Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15P/279/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204815
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8719204815.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Dagmar Soliarová, v právnej veci navrhovateľky: V. Y., P..

XX.XX.XXXX, Y. Y., W. XXX/X proti odporcovi: N. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y., W. XXX, za účasti mal.
dieťaťa: V. Y., P.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Poprad, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania V. Y., Z.. C. N. N. Y., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu H., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom
2X, r o z v á d z a .

II. Súd na čas po rozvode z v e r u j e maloletú V. Y. do osobnej starostlivosti matky V. Y., ktorá bude
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec maloletého dieťaťa sa z a v ä z u j e úhradou výživného na maloletú V. v sume 50,- eur mesačne
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho
dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.

IV. Odporca sa z a v ä z u j e uhradiť súdny poplatok za návrh v sume 66,- eur.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšiemu súdu bol doručený návrh navrhovateľky V. Y. na rozvod manželstva a s tým spojenú
úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo s odporcom
uzavrela v roku 2009, u oboch išlo o manželstvo prvé. Obaja sú slovenskí štátni občania a posledné
spoločné bydlisko mali v Y.. Z manželstva pochádza jedno dieťa V. Y.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že

k vážnemu narušeniu vzťahov došlo odchodom odporcu do ČR, pričom tento sa už z ČR späť nevrátil.
Podľa informácií žije tam už s inou ženou. Z týchto dôvodov pokladá manželstvo za hlboko a trvalo
rozvrátené, nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia.

2. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že manžel odišiel do ČR v roku 2016 a odvtedy nežijú v
spoločnej domácnosti a späť sa domov nevrátil. V ČR už žije so svojou družkou. Z manželstva pochádza
jedno mal. dieťa V. Y., ktorá navštevuje tretí ročník ZŠ. Na dieťa sú bežné výdavky, avšak navštevujú

psychológa a psychiatra, dieťaťu sú predpisované lieky a na toto má navrhovateľka zvýšené výdaje.
Navrhovateľka je evidovaná na úrade práce a spolu s rodinnými prídavkami poberá DHN vo výške 140,-
eur. Prispieva na chod domácnosti svojmu otcovi sumou 60,- eur mesačne. Otec dieťaťa, ktorý žije v
ČR sa vôbec o dieťa nezaujíma, výživné hradí v minimálnej výške raz za tri mesiace a navrhovateľkanemá vedomosť kde sa zdržiava. Vzhľadom k týmto okolnostiam považuje manželstvo za hlboko a trvalo
rozvrátené, nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia a preto žiada manželstvo rozviesť, zveriť
dieťa do svojej starostlivosti a určiť naňho výživné v sume 50,- eur.

3. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal vykázané fikciou, preto súd v zmysle § 180
CSP pojednával v neprítomnosti odporcu.

4. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu doporučil dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť zo

strany otca výživné v sume 50,- eur mesačne, nakoľko má matka výdavky na lieky a návštevu odborných
ambulancií.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými
listinnými dôkazmi ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 20.06.2009. Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa.
Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania je obec Y..

7. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku harmonické. V roku 2016 však odporca odišiel do ČR
za prácou, pričom späť na Slovensko sa už nevrátil. Toho času by mal žiť v ČR spolu s novou partnerkou.
Navrhovateľka o ňom nemá žiadne informácie. Odporca zasiela len výživné na dieťa v minimálnej výške.

Súd mal teda preukázané, že manželia nežijú spolu od roku 2016, k obnove manželského spolužitia
nedošlo. Odporca žije v ČR s inou ženou a na poslednom pojednávaní aj navrhovateľka uviedla, že už
má novú známosť a plánuje s partnerom spoločnú budúcnosť. Manželstvo je teda dlhodobo nefunkčné,
k obnove manželského spolužitia nedošlo, preto súd toto manželstvo rozviedol.17. Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa - mal. V. Y.A., ktorá navštevuje tretí ročník ZŠ. Dieťa
potrebuje pravidelné návštevy odborných ambulancií, je jej predpisovaná liečba, s týmto má matka

zvýšené výdaje. Matka spolu s dieťaťom žije v obci Y. v rodinnom dome u svojho otca, kt. prispieva na
domácnosť. Matka je evidovaná na úrade práce, pričom poberá DHN a rodinné prídavky v sume 140,-
eur mesačne a podieľa sa aj na aktivačných prácach. Otec na dieťa prispieva minimálnym výživným v
sume 30,- eur mesačne, výživné hradí sporadicky.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd na čas po rozvode zveril dieťa do osobnej
starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú riadne stará a neboli zistené v jej starostlivosti žiadne nedostatky.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal jednak z možností a schopností na strane otca ako aj z potrieb
mal. dieťaťa. Je tu predpoklad, že otec, ktorý žije v ČR môže dosahovať príjem, z ktorého je schopný
hradiť výšku výživného v sume 50,- eur mesačne. Dieťa má zvýšené výdaje v súvislosti so zdravotným
stavom a preto súd určil výživné v zmysle návrhu matky v sume 50,- eur.

19. Navrhovateľka požiadala o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku z dôvodu zlej finančnej
situácie. Poplatková povinnosť prechádza na odporcu a preto súd zaviazal odporcu úhradou súdneho
poplatku vo výške 66,- eur.

20. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3
vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku

rozsudku o rozvode prehlásiť pred orgánom povereným viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé
priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.

Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo
bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,

a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 31. marca 2021 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Podľa § 9 zákona č. 62/2020 Z. z., ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené

zákonomalebourčenésúdomnavykonanieprocesnéhoúkonuvkonanípredsúdomúčastníkmikonaniaa stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre
obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.