Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 27, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317200702
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2317200702.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: Štátny fond

rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, zastúpený: AENEA Legal
s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, proti žalovaným: 1. R. J., Q.. XX.X.XXXX, W. Q. T. Č.. XXX 2.
L. J., Q.. X.X.XXXX, W. Q. T. Č.. XXX, zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO:
47 234 466, Kuzmányho 29, Košice, o zaplatenie 4.431,34 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť 4 431,34 EUR so zmluvným
úrokom vo výške 140,73 EUR, zmluvným úrokom vo výške 4,4 % ročne od 17.12.2015 z istiny vo výške
4 431,34 EUR do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 29,93 EUR, s 8,05 % ročným úrokom

z omeškania od 17.12.2015 z istiny vo výške 4 431,34 EUR do zaplatenia, nákladmi spojenými s
uplatnením pohľadávky vo výške 227,18 EUR a zmluvou pokutou vo výške 457,21 EUR do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd 19. januára 2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne žalobcovi
zaplatiť 4 431,34,-Eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 140,73,-Eur, zmluvným úrokom vo výške

4,4%ročneod17.decembra2015zosumy44312,34,-Eurdozaplatenia,úrokomzomeškaniavovýške
29,93,-Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 17. decembra 2015 zo sumy 4 431,34,-Eur
do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 227,18,-Eur, zmluvnou pokutou
vo výške 457,21,-Eur a uplatnil si náhradu trov konania a právneho zastúpenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu žalobcu skutkovo vymedzil tak, že žalobca je štátny úverový fond, ktorý nevykonáva svoju
činnosť nezávisle a samostatne v miere typickej pre subjekty vykonávajúce štandardné obchodné

a podnikateľské činnosti. So žalovaným žalobca uzavrel Zmluvu o poskytnutí podpory č. XXX/XX/
XXXX / ďalej len úverovú zmluvu /, na základe ktorej žalovaným poskytol úver vo výške 11 617,87,-
Eur pri základnej úrokovej sadzbe 4,4 % p. a. s lehotou splatnosti 20 rokov. Žalovaní si neplnili svoje
povinnosti v zmysle uzavretej zmluvy, z ktorého dôvodu žalobca zaslal žalovaným Výzvu na úhradu 3.
júna 2015, v ktorej vyzval žalovaných k úhrade dlhu omeškaných splátok v sume 163,28,-Eur, ktorú
neuhradili.Žalobcaodstúpilodúverovejzmluvy9.novembra2015,čímsastalcelýdlhsplatným.Napriek
doručenému odstúpeniu od zmluvy nedošlo k zaplateniu k úhrade sumy 5 059,21,-Eur. Na základe

týchto skutkových tvrdení žalobca si uplatnil svoj nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy, pričom dal súdu
do pozornosti, že uzavretím úverovej zmluvy bol založený medzi stranami obchodnoprávny vzťah.
3. Žalobca pri podaní žaloby súdu doručil úverovú zmluvu, históriu pohybov na účte, výzvou k úhrade
dlhu s doručenkami, odstúpením od zmluvy s doručenkami.4. Súd uznesením z 11. apríla 2017 č. k. 30Csp/17/2017-64 konanie zastavil a žalovaným náhradu trov
konania nepriznal. Uznesením z 29. novembra 2017 č. k. 30Csp/17/2017-165 Krajský súd v Trnave v
rámci odvolacieho konania uznesenie súdu prvého stupňa z 11. apríla 2017 č. k. 30Csp/17/2017-64

zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2018.
5. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo 4. augusta 2018 žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu, že úverová
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a žiadali zmluvu podrobiť prieskumu, či neobsahuje neprijateľné
podmienky. Žalovaní nespochybnili aplikáciu Obchodného zákonníka na vznik uzavretej zmluvy, avšak
pre celkové posúdenie právneho vzťahu je potrebné použiť aj ustanovenia spotrebiteľského práva

vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ /. Žalovaní neuznali nárok
žalobcu čo do výšky a základu a uviedli, že z titulu úverovej zmluvy zaplatili splátky vo výške 12 537,08,-
Eur, teda uhradili viac, ako im bol poskytnutý úver, pričom svoje tvrdenie o zaplatení výšky úveru súdu
nepredložili žiadnym listinným dôkazom.
6. Žalobca v rámci dupliky z 10. júla 2018 uviedol, že v danom prípade vzhľadom na štatút žalobcu
sa nejedná o spotrebiteľský úver. Úverová zmluva podlieha režimu obchodného zákonníka a jedná

sa o absolútny obchod. Úverová zmluva je úverovou zmluvou uzavretou podľa § 497 Obchodného
zákonníka / ďalej len Obch. Z. /, to znamená, že na úverovú zmluvu sa vzťahujú právne normy Obch. Z.
Uzavretá úverová zmluva nie je typovou formulárovou zmluvou z dôvodu, že jej náležitosti vymedzuje
zákon. Odstúpením od zmluvy nezaniká nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z
omeškania a v žiadnom prípade nedošlo zo strany žalobcu k bezdôvodnému obohateniu.

7. Súd vo veci vypočul právnych zástupcov strán, žalovanú v 2. rade, oboznámil sa s podstatným
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav vo veci.
8. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť, pričom poukázal na uzavretú úverovú zmluvu,
odstúpenie od zmluvy. Podľa jeho názoru úverová zmluva sa má riadiť príslušnými ustanoveniami
Obch. Z. Žalobca v tomto konaní nevystupuje ako dodávateľ a žalovaní nevystupujú ako spotrebitelia

a úverová zmluva nespadá pod ustanovenia § 52 OZ. Úverová zmluva nie je formulárovou zmluvou.
Zmluva stanovuje aplikáciu OZ len v inštitútoch, ktoré nie sú priamo upravené v Obch. Z., ako napr. čl.
7, týkajúceho sa záručných podmienok alebo čl. 11, ktorý namietali žalovaní. Tento čl. zmluvy stanovuje
Salvatorskú klauzulu len v prípade opomenutia a omylu v rámci zmluvy. Pri uzavretí zmluvy žalobca
sa nemôže oddialiť od zmluvy, ale žalovaní majú možnosť si uplatniť svoje pripomienky. Na námietku

premlčania uplatnenú žalovanými uviedol, že v danom prípade sa jedná o 4-ročnú premlčaciu dobu a
nárok žalobcu nie je v žiadnom prípade premlčaný.
9. Právny zástupca žalovaných, resp. zástupkyňa žalovaných uplatnila námietku premlčania z dôvodu
neplatnosti zmluvy. Na pojednávaní konanom 31. januára 2019 tvrdila, že žalovaní z úverovej zmluvy
zaplatili 14 035,25,-Eur. Na pojednávaní konanom 15. júla 2019 zástupkyňa žalovaných uviedla, že

žalovaní v rámci mimosúdneho konania so žalobcom boli ochotní žalobcovi zaplatiť uplatnený nárok
okrem nákladov vzniknutých pred podaním žaloby a trov konania, pričom žalovaní žiadali , aby súd im
povolil nárok žalobcu splácať v 150,-Eurových splátkach, pretože žalovaný v 1. rade poberá výsluhový
dôchodok. Uznala, že v danom prípade nebola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva, ktorá nemá
charakter spotrebiteľskej zmluvy. Poukázala na čl. 11 zmluvy, ktorý obsahuje Salvatorskú klauzulu, ktorá

sa riadi OZ a aj odstúpenie od zmluvy je potrebné posudzovať podľa OZ.
10. Právny zástupca žalovaných opätovne vo svojom vyjadrení 18. októbra 2019 sa zaoberal otázkou
spotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy s tým, že žalovaní úver predplatili, pretože splátkami
zaplatili 12 537,09,-Eur, teda o 919,22,-Eur viac ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve. Odstúpením od
zmluvy sa zrušil aj čl. VIII bodu 8.5 zmluvy a žalovaní nie sú povinní zmluvnú pokutu zaplatiť.

11. Žalovaná v 2. rade sa pridržiavala vyjadrení svojej zástupkyne a žiadala v prípade zaviazania na
zaplatenie nároku žalobcu tento splácať v 150,-EUR-vých splátkach vzhľadom na jej pomery.
12. Strany uzavreli úverovú zmluvu č. XXX/XX/XXXX bez uvedenia dátumu podpisu s tým, že žalovaný
v 1. rade si overil podpis 23. augusta 2000 a žalovaná v 2. rade 25. augusta 2000 u notárky H.. G. X.Á.
so sídlom v Š.. Súd po nahliadnutí do originálu zmluvy na pojednávaní konanom 15. júla 2019 zistil,

že zmluva je opatrená aj podpisom zástupcu žalobcu a dátumom uzavretia zmluvy. V zmysle úverovej
zmluvy žalobca žalovaným poskytol úver vo výške 11 617,87,-Eur pri základnej úrokovej sadzbe 4,4 % a
dobysplatnosti20rokov.Žalovanísazaviazaliúveržalobcovisplatiťsozákladnouúrokovousadzbou4,4
% odo dňa uzavretia zmluvy v pravidelných mesačných splátkach tak, že platba bude vykonaná vždy do
15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Prvá až 239 splátka je

vo výške 72,89,-Eur a posledná splátka je zostatok dlhu. V č. VIII. bod. 8.4 strany si vymienili odstúpenie
od zmluvy v prípade ak dlžník je v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, kedy
je žalobca oprávnený po zaslaní výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú
splnené podmienky uvedené vo výzve. V bode 8.5 zmluvy strany sa dohodli, že v prípade naplneniabodu 8.4 dlžník je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % dlžnej sumy v termíne 30 dní od
doručenia výzvy dlžníkovi. V článku IX. sa zmluvné strany dohodli pre prípad opomenutia alebo omylu
na Salvatorskej klauzule.

13. Žalobca žalovaným zaslal 3. júna 2015 Výzvu k úhrade dlhu - upomienku č. 2, ktorú žalovaní prevzali
23. júna 2015. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu 163,28,-Eur, ktorú sumu dlhovali žalobcovi k 2.
júnu 2015 a boli upozornení žalobcom, že týmto konaním porušili podmienky zmluvy a vyzval ich na
úhradu dlhu do 7 dní, v opačnom prípade žalobca odstúpi od zmluvy.
14. Žalobca odstúpil od zmluvy, pričom žalovaní sa dostali do omeškania s 8 splátkami vo výške 583,12,-

Eur s tým, že celý dlh sa stal splatným. Žalovaní odstúpenie od zmluvy prevzali osobne 16. októbra 2015.
15. Žalovaná v 2. rade preukazovala svoje majetkové, zdravotné, sociálne pomery za účelom splácania
nároku žalobcu v splátkach tak, že súdu predložila čestné prehlásenie žalovaného v 1. rade, že so
žalovanou v 2. rade nežijú v spoločnej domácnosti. Spoločnosť G. R., Y..N..K.. Y. Y. D. XXX, XXX XX W.
Q. T. 11. novembra 2019 potvrdil príjem žalovaného za obdobie od mája 2019 do októbra 2019 vo výške
priemerne 516,03,-Eur. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Q. M. potvrdil, že žalovaná v 2. rade je

vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od. 6. októbra 2017 a evidencia trvá a nie je príjemcom
pomoci v hmotnej núdzi. Dcéra žalovaných Z.. Y. J. vydala čestné prehlásenie, ktorým prehlásila, že
žalovanej v 2. rade prispieva 150,-Eur na živobytie. Žalovaná v 2. rade je dočasne práceneschopná od
9. novembra 2018 k 1. máju 2019 podľa priloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.
16. Súd vzhľadom na zistený skutkový stav vo veci aplikoval tento právny stav:

17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 497 Obch. Z. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 344 Obch. Z. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo
tento alebo iný zákon.

20. Podľa § 351 ods. 1 Obch. Z. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo
zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy,
ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia
sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom
na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

21. Pri prejednaní danej veci súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či úverová zmluva uzavretá
stranami je alebo nie je spotrebiteľskou zmluvou. Základným znakom spotrebiteľskej zmluvy je, že
ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom základná definícia subjektu dodávateľa je uvedená
v ustanovení § 52 os. 3 OZ, podľa ktorého dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo svojom mene a na
vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikaním podľa Obch. Z. je len taká činnosť,
ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň kumulatívne spĺňa všetky zákonom požadované znaky, taxatívne
vymenované v odseku 1: samostatnosť, sústavnosť, uskutočnenie vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Samostatnosť je potrebné vykladať tak, že podnikateľ

sám rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti a nie je podriadený inému subjektu.
Pojem obchodná činnosť nie je definovaná v žiadnom právnom predpise, a preto sa pod ňu subsumuje
činnosť predstavujúca výkon povolania, profesie alebo iný charakter obchodnej činnosti majúci základ
v osobitnom právnom režime, pričom sa kladie dôraz na kvalifikovanosť danej činnosti a profesionalitu
jej výkonu.

22. V § 2 ods. 1 zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania / ďalej len ŠFRB / je ustanovené, že správcom
žalobcu je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky / ďalej len
MDVRRSR/,toznamená,žežalobcanekonásamostatneajspoukazomna§20ods.1zákonaoŠFRB,
podľa ktorého podrobnosti o organizácii a činnosti fondu upravuje štatút fondu, ktorý schvaľuje minister.Je pravdou, že žalobca je právnickou osobou s právnou subjektivitou, t. j. s oprávnením vo vlastnom
mene konať. Žalobca je účelovým fondom zriadeným na plnenie úloh štátu. Podľa § 4 ods. 1 zákona o
ŠFRB prostriedky fondu je možné použiť len na štátnu podporu poskytovania na účel uskutočňovania

pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu a výdavky súvisiace s činnosťou fondu. To
znamená, že nedochádza k rozdeleniu zisku, ako je to v prípade obchodných spoločností. Žalobca je
viazaný zákonom a jeho prostriedky sa môžu použiť len na tieto účely. Súd na základe týchto skutočností
dospel k záveru, že žalobca je účelovým fondom, ktorý v zmysle § 52 ods. 1 OZ nespĺňa pojmové
znaky dodávateľa a úverová zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Tento právny záver je aj v súlade s

rozhodovacoupraxou,napr.rozsudokKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.9Co/249/2016,rozsudokKrajského
súdu v Trnave sp. zn. 10Co/122/2017.
23. Vzhľadom na hore uvedené súd považoval úverovú zmluvu za úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl.
Obch. Z., na ktorú súd aplikoval Obch. Z. Súd poukazuje na § 261 ods. 3 Obch. Z., v zmysle ktorého
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iných i záväzkové vzťahy o
úvere. Podľa ods. 4 touto časťou sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov

záväzkových vzťahov, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov. Zmluva
o úvere je upravená výlučne v Obch. Z. a podľa § 261 Obch. Z. si účastníci zmluvy nemôžu dojednať,
že sa budú spravovať iným zákonom, a teda ani OZ.
24. Súd mal za preukázané, že žalobca v zmysle úverovej zmluvy v článku VIII. bode 8.4 v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov je fond oprávnený po doručení

výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo
výzve. Medzi stranami nebolo sporné odstúpenie od zmluvy a nebola namietaná zo strany žalovaných
ani platnosť odstúpenia od zmluvy. Žalobca odstúpil od zmluvy podaním z 9. novembra 2015, čím sa
celý dlh stal splatným. Odstúpením od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti strán zmluvy. Avšak
odstúpenie od zmluvy sa nedotýka tých ustanovení zmluvy, ktoré majú trvať aj po skončení zmluvy.

Žalovaní majú povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, a to dlžnú sumu aj s príslušenstvom,
pretože odstúpením od zmluvy, nič vo veci nemení, že žalobca žalovaným poskytol finančné prostriedky
a žalovaným voči žalobcovi vznikol dlh.
25. Druhou otázkou, ktorou sa súd zaoberal bola otázka premlčania vzhľadom na námietku vznesenú zo
strany žalovaných. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka je premlčaná, súd by žalobu

zamietol bez meritórneho prejednania veci. Žalobca odstúpil od zmluvy, ktoré oznámenie si žalovaní
prevzali 16. októbra 2015 a súčasne boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie dlhu vo výške 5 059,21,-Eur
a trov právneho zastúpenia vo výške 454,36,-Eur do 30 dní odo dňa doručenie výzvy. To znamená,
že žalovaní svoj dlh mali zaplatiť do 15. novembra 2015 a nasledujúcim dňom sa žalovaní dostali do
omeškania so zaplatením dlhu. Žaloba bola podaná na súd 19. januára 2017, teda v 4-ročnej premlčacej

doby.
26. Z predloženej histórie platieb vyplýva, že zostatok nesplatenej istiny úveru je vo výške 4 431,34,-
Eur. Žalovaní namietali, že zaplatili viac ako im žalobca poskytol v zmysle úverovej zmluvy. Súd už
vyššie uviedol z akého dôvodu úverovú zmluvu nepovažuje za spotrebiteľskú a súd nepovažoval za
potrebné zmluvu podrobiť prieskumu tak, ako je to v prípade spotrebiteľských úverov. Len pri tomto type

úverov pokiaľ súd má za preukázanú neplatnosť zmluvy, napr. pre nedostatok predpísanej formy alebo
pokiaľ dospeje k záveru, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, tak je spotrebiteľ povinný zaplatiť
dodávateľovi len poskytnutú finančnú čiastku v zmysle spotrebiteľskej zmluvy. V opačnom prípade by
došlo na strane dodávateľa k bezdôvodnému obohateniu. V danom prípade súd považoval úverovú
zmluvu za platne uzavretú v zmysle Obch. Z. Súd zaviazal žalovaných na zaplatenie istiny, pričom

žalovanínepoukazovalinanesprávnosťvýpočtuistinyvzmyslepredloženejhistórieplatieb,lenuvádzali,
žezaplatilivyššiusumu,akúsipožičali.Súdokremistinyžalovanýchzaviazalajnazaplateniezmluvného
úroku k dátumu odstúpenia od zmluvy / 9. novembra 2015 / v zmysle čl. IV. zmluvy vo výške 140,73,-
Eur v zmysle histórie platieb, zmluvného úroku vo výške 4,4 % ročne od 17. decembra 2015 z istiny
vo výške 4 431,34,-Eur do zaplatenia podľa článku II. úverovej zmluvným úrokom z omeškania vo

výške 29,93,-Eur v zmysle histórie platieb a úrokom z omeškania vo výške 8,05 % od 17. decembra
2015 z istiny vo výške 4 431,34,-Eur do zaplatenie podľa § 369 ods. 1, 2 Obch. Z. a § 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. Súd žalobcovi priznal zmluvnú pokutu v zmysle čl. VIII.
bodu 8.5 zmluvy vo výške 457,21,-Eur, ktoré ustanovenie nezaniklo uplatnením čl. VIII. bodu 8.4. Súd
žalobcovi priznal aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 227,18,-Eur podľa § 121 ods.

3 OZ s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 3M Cdo/17/2010, ktorý
vo svojom rozhodnutí uviedol: „Na účely určenia výšky odmeny advokáta za ním poskytnutú právnu
službu je rozhodujúci moment vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby, teda nie moment.
keď advokát začal poskytovať právne služby.“ Náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajú vnákladoch za odstúpenie od zmluvy o úvere 2015 - úkon vo výške 180,93,-Eur + režijný paušál vo výške
8,93,-Eur + 20 % DPH vo výške 37,86,-Eur v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

s poukazom na tarifnú hodnotu veci. Súd nepovolil žalovaným nárok žalobcu splácať v pravidelných
mesačných splátkach pod stratou výhody splátok, pretože žalovaný v 1. rade okrem zárobku za pár
mesiacov nepreukázal svoje zárobkové, sociálne a iné dôvody na priznanie dlh splácať v mesačných
splátkach. Na pojednávaní uvádzal, že je poberá výsluhový dôchodok, pričom nepredložil potvrdenie
o výške poberania výsluhového dôchodku. Okrem toho napriek tomu, že žalovaní nežijú v spoločnej

domácnosti sú zaviazaní žalobcovi nárok zaplatiť spoločne a nerozdielne.
27. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s
nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,

pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán /
porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a
pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak
nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. Z hore uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech
v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.