Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214894
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117214894.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu:

Slevomat.cz, s.r.o., so sídlom Újezd 450/40, 118 01 Praha 1 - Malá Strana, Česká republika, IČO:
246 98 059, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky:
Slevomat.cz,s.r.o.-organizačnázložkaSlovensko,sosídlomMlynskénivy73,82105Bratislava,IČO:46
031103,zastúpený:KŠDLEGALadvokátskakancelárias.r.o.,sosídlomPrievozská6,82109Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 35 978 741, proti žalovanému: Peter Hlaváč - Natura Team, s miestom
podnikania Kľače 13, 013 19 Kľače, IČO: 41 278 925, zastúpený: JUDr. Michal Krnáč, advokát, so sídlom
Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 37 904 779, o zaplatenie 20.000 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 20.000,- Eur od 01.12.2016 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo
výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.04.2017 doručenou súdu 28.04.2017 domáhal voči žalovanému

uloženia povinnosti zaplatiť sumu vo výške 20.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 20.000,- Eur od 01.12.2016 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo
výške 40,- Eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 12.02.2013 žalobca a žalovaný
uzatvorili Zmluvu o obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného, že bude pre
žalobcu ako zastúpeného na svoje náklady na území Slovenskej republiky vyvíjať činnosti vedúce k
uzatvoreniu zmluvy o spolupráci medzi zastúpeným a tretími osobami, ktorých predmetom má byť
záväzok zastúpeného na platenú propagáciu a predaj poukazov na využitie služieb a/alebo nákup tovaru

záujemcu na Portáli Zlavomat.sk a tomu zodpovedajúci záväzok záujemcu poskytnúť za túto činnosť
zastúpenémuprovíziuausporiadaťvzájomnétržbysozastúpenýmprostredníctvomPortáluZlavomat.sk
za predané poukazy a zároveň sa žalobca ako zastúpený zaviazal, že žalovanému za jeho činnosť
bude vyplácať províziu podľa zmluvy. Zároveň žalovaný sa zaviazal v zmysle zmluvy strážiť obchodné
tajomstvo žalobcu, zachovávať mlčanlivosť o informáciách a údajoch týkajúcich sa žalobcu a zaviazal sa
tieto údaje nedať, či inak nesprístupniť žiadnym iným osobám, ani ich využiť pre seba, či iné tretie osoby.
Táto povinnosť trvá aj po ukončení zmluvy a v prípade porušenia je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú

pokutu vo výške 20.000,- Eur splatnú na výzvu. Zároveň sa žalovaný zaviazal, že nebude uzatvárať
v danej oblasti obchody na vlastný účet, prípadne na účet iných osôb a porušenie tohto záväzku
tiež bolo zabezpečené zmluvnou pokutou vo výške 20.000,- Eur, pričom tejto povinnosti sa zaviazal
počas trvania zmluvy, ako aj po dobu dvoch rokov po jej ukončení. Napriek tomu zo strany žalovanéhodošlo k mimoriadne závažnému opakovanému a hrubému porušeniu jeho záväzkov a povinností, na
základe čoho žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu. Napriek všetkému žalobca požaduje od žalovaného
iba zmluvnú pokutu vo výške 20.000,- Eur namiesto pôvodne uplatňovanej nárokovanej zmluvnej pokuty

40.000,- Eur, a to z dôvodu ústretovosti žalobcu.

2. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 11.09.2017
tak, že poprel tvrdenia žalobcu o tom, že mal svojím konaním porušiť záväzok zákazu konkurencie
zmluvy o obchodnom zastúpení. Uviedol, že žalovaný pokiaľ zasielal mail adresovaný Q. K. a Z. D., tak

žalovaný nemal vedomosť, že žalobca ukončil spoluprácu s menovanými osobami a túto informáciu vraj
získal až po tom, ako bol predmetný email odoslaný. Poukázal na to, že tieto osoby aj naďalej pracovali
pre žalobcu napriek oficiálnemu ukončeniu spolupráce. Teda popiera, že sprístupnil obchodné tajomstvo
žalobcu alebo akékoľvek iné informácie a údaje získané od žalobcu, že poskytol iným osobám. Zároveň
pokiaľ žalobca tvrdí, že porušil žalovaný článok 7 bod 7.3 a 7.4 zmluvy o obchodnom zastúpení, tak
poukazuje, že zo zmluvy o obchodnom zastúpení jednoznačne vyplýva, že sa malo jednať o činnosti

na území SR, pričom komunikácia žalovaného v prípade komunikácie p. R. S., vedené aj s poľským
partnerom a v prípade s p. D. D., s rakúskym partnerom, teda nejde o naplnenie porušenia povinností v
zmysle daného ustanovenia. Zároveň má za to, že konkurenčná doložka je svojím obsahom v rozpore
s dobrými mravmi. Žalovaný taktiež poukázal na to, že mal podľa žalobcu porušiť tri povinnosti, teda za
každú zmluvná pokuta mala byť vo výške 20.000,- Eur a nie je zrejmé, na základe ktorého údajného

porušenia zmluvy o obchodnom zastúpení si žalobca nárok uplatňuje vo výške 20.000,- Eur.

3. V zmysle CSP k vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, a to podaním z 23.11.2017, v ktorom
zotrval na tom, že žalovaný porušil záväzok mlčanlivosti v zmysle bodu čl. 5, bod 5.7 zmluvy. Zároveň
porušil záväzok konkurenčnej činnosti v zmysle čl. 5, bod 5.7 zmluvy, pričom zdôraznil, že konkurenčná

doložka bola medzi stranami dohodnutá v súlade s ust. § 672a, a teda dojednanie žalobcu a žalovaného
obsiahnuté v čl. 7 Zmluvy má všetky náležitosti platného dojednania. Pokiaľ žalovaný namieta neurčitosť
žalovanej sumy, žalobca uviedol, že mu vznikol nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 20.000,-
Eur z titulu závažného porušenia povinnosti mlčanlivosti v zmysle čl. 5, bod 5.7 zmluvy, zároveň nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000,- Eur z titulu podstatného a opakovaného porušenia

zmluvne dohodnutého zákazu konkurenčnej činnosti, ktorý sa žalovaný zaviazal dodržiavať v zmysle čl.
7, bod 7.3 a 7.4 zmluvy, pričom žalobca sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty iba vo výške 20.000,- z
titulu porušenia uvedených záväzkov žalovaným v zmysle zmluvy.

4. K danému podaniu sa vyjadril právny zástupca žalovaného podaním z 03.01.2018, doručené súdu

dňa 26.01.2018 (čl. 124), v ktorom zotrval na svojich tvrdeniach z predchádzajúcich podaní a zotrval na
tom, že konkurenčná doložka svojím obsahom sa prieči dobrým mravom a opätovne zotrval na tom, že
keďže si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 20.000,- Eur, hoci tvrdí, že žalovaný mal porušiť
záväzky v zmysle čl. 5, bod 5.7, čl. 7, bod 7.3 a 7.4, nie je zo žaloby možné zistiť, za ktoré konkrétne
údajné porušenie si žalobca zmluvnú pokutu uplatňuje, za ktoré nie a prečo. Uvedené tvrdí aj napriek

riadnemu zdôvodneniu žalobcom, že si uplatňuje zmluvné pokuty za všetky tvrdené porušenia, ale z
dôvodu nejakej jeho ústretovosti si za dané porušenia uplatňuje sumárne iba 20.000,- Eur (10.000,- za
každé porušenie).

5. Po vykonaní všetkých procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania súd nariadil pojednávanie,

na ktoré predvolal všetky strany konania a ich zástupcov a na nariadenom pojednávaní vykonal
dokazovanie, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal preukázané, že žalobca ako zastúpený a žalovaný ako obchodný zástupca uzatvorili dňa
12.02.2013 Zmluvu o obchodnom zastúpení, ktorej predmet bol špecifikovaný v čl. 2 tak, že obchodný

zástupca sa zaväzuje, že bude na svoje náklady na území SR vyvíjať činnosti vedúce k uzavretiu
zmluvy o spolupráci medzi zastúpeným a tretími osobami - záujemcami - ktorých predmetom má byť
záväzok zastúpeného na platenú propagáciu a predaj poukazov na využitie služieb a/alebo nákup tovaru
záujemcu na Portáli Zlavomat.sk a k tomu zodpovedajúci záväzok záujemcu poskytnúť za túto činnosť
zastúpenémuprovíziuausporiadaťvzájomnétržbysozastúpenýmprostredníctvomPortáluZlavomat.sk

za predané poukazy. Zastúpený sa zaviazal, že obchodnému zástupcovi za jeho činnosť bude vyplácať
províziu podľa čl. 3 zmluvy.7. Podľa čl. 5, bod 5.7 Zmluvy obchodný zástupca je povinný strážiť obchodné tajomstvo zastúpeného
a zaväzuje sa nedať, či inak sprístupniť údaje získané od zastúpeného iným osobám, ani ich využiť pre
seba, iba ak by s tým zastúpený dopredu vyslovil súhlas. Táto povinnosť trvá i po ukončení tejto zmluvy.

V prípade každého porušenia tejto povinnosti je obchodný zástupca povinný zaplatiť zastúpenému
zmluvnú pokutu 20.000,- Eur splatnú na výzvu zastúpenému. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu
nezanikajú iné nároky na náhradu škody, ochranu dobrého mena, vydanie bezdôvodného obohatenia
a podobne.

8. Podľa čl. 7, bod 7.3 Zmluvy obchodný zástupca sa zaväzuje, že pokiaľ ide o rovnaký alebo podobný
druh činnosti uvedený v ust. 2.1 tejto zmluvy, neuzavrie zmluvu o obchodnom zastúpení s inou fyzickou
alebo právnickou osobou a že nebude uzatvárať v tejto oblasti obchody na vlastný účet, prípadne na
účet iných osôb. Porušenie tohto záväzku zo strany obchodného zástupcu sa považuje za závažné
porušenie tejto zmluvy s následkami podľa bodu 7.4 tejto zmluvy.

9. Podľa čl. 7, bod 7.4 Zmluvy obchodný zástupca nesmie pod sankciou zmluvnej pokuty vo výške
20.000,- Eur, splatnú na výzvu zastúpeného po dobu trvania tejto zmluvy a po dobu dvoch rokov po
jej ukončení na území SR vykonávať rovnaký alebo podobný druh činnosti uvedený v ust. 2.1 tejto
zmluvy pre iné osoby alebo uzatvárať zmluvy, ktoré sú výsledkom činnosti podľa tejto zmluvy, a to ani
na vlastný účet alebo na účet inej osoby alebo vykonávať inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu

voči podnikaniu zastúpeného.

10. V čl. 8 Zmluvy je upravené trvanie a ukončenie zmluvného vzťahu. V bode 8.1 je uvedené, že táto
zmluva sa uzatvára na dobu určitú. Z ničoho však nevyplýva časové obdobie, dokedy predmetná zmluva
trvá. Súd však skonštatoval, že absencia tohto údaju nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale vzťahuje sa

iba k trvaniu zmluvy. A pokiaľ nie je jednoznačne uvedené, dokedy je zmluva v platnosti, je možné
vyvodiť, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. V danom zmluvnom ustanovení čl. 8 zmluvy si strany
dojednali aj spôsoby ukončenia zmluvného vzťahu.

11. Súd mal preukázané tvrdenie žalobcu, že približne v období mesiaca november 2016 žalobca

zistil, že žalovaný ako obchodný zástupca sa dopustil voči žalobcovi závažného porušenia záväzku
mlčanlivosti vyplývajúceho mu zo zmluvy tým, že dňa 07.11.2016 bola z emailovej adresy [email protected]
odoslaná emailová správa adresovaná tretím subjektom mimo rámca spoločnosti žalobcu. Emailová
správa bola adresovaná pre Q. K. a Z. D., pričom Q. K. je bývalým obchodným riaditeľom spoločnosti
žalobcu, ktorý ukončil spoluprácu so žalobcom ešte v r. XXXX a momentálne spolupracuje s

iným portálom hromadného nakupovania, ktorý je priamou konkurenciou žalobcu. Z. D. je bývalým
manažérom obchodného tímu žalobcu, s ktorým bola spolupráca ukončená k XX.XX.XXXX a teda v
čase, kedy mu bola zaslaná predmetná emailová správa už rovnako ako aj Q. K. nespolupracoval
so žalobcom. Obsahom tejto emailovej správy bola informácia o pripravovanej vianočnej kampani
spoločnosti Slevomat.cz, s.r.o. s textom: Ahojte chlapci, takto vyzerá one man band show vianočných

dealov. Vyzerá, že budú bohaté Vianoce. Súčasťou tejto emailovej správy adresovanej tretím osobám
mimo rámca žalobcu bola zároveň aj príloha, a to print screen vyhotovený zo systému žalobcu, ktorej
obsahom boli dôverné informácie získané žalovaným zo systému žalobcu, ktoré sa týkali pripravovaných
vianočných dealov, spustenie ktorých bolo žalobcom naplánované pre vianočné obdobie. Táto emailová
správa podľa vyjadrenia žalobcu obsahovala dôverné informácie a údaje o súčasných obchodných

partneroch spoločnosti žalobcu, nakoľko obsahom prílohy emailovej adresy boli konkrétne ponuky
obchodných partnerov žalobcu s uvedením názvov nimi ponúkaných ubytovacích zariadení, t.j. názvy
hotelov a penziónov obchodných partnerov žalobcu, ktoré mali byť predmetom vianočných dealov a mali
byť spustené v rámci dlhodobo plánovanej a pripravovanej vianočnej kampane žalobcu.

12. Vzhľadom k tomu, že daný mail od žalovaného bol adresovaný Q. K. a Z. D., ktorí už nepracovali
pre žalobcu a žalovaný im napriek tomu poskytol a sprístupnil uvedené informácie, tým jednoznačne
došlo zo strany žalovaného k hrubému porušeniu povinností jednak strážiť obchodné tajomstvo žalobcu
a zároveň povinnosť zachovať mlčanlivosť o údajoch, informáciách a skutočnostiach, s ktorými sa
oboznámil počas svojej činnosti pre žalobcu. Teda uvedeným konaním došlo k závažnému porušeniu

záväzkov mlčanlivosti vyplývajúceho žalovanému zo zmluvy, ktorý na seba prevzal, a na ktorého
dodržiavanie sa ako obchodný zástupca žalobcu zmluvne zaviazal, pričom v zmysle čl. 5, bod 5.7 zmluvy
tento trvá a zaväzuje žalovaného aj po ukončení zmluvy.13. Súd má preukázané tvrdenie žalobcu ohľadom doručovania mailu, a to aj s prílohou (čl. 25, 26).

14. Z predložených listín vyplynulo, že žalobcom v rámci jeho šetrenia bolo zistené, že z pracovnej

emailovej adresy žalovaného boli aj v predchádzajúcom období, t.j. ešte pred dňom 07.11.2016,
kedy bola emailová správa obsahujúca informácie o vianočnej kampani žalobcu zaslaná žalovaným
tretím subjektom mimo rámca spoločnosti žalobcu, opakovane oslovovaní a kontaktovaní viacerí
obchodní partneri spoločnosti žalobcu, a to s ponukami propagácie ich produktov a služieb, nie
prostredníctvom portálu žalobcu, ale prostredníctvom iného konkurenčného portálu hromadného

nakupovania. Uvedené tvrdenia žalobca preukázal listinami ohľadom mailovej korešpondencie z adresy
žalovaného a adresované obchodnému partnerovi R. S., ktorý je generálny manažér hotela L. E.,
pričom z obsahu emailovej správy je zrejmé, že žalovaný oslovil tohto obchodného partnera žalobcu
zo svojej pracovnej emailovej adresy, avšak s konkurenčnou ponukou a navrhol mu propagáciu ponuky
služieb jeho hotela prostredníctvom konkurenčného portálu hromadného nakupovania. Konkrétne malo
ísť o propagáciu prostredníctvom slovenského portálu Slevoking.sk. Z kontextu emailovej správy

jednoznačne vyplýva, že v danom prípade sa jednalo o ponuku pre slovenský trh, keďže bolo tam
uvedené „only slovak market“ („iba slovenský trh“).

15. Uvedeným konaním žalovaný hrubým spôsobom porušil záväzok zákazu konkurencie v zmysle
čl. 7, bod 7.3 a bod 7.4 Zmluvy, ktorý na seba prevzal, keď ako obchodný zástupca v danom čase

ešte spolupracujúci a vykonávajúci činnosti obchodného zástupcu v súlade s podmienkami zmluvy pre
žalobcu ako zastúpeného oslovoval viacerých obchodných partnerov žalobcu, avšak nielen s ponukami
propagácie ich produktov prostredníctvom portálu Zlavomat.sk, ale aj s ponukami propagácie ich tovarov
a služieb prostredníctvom konkurenčného portálu hromadného nakupovania. Teda vykonával rovnaký
druh činnosti, ktorá sa ako obchodný zástupca na základe zmluvy čl. 2, bod 2.1 a 2.2 zaviazal vykonávať

výhradne pre žalobcu, a ktoré majú naviac súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.

16.Zpredloženýchlistíntaktiežvyplývaďalšiekonaniežalovaného,keďakoobchodnýzástupcažalobcu
porušil svoje povinnosti v zmysle zmluvy tým, že oslovil p. D. D., zástupcu hotela S.*** s ponukou
propagácie tohto hotela v zimnej sezóne 2016/2017 prostredníctvom konkurenčného portálu a nie

prostredníctvom portálu žalobcu. V emailovej správe, ktorú p. D. D. následne dňa 08.11.2016 zaslal G.
Q., ide o mail odoslaný z adresy [email protected] adresovaný p. Q. na adresu [email protected] sa uvádza v anglickom
jazyku, že toto je zmluva, na ktorej sme práve pracovali s p. D.. Z obsahu emailu jednoznačne vyplýva,
že tento obchodný partner žalobcu sa po tom, ako bol už v predchádzajúcom období kontaktovaný
žalovaným v mene konkurenčného portálu hromadného nakupovania, rozhodol spolupracovať priamo

so žalovaným, resp. s týmto konkurenčným portálom a prejavil záujem o propagáciu daného hotela
prostredníctvom portálu Zľavoking.sk. Prílohou emailu bola aj zmluva o spolupráci, na ktorú p. D. D.
v emailovej správe odkazuje, a na základe ktorej mal byť daný hotel propagovaný prostredníctvom
portálu Slevoking.cz a Zľavoking.sk. Zmluva o spolupráci, ktorá bola prílohou emailu, a ktorá bola tomuto
obchodnému partnerovi zo strany žalovaného predložená na podpis, bola vyhotovená v slovenskom

jazyku, čo potvrdzuje skutočnosť, že išlo o ponuku pre slovenský trh. Aj napriek tomu, že predložená
zmluva o spolupráci nebola zo strany p. D. D. a ako poskytovateľa podpísaná, je zrejmé, že tento
kontrakt bol uzatvorený, nakoľko ponuka daného hotela sa objavila na stránkach portálu Slevoking.cz a
následne aj na stránke portálu Zľavoking.sk bola na tomto portáli prezentovaná v súlade s podmienkami
predloženej zmluvy o spolupráci v znení jej dodatku, ktoré tvorili prílohu emailu zo dňa 26.11.2016.

- Medzi stranami bolo nesporné, že prevádzkovateľom oboch daných portálov hromadného
nakupovania, t.j. www.zlavoking.sk ako aj www.slevoking.cz je obchodná spoločnosť TPF Group, s.r.o.,
so sídlom Jána Babaka 2733/11, Kráľovo pole, Brno, Česká republika, pričom ponuky tovarov a služieb
ich obchodných partnerov sú umiestňované na oboch portáloch, t.j. ponuky pre slovenský trh aj pre
český trh sú vo veľkej miere obdobné.

17. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný zo svojej pracovnej emailovej adresy a v mene spoločnosti
Slevomat.cz, s.r.o. oslovoval obchodných partnerov žalobcu s ponukou propagácie tovarov a služieb
jeho hotela, nie prostredníctvom portálu žalobcu, ale prostredníctvom portálu hromadného nakupovania
prevádzkovaného spoločnosťou TPF Group, s.r.o., t.j. konkurenčného portálu, a to priamo s ponukou

propagácie služieb pre slovenský trh.

18. Žalobca má za to, že žalovaný týmto konaním sa dopustil porušenia záväzku mlčanlivosti, ako aj
mimoriadne hrubého porušenia záväzku zákazu konkurencie, ktorý sa na žalovaného ako obchodnéhozástupcu v zmysle zmluvy vzťahuje, a na ktorého dodržiavanie sa žalovaný zaviazal, a to nielen po dobu
trvania zmluvy, ale aj po dobu dvoch rokov po jej skončení.

19. Žalobca trval na tom, že do dispozície spoločnosti Slevomat.cz, s.r.o. sa následne dostali informácie
aj od ďalších obchodných partnerov, ktorým boli rovnako zo strany žalovaného ako osoby už vtedy
spolupracujúcej s konkurenčným zľavovým portálom, predkladané a dohadované ponuky spolupráce a
propagácie ich tovarov a služieb namiesto portálu žalobcu Zlavomat.sk prostredníctvom konkurenčného
portálu hromadného nakupovania. Vzhľadom na dané situácie a podozrenie žalobcu, žalobca vykonal

ďalšie interné šetrenie v rámci spoločnosti a výsledkom bolo, že žalovaný už v predchádzajúcom
období skutočne opakovane oslovoval aj iných obchodných partnerov žalobcu, pričom na tieto činnosti
využíval svoju pracovnú emailovú adresu [email protected] Uvedené tvrdenie preukázal predložením emailovej
komunikácie žalovaného s viacerými obchodnými partnermi žalobcu, ktorých žalovaný kontaktoval v
období mesiacov marec až august 2016 a týchto opakovane oslovoval s ponukami propagácie ich
produktov a služieb prostredníctvom konkurenčného portálu hromadného nakupovania.

- Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že údaje o jednotlivých obchodných partneroch, ktorých žalovaný
so svojimi ponukami oslovoval emailom, získal žalovaný z internej databázy žalobcu, prípadne aj z
ďalších interných dokumentov žalobcu, ku ktorým mal ako obchodný zástupca prístup, pričom tieto
následne využil pre svoju vlastnú potrebu alebo aj pre potreby iných osôb, napr. konkurenčného portálu
hromadného nakupovania.

20. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na to, že dané konanie žalovaného možno kvalifikovať aj ako
nielen konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi, ale aj ako nekalé
súťažné konanie, pričom v danej súvislosti poukázal na žalovaným prezentované informácie o údajnom
pozastavovaní činnosti spoločnosti Slevomat.cz, resp. o poklese predajov tovaru a služieb jednotlivých

obchodných partnerov cez portál žalobcu a ďalšie. Uvedené vyplýva aj z emailovej komunikácie medzi
žalovaným a obchodným partnerom R. S., a teda zmätočnými, zavádzajúcimi a klamlivými informáciami
zo strany žalovaného zneistil obchodného partnera žalovaný a poškodil dobré meno a povesť žalobcu.
Súd však poznamenáva, že v tomto konaní žalobca si neuplatňoval nároky z nekalého súťažného
konania, preto súd sa uvdenými skutočnosťami nezaoberal.

21.Žalobcapoukázalnaviacerékonaniazostranyžalovaného,keďkontaktovalobchodnýchpartnerova
zasielal im emailové správy počas platnosti a účinnosti zmluvy, a to zo svojej pracovnej emailovej adresy
a v rámci tejto komunikácie rozširoval a prezentoval zavádzajúce a nepravdivé informácie ohľadom
údajného poklesu predajnosti dealov spoločnosti Slevomat.cz, s.r.o., a to napr. R. S., či ďalšiemu

obchodnému partnerovi p. G. C. a podobne. Žalobca poukázal aj na fakt, že v rámci kontaktných
údajov žalovaného uvádzaných v jednotlivých emailových správach, ktorými boli títo obchodní partneri
oslovovaní a boli im ponúkané služby v mene žalobcu, sa okrem adresy webovej stránky žalobcu
uvádza vždy aj adresa webovej stránky konkurenčného portálu www.slevoking.cz. Žalobca riadne
preukázal emailovú korešpondenciu žalovaného s jednotlivými obchodnými partnermi a záujemcami

žalobcu, a to predovšetkým v období mesiacov marec 2016 až jún 2016, kedy boli oslovovaní nielen
súčasní obchodní partneri žalobcu, ale aj noví potenciálni partneri a záujemcovia o spoluprácu so
spoločnosťou Slevomat.cz, s.r.o. a propagáciu ich produktov a služieb prostredníctvom tohto portálu.
Žalobca bol presvedčený, že údaje o jednotlivých obchodných partneroch, ktorých žalovaný so svojimi
ponukami takto oslovoval, tak s najväčšou pravdepodobnosťou ich získal z databázy žalobcu, ku ktorým

mal ako obchodný zástupca prístup, čo žalovaný nerozporoval. Teda žalovaný využil informácie o
obchodných partneroch žalobcu, ktoré získal pri výkone činnosti obchodného zástupcu pre žalobcu na
základe zmluvy vo svoj vlastný prospech, prípadne aj v prospech iných osôb, čím jednoznačne hrubým
spôsobom porušil zmluvu.

22. Súd mal preukázané, že žalobca ukončil spoluprácu so žalovaným a dňa 14.11.2016 bolo
žalovanému odoslané odstúpenie od Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.02.2013 a výzva na
zdržanie sa neoprávneného konania a neoprávnených zásahov do práv spoločnosti Slevomat.cz, s.r.o.,
a to listom zo dňa 08.11.2016. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 08.11.2016 bolo žalovanému doručené
dňa 18.11.2016.

23. Podľa čl. 8, bod 8.3 zmluvy, ktorákoľvek zo zmluvných strán je oprávnená od tejto zmluvy odstúpiť,
ak druhá zmluvná strana podstatným spôsobom poruší jej ustanovenia.24. Podľa čl. 8, bod 8.7 zmluvy, odstúpenie od zmluvy má účinky ku dňu odstúpenia, pričom nezanikajú
prípadné nároky na náhradu škody, zmluvných pokút, ochranu dobrého mena, vydanie bezdôvodného
obohatenia a podobných nárokov.

25. Žalobca listom zo dňa 14.11.2016 s označením Výzva na úhradu zmluvných pokút z titulu porušenia
zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.02.2013, uplatnil voči
žalovanému svoj nárok na úhradu zmluvných pokút, a to v celkovej výške 40.000,- Eur z titulu porušenia
zmluvných povinností a bol vyzvaný na ich zaplatenie do 30.11.2016.

26. Žalovaný danú výzvu žalobcu prevzal dňa 16.11.2016 s tým, že listom zo dňa 13.12.2016 oznámil
žalobcovi, že má za to, že uvedeným konaním sa nedopustil žiadneho porušenia povinností v zmysle
čl. 5, bod 5.7 zmluvy, a teda záväzok mlčanlivosti dodržal.

27. Žalovaný trval na tom, že sa nedopustil žiadneho porušenia zmluvy, pričom trval na tom, že nemal

vedomosť o tom, že žalobca už nespolupracuje s Q. K. a Z. D., a teda bol stále v domnení, že
spolupracujú so žalobcom a preto s nimi takto komunikoval. Zároveň poukázal, že pokiaľ oslovil nejaké
subjekty, týkalo sa to mimo územia SR, a preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu konkurenčnej doložky,
ktorú jeho právny zástupca považoval za neplatnú.

28. Súd posúdil, že zmluva o obchodnom zastúpení bola uzatvorená platne v zmysle § 652 a nasl.
Obchodného zákonníka.

29. Podľa § 652 Obchodného zákonníka
(1) Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného

vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a
uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému
zástupcovi províziu.
(2) Obchodný zástupca nie je a) osoba, ktorá môže ako orgán zaväzovať zastúpeného, b) spoločník
alebo člen družstva zákonom splnomocnený zaväzovať ostatných spoločníkov alebo členov družstva,

ak je zastúpeným družstvo, alebo c) likvidátor, správca na výkon nútenej správy, správca konkurznej
podstaty, osobitný správca alebo vyrovnávací správca zastúpeného.
(3) Ustanovenia o obchodnom zastúpení sa nepoužijú na osoby, ktoré pôsobia na burze cenných
papierov alebo na komoditnej burze.
(4) Zmluva musí mať písomnú formu.

(5) Ak v tomto diele nie je ustanovené inak, na zmluvu o obchodnom zastúpení sa použijú ustanovenia
zmluvy o sprostredkovaní.

30. Podľa § 654 ods. 3 Obchodného zákonníka bez udeleného plnomocenstva nie je obchodný zástupca
oprávnený v mene zastúpeného uzavierať obchody, čokoľvek pre neho prijímať alebo robiť iné právne

úkony.

31. Podľa § 657 Obchodného zákonníka obchodný zástupca nesmie oznámiť údaje získané od
zastúpeného pri svojej činnosti bez súhlasu zastúpeného iným osobám alebo ich využiť pre seba alebo
pre iné osoby, pokiaľ by to bolo v rozpore so záujmami zastúpeného. Táto povinnosť trvá aj po ukončení

zmluvy o obchodnom zastúpení.

32. Je nepochybné, že zmluva bola uzatvorená dňa 12.02.2013. Žalovaný nikdy nenamietal platnosť
tejto zmluvy, ani jednotlivých častí. Zmluvu riadne podpísal, a teda uzavrel. Dokonca v čl. 12, bod 12.4
zmluvné strany vyhlásili, že túto zmluvu uzavreli po vzájomnej dohode s vážnosťou, neboli v tiesni, ani v

nevýhodných podmienkach, čo potvrdzujú svojimi podpismi nižšie, ako aj na každej strane tejto zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný riadne uzatvoril predmetnú zmluvu a bol oboznámený so zmluvnými
dojednaniami, a to aj so svojimi povinnosťami, aj s konkurenčnou doložkou.

33. Konkurenčná doložka dojednaná v zmluve o obchodnom zastúpení sa zároveň riadi všeobecnou

úpravou Obchodného zákonníka, pričom z konkurenčnej doložky musí vyplývať, o akú činnosť ide, v
akom rozsahu nesmie zaviazaná strana po určitú dobu určité činnosti vykonávať, pričom rozsahom
zákazu môže byť či už určité územie alebo určitý okruh osôb, voči ktorým nesmie túto činnosť vyvíjať
a podobne. Z pravidla pôjde o zákazníkov, či potenciálnych zákazníkov oprávnenej strany. Všeobecneplatí, že konkurenčná doložka býva uzatváraná vtedy, keď osoba, ktorej sa obmedzuje právo vykonávať
činnosť súťažnej povahy, to je teda tá zaviazaná strana, získala, či získa vďaka vzťahu s oprávnenou
osobou určité know-how, a ktorého využitie v súťaži bezprostredne po ukončení tohto vzťahu by mohlo

oprávnenú stranu poškodiť. Typicky tomu býva v prípade obchodných zástupcov. Z uvedeného vyplýva,
že je nutné dočasné obmedzenie práva zaviazanej strany na slobodnú voľbu povolania, ako aj práva
podnikať a vykonávať inú činnosť za ospravedlniteľné. Súd posúdil, že predmetná konkurenčná doložka
je v súlade s platnými právnymi predpismi a je platná, zrozumiteľná, určitá a súd teda skonštatoval, že
nejde o rozpor s dobrými mravmi, či s poctivým obchodným stykom. V súvislosti s poruším záväzku

mlčanlivosti súd poukazuje aj na už vyslovený názor v iných rozhodnutiach, či odbornej literatúre vo
vzťahu k zákazu konkurencie a dojednania o porušení mlčanlivosti tak, že časové, územné alebo
osobné obmedzenie, ktoré musí spĺňať konkurenčná doložka, sa na dojednania o povinnosti mlčanlivosti
nevzťahujú. Nerovné postavenie účastníkov toto dojednanie nezakladá, lebo na rozdiel od konkurenčnej
doložky neobmedzuje účastníka, ktorý je touto povinnosťou zaviazaný v slobode podnikania, ale iba
chráni oprávneného pred komerčným využitím údajov, s ktorými sa povinný počas svojej činnosti

zoznámil. (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 20Cdo/2800/2006 zo dňa 21.06.2007,....)

34. Žalovaný pred súdom stále zotrvával na tom, že nesprístupnil obchodné tajomstvo alebo akékoľvek
iné informácie a údaje získané od žalobcu iným osobám a neporušil povinnosti uvedené v čl. 5, bod
5.7 zmluvy, nakoľko čo sa týka mailu, ktorý bol adresovaný Q. K. a Z. D., ktorý nepoprel, trval na tom,

že uvedené osoby vystupovali v rámci jedného obchodného tímu, teda ako kolegovia žalovaného v
rámci jeho pracovnej štruktúry. O skutočnosti, že s menovanými osobami bola ukončená spolupráca,
nemal žalovaný vraj žiadnu vedomosť a túto informáciu získal až po tom, ako bol predmetný email
odoslaný. Poukázal na to, že napriek oficiálnemu ukončeniu spolupráce po určitý čas dané osoby
naďalej pracovali pre žalobcu. Teda obe menované osoby pracovali spolu so žalovaným v rámci

jedného obchodného tímu, t.j. ako kolegovia žalovaného, boli v každodennom kontakte a boli vzájomne
informovaní o aktuálnom dianí v rámci nielen svojho obchodného tímu, ale aj diania a fungovania v rámci
celej spoločnosti.
- Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozpor tvrdenia žalovaného, keďže na jednej strane tvrdí, že
nemá vedomosť o tom, že spolupráca oboch menovaných ako jeho bývalých kolegov so žalobcom bola

ukončená, avšak potom je nelogické, odkiaľ by mal vedomosť, že obaja menovaní údajne aj napriek
oficiálnemu ukončeniu spolupráce so žalobcom aj naďalej po určitý čas pre žalobcu pracovali. Teda ak
by žalovaný skutočne nemal vedomosť o ukončení spolupráce, tak prečo by tvrdil niečo o tzv. oficiálnom
ukončení. Dokonca mail adresovaný žalovaným p. K. bol na emailovú adresu [email protected] a p. D. na adresu
[email protected] A teda ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že skutočne nemal vedomosť o ukončení

spolupráce p. K. a p. D. so žalobcom, tak nie je zrejmé, z akého dôvodu boli dané emailové správy,
ktorých obsahom boli informácie získané zo systému žalobcu týkajúce sa pripravovaných vianočných
dealov, zasielané aj na súkromné emailové adresy a nielen na ich pracovné adresy, ktoré z titulu výkonu
činnosti obchodných zástupcov pre účely komunikácie v rámci spoločnosti a obchodného tímu bežne
používali a mali používať.

- Na jednej strane žalovaný uviedol, že neporušil povinnosti, ale na druhej strane svoje konanie potvrdil,
nepoorel, len tvrdil, že nevedel, že dotknuté osoby už nespolupracujú so žalobcom. Avšak vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný musel vedieť o ukončení spolupráce s dotknutými osobami.
Dokonca uvedené logicky aj vyplýva, keďže predsa keby žalovaný bol presvedčený, žer dotknuté
osoby stále pôsobia u žalobcu, nemusel by im predsa zasielať informácie o situácii u žalobcu, o jeho

produktoch,..., lebo by mali k tomu prístup aj oni.
- Čo sa týka iných obchodných partnerov, to tiež bolo preukázané, že žalovaný s nimi komunikoval pre
konkurenciu.

35. Súd mal preukázané, že spolupráca žalobcu s Q. K. bola ukončená v r. XXXX, keď sa konala

dňa XX.XX.XXXX konferencia žalobcu, ktorej sa zúčastnili aj obchodní zástupcovia žalobcu a počas
tejto konferencie bolo všetkým prítomným osobám oznámené oficiálne ukončenie spolupráce s p. K. a
spolupráca s p. Z. D. bola ukončená na základe dohody o ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení zo
dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej bolo dohodnuté ukončenie spolupráce k XX.XX.XXXX. A v rovnaký
deň, t.j. dňa XX.XX.XXXX, ihneď po podpise dohody bolo zo strany žalobcu, a to konkrétne priamo B. Z.,

vedúcim organizačnej zložky žalobcu, všetkým obchodným zástupcom žalobcu, a teda aj žalovanému
telefonicky oznámené ukončenie spolupráce s p. Z. D.. Teda je nepochybné, že žalovaný mal vedomosť
o ukončení spolupráce s p. D. už v tento deň, t.j. dňa XX.XX.XXXX. Uvedené vyplýva aj z predloženej
Dohody o ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa XX.XX.XXXX.36. Svedok P. U. uviedol, že pracoval ako obchodný zástupca pre žalobcu do februára XXXX a
žalovaný bol jeho kolega, ktorý mal na starosti zahraničných partnerov. Zároveň svedok potvrdil

konanie konferencie v septembri 2014, kde boli prítomní všetci obchodní zástupcovia, kde bola p. K.
oznámená ponuka buď na ďalšiu spoluprácu alebo na ukončenie. Potvrdil, že žalovaný pokiaľ pracoval
so zahraničnými partnermi, tak predával aj na slovenskom trhu, ale bola aj možnosť pre Zľavomat v
Čechách. Nemal vedomosť o tom, či spolupracoval s p. K. po konferencii konanej v septembri 2014 a
ani sa s ním nemal stretnúť už odvtedy.

37. Svedok Q. K. potvrdil, že pracoval na základe zmluvy o spolupráci so žalobcom, ako aj žalovaný.
Potvrdil, že v r. 2014 došlo k zmene vedenia a po dohode odtiaľ od žalobcu odišiel a potom už s nimi
nespolupracoval. Potvrdil, že na konferencii konanej v septembri XXXX bola ukončená jeho spolupráca
so žalobcom a tak už len dokončil nejaké veci dostratena, pričom nepracoval už s obchodnými
zástupcami na klientoch. Ani mu neposkytovali žiadne informácie. Uviedol, že pre žalobcu pracoval

možno do konca H. XXXX, resp. do M. XXXX. Zároveň potvrdil, že v r. 2016 mu prišiel nejaký mail
od žalovaného, prílohou ktorého bol nejaký screen a informácie ohľadom žalobcu, čo sa má konať a
podobne,alenereagovalnato,aninekontaktovalžalovaného.Akeďprináhodnomstretnutísahospýtal,
čo mu to vlastne a prečo mu to vlastne poslal, svedok uviedol, že žalovaný povedal, že poslal to preto,
lebo mu neverili, ako to dopadne. Svedok jednoznačne uviedol, že na konferencii v r. XXXX sa dohodli,

že končí na spolupráci. Svedok uviedol, že so žalovaným sa potom ani raz nestretol. Ak sa aj stretol, bolo
to len raz náhodným spôsobom v Auparku. Zdôraznil, že na konferencii v r. XXXX bolo riadne uvedené,
že ukončuje spoluprácu na danej pozícii. A ďalej po ukončení spolupráce robil si už len svoje veci ako
súkromná osoba v rámci jeho firmy. Pokiaľ fakturoval ešte nejaké ďalšie pohľadávky žalobcovi, už ich
fakturoval ako jeho firma Slyško, s.r.o.

38. Svedok G. Q., ktorý pracuje u žalobcu od augusta XXXX uviedol, že prevzal pozíciu po p. D.. Potvrdil,
že zistil komunikáciu žalovaného s konkurenčnými subjektmi, resp. so subjektmi pre konkurenciu, a
to konkrétne pre slevoking. Potvrdil, že informácie, ktoré sú obsahom aj prílohy mailu, ktorý zaslal
žalovaný tretej osobe, tak potvrdil, že ide o informácie, ktoré sú z internej databázy a k nim sa

môžu jednoznačne dostať iba interní spolupracovníci, teda obchodní zástupcovia. Pričom z mailovej
korešpondencie vyplýva, že on upozornil nadriadeného, že žalovaný mal robiť pre konkurenciu. Svedok
potvrdil, že potom ako nastúpil na pozíciu po p. D., p. D. už vôbec nespolupracoval so žalobcom.
Dokonca on sa s ním ani nestretol, ani s ním nekomunikoval. A keď nastúpil na danú pozíciu, tak s
každým obchodným zástupcom sa stretol, zoznámil sa osobne a minimálne od toho momentu vedel

každý obchodný zástupca, že tam on pracuje a nie p. D., aj keď to vedeli už predtým. Potvrdil, že sa
takto stretol aj so žalovaným.

39. Žalobca zotrvával na výsluchu svedka Z. D., ale následne uviedol, že na ňom netrvá, pričom ani
právna zástupkyňa žalovaného netrvala na ďalšom dokazovaní. Preto súd nevykonal dôkaz výsluchom

p.D..

40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v rámci vykonaného dokazovania bolo nepochybne
preukázané, že tvrdenia zo strany žalovaného sú len tendenčné tvrdenia, ktoré sa nezakladajú
na pravdivom a relevantnom právnom základe a nie sú podložené nijakými relevantnými dôkazmi

preukazujúcimi jeho tvrdenia. Bolo nepochybne preukázané odosielanie predmetných mailov a
poskytovanie dôverných informácií osobám mimo rámca spoločnosti žalobcu, a to žalovaným, čím sa
voči žalobcovi dopustil hrubého porušenia záväzku mlčanlivosti v zmysle podmienok zmluvy. A dokonca
sám žalovaný toto svoje konanie nepopiera, len trval stále na tom, že neporušil žiadnu zásadu, žiadnu
svoju povinnosť a čo sa týka konkurenčnej doložky, tvrdil, že predsa ak niečo vykonával, vykonával to

mimo územia SR, a teda sa neuplatňuje táto konkurenčná doložka.
- Súd však skonštatoval, že jeho konanie je porušením zmluvných povinností.

41. Žalobca správne poukázal na to, že argumentáciu žalovaného o tom, že jeho konanie malo
byť len akousi obchodnou stratégiou, v rámci ktorej chcel údajne len poukázať, že portál žalobcu

prináša so sebou omnoho viacej výhod ako ktorýkoľvek iný portál hromadného nakupovania a portál
Slevoking.sk žalovaný spomenul vraj len čisto zo strategického hľadiska, považuje za výlučne účelovú,
nezakladajúcu sa na relevantnom právom základe. Naviac nie je vôbec zrejmé a žalovaný nijakým
spôsobom nekonkretizoval a nepreukázal, o akú obchodnú stratégiu by sa malo v danom prípadejednať, resp. aký konkrétny benefit by mala mať obchodná stratégia, kedy žalovaný prezentuje pred
obchodnými partnermi potenciálnymi alebo už stálymi klientmi žalobcu konkurenčný hromadný portál
nakupovania a ponúka služby tohto portálu namiesto prezentácie portálu žalobcu, či už pre žalobcu

a/alebo žalovaného samotného. Rovnako tak tvrdenie žalovaného, že uvedený portál vo webovom
priestore na území SR nie je funkčný, žalobca správne považuje vo vzťahu k samotnému porušeniu
jeho záväzku zákazu konkurencie voči žalobcovi za bezpredmetné, nakoľko zadaním uvedenej webovej
adresy, t.j. slevoking.sk do prehliadača je užívateľ automaticky odkázaný na webový portál https://
zlavoking.sk/ (čo je slovenská verzia českého portálu hromadného nakupovania slevoking.cz a tieto sú

obsahovo totožné), ktorý je plne funkčný. Vzhľadom na uvedené je možné predpokladať, že každý bežný
užívateľ internetu si po zadaní aj nesprávne označeného portálu slevoking.sk potom, ako je odkázaný
na portál https://zlavoking.sk/, s najväčšou pravdepodobnosťou otvorí tento plne funkčný webový portál.

42. Pokiaľ žalovaný zotrvával na tom, že nemal vedomosť o ukončení spolupráce s Q. K. a Z. D., a preto
imzasielalmaily,súdpoukazuje,ževykonanýmdokazovanímbolpreukázanýopaktvrdeniažalovaného.

Bolo nepochybne preukázané, že na konferencii konanej v K. XXXX bolo všetkým obchodným
zástupcom žalobcu oficiálne oznámené ukončenie spolupráce s Q. K., čo potvrdil aj Q. K., dokonca
následne aj osobne to bolo oznámené zástupcom. Pokiaľ spolupracoval ďalej so spoločnosťou žalobcu,
tak uviedol, že už spolupracoval len dostratena, aby dokončil svoju prácu, pričom vystupoval už nie ako
obchodný zástupca, ale ako obchodná spoločnosť Slyško, s.r.o. Čo sa týka Z. D., žalovaný trval na tom,

že ukončenie spolupráce žalobcu a Z. D. bola známa iba žalobcovi a Z. D. a on nemal o tom vedomosť.
Na to však žalobca preukázal, že z emailu zaslaného B. Z. zo dňa XX.XX.XXXX jednoznačne vyplýva,
že Z. D. mal byť žalobcovi už len niekoľko nasledujúcich týždňov k dispozícii za účelom zabezpečenia
hladkého odovzdania jeho agendy ďalším osobám a mail s touto informáciou bol odoslaný všetkým
obchodným zástupcom, teda aj žalovanému dňa XX.XX.XXXX, pričom obdobím niekoľko nasledujúcich

týždňov nebolo myslené obdobie až do novembra 2016, kedy došlo k porušeniu povinností žalovaného.
Teda o skutočnosti, že žalovaný s určitosťou mohol mať a mal vedomosť o tom, že spolupráca s p.
Z. D. bola v období 2016, kedy došlo k zaslaniu emailom a sprístupneniu tam uvedených informácií
tretím osobám, už ukončená, svedčí aj to, že sám p. B. Z. po odoslaní tohto mailu zo dňa XX.XX.XXXX
kontaktoval všetkých obchodných zástupcov, žalovaného nevynímajúc, a detailnejšie ich informoval o

podmienkach ukončenia spolupráce s p. D.. Pritom predmetom komunikácie s jednotlivými obchodnými
zástupcami bolo aj oznámenie predpokladaného dátumu ukončenia spolupráce s menovaným.

43. Pokiaľ žalovaný zasielal maily Q. K., či Z. D., tak žalovaný nepreukázal, že by používanie súkromnej
adresy p. K. bolo bežnou praxou, a že bolo by v rámci spoločnosti žalobcu zaužívané a žalobcom

tolerované, a že to bolo v súlade s podmienkami zmluvy. Žalobca trval na tom, že používanie súkromnej
adresy Q. K. bolo v rozpore s povinnosťou vyplývajúcich mu ako obchodnému partnerovi zo zmluvy o
spolupráci, ktorú mal aj tento obchodný partner uzatvorenú so žalobcom. A teda zaslaním akýchkoľvek
informácií týkajúcich sa obchodných činností žalobcu, resp. zaslaním emailov, ktorých obsahom boli
dôverné informácie získané žalovaným zo systému žalobcu, tretím osobám a aj na súkromnú adresu p.

K., došlo jednoznačne k závažnému a hrubému porušeniu záväzku mlčanlivosti zo strany žalovaného.

44. Súd poznamenáva, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že informácie ohľadom obchodných
partnerov žalobcu žalovaný mal k dispozícii v rámci jeho prístupu ako obchodného zástupcu a pokiaľ
týchto obchodných partnerov kontaktoval, či informácie zasielal tretím subjektom, nerozporoval, ani

nenamietal, že tieto informácie a kontakty mal práve z prístupu ako obchodný zástupca.

45. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalovaný skutočne zaslal p. K. a p. D.
mail s prílohou, ktorá obsahuje informácie o klientoch či partneroch žalobcu, hoci išlo o údaje určené
len pre obchodných zástupcov žalobcu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mal dobré vzťahy s p. K. či D. a vraj

nevedel, že už nepracujú pre žalobcu, z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že ukončenie
spolupráce aj s p. K. aj s p. D. bolo oznámené či už na konferencii alebo mailom vedúcim organizačnej
zložky všetkým obchodným zástupcom, teda riadne bolo oznámené ukončenie vzťahu. Napriek tomu
žalovaný poslal týmto tretím osobám ďalšie informácie.
- Súd v danej súvislosti poukazuje na rozpor v tvrdeniach žalovaného, keďže na jednej strane tvrdí,

že nevedel o tom, že p. K. a p. D. už nepracuje pre žalobcu, ale na druhej strane im poslal mailom
určité údaje z dôvodu, aby videli, ako to dopadlo, keďže mu predtým neverili. Predsa keby žalovaný
skutočne mal vedomosť o tom, že p. K. či p. D. ešte pracuje pre žalobcu, tak predsa tieto informácie
im nebolo treba posielať, pretože ako obchodní zástupcovia či osoby v inej pozícii spolupracujúce sožalobcom by takéto informácie mali k dispozícii priamo z údajov žalobcu, ktoré im boli k dispozícii ako
obchodným zástupcom. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva rozpor v tvrdeniach žalovaného, ktorý
tvrdí, že nemal vedomosť, že p. K. a p. D. už nepracujú pre žalobcu, ale zároveň im tieto údaje posielal,

hoci keby tam pracovali, tak by tieto údaje mali k dispozícii automaticky.

46. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že komunikoval s obchodnými partnermi mimo SR, a teda neporušil
konkurenčnú doložku, keďže by išlo o vykonávanie obdobnej činnosti mimo územia SR, s týmto sa
súd nestotožňuje, pretože je nepochybné, že žalovaný je fyzická osoba - podnikateľ, podnikajúci na

základe živnostenského oprávnenia, podľa živnostenského zákona a vykonáva podnikateľskú činnosť
na území SR. Pokiaľ kontaktoval zahraničné subjekty, kontaktoval ich ako podnikajúca osoba na území
SR, a to bez ohľadu na to, že obchodní partneri boli zo zahraničia a išlo o zľavy v penziónoch,
hoteloch a podobne mimo územia SR. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že podľa takéhoto
výkladu žalovaného by žalovaný nemohol vykonávať činnosť ani pre samotného žalobcu, pretože ako
z vykonaného dokazovania vyplynulo, žalovaný mal na starosti zahraničných partnerov, teda partnerov

mimo SR.

47. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že on už nepracoval pre žalobcu, a teda z toho dôvodu komunikoval s
inými subjektmi, súd považuje jeho konanie za rozpor so zmluvou o obchodnom zastúpení, pretože
žalovaný uviedol, že považuje zmluvu za ukončenú od momentu, keď mu bolo oznámené zníženie

provízií, čo mohlo byť cca 20.10., avšak zmluvu o obchodnom zastúpení žalovaný uzatvoril ako
podnikateľský subjekt u ktorého sa predpokladá určitá vedomosť, zdatnosť a profesionalita s tým, že zo
zmluvy jednoznačne vyplýva, akým spôsobom je možné ukončiť zmluvu. S tým, že keďže zmluva bola
uzatvorená písomne, tak sa vyžaduje aj ukončenie zmluvy v písomnej forme. Teda je nepostačujúce
tvrdenie žalovaného, že ukončil zmluvu tým, že oznámil p. Q., že už tam ďalej pracovať nebude, že už

končí, len to dokončí. Svedok Q. takéto tvrdenie žalovaného o nejakom ukončení zmluvy poprel. Súd
poukazuje na to, že nie je možné považovať za ukončenie zmluvy spôsob, ako uviedol žalovaný. Pričom
podľa žalovaného malo k tomu dôjsť niekedy 20.10. Žalobca však poukázal na mail zo 07.11.2016,
v ktorom sám žalovaný poukazuje na to, že ďalšia spolupráca je riziková. Teda z toho vyplýva, že
spolupráca naďalej existuje. Napriek tomu žalovaný zotrval na tom, že spoluprácu ukončil už predtým.

Takéto tvrdenie súd však považuje za účelové a špekulatívne a zavádzajúce, nakoľko predsa keby
žalovaný ukončil spoluprácu, a teda ukončil zmluvu o obchodnom zastúpení, nie je dôvod s cca
2-týždňovým odstupom oznamovať žalobcovi, že ďalšia spolupráca je riziková, pokiaľ by už takáto
spolupráca skutočne bola ukončená. Jednoznačne však bolo preukázané, že zo strany žalovaného
nedošlo k ukončeniu zmluvy, preto tvrdenie žalovaného o nejakom ukončení zmluvy takýmto spôsobom

neprichádza do úvahy a nie je to ani v súlade so zmluvou o obchodnom zastúpení. Preto nejaké
jeho vyhlásenie o tom, že už končí, neznamená riadne ukončenie zmluvného vzťahu. Zároveň súd
zdôrazňuje, že pokiaľ by aj došlo k ukončeniu zmluvy, tak v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení
je povinný žalovaný dodržiavať určité povinnosti aj po ukončení zmluvy dva roky. Súd posúdil, že k
ukončeniu zmluvy došlo v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu listom zo dňa 08.11.2016, a

to v zmysle čl. 8, bod 8.3 zmluvy. Zo strany žalovaného žiadne písomné ukončenie zmluvy nebolo dané.
Odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 18.11.2016. Pokiaľ žalobca
odpojil žalovaného od prístupu do databázy žalobcu, vykonal tak nie z dôvodu ukončenia zmluvy dňom
odpojenia,alezdôvoduporušeniapovinnostízostranyžalovanéhoazdôvodu,žeposkytovalinformácie
z databázy tretím subjektom a komunikoval s konkurenciou.

48. Žalobca jednoznačne špecififkoval, že si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 20.000, Eur v sumárnej
sume z dôvodu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvy o obchodnom zastúpení medzi žalobcom a
žalovaným z dôvodu porušenia mlčanlivosti v zmysle čl. 5, bod 7 predmetnej zmluvy, čo bolo potvrdené
aj listinnými dôkazmi ako napr. emailovou komunikáciou ako aj svedeckými výpoveďami, napr. p. K.,

ktorý sám uviedol, že ukončil spoluprácu v r. XXXX a z toho dôvodu bolo zo strany žalobcu jednoznačne
preukázané, že došlo k porušeniu mlčanlivosti zo strany žalovaného. Taktiež z dôvodu porušenia
konkurenčnej činnosti v zmysle čl. 7, bod 3 a 7 a bod 4 predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení s tým,
že bolo jednoznačne preukázané na základe listinných dôkazov a vychádzajúc zo zmluvy o obchodnom
zastúpení, že žalovaný mal vykonávať svoju činnosť len pre spoločnosť žalobcu a nemal vykonávať

iné konkurenčné činnosti pre iné spoločnosti, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi napr. voči hotelu
Konrád a podobne. A zároveň to bolo potvrdené aj výpoveďami svedkov.49. Na základe vykonaného dokazovania súd posúdil, že žalovaný skutočne porušil svoje povinnosti v
zmysle čl. 5, bod 5.7 Zmluvy, keďže sprístupnil údaje získané od žalobcu iným osobám bez súhlasu a
bez vedomia žalobcu. Zároveň porušil povinnosť v zmysle čl. 7, bod 7.3 a 7.4 Zmluvy, keďže žalovaný

vykonával rovnaký, resp. podobný druh činnosti nie pre žalobcu, a teda uzatváral v tejto oblasti obchody
na vlastný účet, prípadne na účet iných osôb.

50. V zmysle Zmluvy o obchodnom zastúpení za porušenie daných povinností je obchodný zástupca,
teda žalovaný, povinný zaplatiť zastúpenému zmluvnú pokutu po 20.000,- Eur splatnú na výzvu

zastúpeného. Žalobca vyzval listom zo dňa 14.11.2016 na úhradu zmluvných pokút z titulu porušenia
zmluvných povinností v celkovej výške 40.000,- Eur. Žalovaný danú výzvu mal doručenú 16.11.2016,
pričom vo výzve bola daná lehota na zaplatenie do 30.11.2016. Žalovaný dané zmluvné pokuty
neuhradil. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nie je zrejmé, za ktoré porušenie si žalobca uplatňuje zmluvnú
pokutu, keďže si v súdnom konaní uplatňuje iba sumu 20.000,- Eur, hoci tvrdí viaceré porušenia
zmluvných povinností, a preto považuje žalobu v tejto časti za neurčitú, súd sa s týmto nestotožňuje,

pretože je vecou žalobcu, v akej sume si bude uplatňovať dohodnutú zmluvnú pokutu aj napriek tomu,
že zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 20.000,- Eur. Súd je viazaný žalobou a žalobný návrh
nemôže prekročiť, a to bez ohľadu na posúdenie, že skutočne žalovaný viacej povinností porušil a
za každé porušenie má žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 20.000,- Eur. Keďže žalobca si
uplatnil sumárne za všetky porušenia sumu 20.000,- Eur, a to bez ohľadu na výzvu pred podaním

žaloby na zaplatenie zmluvnej pokuty, je to jeho rozhodnutie, jeho vôľa. Žalobca riadne a zrozumiteľne
vysvetlil pred súdom dôvod uplatnenia iba sumy 20.000,- Eur, pričom jednoznačne zotrval na tom, že si
uplatňuje zmluvnú pokutu z titulu porušenia zmluvného záväzku mlčanlivosti a zároveň z titulu porušenia
zmluvného záväzku zákazu konkurenčnej činnosti. Napriek tomu si uplatnil v súdnom konaní 20.000,-
Eur ako sumárnu sumu za porušenie týchto povinností, a to ako prejav ústretovosti žalobcu, teda hoci

žalobca mal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 40.000,- Eur, uplatnil si žalobca iba vo výške
20.000,- Eur, pričom jednoznačne určil, že je to za tieto dve porušenia daných povinností v celkovej
sume 20.000,- Eur s tým, že na každú si uplatňuje v rovnakej výške, z čoho teda vyplýva, že za každú
povinnosť si v súdnom konaní uplatňuje zmluvnú pokutu iba vo výške 10.000,- Eur, aj keď mu nárok
vznikol na vyššiu sumu.

51. V zmysle § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na
náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373

a nasl.

52. Súd posúdil, že v danom prípade nie je možné uplatniť a aplikovať moderačné právo, pričom
žalovaný to ani nenavrhoval a nerozporoval primeranosť dohodnutej výšky zmluvnej pokuty. Súd má
za to, že výška zmluvnej pokuty dojednaná v zmluve, je primeraná s prihliadnutím na hodnotu a

význam zabezpečovanej povinnosti, pretože porušenie takej povinnosti ako je konkurenčná doložka, má
dostatočný význam aj bez ohľadu na prípadnú výšku škody. Pri uzatváraní a teda pri podpise zmluvy o
obchodnom zastúpení obidve zmluvné strany súhlasili s takouto výškou zmluvnej pokuty, aj s dôvodmi
pre vznik nároku zmluvnej pokuty. Podpísali takúto zmluvu. Súhlasili s tým. Žalovaný nepochybne porušil
viaceré povinnosti, ale žalobca si napriek tomu uplatňuje iba 20.000,- a nebol dôvod teda aplikovať

moderačné právo. Avšak súd zdôrazňuje, že ani to žiadna zo strán nenavrhovala. Žalobca riadne
špecifikoval, za čo si uplatňuje zmluvnú pokutu, a to za všetky uvedené porušenia v rovnakej výške.

53. Podľa čl. 11 ods. 4 CSP súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

54. Podľa čl. 15 CSP
(1)Dôkazyatvrdeniastránsporuhodnotísúdpodľasvojejúvahyvsúladesprincípmi,naktorýchspočíva
tento zákon.
(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

55. Súd hodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pri tom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a
to všetko v zmysle § 191 CSP. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárokžalobcu je opodstatnený a bol riadne preukázaný. Námietky žalovaného súd posúdil za neopodstatnené
a tvrdenia žalovaného za nepreukázané a špekulatívne a účelové. Súd posúdil vykonané dokazovanie
za dostatočné s tým, že strany konania pokiaľ aj v priebehu konania navrhovali ďalšie dôkazy, následne

už na nich netrvali a nenavrhovali žiadne dokazovanie, preto súd už ďalšie dokazovanie nevykonal.

56. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky.

57. Podľa § 369 CSP
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

58. Podľa § 369c Obchodného zákonníka
(1) Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu

náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ.

59. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1)
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka

omeškania.
(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.

(3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob
určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

60. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku

omeškania.

61. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil žalobcovi zmluvnú pokutu, a to ani na výzvu na úhradu
zmluvných pokút zo dňa 14.11.2016, doručenú žalovanému dňa 16.11.2016, pričom lehota na zaplatenie
bolado30.11.2016aspoukazomnazmluvuoobchodomzastúpenívzmyslečl.5a7splatnosťzmluvnej

pokuty nastáva na výzvu žalobcu a keďže bola daná lehota do 30.11.2016, táto zmluvná pokuta sa stala
splatnou v tento deň. Keďže žalovaný neuhradil zmluvnú pokutu do stanoveného dátumu, dostal sa
do omeškania v zmysle citovaných zákonných ustanovení nasledujúcim dňom, t.j. od 01.12.2016. Súd
priznal žalobcovi úroky z omeškania tak, ako si uplatnil, t.j. od 01.12.2016 vo výške 9% ročne, pričom
výšku súd posúdil ako primeranú a osobitne ju nedokazoval s poukazom na ustanovenia CSP. Taktiež

súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov v spojení s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c
Obchodného zákonníka.

62. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. Podľa § 262 CSP(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

(3) Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o
trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných
nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

64. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v celom rozsahu úspešný v tomto súdnom konaní, súd mu priznal

náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

65. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).