, a teda
taktiež môže byť ustanovený opatrovníkom opatrovancovi.
Na obec zákonom nie je prenesená právomoc vykonávať funkciu opatrovníka v zmysle ustanovenia §

27 ods. 2 OZ, avšak možnosť poskytovať opatrovníkovi fyzickej osobe podporu.
Malo za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie
opatrovníka (DSS LIBERTAS), keďže od 01. 01. 2020 došlo k rozdeleniu tohto subjektu - rozpočtovej
organizácie zriadeného zriaďovateľom Banskobystrickým samosprávnym krajom na tri subjekty Domov
sociálnych služieb LIBERTAS, Zariadenie sociálnych služieb Harmónia a Zariadenie sociálnych služieb

AMBRA, a teda by aktívnu legitimáciu mal právny nástupca.

3. Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu mesta Lučenec uviedlo, že odmieta byť opatrovníkom osoby
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť

alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).7. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd
(v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s
odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé

a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa
zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 s použitím § 234 ods. 2 CSP.

8. Pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.
Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony

alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník
(§ 27 ods. 2 OZ).

9. Zastúpenie je právny vzťah medzi zastúpeným a zástupcom, na základe ktorého zástupca je
oprávnený konať za zastúpeného, pričom zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti zastúpenému.

10. Podľa ustanovenia § 27 ods. 3 OZ ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby
aniináosoba,ktoráspĺňapodmienkypreustanoveniezaopatrovníka,ustanovísúdzaopatrovníkaorgán
miestnej správy, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom ( § 18 ods. 1).

11. Opatrovníkom v zmysle ustanovenia § 27 ods. 3 OZ by mala byť v prvom rade fyzická osoba, ktorá

s ustanovením opatrovníka súhlasí (subjektívny predpoklad) a zároveň z objektívneho hľadiska spĺňa
potrebné podmienky pre toto ustanovenie. Takouto osobou môže byť buď osoba príbuzná alebo známa
opatrovancovi, alebo vhodná osoba (fyzická alebo právnická osoba).

12. ,,Predpokladom pre ustanovenie navrhovanej osoby opatrovníka je súhlas tejto osoby s prevzatím

funkcie opatrovníka; v konaní o ustanovenie opatrovníka je osoba navrhnutá do funkcie opatrovníka
účastníkom konania.“ (judikát R 14/1967)

13. Pokiaľ (a to z akéhokoľvek dôvodu) nie je možné za opatrovníka ustanoviť žiadneho z príbuzných
alebo žiadnu vhodnú osobu (fyzickú či právnickú) osobu, ustanoví súd výnimočne ako opatrovníka orgán

miestnej správy. Týmto orgánom miestnej správy nie je obecný, resp. mestský úrad, ale je ním sama
obec či samo mesto ako právnická osoba (§ 18 ods. 1 OZ), prípadne jeho zariadenie, ktoré je oprávnené
vystupovať svojím menom (tzv. verejný opatrovník). Pri rozhodovaní o tom, či dá súd prednosť orgánu
miestnej správy, či jeho zariadeniu, bude mať svoj význam i skutočnosť, či fyzická osoba v pôsobnosti
orgánu miestnej správy býva. Ustanovenie verejného opatrovníka nie je viazané na jeho súhlas.

14. Možnosť ustanoviť orgán miestnej správy alebo jeho zariadenie za opatrovníka občana, nie je
viazaná na súhlas týchto orgánov a organizácií.(Z IV, str. 424) Nie je pritom rozhodná okolnosť, či sú v
tomto zariadení už vytvorené všetky organizačné predpoklady pre výkon funkcie opatrovníka. (judikát
R 54/1984)

15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci došlo zákonným spôsobom v zmysle
ustanovenia § 276 CMP k odvolaniu opatrovníka z výkonu funkcie, a to na základe návrhu (pôvodného)
opatrovníka, ktorý bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zmenu opatrovníka a zároveň ZSS
Harmónia, Tuhárske námestie 886/10, 984 01 Lučenec, IČO: 52 757 056 (zariadenie, v ktorom je

aktuálne umiestnený opatrovanec) nesúhlasilo s ustanovením za opatrovníka vzhľadom na konflikt
záujmov medzi ním a opatrovancom.

16. Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa odvolaním
napadnutéhouzneseniasúduprvejinštanciedospelkzáveru,žesúdprvejinštanciepostupovalsprávne,

keď ustanovil mesto Lučenec za opatrovníka N. X ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.
7 NcC/525/94-49 zo dňa 13. 04. 1995 pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

17. Z obsahu spisu totiž vyplynulo, že i napriek snahe súdu prvej inštancie a po vyčerpaní všetkých
možností na zistenie osôb z okruhu blízkych opatrovancovi, sa súdu prvej inštancie nepodarilo z okruhu

fyzických osôb (príbuzných), ani iných osôb (fyzických, resp. právnických osôb) nájsť osobu, ktorá by
spĺňala podmienky pre ustanovenie za opatrovníka a ktorá by s ustanovením za opatrovníka súhlasila.18. Keďže súd prvej inštancie vyčerpal všetky možnosti ustanoviť opatrovancovi za opatrovníka
fyzickú, resp, právnickú osobu, preto boli splnené zákonné predpoklady pre ustanovenie tzv. verejného
opatrovníka - mesto Lučenec, a to bez jeho súhlasu s tým, že súd prvej inštancie mu v súlade s §

ustanovením 274 vymedzil rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol
opatrovník ustanovený.

19. Odvolací súd dodáva, že opatrovanec je prihlásený k trvalému pobytu a aj reálne býva v Lučenci,
Námestie Tuhárske 11/2578, a teda prvoradou povinnosťou mesta Lučenec je starostlivosť o potreby

jeho obyvateľov (§ 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších právnych
predpisov).

20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne (§ 387 ods. 1, 2 CSP) potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (V. výrok),
pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 52 CMP.

21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 396 ods. 1
CSP v spojení s ustanovením § 57 CMP, ktoré ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak
nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Odvolací súd v súlade s ustanovením §
52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže

CMP neustanovuje inak, pričom odvolací súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov
konania v zmysle ustanovenia § 55 CMP niektorému z účastníkov považoval za spravodlivé.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).