Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 24, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Cb/316/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215689
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomašovský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8115215689.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného: JUDr. Barbora
Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42174902, proti žalovanému:
X., o zaplatenie 200,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200,00 €, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá
povinnosť žalovanému zaplatiť trovy žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.06.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200,00 €. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný vykonával
pre žalobcu činnosť mandatára na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 25.08.2010, súčasťou ktorej
boli Všeobecné obchodné podmienky pracovníka obchodnej služby (ďalej len „VOP“). Dňa 09.03.2011

došlo k vypovedaniu predmetnej mandátnej zmluvy. Dňa 30.08.2010 bola medzi žalobcom a žalovanou
uzatvorená zmluva o úvere podľa § 497 a nas. Obchodného zákonníka, na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanej úver vo výške 300,00 € a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť žalobcovi v 15 - mesačných splátkach po 20,00 €. Podľa zmluvy o úvere „veriteľ poskytne
dohodnutý úver dlžníkovi jednorázovo, prevodom peňažných prostriedkov vo výške podľa bodu 1.1 na
účet dlžníka uvedený v záhlaví zmluvy, a to v deň vyplatenia provízie dlžníka za činnosť vykonávanú
v prospech veriteľa podľa Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi oboma zmluvnými stranami v mesiaci,

nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa uzavrela zmluva o úvere“. Ďalej bolo dohodnuté, že „dlžník
podpisom tejto zmluvy o úvere udeľuje písomný súhlas s tým, že splátky úveru, uvedené v bode 1.1 tejto
zmluvy o úvere budú po dobu splácania úveru uhrádzané formou zrážky z provízie, na ktorú má nárok na
základeMandátnejzmluvyuzatvorenejmedziobomazmluvnýmistranami,pričomprvázrážkanasplátku
ztohtoúverubudezprovíziezrazenávmesiaci,nasledujúcompomesiaci,vktoromsadlžníkovivyplatila
suma úveru podľa bodu 1.1 zmluvy o úvere“. V zmysle zmluvy o úvere „v prípade ukončenia zmluvnej
spolupráce podľa Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami sa dňom ukončenia tejto

zmluvnej spolupráce stáva dlžná suma splatná v celosti. V takomto prípade je dlžník povinný vrátiť
celú dlžnú sumu v hotovosti do troch dní od ukončenia tejto spolupráce“. Zmluvou bolo tiež dohodnuté,
že „v prípade ak dlžník nevráti dlžnú sumu riadne a včas, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z
omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania“. K dátumu ukončenia spoluprácena základe Mandátnej zmluvy bolo žalovaným formou zrážok z provízie uhradených spolu 100 €.
Splatnosťzostatkudlhuvsume200€nastaladňa12.03.2011(tridniodukončeniazmluvnejspolupráce).
Vzhľadom na to, že žalovaný do podania žaloby uvedenú sumu neuhradil, uplatnil žalobca svoj nárok

súdnou cestou.

2. Podľa § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo
nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

3. Podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve,
aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,
uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4. Podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu

neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do
vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a
označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

5. Podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí
vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril
v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na
neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o
následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

6. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 12.12.2019, v ktorom uviedla, že istinu
v hodnote 200 € zaplatí a uplatnený úrok 0,25 % denne považuje za úžeru, takýto rozsah neuznáva,
sama nepozná výšku zákonnej úrokovej sadzby a príslušenstvo istiny preto nevie zaplatiť.

7. Dňa 22.01.2020 doručil žalobca súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dojednaná výška úrokov 0,25 %
denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to vzhľadom na
skutočnosť, že Oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí
úveru vzhľadom na podmienky, za ktorých Oprávnený poskytol Povinnej a s ohľadom na ďalšie riziko
Oprávneného. Zároveň poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III č.k. 34Er/2152/2002-30

zo dňa 16.05.2017. V čase podpisu zmluvy malo ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
dispozitívnu povahu. Výška úrokov z omeškania sa upravovala dohodou strán. Len ak výška úrokov
nebola zmluvne dohodnutá, nastupovala výška úrokov ustanovená zákonom, t.j. pre určenie úrokov z
omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platila zmluvná voľnosť. Obmedzenie výšky úrokovej
sadzby v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové

vzťahy zo zákona ani z iných právnych predpisov.

8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, predovšetkým Zmluvou o úvere zo dňa 30.08.2010
uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným, Mandátnou zmluvou zo dňa 25.08.2010 a Všeobecnými
obchodnými podmienkami pracovníka obchodnej služby zo dňa 25.08.2010 a vyjadreniami strán a zistil

nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 25.08.2010 žalobca ako mandant a žalovaný ako mandatár uzatvorili mandátnu zmluvu, ktorej
predmetom bol záväzok mandatára pre mandanta a na jeho účet uzatvárať zmluvy o poskytnutí úveru
a vykonávať úkony súvisiace s poskytnutím úveru jeho správou a uspokojením pohľadávok mandanta,

ktoré vznikli na základe zmlúv o úvere, uskutočňovaním právnych úkonov v mene mandanta a mandant
sa zaviazal zaplatiť mandatárovi odmenu.

10. Dňa 30.08.2010 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, ktorej
predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 300 € a záväzok dlžníka poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť veriteľovi v 15 mesačných splátkach po 20 €.11. Podľa čl. II. bodu 2.5 bolo zmluvou o úvere dohodnuté, že v prípade ak dlžník nevráti dlžnú sumu
riadne a včas, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy
za každý deň omeškania.

12. Podľa čl. II bodu 2.4 zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že v prípade ukončenia zmluvnej spolupráce
podľa Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami sa dňom ukončenia tejto zmluvnej
spolupráce stáva dlžná suma splatná v celosti. V takom prípade je dlžník povinný vrátiť celú dlžnú sumu
v hotovosti do troch dní od ukončenia tejto spolupráce.

13. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný záväzok vyplývajúci zo zmluvy nesplnil. Rovnako nebola
medzi stranami sporná výška uplatnenej istiny v sume 200 € nakoľko žalovaný vo vyjadrení uviedol,
že túto chce zaplatiť. Medzi stranami je sporné, či dohodnutá výška úrokov z omeškania môže byť
považovaná za rozpornú s dobrými mravmi.

14. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Obchodného zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

18. Podľa § 369 ObZ účinného k 31.januáru 2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva.

19. S ohľadom na skutočnosť, že výška uplatnenej istiny nebola medzi stranami sporná a táto vyplýva aj

z listinných dôkazov predložených žalobcom, mal súd za to, že je dôvodné v tejto časti žalobe vyhovieť,
keďže žalobca záväzok poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vyplývajúci zo zmluvy o úvere splnil,
kým žalovaný záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky nesplnil.

20. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, súd má za to, že tieto nie je dôvodné priznať, preto v

tejto časti žalobu zamietol.

21. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, ktorou žalovaná namieta rozpor dohodnutej výšky
úrokov z omeškania s dobrými mravmi.

22. Z právnej úpravy úrokov z omeškania obsiahnutej v ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že výška
úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán, a len v prípade, že nie je zmluvne
dohodnutá,nastupujevýškaúrokovustanovenáprávnympredpisom.Výškuúrokovzomeškania,ktorúsi
strany dohodli a ktorá má prednosť pred výškou úrokov z omeškania určenou v právnom predpise, zákon
výslovne neobmedzuje. V prípade omeškania dlžníka sa vychádza z toho, že ide o porušenie povinnosti

splniť záväzok riadne a včas a úroky z omeškania sú sankciou za toto porušenie. Limitujúcim kritériom
výšky úrokov z omeškania dohodnutej zmluvnými stranami je rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) alebo
rozpor so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 ObZ). Pri posudzovaní, či dohodnutá výška
úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zásadami poctivého obchodného styku, je
potrebné mať primárne na zreteli, že riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo zásad poctivého

obchodného styku, preto existenciu porušenia týchto zásad treba vyvodzovať v každom jednotlivom
prípade z celého komplexu skutočností, a to dôvodov, ktoré viedli k dohode o výške úrokov z omeškania,
dôvodov nesplnenia záväzku, pomeru dohodnutého úroku k hodnote nesplneného záväzku.23. Súd je toho názoru, že úrok z omeškania dohodnutý v sadzbe 0,25 % denne, čomu zodpovedá úrok
z omeškania v sadzbe 91,25 % ročne, je zjavne za hranicou, ktorú je možné považovať vzhľadom na
podstatu a zmysle daného inštitútu za adekvátnu.

24. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6MObdo
5/2009 zo dňa 26. novembra 2009, ktorým tento súd posúdil dohodnutý úrok z omeškania v sadzbe
0,1 % denne za rozporný s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, a to vzhľadom
k okolnostiam, za akých bol úrok dohodnutý, dôvodov, ktoré viedli účastníkov k dohode, charakteru

záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkov ich nesplnenia.

25. Z obsahu záväzkového vzťahu žalobcu a žalovaného vyplýva, že dohodnutý úrok z omeškania
v tomto prípade motivuje žalovaného - dlžníka k splneniu jeho hlavného záväzku vyplývajúceho
zo zmluvy o úvere, tzn. k splneniu povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Výška týchto
prostriedkov predstavuje po čiastočnom plnení sumu 200 €. Suma uplatňovaných úrokov z omeškania

pri sadzbe 0,25 % denne od 12.03.2011 do zaplatenia, už v čase podania žaloby predstavovala sumu
773,50 €, čo je viac ako trojnásobok výšky istiny. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca podniká v
oblasti poskytovania úverov je súd toho názoru, že dôsledky nesplnenia povinnosti žalovaného vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky včas, neohrozujú jeho podnikateľské aktivity do takej miery, že by bolo
nevyhnutné záväzok žalovaného sankcionovať a zabezpečovať tak vysokým úrokom z omeškania.

Sadzba úroku z omeškania vo výške 91,25 % ročne podľa názoru súdu zakladá hrubý nepomer medzi
vzájomnými plneniami zmluvných strán, zjavne vybočuje z limitov poctivosti, nezneužívania výkonu práv,
nešikanózneho spôsobu výkonu práv a rešpektovania rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov,
preto takto dohodnutú výšku úrokov z omeškania považoval súd za neplatnú, s poukazom na ust. §
39 OZ.

26. S ohľadom na tieto východiská súd žalobu v časti zaplatenia úrokov z omeškania zamietol.

27. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v súlade s ustanovením §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 Civilného

sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. (§
362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.