Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, September 8, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/412/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415212463
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4415212463.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: K. M., nar.

XX.X.XXXX, bytom N. D., T. M. XXXX/XX, právne zastúpená: Mgr. Mária Špacírová, advokátka, AK so
sídlom Nové Zámky, Rákocziho 12 proti žalovaným v 1. rade: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., N. X
právne zastúpený: JUDr. Klára Decsiová, advokátka, AK so sídlom Nové Zámky, Radničná 4 a žalovanej
v 2. rade: P. K., nar. X.XX.XXXX, bytom N. D., N. X, . o zaplatenie 7.150,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 5.850 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4 050,- eur od 26.5.2014 do zaplatenia a zmluvnú
pokutu po 50 eur mesačne od 26.5.2015 do zaplatenia za každý nezaplatený mesiac, a to do 3 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.

Súd konanie v časti o zaplatenie 50,- eur z a s t a v u j e.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %, o ktorom bude rozhodnuté

samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Právny predchodca žalobkyne H. M., nar. X.X.XXXX sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa
18.6.2015 domáhal voči žalovaným o zaplatenie 7.150,- eur s príslušenstvom, ktorý návrh odôvodňoval
tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi došlo dňa 6.4.2011 k uzatvoreniu
dohody o splácaní úveru v sume 4.500,- eur bezúročne s tým, že strany sporu sa dohodli na splátkovom
kalendári a to v posledný týždeň v mesiaci t.j. 25. dňa v mesiaci po 100,- eur s tým, že prvá splátka
mala byť uhradená dňa 25.4.2011 osobne do rúk veriteľa. Žalovaní zároveň prehlásili, že termín budú
dodržiavať a pre prípad, že ho nedodržia sú ochotní znášať penále za každý nezaplatený mesiac vo

výške 50,- eur. Ďalej dôvodil, že zároveň so žalovanými uzatvoril aj ústne zmluvy o pôžičke a to v
septembri 2012 na sumu 150,- eur + 300,- eur spolu 450,- eur a v októbri 2012 na sumu 100,- eur + 50,-
eur spolu vo výške 150,- eur. Právny predchodca žalobkyne tak spolu žalovaným požičal sumu vo výške
5.100,- eur. Žalovaní uhradili 1. splátku pôžičky v sume 100,- eur až v júni 2013, 2. splátku vo výške
100,- eur až v júli 2013, 3. splátku vo výške 100,- eur v auguste 2013 a 4. splátku vo výške 100,- eur
v septembri 2013, od uvedenej doby žiadnu splátku neuhradili. Žaloba tak na istine predstavuje 4.700,-
eur a penále od 25.4.2011 do 25.5.2015 za 49 mesiacov po 50,- eur 2.450,- eur, t.j. celkovo sú žalovaní

dlžní 7.150 eur. Ďalej dôvodil, že dňa 28.3.2014 požiadal mediátora o mediáciu, avšak žalovaní na
písomnú výzvu nereagovali.2.Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. 17C/412/2015-19 dňa 24.11.2015, proti
ktorému v zákonnej lehote podala žalovaná v 2. rade odpor, v ktorom dôvodila, že žalobu v celom
rozsahu neuznáva a že celá pohľadávka je premlčaná. Potvrdzoval, že je pravdou, že dňa 6.4.2011

podpísala so žalovaným v 1. rade dohodu o splácaní úveru, pričom namietala, že táto nespĺňa náležitosti
§ 558 OZ a pojem penále v zmysle § 544 odsek 3 OZ nie je možné použiť na daný prípad. Uviedla, že
žalobca žalovaným poskytol peňažné prostriedky v roku 2002 o výške 333,- eur, v roku 2003 vo výške
333,- eur , v roku 2003 sumu 165,- eur a v roku 2003 postupne sumu 999,- eur, pričom uvedené pôžičky
žalovaní postupne splatili, ostala len minimálna suma vo výške 150,- eur. Uvedené pôžičky žalobca

požičiaval s 20 % úrokom. Po vrátení pôžičiek v roku 2010 žalobca poskytol žalovaným pôžičku vo
výške 1.500,- eur, ktorá bola splácaná postupne, po 30,- eur, ktoré právny predchodca žalobkyne do
svojej evidencie nezaznamenával, v roku 2014 mu bolo z dlžnej sumy uhradených 500,- eur, žalobca
si viedol evidenciu platieb, potvrdenie o platbách nevydával. Dôvodila, že pôžičku vo výške 4.500,- eur
od žalobcu nikdy neprevzala a v roku 2012 žiadnu ústnu zmluvu o pôžičke neuzatvárala a neboli jej
poskytnuté ani sumy 150,- eur a 100,- eur.

3.Uznesením z 12.9.2016 pod sp. zn. 17C/412/2015-47 súd pokračoval v konaní s dedičom pôvodného
žalobcu a to K. M., nar. XX.X.XXXX v zmysle § 63 odsek 2 CSP, pretože pôvodný žalobca zomrel dňa
15.12.2015.

4. Podaním zo dňa 29.9.2016 žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie 50,- eur späť z dôvodu
nesprávneho výpočtu, v dôsledku čoho súd konanie v uvedenej časti v zmysle § 145 odsek 2 CSP
zastavil.

5. Podľa § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti žalovanej v 2. rade, ktorej bolo predvolanie na

pojednávanie doručené dňom 1.7.2017.

6.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaných v 1. a v 2. rade, svedkov: K. W., V. S., K.
K., V. K., V. J., H. A., oboznámením predložených listinných dôkazov a to - dohodou o splácaní úveru
z 6.4.2011, odporom proti platobnému rozkazu, listinou o ukončení mediácie, špecifikáciou žalovanej

sumy, vyjadreniami žalobkyne a žalovanej v 2. rade, Čestnými prehláseniami, fotokópiami zápisov a
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Zpredloženejlistiny nazvanejDohodaosplácanídlhuuzatvorenejdňa6.4.2011malsúdpreukázané,
že žalovaní v 1. a v 2. rade v uvedenej listine čestne prehlásili, že prevzali od právneho predchodcu

žalobkyne úver v sume 4.500,- eur bezúročne dňa 15.3.2010 v Nových Zámkoch, ktorý sa dohodli
splácať v splátkach po 100,- eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná
dňa 25.4.2011 osobne do rúk veriteľa. Pre prípad nedodržania písomnej dohody sa dohodli na penále vo
výške 50,- eur za každý nezaplatený mesiac. Na uvedenej listine sa nachádzajú zápisy + 150,- eur-2012,
+ 300,- eur-2012 + 100,- eur-2012, + 50,- eur.

8. Z listiny mediátora a socioterapeuta W.. R. V. zo dňa 29.8.2014 mal súd preukázané, že proces
iniciácie mediácie vo veci nesplatenia dlžnej sumy vyplývajúcej z Dohody o splácaní úveru z 15.3.2010
a následné pôžičky bol dňom 28.8.2014 ukončený, pretože respondenti ani po viacerých prísľuboch
osobného stretnutia s mediátorom sa tohto nezúčastnili (mediácia iniciovaná prípisom z 1.4.2014).

9. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní vypovedal, že s predchodcom žalobkyne mali žalovaní veľmi
dobrý vzťah, žalovaných navštevoval dvakrát do týždňa. Ďalej vypovedal, že podpísal listinu dohoda
o splácaní úveru, ktorú dohodu spisovala manželka žalovaného v 1. rade, na základe toho, čo jej
diktoval predchodca žalobkyne, pričom pri podpisovaní listiny žalovaný neboli pod tlakom a uvedenú

dohodu si žalovaný v 1. rade vysvetľoval tak, že je povinný vrátiť 4.500,- eur. Vypovedal, že na jar
2010 telefonicky požiadal p. M. (predchodcu žalobkyne) o pôžičku vo výške 1.500,- eur, ktorú pôžičku
si osobne prevzal v júli 2010 od p. M. v Ajaxe, kde bol zamestnaný ako kuchár. Tvrdil, že predchodcovi
žalobkyne splácal dlžobu po častiach, vždy v Ajaxe, pričom pri splátkach nebol nikto prítomný. Žalovaný
v 1. rade popieral, že by dňa 15.3.2010 prevzal od p. M. sumu 4.500,- eur ako pôžičku. Tvrdil, že p. M. sa

žalovaným vyhrážal, tým, že ak vyššie uvedenú dohodu nepodpíšu, môže sa žalovanej v 2. rade niečo
stať. Žalovaný v 1. rade súdu nevedel predložiť doklady preukazujúce splácanie pôžičky, evidenciu si
neviedol a na preukázanie toho, že dlh splatil, navrhol vypočuť svedkov. Tvrdil, že do novembra 2011
uhrádzal dlh po 100,- eur , v novembri a decembri 2011 nezaplatil, v januári a februári 2012 zaplatilpo 200,- eur. Predchodca žalobkyne si pôžičky, splátky a úhrady mal značiť do zošita, pričom sa so
žalovanými dohodli, že dlh bude uhradený do roku 2014 a preto žalovaný v 1. rade zaplatil poslednú
splátku vo výške 500,- eur v marci alebo apríli 2014. Ústne pôžičky na sumy 150,- eur, 300,- eur, 100,-

eur a 50,- eur popieral a vypovedal, že takéto sumy si od žalobcu neprevzal, keďže v tom čase t.j. od
novembra 2011 až do súčasnej doby pracuje v Rakúskej republike s priemerným mesačným zárobkom
1.000,- eur. Žalovaný v 1. rade dňa 5.4.2017 vypovedal, že poslednú splátku vo výške 500,- eur uhradil
v roku 2014, pri ktorej úhrade bola prítomná žalovaná v 2. rade a žalobkyňa, ktorú nežiadal o spísanie
potvrdenia o zaplatení celkového dlhu. Vyjadril sa, že dohodu o splácaní úveru bral tak, že má dlh voči

predchodcovi žalobkyne vo výške 4.500,- eur. Uznával, že p. Varga ho ústne vyzýval na zaplatenie dlhu.

10. Žalovaná v 2. rade vypovedala, že listinu dohoda o splácaní úveru podpísali a spísali s právnym
predchodcom žalobkyne a žalovaným v 1. rade dňa 6.4.2011. Pána M. mali radi ako strýka, pričom
tento im rok pred podpisom dohody povedal, že bol trestaný. Vypovedala, že v roku 2010 predchodca
žalobkyne požičal žalovanému v 1. rade 1.500,- eur, pri prevzatí tejto sumy žalovaná v 2. rade prítomná

nebola, písomná dohoda na pôžičku 1.500 eur uzatvorená nebola, pričom sa dohodli na jej splácaní
mesačne po 100,- eur, keď od augusta 2010 splácali dlh po 100,- eur mesačne, v novembri a decembri
2011 dlh nezaplatili a od januára 2012 dlh opätovne splácali. Vypovedala, že splátky splácal manžel
t.j. žalovaný v 1. rade p. M. z ruky do ruky a vypovedala, že bola prítomná pri splátkach vo výške 100,-
eur a 2 x 200,- eur a pri splátke v roku 2014 vo výške 500,- eur, kde bol prítomný p. M.alobkyňa a

žalovaný v 1. rade. Vyjadrila sa, že evidenciu úhrad si neviedla, viedol si ju len predchodca žalobkyne
v zošite, ktorý osobne nečítala a podľa jej výpovede zošiť nečítal ani žalovaný v 1. rade. Vypovedala,
že v roku 2012 splácali s žalovaným v 1. rade len pôžičku vo výške 1.500,- eur a okrem pôžičky z roku
2010 neprevzali s manželom od pána M. a ani súčasnej žalobkyne žiadnu inú pôžičku. Vypovedala, že
pôžičke so 100 % úrokom sa nebránili, vedeli, že predchodca žalobkyne poskytuje pôžičky s takýmto

úrokom a pristúpili na takéto podmienky pôžičky.

11. Žalovaní v 1. a v 2. rade predložili súdu Čestné prehlásenie z 25.4.2017, v ktorom prehlásili, že
titulom pôžičky predchodcovi žalobkyne vrátili celkom sumu vo výške 7.280,- eur.

12.Žalobkyňa v konaní vypovedala, že dňa 11.5.2013 uzatvorila manželstvo s H. M.. Čo sa týka
ústnych pôžičiek vyjadrila sa, že žalovaní mali záujem práve o ústne pôžičky, nakoľko k týmto nie
je doklad. Vypovedala, že pri spisovaní dohody z 6.4. 2011 prítomná nebola. Vypovedala, že nebola
prítomná pri odovzdávaní žiadnej z pôžičiek a ani pri úhradách splátok pôžičiek, okrem splátky 100,-
eur v septembri 2013. Čo sa týka vyjadrenia žalovaných, že poslednú splátku hradili v roku 2014 ,

vypovedala, že nie je pravdou, pretože v tomto čase už p. M. pôžičku riešil cez mediátora, ku ktorému
sa žalovaní nedostavili a neprejavili ochotu dlh uhradiť. Naposledy sa žalovaní s p. M. stretli 20.9.2013,
kedy žalovaná v 2. rade vrátila 100,- eur, čoho bola žalobkyňa svedkom. Od roku 2013 žalobkyňa bola
svedkom všetkých skutočností, nakoľko zdravotný stav jej manžela bol taký, že bolo potrebné s ním
všade chodiť. Vypovedala, že p. M. peniaze požičiaval len rodinným príslušníkom žalovanej v 2. rade,

ktoré pôžičky sú zrejmé z ručných zápisov predložených žalobkyňou, pričom žiadny zošit neexistoval.
Taktiež vypovedala, že žalovaní nikdy neboli v byte v N. D. na T. M.. Ďalej vypovedala, že vo februári
2013 spolu s pánom M. navštívili žalovaných v ich byte a žiadali o vrátenie pôžičky, nakoľko v tom čase
kupovali byt na M. ulici. M., že z predmetnej pôžičky žalovaní uhradili dňa 20.6.2013 - 150,- eur, dňa
20.7.2013 - 50,- eur, dňa 5.8.2013 - 150,- eur, dňa 20.9.2013 - 100,- eur, celkovo vrátili 450,- eur, pričom

v zápise za mesiace júl až september 2013 ide o uhradené penále.

13. Svedok K. K., syn žalobkyne na pojednávaní vypovedal, že od roku 2013 žil v spoločnej domácnosti
s p. M. a svojou matkou, pričom P. M. mu rozprával o pôžičke poskytnutej rodine K.. Vypovedal, že pri
spísaní dohody dňa 6.4.2011 prítomný nebol, nevedel sa vyjadriť k výške pôžičky, nemal vedomosť o

podmienkach pôžičky a vypovedal, že v byte na M. ulici v N. D. žalovaných nevidel.

14.SvedkyňaK.W.,krstnádcéražalobkynevypovedala,žep.M.bolpriateľskejadobrosrdečnejpovahy,
z počutia a rozprávania P. M. mala vedomosť o tom, že rodina K. mu je dlžná sumu 4.500,- eur.
Vypovedala, že nevidela žalovaných v byte p. M. a ani to, že by žalovaný p. M. odovzdávali nejaké

finančné prostriedky.

15.Svedok V. S., bývalý kolega žalovaného v 1. rade z Ajaxu vypovedal, že nejaký pán chodil za
žalovaným v 1. rade a dával mu peniaze a žalovaný mu ich splácal, pričom tohto páva nepoznal.Vypovedal, že v Ajaxe pracoval asi do roku 2010 a trikrát v lete v roku 2011 videl, ako dal žalovaný
peniaze tomuto pánovi, avšak k výške peňažnej sumy sa vyjadriť nevedel. Vypovedal, že s pánom M.
sa nikdy nerozprával a nevedel o tom, že by požičiaval peniaze.

16.Svedok V. K., bývalý kolega žalovaného v 1. rade z P. vypovedal, že od p. M. si v roku 2006 požičal
peniaze vo výške 2.000,- Sk a vrátil mu 4.000,- Sk, pričom pôžičku sprostredkoval žalovaný v 1. rade,
o pôžičke nebol spísaný žiadny záznam. K osobe p. M. sa vyjadril, že išlo o príjemného pána, ktorý bez
problémov peniaze požičal. K pôžičke, ktorá mala byť poskytnutá žalovaným v 1. a v 2. rade sa vyjadriť

nevedel. Vypovedal, že videl žalovaného brať si zálohu z baru. Ďalej uviedol, že bol zamestnaný v P.
od roku 2006 necelé dve roky a v roku 2010 už v Ajaxe nepracoval, 5 rokov bol zamestnaný v H. a vrátil
sa až v novembri 2016, pričom so žalovaným v 1. rade sa počas tohto obdobia nestretol. Vypovedal,
že žalovaný sa s ním skontaktoval telefonicky za účelom výpovede ako svedka na pojednávaní.

17.Svedkyňa V. J. v konaní vypovedala, že p. M. bol dobrý človek nebol násilnej ani agresívnej povahy

a že si požičala od neho asi 4-5 krát malé sumy 20,- eur asi pred desiatimi rokmi, pričom mala vrátiť 40,-
eur, písomný záznam o pôžičke nespisovali, na pôžičke a celkovej sume na vrátenie sa vždy dohodli.
K pôžičke voči manželom K. sa vyjadriť nevedela, vypovedala, že nevidela a nemala vedomosť o tom,
že by žalovaní splácali nejakú pôžičku.

18.Svedok H. A., bývalý kolega žalovaného v 1. rade z P. vypovedal, že videl žalovaného v 1. rade ako
nejakému starému pánovi, ktorého osobne nepoznal, dával žalovaný v 1. rade peniaze, nevedel sa
vyjadriť v akej výške z akého dôvodu, ani v ktorom roku to bolo.

19.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 37 odsek 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto

zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 110 odsek 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 544 odsek 1,2,3 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti

právnym predpisom (penále).

Podľa § 517 odsek 1, odsek 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného od 1.1.2015 ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj

za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného od 01.07.2010 do 31.01.2013 výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20.V danom prípade mal súd za preukázané, že nárok žalobkyne je v prevažnej časti dôvodný a na
základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaní v 1. a v 2. rade dňa 6.4.2011 podpísali
listinu a dokonca žalovaná v 2. rade spísala listinu s názvom Dohoda o splácaní úveru, v ktorej v
prvej časti čestne prehlásili, že prevzali od H. M. , nar. X.X.XXXX úver vo výške 4.500,- eur bezúročne

dňa 15.3.2010 v N. D. a v ďalšej časti listiny sa dohodli na splátkovom kalendári 100,- eur mesačne
vždy k 25. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 25.4.2011, vyplácaná osobne veriteľovi. V
ďalšej časti listiny sa dohodli pre prípad nedodržania dohody na penáloch vo výške 50,- eur za každý
nezaplatený mesiac. Posudzovaním obsahu predloženej listiny v časti prevzatia úveru vo výške 4.500,-
eur, súd považoval túto listinu podľa obsahu za uznanie dlhu, keď uvedená listina v tejto časti spĺňala

formálne náležitosti v zmysle § 558 OZ t.j. dôvod a výšku dlhu, pretože žalovaní v 1. a v 2. rade písomne
uznali (čestne prehlásili), že prevzali úver vo výške 4.500,- eur dňa 15.3.2010 od predchodcu žalobkyne,
aj keď takáto listina bola nazvaná ako dohoda o splácaní úveru, pričom súd poukazuje predovšetkým na
skutočnosť,želistina bolaspísanáosobamibezprávnehovedomia,ktoráskutočnosť všaknespôsobuje
jej neplatnosť.

Uznanie dlhu plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii
dlhu v dobe uznania. Na základe uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka nevzniká namiesto
pôvodného záväzkového vzťahu nový záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Zakladá sa ním iba
právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku (§
133 O.s.p.). Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka.

Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku
v čase uznania dlhu. Uznanie dlhu je druhom určovacej zmluvy, ktorou sa odstraňuje spornosť alebo
pochybnosť o existencii alebo rozsahu pohľadávky veriteľa, a to na základe ústupkov dlžníka. Uznanie
dlhu je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Uznanie dlhu má
konštitutívny charakter, pretože veriteľovi vznikne nový právny titul na vymáhanie dlhu. Uznanie dlhu

dlžníkom má pre veriteľa význam spočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe
uznania dlhu dlh trval, t.j. dlžník uznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu. Táto domnienka existencie
dlhu je vyvrátiteľná, dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol alebo, že v čase
uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Vyvrátiteľnú právnu domnienku
po tom, že v dobe uznania dlhu záväzok existoval, nemožno vyvracať samotným negatívnym tvrdením

žalovaného o neexistencii záväzku. Ani všeobecné popretie záväzku nie je dôvodom na preskúmanie
nároku súdom. Z procesného hľadiska prechádza dôkazné bremeno na preukázanie existencie dlhu v
dobe uznania na žalovaného. Rozhodovacia prax súdov pripúšťa možnosť vyvrátiť právnu domnienku
existencie dlhu preukázaním skutočnosti, že dlh nevznikol. Predpokladom existencie dlhu je totiž jeho
vznik. Ak je preukázané, že dlh vôbec nevznikol, potom táto skutočnosť je spôsobilá vyvrátiť právnu

domnienku existencie dlhu, keďže je jej opakom. Žalobkyňa na základe vyššie uvedeného v konaní
nemala povinnosť preukazovať vznik dlhu a jeho výšku.
Žalovaní sa v konaní bránili len negatívnym tvrdením, že dlh nevznikol a tým, že Dohoda o splácaní
úveru je neplatná s poukazom na § 37,39 a 39a OZ, keď uvedenú dohodu podpísali pod nátlakoma vyhrážkami, pričom takéto konanie predchodcu žalobcu t.j. pána M. v konaní preukázané nebolo,
pričom samotní žalovaní sa na pojednávaní konanom dňa 5.4.2017 vyjadrili, že listinu nepodpísali pod
tlakom - vypovedal žalovaný v 1. rade, ako aj k priateľskej povahe p. VP., ktorú skutočnosť potvrdzovali

aj svedkovia V. Na základe uvedeného neboli splnené podmienky na vyhlásenie neplatnosti vyššie
uvedenej listiny a ani rozpor s § 37 a 39 OZ.
Žalovaní v konaní vypovedali zhodne, že im bola v roku 2010 poskytnutá pôžička vo výške 1.500,- eur,
bez akéhokoľvek písomného potvrdenia, ktorú mali splatiť so 100 % úrokom, pričom v konaní tvrdili, že
právnemu predchodcovi žalobkyne uhradili celkom sumu 7.280,- eur titulom pôžičky a to od augusta

2010 do novembra 2011 spolu vo výške 1.500,- eur, od januára 2012 do decembra 2013 vo výške
4.800,- eur a v roku 2014 spolu 980,- eur, ku ktorému tvrdeniu súdu predložili čestné prehlásenie z
25.4.2017 opatrené podpismi žalovaných. Žalovaný však tvrdené skutočnosti a to výšku pôžičky a ani
skutočnosť že pôžičku uhradili vo výške 7.280,- eur iným listinným dôkazom nepreukázali a nepreukázali
túto skutočnosť ani výpoveďami nimi navrhnutých svedkov, ktorí sa k dohode o splácaní úveru vyjadriť
nevedeli a nemali vedomosť ani o tom, že by žalovaní splácali pôžičku a v akej výške. Svedok H.

A. vypovedal, že videl žalovaného v 1. rade, že dával peniaze nejakému starému pánovi, nevedel sa
však vyjadriť, v ktorom roku to bolo a ani k výške finančnej hotovosti. Výpoveď svedka V. K. taktiež
nepotvrdila skutočnosť, že by žalovaní uhradili dlh voči žalobkyni, keď svedok vypovedal, že v Ajaxe
pracoval od roku 2006 necelé dva roky a následne sa so žalovaným v 1. rade nestretával. Svedok S.
vypovedal, že videl, že žalovaný v 1. rade dával trikrát peniaze pánovi M. nevedel však v akej výške,

avšak táto výpoveď sa zhodovala aj s tvrdením žalobkyne, ktorá vypovedala, že z dlhu bola vrátená
suma vo výške 450,- eur v štyroch častiach, keď pri poslednej splátke vo výške 100,- eur v septembri
2013 bola prítomná, a to v časti troch splátok, ktoré mali byť odovzdané pánovi M. žalovaným v 1.
rade osobne. Žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali výšku poskytnutej pôžičky v roku 2010, keď pri
odovzdaní pôžičky predchodcom žalobkyne žalovanému v 1. rade nikto prítomný nebol a žalovaní výšku

tejto pôžičky nepreukázali ani výpoveďami navrhnutých svedkov, ktorí by vyvrátili domnienku o tom, že
dlh v čase uznania trval. Vierohodnosť výpovede svedkov V., ktorý pána M. osobne nepoznal a v Ajaxe
pracoval len do roku 2010, V. K. k pôžičke, ktorú mu sprostredkoval žalovaný v 1. rade od príjemného
pána M. a V. J., ktorá neuvádzala podrobnosti poskytnutia pôžičky spred 10 rokov, nepovažoval súd za
dôveryhodné vzhľadom na samotný obsah týchto výpovedí. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v

sporovom konaní neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že dlh v nevznikol, súd ich zaviazal na
zaplatenie sumy 4.050,- eur titulom uznania dlhu (ktorá suma predstavuje rozdiel z uznanej sumy
4.500,- eur a uhradených započítaných splátok vo výške 450,- eur, ktoré sú uvedené a popísané vo
výpovedi žalobkyne, keď v zmysle dohody o splátkach bol celý dlh splatný dňa 25.1.2015. Čo sa týka
námietky premlčania vznesenej žalovanou v 2. rade, súd poukazuje na ust. § 110 odsek 1 OZ, keď

uznanie dlhu bolo žalovanými podpísané dňa 6.4.2011, pričom premlčania lehota doposiaľ neuplynula.

18.Zároveň súd žalovaných v zmysle § 517 odsek 1, 2 OZ s poukazom na § 3 nariadenie vlády SR č.
87/1995 Zb. účinného v čase vzniku omeškania zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko
mal preukázané z predloženej listiny o mediácii z 29.8.2014, že žalovaní boli vyzvaní mediátorom na

uhradenie dlhu a dňa 26.5.2014 už boli v omeškaní s úhradou dlhu vo výške 4.050,- eur.

19.Zároveňsúdzaviazalžalovanýchajnazaplateniezmluvnejpokuty vovýške1.800,-eurod 19.6.2012
do 25. 5. 2015 za 36 mesiacov, ktorá bola vyčíslená právnym predchodcom žalobkyne do 25.5.2015
a následne odo dňa jej vyčíslenia, keď žalovaný doposiaľ svoj dlh neuhradili. Zmluvná pokuta musí

byť stanovená tak, aby jej výška bola zistiteľná ku dňu porušenia zmluvnej povinnosti, na ktorú sa
viaže, a to v tom zmysle, že bude zistiteľná konkrétna jednorazová suma zodpovedajúca dojednaniu o
zmluvnej pokute. Oprávnenému vznikne právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ak nastala okolnosť ktorej
sa zmluvná pokuta týka, pričom v danom prípade dlžníci svoju povinnosť splácať uznaný dlh. Zároveň
súd opätovne poukazuje, že dohoda ako aj časť dohody bola spísaná osobami práva neznalými a preto

súd aj s poukazom na úpravu znenia petitu považoval v Dohode o splácaní úveru z 6.4.2011 penále
za zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v zmysle § 544 odsek 1 až 3 OZ, keď v dohode
bola dojednaná výška pokuty a ako aj spôsob jej určenia, keď súd uvedenú pokutu nepovažoval za
neprimerane vysokú s poukazom na poskytnutú sumu pôžičky, ktorá nebola žiadnym iným spôsobom
zabezpečená. Vo zvyšnej žalovanej časti zmluvnej pokuty vo výške 650,- eur súd žalobu zamietol s

poukazom na námietku premlčania vznesenú žalovanou v 2. rade, keď súd zmluvnú pokutu považoval
za premlčanú v časti od 25.4.2011 do 18.6.2012.
Zároveň súd žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie 600,- eur titulom ústnej zmluvy o pôžičke.
Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sanevyžaduje písomná forma, takže takáto zmluva môže byť uzatvorená i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť

veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon
vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde medzi zmluvnými stranami, právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozhodnutie NS ČR sp. zn.
25Cdo/98/2000, 25 CDo/695/2003, 25Cdo/696/2003). Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen
tvrdenia, že bola zmluva o pôžičke uzatvorená, ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Ak veriteľ

nemá túto zmluvu k dispozícii alebo mu chýbajú náležitosti, musí poskytnutie pôžičky preukázať
inými dôkaznými prostriedkami (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/98/2000 z 16.1.2002). Ak sú tieto
skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno a v prípade ak veriteľ neunesie
dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí rozhodnutie súdu vyznieť v
jeho neprospech. V tejto časti dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý v konaní nepreukázal, že
by došlo k odovzdaniu vyššie uvedenej sumy titulom zmluvy o pôžičke a preto súd žalobu v tejto časti

zamietol.

20.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 255
odsek 1 C.s.p. pričom pomer úspechu žalobcu voči žalovanému bol vo výške 82 % : 18 %, keď rozdiel
pomerných úspechov v prospech žalobcu predstavuje 64 % a súd žalobcovi úspešnejšiemu v konaní

priznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( § 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).