Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/277/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201073
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6015201073.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: elevant group s.r.o., Betliarska
12, 851 07 Bratislava, v zastúpení: JUDr. Richard Piliar, advokát Školská 4, 977 01 Brezno, proti
žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.: OPS/BEZ/2015/3358, O-177/2015 zo dňa 19.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: OPS/BEZ/2015/3358, O-177/2015
zo dňa 19.06.2015, a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 11/15-1.0/pok/r. zo dňa
09.03.2015 zrušuje.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na orgánoch verejnej správy

1. Žalovaný svojím rozhodnutím číslo: OPS/BEZ/2015/3358, O- 177/2015 z 19.06.2015 zamietol podľa
§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žalobcu a rozhodnutie Inšpektorátu

práce Banská Bystrica č. k. 11/15-1.0/pok/r. zo dňa 09.03.2015 potvrdil.
2. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „IP BB“) začal ako správny orgán z vlastného podnetu
správne konanie o správnom delikte na základe § 18 SP.
3. Podkladom pre začatie správneho konania bol správny delikt, uvedený v bode č. 2 protokolu č.
IBB-29-27-2.2/P-J02-14 zo dňa 11.11.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.11.2014 (ďalej len „protokol“).
4. Inšpektorát práce Banská Bystrica vo veci rozhodol a vydal rozhodnutie č. k.: 11/15-1.0/pok/r. zo
dňa 09.03.2015, ktorým za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a

ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 14 ods. 3, príloha č. 6, ods.
2.1. vyhlášky č. 147/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na
výkon niektorých pracovných činností v znení zmeny č. 46/2014 Z.z. spočívajúce v tom, že žalobca na
pracovisku stavba „ Sociálna budova valcovne rúr ŽP a.s. (Nový závod Podbrezová) - stavebné úpravy -
systémové rámové fasádne lešenie typu ERNST“, ako zhotoviteľ lešenia vykonal montáž systémového
šesťpodlažného lešenia typu ERNST v mieste vzniku úrazu O. W., nar. XX.X.XXXX tak, že dvojtyčové

ochranné zábradlie na 3. podlaží (pravá bočná strana novej prístavby) neprípustne uchytil na oboch
koncoch v dvoch rovinách nad sebou plastovými zdrhovacími páskami (šírka 5 mm, hrúbka 1 mm, dĺžka
280 mm) a tak vytvoril nepevné spoje zábradlia s ostatnou konštrukciou lešenia, čím pri opretí O. X.
o zábradlie došlo k jeho posunutiu smerom von a následnému pádu z výšky cca 6.5 metra, čím bolspôsobený zamestnancovi O. W. závažný pracovný úraz a za to mu uložil pokutu vo výške XX.XXX,-
Eur (slovom B. eur).
5. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol a

napadnuté rozhodnutie potvrdil.

II.
Žaloba

6. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.08.2015 žiadal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného
je nezákonné, nepreskúmateľné, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nesprávne
právne posúdené. Zároveň žiadal vec vrátiť prvostupňovému orgánu prípadne žalovanému na ďalšie
konanie.

7. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu uvádza, že Inšpektorát práce Banská Bystrica nezistil skutkový
stav úplne, presne a spoľahlivo, pričom najmä uvádza, že skutkový stav bol vyhodnotený subjektívne
a bez akýchkoľvek vzájomných súvislostí s vopred daným vedomým, kto a v akej miere je zodpovedný
za porušenie pracovných a bezpečnostných predpisov bez pripustenia možnosti akýchkoľvek iných
záverov.

8.Uviedol,žeztechnickéhohľadiskaatypulešeniaERNSTnemoholvžiadnomprípadevykonaťmontáž
systémového šesťpodlažného lešenia v mieste vzniku úrazu, lebo toto tam nebolo namontované a
poukázal na fotografiu vyhotovenú ihneď po vzniku úrazu a text na strane 9 k bodu 5 dodatku k protokolu
kde sa uvádzalo, že zamestnávateľ Z. I. vedel o tom, že lešenie je v tejto časti tak zhotovené, pričom u
hlavného zhotoviteľa stavby nepožadoval v tejto veci nápravu.

9.PoukázalnakonanievedenénaORPZvBreznepodsp.zn.ČVS:ORP-21/VYS-BR2015avznesenie
obvinenia p. W. W., navrhol vyžiadať si a pripojiť k tomuto konaniu uvedený spis a priložil zápisnicu
výsluchu svedka R. O. zo dňa 09.07.2015 a zápisnice o výsluchu svedkov p. X. Z. zo dňa 04.08.2015 a p.
Z. I. zo dňa 09.07.2015, ktorí mali najmä potvrdiť, že lešenie nebolo kompletné, resp. nebolo zhotovené,
lebo tam chýbali podlážky a tieto mali byť položené v čase a mieste úrazu medzi lešenia p. R. O. a

ďalším pomocníkom.
10. Ďalej upozornil na protokol o odovzdaní a prevzatí lešenia, podľa ktorého bolo lešenie postavené
podľa platných noriem, schváleného projektu a požiadavky nájomcu a to, že p. V. O., resp. koordinátor
bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku mal upozorniť na skutočnosť, že v mieste vzniku úrazu
viditeľne podľa priloženej fotografie nebolo postavené lešenie, pričom taktiež poukázal na výpoveď p.

V. O. v rámci trestného konania, kde tento mal uviesť, že predmetné lešenie bolo dodatočne postavené
neskôr, pričom osobitný protokol o odovzdaní lešenia neexistoval.
11. Žalobca vyslovil názor, že zodpovednosť za vznik úrazu mala po odovzdaní a prevzatí lešenia prejsť
na hlavného zhotoviteľa stavby, t. j. spoločnosť SUNIK, s.r.o., k čomu žiadal vykonať dôkaz - zmluvu o
dielo medzi objednávateľom a zhotoviteľom stavby.

12. Argumentoval tým, že na pracovnom úraze má svoju časť viny aj samotný poškodený O. W., ktorý
v rozpore s bezpečnostnými predpismi prekročil dvojtyčové zábradlie lešenia umiestnené vo výške 1
m, ktoré bolo riadne uchytené podľa predpisov a návodu k lešeniu v tej časti lešenia, ktoré vyhotovil
žalobca, čo v žiadnom prípade nemal robiť a snažil sa po položených podlážkach (provizórnom lešení
vyhotovenom zamestnancami) prejsť na druhú časť lešenia žalobcu, pričom musel dostať balans, keďže

podlážky boli voľne položené a vôbec sa tam nemali nachádzať. Dvojtyčové zábradlie, ktoré bolo
uchytené elektrikárskymi páskami, tak ako to konštatoval Inšpektorátu práce Banská Bystrica, nebolo
zábradlím,lebožalobcavedel,žetaknemôžeuchytiťzábradlie,alelenzavetranímmedzidvomačasťami
ním zhotovovaného lešenia.
13. V neposlednom rade žalobca upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie žalovaného č. OPS/

BEZ/2015/3357, 0178/2015 zo dňa 19.06.2015 vo veci odvolania zamestnávateľa Z. I. BONE-STAV,
ktorým bolo zrušené a vrátené rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 10/15-1.0/pok/r.
zo dňa 09.03.2015.
14. Záverom podanej žaloby má za to, že viaceré skutkové zistenia konštatované v protokole č.
IBB-29-27-2.2/P-J02-14zodňa11.11.2014vzneníDodatkuč.1zodňa27.11.2014,ktoréboliprenesené

do rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica a následne ktoré bolo potvrdené žalovaným
sú nepodložené, neobjektívne a nezakladajú sa na skutočnom zistení skutkového stavu veci, ale
vychádzajú z nejakých domnienok a ničím nepodložených záverov. Z tohto dôvodu je rozhodnutie
Inšpektorátu práce Banská Bystrica ako aj odvolacieho orgánu podľa jeho názoru nepreskúmateľné.15. Dodal, že v čase podania odvolania nemohol žalobca argumentovať dôkazmi, ktoré sú uvádzané
v žalobe, preto ich predkladá len teraz, čo však nie je jeho vina. Z týchto dôkazov avšak aj z
predchádzajúcich vyjadrení možno dospieť k záveru, že vyjadrenia dotknutých osôb počas správneho

konania neboli pravdivé, resp. objektívne a skutkový stav zistený v tom čase správnym orgánom v
súčasnosti neobstojí.

III.

Vyjadrenie žalovaného

16. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.10.2015 žalovaný uviedol: „Z predloženého spisového materiálu
vyplýva jednoznačný záver o tom, že žalobca na pracovisku stavba „Sociálna budova valcovne rúr ZP
a. s. (Nový závod Podbrezová) - stavebné úpravy - systémové rámové fasádne lešenie typu ERNST“
ako zhotoviteľ lešenia vykonal montáž systémového šesťpodlažného lešenia typu ERNST v mieste

vzniku úrazu O. W., nar. XX.XX.XXXX tak, že dvojtyčové ochranné zábradlie na 3. podlaží (pravá bočná
strana novej prístavby) neprípustne uchytil na oboch koncoch v dvoch rovinách nad sebou plastovými
zdrhovacímipáskami(šírka5mm,hrúbka1mm,dĺžka280mm)atakvytvorilnepevnéspojeniezábradlia
s ostatnou konštrukciou lešenia, čím pri opretí O. W. o zábradlie došlo k jeho posunutiu smerom von a
následnému pádu z výšky cca 6,5 m, čím bol spôsobený zamestnancovi O. W. závažný pracovný úraz.

17. Vyššie uvedené vyplýva najmä z protokolu zo dňa 11.11.2014 v znení jeho dodatku z 27.11.2014,
zápisníc o podaní informácií spísaných s Z. I., O. W., W. W., R. O., V. O. (jeho dopočutia) a B. H. (jeho
dopočutia), lekárskej správny O. W., fotodokumentácie a protokolu o odovzdaní a prevzatí lešenia.
18. Na margo argumentu žalobcu o tom, že nevykonal montáž systémového šesťpodlažného lešenia
typuERNSTvmiestevznikuúrazuO.W.žalovanýpoukazujenaprotokoloodovzdaníaprevzatílešenia,

podľa ktorého bolo dňa 25. 07. 2014 odovzdané predmetné lešenie žalobcom nájomcovi spoločnosti
SUNIK, s. r. o., podľa ktorého je lešenie postavené podľa platných noriem, schváleného projektu a
požiadavky nájomcu.
19. Žalobca v tomto protokole neuviedol žiadne závady, poznámky ani upozornenia na stav lešenia, ani
nijakým spôsobom nevytkol jeho prípadné nedostatky.

20. V súvislosti so zodpovednosťou žalobcu za bezpečnosť predmetného lešenia je potrebné uviesť,
že z vyššie uvedeného vyplýva, že došlo k jeho odovzdaniu a následnému prevzatiu v zmysle § 14 v
nadväznosti na prílohu č. 6 bod 4.2 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. a to dňom 25. 07. 2014, pričom v zmysle
§ 14 v nadväznosti na prílohu č. 6 bod 4.2 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. sa lešenie môže odovzdať na
používanie len po jeho úplnom dokončení a vybavení.

21. Skutočnosť, že dvojtyčové ochranné zábradlie na 3. podlaží (pravá bočná strana novej prístavby)
zamestnanci žalobcu neprípustné uchytili na oboch koncoch v dvoch rovinách nad sebou plastovými
zdrhovacími páskami (šírka 5 mm, hrúbka 1 mm, dĺžka 280 mm) a tak vytvorili nepevné spojenie
zábradliasostatnoukonštrukcioulešenia,čímpriopretíO.W.ozábradliedošlokjehoposunutiusmerom
von a následnému pádu z výšky cca 6,5 m, čím bol spôsobený zamestnancovi O. W. závažný pracovný

úraz vyplýva aj zo zápisnice o podaní informácií spísanej s p. W. W. (zamestnancom žalobcu) dňa
01.10.2014, ktorý potvrdzuje neprípustné uchytenie spojovacích tyčí. Tento zamestnanec uvádza, že
o tejto skutočnosti ústne upovedomil p. V. O., avšak zo zápisnice o podaní informácie spísanej s p.
V. O. vyplýva, že tento nielenže nebol nijakým spôsobom o tejto skutočnosti upovedomený, ale bol
presvedčený, že lešenie je kompletné, pevné a bezpečné.

22. Žalovaný sa v tejto súvislosti priklonil k vyjadreniu p. V. O., čoho oporou je obsah protokolu o
odovzdaní a prevzatí lešenia bez výhrad k stavu odovzdaného lešenia, pričom skutočnosť, či podlážky
na treťom, štvrtom a piatom podlaží boli pevne položené alebo neboli, nič nemení na zodpovednosti
žalobcu za vytýkaný správny delikt, nakoľko posudzovaná časť lešenia (dvojtyčové ochranné zábradlie)
nebola preukázateľne upevnená v súlade s § 14 ods. 3, príloha č. 6, ods. 2.1. vyhlášky č. 147/2013 Z. z.

23. Žalobca teda zhotovil lešenie v mieste úrazu, a ním nazvané spojovacie tyče (nemá žiadnu oporu
v technickej terminológii a už vôbec nie v rámci lešenárskej techniky) preukázateľne uchytil plastovými
páskami. Treba povedať, že tento sám priznáva uchytenie týchto častí takýmto spôsobom, hoci to nemá
oporu v žiadnom právnom alebo ostatnom predpise týkajúceho sa montáže lešenia.
24. Vo vzťahu k argumentu o tom, že zodpovednosť za vznik úrazu mala po odovzdaní a prevzatí

lešenia prejsť na hlavného zhotoviteľa stavby, t. j. spoločnosť SUNIK, s.r.o., k čomu žiadal vykonať
dôkaz - zmluvu o dielo medzi objednávateľom a zhotoviteľom stavby, resp. p. V. O. mal upozorniť na
stav lešenia zamestnávateľa poškodeného zamestnanca alebo žalobcu, čo sa však nestalo, je potrebné
dodať, že žalobca bol zodpovedný za zhotovenie a bezpečnosť lešenia, ktoré bez výhrad odovzdal doužívania spoločnosti SUNIK, s.r.o. Taktiež ani prípadné dojednanie v zmluve o dielo by nezbavovalo
zodpovednosti žalobcu za bezpečnosť lešenia, nakoľko tento deklaroval bezpečnosť lešenia v zmysle
§ 14 v nadväznosti na prílohu č. 6 bod 4.2 vyhlášky č. 147/2013 Z.z.

25. Žalobca sa bránil, že montáž lešenia nemohol vykonať aj kvôli tomu, že technicky to nie je možné,
pretože systémové lešenie musí byť realizované súbežne a nie je možné na ňom vykonať dodatočnú
montáž. Tento pohľad je správny, avšak pri predmetnej montáži v mieste úrazu nemohol žalobca
postupovať takto vzhľadom na rozmery kratšej strany prístavby k objektu. Na ozrejmenie je treba uviesť,
že systémové lešenie sa skladá z rozmerovo rovnakých typových modulov - častí. Keďže na túto kratšiu

stranu objektu nevychádzal potrebný rozmer, zhotoviteľ lešenia postupoval tak, že postavil dve súbežné
lešenia a tie prepojil podlážkami a zábradliami uchytenými platovými páskami.
26. Len na okraj možno k prekladaniu kovových podlážok uviesť to, že aj v tomto pochybil zhotoviteľ
lešenia, t. j. žalobca, pretože pri montáži ich neuchytil pevným spôsobom (možné sú viaceré spôsoby -
drôt, pevné spojky a pod.). Žalobca sa odvoláva len na fotodokumentáciu zo dňa úrazu, súčasťou spisuje
však aj fotodokumentácia zo dňa 28. 08. 2014 a 01. 09. 2014, kde je zrejmé, že lešenie je kompletné,

resp. je zrejmé, že podlážky v mieste úrazu, ale aj na druhej strane, boli v každom podlaží. Po úraze bolo
žalobcom lešenie upravené tak, že odstránil plastové pásky a nahradil ich pevnými kĺbovými spojkami,
pevne drôtom uchytil podlážky v jednotlivých podlažiach lešenia.
27. Za bezpečný technický stav je vždy zodpovedný jeho zhotoviteľ, nie užívateľ, SUNIK, s. r. o. nijakým
spôsobom nevykonal uchytenie súčastí lešenia plastovými páskami, bol len v pozícii objednávateľa.

Tento neprípustný stav existoval hneď od začiatku postavenia lešenia, nie až po odchode jeho
zhotoviteľa zo stavby po protokolárnom odovzdaní a prevzatí. Ak by predmetné lešenie bolo od začiatku
postavené v mieste úrazu v zmysle platných právnych a technických predpisov, nemuselo dôjsť k vzniku
úrazu poškodeného zamestnanca.
28. Žalovaný sa stotožňuje s argumentom žalobcu o tom, že poškodený zamestnanec prekročil pevne

uchytené dvojtyčové zábradlie aj napriek tomu, že absolvoval školenie z predpisov BOZP vrátane
vyhlášky č. 147/2013 Z. z., avšak táto skutočnosť neznižuje zodpovednosť žalobcu za posudzovaný
správny delikt.
29.Namargonovýchpodkladovuvádzanýchvžalobe(najmäpredmetnýchzápisnícovýsluchusvedkov,
ktoré vznikli po právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia) je potrebné dodať, že správny orgán

o týchto nemal vedomosť, avšak je toho názoru, že z podkladov tvoriacich spisový materiál správneho
konania vyplýva porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákon o BOZP v nadväznosti na § 14 ods. 3 príloha č.
6, ods. 2.1 vyhlášky č. 147/2013 Z.z.
30. Správny orgán pri rozhodovaní o uložení pokuty zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že porušenie

povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 14
ods. 3, príloha č. 6, ods. 2.1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ktoré bolo v príčinnej súvislosti so závažným
pracovným úrazom p. O. W. bolo v priebehu správneho konania objektívne zistené a preukázané.
31. Žalovaný v súvislosti s posudzovaným prípadom má za to, že ako zo strany prvostupňového
správneho orgánu tak aj zo strany žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil ust. §

6 ods. 1 písm. d) zákon o BOZP v nadväznosti na § 14 ods. 3, príloha č. 6, ods. 2.1 vyhlášky č. 147/2013
Z. z. spočívajúce v tom, že žalobca na pracovisku stavba „Sociálna budova valcovne rúr ŽP a. s. (Nový
závod Podbrezová) - stavebné úpravy - systémové rámové fasádne lešenie typu ERNST“ ako zhotoviteľ
lešenia vykonal montáž systémového šesťpodlažného lešenia typu ERNST v mieste vzniku úrazu O.
W., nar. XX.XX.XXXX tak, že dvojtyčové ochranné zábradlie na 3. podlaží (pravá bočná strana novej

prístavby) neprípustné uchytil na oboch koncoch v dvoch rovinách nad sebou plastovými zdrhovacími
páskami (šírka 5 mm, hrúbka 1 mm, dĺžka 280 mm) a tak vytvoril nepevné spojenie zábradlia s ostatnou
konštrukciou lešenia čím pri opretí O. W. o zábradlie došlo k jeho posunutiu smerom von a následnému
pádu z výšky cca 6,5 m, čím bol spôsobený zamestnancovi O. W. závažný pracovný úraz.

32. Žalovaný je toho názoru, že porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 14
ods. 3, príloha č. 6, ods. 2.1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. bolo zo strany žalobcu jednoznačne preukázané
a dôkazovo podložené, preto žiadal žalobu zamietnuť.

IV.
Skutkové a právne posúdenie33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( § 10, § 11 ods.1
SSP ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie orgánu verejnej správy

prvého stupňa je potrebné zrušiť.
34. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
35.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
36. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
37. Podľa §191 ods. 1 písm. c) SSP: „Správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“
38. Podľa §191 ods. 1 písm. f) SSP: „Správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgánu verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi

alebo v nich nemá oporu“
39. Podľa §3 ods. 1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok)-SP: „Správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.“

40. Podľa §3 ods. 5 SP: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Správne orgány dbajú o to aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikali nedôvodné rozdiely (princíp materiálnej pravdy).“
41. Podľa §34 ods. 5 SP: „Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.“

42. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o BOZP“):
„ Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať,
aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy,
usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov

a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. “
43. Podľa § 14 ods. 3, príloha č. 6, ods. 2.1. vyhlášky MPSVaRč. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi
súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností (ďalej
„vyhláška č. 147/2013 Z. z.“).: „Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške

a nad voľnou hĺbkou sú uvedené v prílohe č. 6. “ (§ 14 ods. 3 vyhlášky č. 147/2013 Z. z.)
44. „Kolektívne zabezpečenie, ktorým sú ochranné a záchytné konštrukcie, napríklad zábradlie,
ochranné ohradenie, lešenie, poklop, záchytné ohradenie, záchytné lešenie alebo záchytná sieť, musí
byť dostatočne pevné a odolné proti vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a upevnené tak, aby
bezpečne unieslo predpokladané namáhanie. Jeho únosnosť sa musí preukázať statickým výpočtom

alebo iným spôsobom. “ (príloha č. 6, ods. 2.1. vyhlášky č. 147/2013 Z. z.).
45. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce: „Inšpektorát práce je oprávnený
uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich
z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom hode až treťom bode a šiestom
bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do XXX XXX eur, a ak v

dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz. ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na
zdraví, najmenej XX XXX eur. “
46. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§191 ods. 1 písm. c) SSP)

47.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylorgánuverejnejmocipriaplikáciíprávanazistenýskutkový
stav. K tomuto omylu dochádza tým, že orgán verejnej správy podriadil zistení skutkový stav pod právnu
normu,ktorásanavecnevzťahuje,alebovprípade,žeorgánverejnejsprávyaplikovalnesprávnyprávny
predpis alebo použil správny právny predpis, ale tento nesprávne vyložil.48. V danom prípade žalovaný uložil žalobcovi sankciu za to, že konaním opísaným vo výroku
rozhodnutia porušil právny predpis na úseku ochrany bezpečnosti zdravia pri práci následkom čoho
došlo k závažnému pracovnému úrazu poškodeného, čim sa žalobca dopustil podľa žalovaného

správneho orgánu porušenia ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP.
49. Zo znenia ustanovenia §6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP: „Zamestnávateľ v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská (...) neohrozovali
bezpečnosť a zdravie zamestnancov (...)“ Jednoznačne vyplýva že porušenia povinnosti uloženej
uvedeným ustanovením sa môže dopustiť iba špeciálny subjekt, a to taký, ktorý má voči poškodenému

postavenie zamestnávateľa.
50. Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu súd zistil, že žalovaný nebol vo vzťahu
k poškodenému O. W. v postavení zamestnávateľa respektíve v postavení obdobnom zodpovedajúcom
zamestnávateľskému postaveniu. Žalobca sa preto nemohol objektívne dopustiť porušenia povinnosti,
ktoré ustanovenie §6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP ukladá výlučne subjektu, ktorý je v postavení
zamestnávateľa alebo v obdobnom postavení zodpovedajúcemu zamestnávateľskému postaveniu.

51. Rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie žalobcovi za porušenie povinnosti, ktorého sa žalobca
nemohol objektívne dopustiť, nemá žiaden zákonný podklad, následkom čoho je žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu že vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

52. Súd na základe preskúmania veci dospel tiež k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného je potrebné tiež zrušiť z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
svojho rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu
(§191 ods. 1 písm. f)
53. Podľa súdu je pre právne posúdenie veci rozhodujúci záver o tom, aké konanie bolo bezprostrednou

príčinou následku, teda vzniku pracovného úrazu poškodeného. Tento záver predstavuje skutkové
zistenie orgánu verejnej správy, ktoré je výsledkom dokazovania (hodnotenia dôkazov), pri ktorom orgán
verejnej správy postupuje v zmysle §34 ods. 5 SP, teda hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
54. Žalovaný správny orgán však dôkazy vykonané pred správnym orgánom prvého stupňa, ktoré sa

vzťahovaliktejtorozhodnejskutkovejotázkenehodnotilvsúladesustanovením§34ods.5SP.Doúvahy
zobral len skutočnosti svedčiace v prospech jeho záveru, že k vzniku pracovného úrazu poškodeného
došlo nesprávnym zhotovením systémového, fasádneho, rámového lešenia typu „ERNST“ žalobcom.
55. Dôkazy, ktoré tomuto záveru žalovaného správneho orgánu odporovali nechal bokom a do
procesu hodnotenia ich vôbec nezahrnul. Týka sa to najmä výpovedí svedkov Z. I., zamestnávateľa

poškodeného, svedka R. O., fotodokumentácie vyhotovenej žalobcom zachytávajúcej stav lešenia
následne potom, ako došlo k pracovnému úrazu, ako aj výpovede W. W. pracovníka žalobcu, ktorý
lešenie zhotovil.
56. Z uvedených dôkazov vyplývajú rozhodné skutočnosti, že na mieste, kde došlo k pracovnému
úrazu poškodeného, žalobca neosadil žiadne konštrukčne a funkčne podstatné časti lešenia, ktorými

sú podlážky lešenia, bez ktorých nemožno vykonávať žiadne práce, ku ktorým je lešenie potrebné.
Podlážky, ktoré sa nachádzali na treťom podlaží, z ktorého došlo k pádu poškodeného, ako aj tie, ktoré
sa nachádzali na štvrtom a piatom podlaží, boli osadené pracovníkmi Z. I., vykonávajúcimi na stavbe
zatepľovacie práce spolu s poškodeným.
57. Postup žalovaného správneho orgánu pri hodnotení dôkazov, v dôsledku ktorého ignoroval rozhodné

skutočnosti, ktoré na základe vykonaných dôkazov boli preukázané alebo vyšli z konania najavo,
odporuje ustanoveniu §34 ods. 5 SP, následkom čoho skutkový stav, ktorý vzal žalovaný správny orgán
za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnych spisoch, čím je daný dôvod pre
zrušenie rozhodnutia aj podľa §191 ods. 1 písm. f) SSP.
58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP.

59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/

SSP).Kasačnásťažnosťsapodávanakrajskomsúde,ktorýnapadnutérozhodnutievydal.Sťažovateľmusíbyť
v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo

opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ,
jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57

S.s.p. uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).