Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/155/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615217060
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615217060.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa H. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., E. P. XXX/
X, zast. JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou so sídlom AK Poltár, Železničná číslo 7, proti odporcovi
POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o nariadenie
predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 4.
januára 2016, č. k.: 5C/421/2015-46, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:

Odporca a zamestnávateľ navrhovateľa EKOLTECH spol. s.r.o. Čajkovského 8, 984 01 Lučenec sú
povinní zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy z 13.08.2013 uzavretej účastníkmi konania až

do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 5C/421/2015.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom na začatie konania domáha určenia, že
dohoda o zrážkach zo mzdy z 13. 08. 2013 uzavretá medzi ním a odporcom je neplatná a zároveň žiadal
predbežným opatrením uložiť odporcovi, aby sa zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy z 13. 08.
2013 s tým, že táto povinnosť by vyplývala aj pre jeho zamestnávateľa EKOLTECH spol. s.r.o. Lučenec.

Navrhovateľ tvrdí, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú, nakoľko bola vyhotovená
na predtlačenom formulári a je možné konštatovať, že nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná.
Táto okolnosť spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, lebo odporuje dobrým mravom a taký právny úkon
neobstojí ani z hľadiska ustanovení spotrebiteľského práva. Trval na tom, že je neplatná aj úverová
zmluva uzavretá medzi ním a odporcom pre zrejmý rozpor so zákonom číslo 129/2010 Z. z. poukázal na

to, že odporca začal aktívne vymáhať plnenie na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
vo výške 98.-Eur mesačne.

Na takto zistený skutkový stav aplikoval § 74 ods.1, 2, § 75 ods1, 2, 4, § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p.,
§ 76 ods. 2 a § 102 ods. 1 O. s. p.

Z pripojených listinných dôkazov mal osvedčené, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ktorej obsah je nečitateľný, ďalej dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z
13. 08. 2013. Z čl.2 Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyplýva, že dlžník súhlasí s tým, aby
sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho
zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 98.-Eur. V súčasnosti odporca pristúpil k realizácii
svojho práva vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a túto dohodu predložil

zamestnávateľovi navrhovateľa EKOLTECH spol. s.r.o. Čajkovského 8, 984 01 Lučenec za účelom
realizácie zrážok zo mzdy do výšky ustanovenej právnymi predpismi.Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v
celom rozsahu na tieto dôvody poukázal (§ 76 ods. 4 O. s. p.) Zamestnávateľ navrhovateľa EKOLTECH

spol. s.r.o. Lučenec, nie je účastníkom tohto konania, avšak s poukazom na § 76 odsek 2 O.s.p. toto
predbežné konanie je záväzné aj pre neho.

Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal odporca. Navrhol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnuť. Namietal, že na vydanie predbežného opatrenia neboli splnené predpoklady.

Poukázal na znenie ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že navrhovateľ musí
preukázať, z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia, musí preukázať
existenciu hroziacej ujmy, t.j., že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a
dokonca neodstrániteľná ujma a tiež musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Navrhovateľ
nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho
hmotnoprávny nárok vo veci samej.

Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Táto obsahuje
súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli
poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala
citovanému ustanoveniu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente,

predstavuje osobitnú listinou a navrhovateľ mal možnosť si dohodu preštudovať a až následne na to
potvrdiť jej prijatie svojím vlastnoručným podpisom.

Odporca dal do pozornosti, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo
zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť

veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená.

Navrhovateľ nepreukázal existenciu hroziacej ujmy. Odporca je opačného názoru, a
to, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by navrhovateľovi vznikla závažnejšia ujma ako
realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok navrhovateľa voči odporcovi

vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy navrhovateľa.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Napadnuté uznesenie žiadal potvrdiť ako vecne správne.
Zdôraznil, že je potrebné konštatovať, že sa jedná o formulárovej typy zmlúv, ide o spotrebiteľský právny
vzťah. Odporca mu listom zo dňa 01. 04. 2015 oznámil, že pristupuje k realizácii zabezpečovacieho

prostriedku, ktorým je Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú zaslal odporca zamestnávateľovi a tento začal
s realizáciou zrážok zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13. 08. 2013. Na základe toho
možno konštatovať, že zo strany odporcu došlo k aktívnemu vymáhaniu plnenia na základe dohody
o zrážkach zo mzdy vo výške 98 € mesačne, čo bez akejkoľvek súdnej ochrany zasahuje do jeho
majetkových práv.

Z Dohody o zrážkach zo mzdy jednoznačne vyplýva, že bola vyhotovená na predtlačenom formulári, do
ktorého sa ručne dopisujú údaje, čo dokazuje jej hromadný charakter a možno jednoznačne konštatovať,
že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť pre rozpor s dobrými
mravmi.

Podľa § 551 OZ dlžník zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to aj napriek
neexistencii súdneho rozhodnutia. Týmto postupom získal veriteľ koncentrovanú moc nad majetkom
dlžníka, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia
majetku navrhovateľa nepotrebuje súdne rozhodnutie. Výška zabezpečenej pohľadávky v dohode je

určená odporcom. Nikto mu s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky podpísania
Dohody o zrážkach zo mzdy.

Vo veci samej sa domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavreli účastníci
konania na zabezpečenie pohľadávky odporcu z úverovej zmluvy, ktorá je predmetom sporu, keďže

navrhovateľ tvrdí, že hlavný záväzok - zmluva o úvere je neplatná pre rozpor so zákonom číslo 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho má odporca nárok len na vrátenie istiny, pričom podľa
spornej dohody o zrážkach zo mzdy odporca získal ku dňu podania návrhu bezdôvodné obohatenie vo
výške 96 €, pretože navrhovateľ si požičal sumu 600 € a odporcovi zaplatil do 15. 05. 2015 už 696 €.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Odvolací súd po

preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne vo výroku ako aj v
odôvodnení.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd dal odpoveď na všetky námietky, na ktoré v odvolaní
odporca poukazuje, pričom odporca vo svojich úvahách žiadnym spôsobom neprihliada na to, že ide o
spotrebiteľskývzťah,ževsúčasnostijespotrebiteľskýmprávnymvzťahomvenovanázvýšenápozornosť

a tieto právne vzťahy podliehajú kontrole. Nejde o svojvoľný postup súdov, ale vyplýva z
povinností, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala, pričom tak napĺňa politiku Európskej únie vo
vzťahu k spotrebiteľom, pričom treba zdôrazniť, že súdy Slovenskej republiky pri rozhodovaní musia
aplikovať právne normy Európskej únie.

Rozhodujúcou skutočnosťou nie je to, či navrhovateľ splatil všetky splátky zmluvného vzťahu, ale to,
koľko mal v skutočnosti zaplatiť bez toho, aby nebolo možné podmienky uzavretej zmluvy považovať za
úžeru. Preto je dôležité, akým spôsobom a za akých okolností bola uzavretá zmluva, dohoda o zrážkach
zo mzdy a k čomu sa navrhovateľ zaviazal.

Odvolací súd nepopiera, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na zabezpečenie riadneho splácania
záväzkov, avšak vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu nemožno prehliadnuť ani to, že by tento
vzťah nebol podrobený súdnej kontrole, respektíve že by spotrebiteľ nemal možnosť kontroly zrážaných
súm,atozdôvodu,ževýškauplatnenejsumyvočizamestnávateľovinavrhovateľajevýlučnevdispozícii
odporcu. Preto v takomto prípade ide o kontrolu výšky splátok realizovaných na základe dohody o

zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy totiž môže slúžiť len na zabezpečenie a
uspokojovanie pohľadávky v zákonnej výške, teda v zákonom dovolenej, s prihliadnutím
na spotrebiteľské právo.

Je správne tvrdenie navrhovateľa, že nemá možnosť zrážky priamo zastaviť, keď zamestnávateľ

vykonáva zrážky bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje bez akejkoľvek
kontroly. Treba prihliadnuť na to, že spotrebiteľ často zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť, pričom
dochádza k zrážkam zo mzdy na sumy, ktorej vyplývajú z neprijateľných podmienok zmluvy.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prípad P./Pohotovosť, C-30/12, kde z pripomienok Európskej

komisie vo vzťahu k výkladu článku 17 a 38 Charty základných práv Európskej únie a článku 169 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie vyplýva, že dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú úskalie v tom, že na
jej základe zo mzdy dlžníka môžu byť uspokojené aj tie časti pohľadávky veriteľa, ktoré sa zakladajú na
nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zamestnávateľ ani dlžník nemajú
možnosť tieto zrážky jednostranne zastaviť. Zároveň komisia poukázala na veľmi vysoké sankcie,

ktoré sa môžu považovať za nekalé podmienky podľa bodu 1 e) prílohy k smernici 93/13/EHS. Treba
prihliadnuť aj na to, že osud zabezpečovacieho prostriedku bude závisieť od osudu hlavného záväzku.
Komisia zároveň vo svojom závere navrhla, aby Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu
otázku odpoveď v tom zmysle, že článok 6 smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle,

že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou
ozrážkachzomzdyaleboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatrenie
za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

Odvolací súd za daného stavu považoval predložené listinné dôkazy navrhovateľom, uvádzané tvrdenia
o neprijateľných zmluvných podmienkach za dostatočné pre nariadenie predbežného opatrenia. Avšak
až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešené, či medzi účastníkmi boli dohodnuté
neprijateľné zmluvné podmienky a ktoré. Povinnosť uložená zamestnávateľovi navrhovateľky zdržaťsa zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu je iba predbežným opatrením, pre ktorý je
charakteristická jeho dočasnosť.

K odôvodnenosti nariadenia predbežného opatrenia odvolací súd uvádza, že v danom prípade už zo
samotných príloh k návrhu bola zrejmá hrozba odporcu vykonávaním zrážok zo mzdy u zamestnávateľa
navrhovateľa. Pokiaľ nebude právoplatne vyriešená spornosť namietanej dohody, nie je možné nateraz
uvažovať, že rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia je neprimerané vo vzťahu k
odporcovi. Pri rozhodnutí odvolací súd prihliadol najmä na preventívnu povahu predbežného opatrenia,

ktorým sa má zabrániť podstatnému zhoršeniu postavenia účastníka vykonávaním nedôvodných zrážok
zomzdy sprihliadnutímnaobsahzmluvy.Pokiaľbynedošloknariadeniupredbežnéhoopatrenia,
naďalej by navrhovateľovi boli vykonávané zrážky zo mzdy, ktorých celková výška by nekorešpondovala
s celkovou sumou, akú by navrhovateľ mal odporcovi zaplatiť, pokiaľ by súd vo veci samej konštatoval
neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto rozsahu by navrhovateľovi mohla vzniknúť škoda, ktorá by
vzhľadomnajehopostaveniespotrebiteľamalaomnohoväčšídopadnaochranujehoprávakoslabšieho

účastníka zmluvy v porovnaní s dopadom na odporcu v prípade pozastavenia zrážok zo mzdy
ako silnejšej strany zmluvného vzťahu.

Navrhovateľ preukázal existenciu hroziacej ujmy, pretože doložil oznámenie odporcu jeho
zamestnávateľovi o začatí zrážok zo mzdy, kedy sa začínajú zrážať čiastky, ktoré presahujú nárok

odporcu a tak dochádza k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu, čo v konečnom môže
znamenať ďalší spor, kde bude žalovať navrhovateľ o vydanie bezdôvodného obohatenia. Zrážky
zasahujú podstatným spôsobom do majetkovej sféry navrhovateľa, ohrozujú jeho existenčné možnosti.

Neobstojí ani námietka, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by navrhovateľovi vznikla

závažnejšia ujma, pretože navrhovateľ podľa svojho tvrdenia už splnil svoju povinnosť a plní naviac.
tieto skutočnosti ale budú predmetom dokazovania vo veci samej.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.