Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/118/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719200330
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5719200330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov

Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: O. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXX/X, XXX XX Z., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom, so sídlom C.
XX/X, XXX XX O., proti žalovaným: 1/ Ing. JUDr. O. Z. LL.M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/
XX, XXX XX N. - Z. O., 2/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX N., 3/ Ing. O. P.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. D. XXXX/XX, XXX XX O., 4/ C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.
D. XXXX/XX, Q. XX O., žalovaní v rade 1/ až 4/ zastúpení spoločnosťou: ŠTEPANOVSKÝ & Partners, s.
r. o., so sídlom Žellova 6, 821 08 Bratislava, IČO: 36 865 117, 5/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.

V. F. XXXX/XX, XXX XX O., o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 6C/5/2019-190 zo dňa 09.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 6C/5/2019-190 zo dňa 09.06.2020 p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ až 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd n a r i a ď u j e súdu prvej inštancie opravu rozsudku Okresného súdu Martin č.k.

6C/5/2019-190 zo dňa 09.06.2020 v jeho záhlaví, a to tak, že správne označenie žalovaného v rade
1/ znie:
Ing. JUDr. O. Z. LL.M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX N. - Z. O..

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol
tak, že žalovaným v rade 1/ až 5/ priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2019 sa žalobca
a pôvodná žalobkyňa v rade 2/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, domáhali
voči žalovaným v rade 1/ až 5/ zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby zapísanej

na LV XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. H., obec H., a to chaty
súpisného čísla XX, postavenej na parcele č. 3330, vecné bremeno in rem spočívajúce v práve cesty vo
forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez pozemok parcelné číslo CKN 3263/4 -
zastavaná plocha nádvorie o výmere 488 m2, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Martin, katastrálny odbor pre k. ú. H., obec H., ako povinnej nehnuteľnosti.
3. Na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že
žalobkyňa v rade 2/ umrela a s poukazom na § 64 CSP by súd mal pokračovať s jej právnym nástupcom,

t.j. so žalobcom v rade 1/. Poukázal aj na skutočnosť, že žalovaná v rade 5/ už nie je spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti, cez ktorú žiada žalujúca sporová strana právo prechodu, ktorá mala svoj spoluvlastnícky
podiel predať A. X. a G. X. z H., s tým, že súd by mal rozhodnúť o zmene účastníkov podľa § 80 ods. 3CSP, čo žalujúca sporová strana aj navrhuje, keďže ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania
v čase jeho vstupu.
4. Následne súd prvej inštancie s poukazom na § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s §

228 ods. 1 CSP žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nesplnenia podmienky účasti všetkých subjektov na
stranežalovanýchtvoriacichnútenéspoločenstvo.Nakoľkovdanomsporesajednáozriadenievecného
bremena k nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, bolo nevyhnutné, aby na žalovanej
sporovej strane vystupovali všetci podieloví spoluvlastníci povinnej nehnuteľnosti. V čase podania
žaloby boli žalovaní v rade 1/ až 5/ označení žalujúcou sporovou stranou podielovými spoluvlastníkmi

dotknutej nehnuteľnosti. V priebehu sporu však žalovaná v rade 5/ previedla svoje spoluvlastnícke
právo k dotknutému pozemku, čo oznámila aj súdu. Toto oznámenie bolo doručené aj právnemu
zástupcovi žalobcu, ktorý však neučinil žiadny relevantný návrh na zmenu strany sporu. Aj keď právny
zástupca žalobcu na pojednávaní vzniesol „návrh“, súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 125
CSP, v zmysle ktorého možno podanie učiniť písomne alebo v elektronickej podobe. Navyše vyššie
uvedený návrh prednesený právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 09.06.2020 bol podľa

názoru konajúceho súdu neurčitý v časti označenia právnych nástupcov žalovanej v rade 5/. Keďže
prvoinštančnýsúdkudňuvyhláseniarozhodnutianemaluzavretýokruhstránsporu,žalobu bez
ďalšieho zamietol. Vo vzťahu k úmrtiu žalobkyne v rade 2/ počas konania okresný súd uviedol, že z
dôvodu nadbytočnosti nerozhodoval o pokračovaní s jej právnym nástupcom, ktorým sa stal žalobca v
rade 1/, vystupujúci v spore od jeho začiatku ako strana sporu.

5. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP tak,
že úspešným žalovaným v rade 1/ až 5/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa
domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolateľ akcentoval, že nemožno zamieňať návrh sporovej strany prednesený na
pojednávaní (v danom prípade návrh na zmenu subjektu na žalujúcej sporovej strane v zmysle § 80

ods. 1 CSP) s podaním podľa § 123 ods. 2 CSP. Rozhodnutie prvoinštančného súdu o zamietnutí
žaloby považuje žalobca za ústavnoprávne neudržateľné. Takýmto prísne formalistickým postupom totiž
konajúci súd ignoruje viaceré zo základných princípov spravodlivého súdneho konania. Navyše okresný
súd okrem nesprávneho právneho posúdenia veci aj nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. V danej súvislosti žalobca poukázal na rozdiel medzi podaním a návrhom, ktoré
podľa jeho názoru nemožno zamieňať. Uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 žalujúca
sporová strana navrhla zmenu žalovanej v rade 5/, keď v snahe nezmariť nariadené pojednávanie,
pristúpila k prezentovaniu tohto svojho procesného návrhu priamo na pojednávaní. Zákon nebráni
vykonať takýto procesný úkon strany sporu na pojednávaní. Naviac, súdy častokrát akceptujú podanie

vykonané ústnou formou do zápisnice aj v prípadoch, keď je vyžadovaná písomná či elektronická forma
(napr. späťvzatie žaloby či návrh na schválenie zmieru prednesený na pojednávaní). Žalujúca sporová
strana priniesla na pojednávanie aj výpis z listu vlastníctva, z ktorého je zrejmá identifikácia subjektov,
ktoré mali do konania namiesto žalovanej v rade 5/ vstúpiť. Podľa tvrdenia sudcu prezentovaného na
pojednávaní disponoval ním aj samotný súd a preto nebol problém o podanom návrhu rozhodnúť a ďalej

vo veci konať. S poukazom na komentované znenie zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
odvolateľ dal tiež, do pozornosti, že súdna prax aj súčasná právna teória vzťahujúca
sa k Civilnému sporovému poriadku umožňuje podanie uskutočniť ústne na pojednávaní, a naviac, pri
návrhu zo strany žalobcu sa jednalo o procesný úkon v zmysle § 80 ods. 1 CSP. Ak súd prvej inštancie
neakceptoval uplatnenie práva žalujúcej sporovej strany na pojednávaní, nesprávne vec právne posúdil

a nesprávnym procesným postupom znemožnil sporovej strane uskutočňovať procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

8. Žalovaným v rade 1/ až 4/ bolo odvolanie žalobcu doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa
05.08.2020 a žalovanej v rade 5/ dňa 24.07.2020, ktorí ďalej nereagovali.

9. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil.

11. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v jeho opravnom prostriedku sa
odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného
súdu.Zároveňkrajskýsúdpoukazujenazodpovednosťžalobcu zaobsahovévymedzeniesvojho

odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

12. Svoju odvolaciu argumentáciu odvolateľ založil na potrebe rozlišovania medzi pojmami „podanie“,
„návrh“ a „úkon“ realizovanými v priebehu sporového konania. V tejto súvislosti krajský súd dáva za
pravdu odvolateľovi, že tieto pojmy nie je možné bez ďalšieho zamieňať. Ako nedôvodné však krajský

súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu smerujúce voči nesprávnemu právnemu posúdeniu, resp.
nesprávnemu procesnému postupu prvoinštančného súdu, ktorý žalobu zamietol z dôvodu absencie
kvalifikovaného návrhu žalobcu na zmenu subjektu na žalovanej sporovej strane konkrétne žalovanej
v rade 5/.

13. Primárne odvolací súd uvádza, že podanie je najčastejšie uskutočňovaným procesným úkonom
strán. Pojem podanie je pritom užší ako pojem procesný úkon. Podrobný výklad týchto pojmov podáva
napr. publikácia Civilný sporový poriadok, komentár, Praha, C.H. Beck 2016, autorov Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Procesným úkonom strany sa rozumie prejav
vôle voči súdu, ktorým sú uplatňované alebo plnené procesné povinnosti, alebo ktorý smeruje k iným

procesným následkom, ktoré s nimi právne predpisy spájajú. Každý prejav vôle, ktorý učinila strana voči
súdu a ktorým sleduje právne následky v procesnoprávnom vzťahu, je procesným úkonom. Podanie
možno definovať ako procesný úkon strany adresovaný súdu, ktorý robí v dobe, keď nie je v priamom
styku so súdom v rámci pojednávania alebo iného úkonu. Za podanie je tak potrebné považovať každý
prejav vôle strany (adresovaný) súdu, iba ak by bolo nepochybné, že nesmeruje k uplatneniu práva, k

splneniu povinnosti alebo k iným procesnoprávnym následkom, ktoré s ním spájajú právne predpisy.
Podaniejenutnéodlišovaťodtzvprednesov,ktoréuskutočňujústranypriústnychpojednávaniach(§181
CSP). Procesné úkony strán, ktoré by inak mohli byť realizované formou podaní, môžu byť formulované
aj v rámci ich prednesov na pojednávaní (späťvzatie žaloby, zmena žaloby, zmena subjektov a pod.).
Prednesy upravené v § 181 CSP zahŕňajú všetky prednesy strán pri ústnom pojednávaní, teda nielen

také, ktoré by bolo možné realizovať formou podaní. Zároveň ale platí, že takéto prednesy sú strany
povinné urobiť zákonom aprobovaným spôsobom. Uvedené platí o to viac, ak je strana v spore
zastúpená advokátom. Advokát je totiž povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného,
konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho
presvedčeniaapríkazuklientapokladázaprospešné.Advokátjetiežpovinnýdbaťnato,abyjehoprávna

pomoc bola účelná a hospodárna. Zároveň má advokát povinnosť pri výkone svojej činnosti postupovať
s odbornou starostlivosťou, čo však v danom prípade nebolo naplnené. Práve to bol dôvod, prečo súd
prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 oznámil advokátovi žalobcu, že
na zmenu subjektov v konaní je potrebný jeho kvalifikovaný úkon. V danom prípade sa totiž nejednalo o
podanie vo veci samej definované v ust. § 123 CSP, učinené v zákonom upravenej forme (§ 125 CSP),

a preto neprichádza do úvahy ani postup konajúceho súdu v zmysle ust. § 129 CSP.
14. V prejednávanej veci žalujúca sporová strana, konkrétne právny zástupca žalobcu, na
pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 poukázal na zmenu v osobe spoluvlastníka nehnuteľnosti
týkajúcejsanavrhovanéhozriadeniavecnéhobremena,keďzostranyžalovanejvrade5/došlokpredaju
jej spoluvlastníckeho podielu A. X. a G. X. z H.. Zároveň navrhol súdu rozhodnúť o zmene

účastníkov. Je zrejmé, že žalujúca sporová strana sa v danom prípade domáhala rozhodnutia o zmene
subjektunažalovanejsporovejstranespoukazomna§80CSP.Takejtoformuláciizodpovedáajzvukový
záznam z uvedeného pojednávania, s ktorým sa odvolací súd oboznámil pred svojím rozhodovaním.

15.Zobsahupredloženéhospisovéhomateriáluvyplýva,žežalovanávrade5/dňa09.03.2020oznámila

Okresnému súdu Martin, že svoj spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti dňa 20.11.2019
previedla na iné subjekty. Predmetné oznámenie bolo zaslané i žalobcovi
prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 16.03.2020. Napriek tomu žalujúca sporová strana
nezaslala prvoinštančnému súdu svoj procesný návrh na zmenu strany na strane žalovanej v rade 5/v zmysle ust. § 80 ods. 1 CSP. To bol aj dôvod, pre ktorý dňa 30.04.2020 v zmysle úpravy zákonného
sudcu z predchádzajúceho dňa (č.l. 183 spisu) na pojednávanie určené na deň 09.06.2020 o 9.30 hod.
bola predvolaná v žalobe označená žalovaná v rade 5/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. V.

F. XXXX/XX, XXX XX O.. Uvedenú skutočnosť (predaj spoluvlastníckeho podielu žalovanou v rade 5/)
spolu s návrhom na zmenu subjektu na žalovanej sporovej strane formulovanú spôsobom uvedeným v
bode 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia predniesol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
až na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020, t.j. takmer 3 mesiace po tom, kedy najneskôr
sa žalujúca sporová strana o prevode spoluvlastníckeho práva žalovanou v rade 5/ preukázateľne

dozvedela. Nemožno však súhlasiť s námietkou odvolateľa, že prvoinštančný súd mohol o takomto jeho
procesnom návrhu bez ďalšieho na predmetnom pojednávaní rozhodnúť. Ak mienila
byť žalujúca sporová strana, v tomto spore úspešná, bolo jej úlohou, no najmä jej právneho zástupcu
na skutočnosť týkajúcu sa prevodu spoluvlastníckeho podielu na dotknutej nehnuteľnosti reflektovať
zákonom aprobovaným spôsobom a podať návrh na zmenu strany na strane žalovanej v
rade 5/, t.j., aby žalovaná v rade 5/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. V. F. XXXX/XX, XXX XX O.,

vystúpila z konania a aby na jej miesto ako žalovaní v rade 5/ a 6/ vstúpili fyzické osoby, ktoré spornú
nehnuteľnosť nadobudli. Tieto fyzické osoby bolo pritom potrebné označiť v súlade s ust. § 133 ods.
1 CSP - menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným
identifikačným údajom, ktorými právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 09.06.2020 nepochybne
disponoval, keďže, (tak ako to aj sám žalobca v odvolaní uvádza), v tom čase disponoval i aktuálnym

výpisom z LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre k. ú. H., obec H..
Keďže žalobca je v tomto spore zastúpený advokátom, všeobecná poučovacia povinnosť súdu v zmysle
ust. § 160 ods. 1 CSP, vrátane postupu podľa ust. § 129 CSP, (keďže sa v danom prípade nejednalo o
podanie vo veci samej) neprichádza do úvahy (pozri § 160 ods. 3 písm. b) CSP).
16. Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod

alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do
konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti
prevedené alebo na koho prešli.
17. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo
prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne

účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované (§ 80 ods. 2 CSP).
18. Civilný sporový poriadok v ust. § 80 ods. 3 upravuje len problematiku zachovania právnych účinkov,
t.j., že ten kto vstupuje do konania, prijíma stav ku dňu jeho vstupu., tzn. zostávajú zachované všetky
účinky spojené s podaním žaloby, procesný nástupca musí teda v zmysle tohto zákonného
ustanovenia prijať stav konania taký, aký je, teda i s procesnými úkonmi, ktoré dovtedy v konaní urobil

jeho právny predchodca.
19. S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu (najmä v bode. 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia)
sa krajský súd nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý v danom prípade konštatoval
absenciukvalifikovanéhonávrhužalujúcejsporovejstranynazmenusubjektu,argumentujúc,žežalobca
tak mohol učiť výlučne podaním, ktorého forma je upravená v ust. § 125 CSP.

20. Návrh na zmenu subjektu v konaní je procesný úkon, ktorý je v dispozícii žalujúcej sporovej strany.
Procesné úkony môžu mať formu podania podľa § 123 a nasl. CSP, avšak zákon počíta aj s tým, že môžu
byť vykonané ako prednes sporovej strany na pojednávaní. Pre príklad, zákon výslovne predpokladá, že
návrh na zmenu žaloby môže žalobca vykonať na pojednávaní formou ústneho prednesu (§ 142 ods. 1

CSP). Obdobne je podľa názoru odvolacieho súdu možné dospieť k záveru, že návrh žalobcu na zmenu
subjektu podľa § 80 ods. 1 CSP, nakoľko sa jedná o procesný úkon sporovej strany, možno vykonať
aj na pojednávaní, pričom bude prednesený návrh na zmenu žaloby súčasťou zápisnice o súdnom
pojednávaní i zvukového záznamu vyhotoveného z pojednávania.

21. Za správny však považuje odvolací súd právny záver prvoinštančného súdu o absencii
kvalifikovaného návrhu žalujúcej sporovej strany na zmenu subjektu z dôvodu jeho obsahovej
nedostatočnosti.

22. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu strany sporu musí súd predovšetkým skúmať, či sú splnené

predpoklady stanovené v ustanovení § 80 CSP. V prvom rade je to existencia návrhu na zmenu
subjektu, z ktorého musí vyplývať naplnenie všetkých zákonných znakov nevyhnutných pre to, aby súd
tomuto návrhu vyhovel. Návrh musí byť podaný oprávnenou osobou, musí v ňom byť preukázané, že po
začatíkonanianastalaprávnaskutočnosť,sktorousaspájaprevodaleboprechodprávalebopovinností,o ktorých sa koná a ten, kto má do konania vstúpiť ako strana sporu, musí so svojím vstupom do konania
súhlasiť. Konanie o zmene sporovej strany je charakteristické dispozičným princípom, t.j. bez návrhu
žalobcu nie je možné o zmene sporovej strany rozhodovať. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 8Cdo 28/2017 zo dňa 23. augusta 2018). Až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým
súd podľa § 80 ods. 2 CSP vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu, stanú sa stranami sporu
nové subjekty, ktoré vstúpia do konania na miesto strany sporu, ktorá pôvodne vystupovala v konaní.
Zároveňtýmtomomentomtenktovstupujedokonania,prijímastavkudňujehovstupu.Odtohtokonania
súd koná s novým subjektom ako so stranou sporu (napr. predvolá ju na pojednávanie, doručuje jej

procesné podania protistrany a rozhodnutia).

23. Pri preukazovaní skutočnosti, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, ktorá
nastala po začatí konania, je úlohou žalujúcej sporovej strany, ktorá podáva návrh na zmenu subjektu
v konaní, nielen konštatovať, na základe akej právnej skutočnosti k prechodu alebo prevodu práv alebo
povinností došlo. Podstatné pre vymedzenie návrhu podľa § 80 ods. 1 CSP je aj riadne označenie

subjektu, ktorý má do konania vstúpiť. Tak ako pri povinnosti žalobcu špecifikovať v
žalobe subjekty (t.j. fyzické a právnické osoby) v spore údajmi podľa § 133 CSP, aj pri návrhu na zmenu
subjektujenevyhnutné,abybolsubjektvstupujúcidokonanianaktorúkoľvekzosporovýchstránriadnym
a nezameniteľným spôsobom definovaný. Pri fyzickej osobe pôjde najmä o údaje týkajúce sa mena,
priezviska, adresy trvalého pobytu alebo pobytu, dátumu narodenia alebo iného identifikačného údaju.

Návrh právneho zástupcu žalobcu prednesený na pojednávaní Okresného súdu Martin dňa 09.06.2020
obsahoval len pomerne strohé označenie fyzických osôb, ktorých vstup do konania namiesto žalovanej
v rade 5/ ako „A. X. a G. X. z H.“, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavujú špecifikáciu
týchto subjektov, ktorú Civilný sporový poriadok vyžaduje.

24. Ako už bolo uvedené vyššie, procesné úkony strán, ktoré by inak mohli byť realizované formou
podaní, môžu byť formulované aj pri pojednávaní do zápisnice v rámci ich prednesov. Návrh žalobcu
na zmenu subjektu je však dispozitívnym úkonom patriacim výlučne žalujúcej sporovej strane, pričom
je potrebné dbať na jeho jasnosť a určitosť. Žalobcu v tomto spore zastupuje advokát. Napriek tomu je
obsahovo nejasný procesný návrh žalobcu na zmenu subjektu prezentovaný jeho právnym zástupcom

na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní konanom
dňa 09.06.2020 i zvukového záznamu z tohto pojednávania, je totiž zrejmé, že právny zástupca žalobcu
vo svojom prednese nešpecifikoval návrh na zmenu subjektu tak, aby o ňom mohol prvoinštančný súd
bez ďalšieho rozhodnúť. Len samotné poukázanie na prechod spoluvlastníckeho podielu žalovanej
v rade 5/ na iné subjekty s tým, že súd by mal rozhodnúť o zmene subjektov, čo

žalujúca strana aj navrhuje (pozri stranu 3. prvý odsek zápisnice z pojednávania), nemožno považovať
za riadny procesný úkon zodpovedajúci úprave Civilného sporového poriadku. Úlohou súdu prvej
inštancie nie je v prednese sporovej strany, obzvlášť ak je zastúpená advokátom, pátrať po obsahu
jej dispozitívneho úkonu a vytvárať jeho obsahové znenie. Práve naopak, takýto procesný úkon (návrh
na zmenu strany sporu) by mal advokát pred súdom urobiť takým spôsobom, aby mu mohol konajúci

súd po vyhodnotení (ne)splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v
ust. § 80 ods. 1 CSP buď vyhovieť, alebo ho zamietnuť. V danej súvislosti krajský súd opätovne dáva do
pozornosti povinnosť právneho zástupcu žalobcu ako advokáta, pri výkone svojej činnosti postupovať s
odbornou starostlivosťou, v rámci ktorej bolo jeho úlohou sformulovať prednesený návrh na
zmenu subjektu tak, bez pochýb spĺňal obsahové náležitosti daného typu procesného úkonu sporovej

strany.

25. Naviac preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo

205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (teraz strany
sporu) v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku
vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti(záväzku),mápasívnulegitimáciu.Vecnálegitimáciasanazačiatkukonaniatvrdí.Súdžalobe
vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v

konanínedokáže,súdžalobuzamietnesozáveromonedostatkupasívnejvecnejlegitimáciežalovaného
bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale
žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 214/2011 zo dňa
18.01.2012). Z obsahu žaloby je zrejmé, že v nej označená žalovaná v rade 5/ už aktuálnenie je spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti, keďže svoj spoluvlastnícky podiel k nej v priebehu sporu
previedla na tretie osoby. Žalovaná v rade 5/ už teda nemá žiaden právny vzťah k prejednávanej veci.

26. Žaloba na zriadenie vecného bremena za primeranú náhradu, musí smerovať voči všetkým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorú žiada žalobca zaťažiť vecným bremenom. Ak sa konania
nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže súd žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie
vyplývajúcej z hmotného práva (obdobne pozri napr. R 78/1978). Správny bol preto postup súdu
prvej inštancie, v tomto spore, ktorý po zistení, že na strane žalovaných nevystupujú všetci aktuálni

spoluvlastníci nehnuteľnosti, ku ktorej žiada zriadiť žalobca vecné bremeno, žalobu zamietol.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe
súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací
súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 CSP p o t v r d i l .

28. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán v zmysle zákonných
ustanovení týkajúcich sa rozhodovania súdu o trovách konania.

29.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane odvolacieho
konania nepriznal nárok na ich náhradu.
30. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaným v aktuálnom odvolacom konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako

trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu,
ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej
právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,
predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu

a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2
CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel
absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u
žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený
výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z
uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn.
7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

31. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní, počítaní, ako aj

iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

32. Zároveň odvolací súd konštatuje, že označenie žalovaného v rade 1/ v záhlaví napadnutého
rozhodnutia: Ing. JUDr. Z. LL.M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, N. - Z. O., nie je správne,
keďže v ňom absentuje jeho meno. Správne označenie žalovaného v rade 1/ má teda byť: Ing. JUDr. O.

Z. LL.M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX N. - Z. O.. Aktuálna právna úprava - zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 222 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého mohol odvolací súd nariadiť opravu napadnutého
rozhodnutia. Preto odvolací súd v súlade s článkom 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového
poriadku s použitím § 224 CSP nariadil konajúcemu súdu odstrániť túto zrejmú nesprávnosť vydaním

opravného uznesenia.

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).