Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200918
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5119200918.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: KOLIBA ZP
s.r.o., so sídlom 027 51 Kraľovany 211, IČO: 47 215 577, zastúpeného zástupcom JUDr. Roman Hojer
s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka,
IČO: 50 708 953, proti žalovanému: UMBRELLA FF, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 777/12, 010 01
Žilina, IČO: 46 239 529, zastúpenému zástupcom DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca
788/5, 010 01 Žilina, IČO: 51 174 227, v konaní o vydanie veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/8/2019-185 zo dňa 05.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného zo dňa 16.01.2020 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/8/2019-185
zo dňa 05.12.2019 vo výrokových častiach, v ktorých bolo konanie zastavené o d m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/8/2019-185 zo dňa 05.12.2019 v napadnutom výroku, podľa
ktorého žalovaný je povinný vydať žalobcovi v elektronickej forme daňové a účtovné dokumenty žalobcu
za obdobie roku 2017, výstupy z účtovníctva, a to účtovný denník, hlavná kniha, kniha analytickej
evidencie, kniha pohľadávok, záväzkov, daňové priznanie daň z príjmov právnických osôb, daňové

priznanie dane z pridanej hodnoty - mesačná báza, daň z motorových vozidiel, technické preukazy
k automobilom značky IVECO s evidenčnými číslami DK378BL, DK839BE a DK500BH, archivačný
súbor Mzdová agenda, archivačný súbor Účtovníctvo, archivačný súbor DPH, archivačný súbor Daň z
motorových vozidiel a za obdobie január až apríl 2018 výstupy z účtovníctva, a to účtovný denník, hlavná
kniha, kniha analytickej evidencie, kniha pohľadávok a záväzkov, daňové priznanie k DPH - mesačná
báza, archivačný súbor Mzdová agenda, archivačný súbor Účtovníctvo, archivačný súbor DPH, a to
všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v spojení v výrokom o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania, podľa ktorého žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, p

o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v dvoch výrokových častiach zastavil a samostatným
výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi v elektronickej forme daňové a účtovné
dokumenty žalobcu za obdobie roku 2017, výstupy z účtovníctva, a to účtovný denník, hlavná kniha,
kniha analytickej evidencie, kniha pohľadávok, záväzkov, daňové priznanie daň z príjmov právnických

osôb, daňové priznanie dane z pridanej hodnoty - mesačná báza, daň z motorových vozidiel, technické
preukazy k automobilom značky IVECO s evidenčnými číslami DK378BL, DK839BE a DK500BH,
archivačný súbor Mzdová agenda, archivačný súbor Účtovníctvo, archivačný súbor DPH, archivačný
súbor Daň z motorových vozidiel a za obdobie január až apríl 2018 výstupy z účtovníctva, a to účtovnýdenník, hlavná kniha, kniha analytickej evidencie, kniha pohľadávok a záväzkov, daňové priznanie k
DPH - mesačná báza, archivačný súbor Mzdová agenda, archivačný súbor Účtovníctvo, archivačný
súbor DPH, a to všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách súdneho konania

rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Okresný súd v odôvodnení
rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, podanie žalovaného a následné podania žalobcu, pričom vo
veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas, na ktorom vykonal dokazovanie
vyjadrením sporových strán, ich zástupcov, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
ktoré tvoria obsah spisu a zistil, že dňa 01.04.2015 žalobca a žalovaný písomne uzavreli Zmluvu

o odbornej spolupráci (ďalej aj len „Zmluva“), v rámci ktorej žalovaný sa zaviazal vykonávať pre
žalobcu účtovné a ekonomické služby, a to s odbornou starostlivosťou a žalobca sa zaviazal mu za
to zaplatiť odmenu. Okresný súd skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-
záväzkový vzťah, ktorý sa spravoval Obchodným zákonníkom. Poukázal na rozhodné ustanovenia
článkov uzavretej zmluvy, ako aj ust. § 261 ods. 1, § 269 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a ďalej
zistil, že došlo k doručeniu výpovede zo dňa 24.07.2018 zo strany žalobcu, ktorú výpoveď posúdil súd

prvej inštancie ako platnú za súčasného stavu, že žalovaným nebola namietaná a ani rozporovaná
(č.l. 15 spisu). Bolo nepochybné, že podľa právnych predpisov zmluvné strany sú povinné po ukončení
zmluvného vzťahu si vysporiadať vzájomné práva a povinnosti, preto žalobca vyzval žalovaného na
bezodkladné vydanie daňových a účtovných dokladov s tým, že k takémuto konaniu žalovaného žalobca
vyzýval viackrát, a to výzvou z 08.07.2018, 12.07.2018 a 21.08.2018 (č.l. 16-22 spisu).

2. Okresný súd poukázal na list žalovaného zo dňa 12.07.2018, ktorým oznámil žalobcovi, že toho
času nedisponuje žiadnou elektronickou verziou účtovníctva a kompletná elektronická verzia sa
nachádza u jeho subdodávateľa. Ďalej oznámil, že účtovné doklady, ktoré mu boli odovzdané od
jeho subdodávateľa, nie sú skompletizované, neobsahujú vytlačenú hlavnú knihu, knihu pohľadávok

a záväzkov, účtovný denník a nie sú ani povytláčané výdavkové a príjmové pokladničné doklady k
jednotlivým účtovným operáciám. Žalovaný uviedol, že tie povinnosti mu vyplývali zo Zmluvy o odbornej
spolupráci, pričom kompletizácia účtovníctva priamo závisí na držbe elektronickej verzie účtovníctva
spoločnosťou žalovaného, vďaka čomu bude vedieť všetky dokumenty vytlačiť, skontrolovať a priložiť
k účtovníctvu. Zároveň žalobcovi oznámil, že nedisponuje informáciou, či sú doklady žalobcu, ktoré

vyžaduje, kompletné a kde sa nachádza časť, ktorou nedisponuje. Táto informácia záleží od držby
elektronického účtovníctva, kde bude môcť ich pracovník potvrdiť, či sú doklady kompletné alebo nie.
Žalovaný uviedol, že došlo k podaniu trestného oznámenia na subdodávateľa, pretože má podozrenie,
žezadržiavanielenelektronickúverziuúčtovníctva,aleajzvyšnéúčtovnédoklady,apretonemôževydať
účtovné doklady v požadovanom termíne.

3.Okresnýsúdmalzato,žezlistínnepochybnevyplynuloto,žežalovanýoznámilpredsúdnymkonaním
žalobcovi,žeúčtovnédokladyaelektronickáverziaúčtovníctvajeujehosubdodávateľa.Vtejtosúvislosti
však okresný súd poukázal na to, že žalobca nemal žiadnu zmluvu so subdodávateľom žalovaného
a bolo vecou žalovaného vyriešiť si danú situáciu, za ktorú žalobca nezodpovedá. Žalovanému boli

odovzdávanédoklady,nazákladektorýchbolpovinnýspracovaťúčtovníctvo,atoajvelektronickejforme
vzhľadomnaplatnúprávnuúpravu,atobezohľadunato,čivzmluveboladojednanáelektronickáforma.
Bolo by nelogické, aby spracoval žalovaný účtovníctvo žalobcovi a odovzdal mu ho bez elektronickej
formy, hoci žalobca ako daňový subjekt je povinný účtovníctvo viesť v elektronickej forme, preto žalovaný
bol povinný ho takto spracovať a aj zodpovedal za spracovanie účtovníctva výlučne žalovaný, a to bez

ohľadu na jeho subdodávateľov. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ust. § 331 Obchodného
zákonníka z ktorého vyplýva, že ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby
záväzok plnil sám, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na tvrdenie žalovaného,

podľa ktorého mal žalovaný odovzdať nejaké účtovné doklady, avšak bolo nepochybné, že žiaden
preberací, či odovzdávací protokol nebol vystavený, a to aj napriek zneniu Článku IV. Zmluvy, keď
žalobcatrvalnaprotokole,abynevzniklažiadnapochybnosť,čoboloodovzdanéačoprevzaté.Žalovaný
odmietol vyhotoviť protokol a vyzval žalobcu, aby si prišiel prevziať doklady. Bolo nepochybné, že
žalovaný bol povinný odovzdať žalobcovi celé účtovníctvo, a to aj v elektronickej forme, po skončení

zmluvného vzťahu. Ak sa žalovaný pred okresným súdom bránil tým, že nemôže ho odovzdať, pretože
ide o autorské právo žalovaného, tak túto obranu posúdil súd prvej inštancie ako účelovú, pretože nie
je akceptovateľné, aby si účtovnícka spoločnosť žalovaného ponechala účtovníctvo žalobcu s tvrdením,
že je to jeho autorské dielo. Ak žalovaný poukázal na videozáznam, tak z neho bola viditeľná krabica sošanónmi, avšak nebolo zrejmé, čo bolo ich obsahom a rovnako z predložených fotografií bolo zrejmé,
že sú tam nejaké šanóny, pričom svedkovia tvrdili, že balili šanóny, avšak ich obsah nebol kontrolovaný
podrobne a svedkovia nevedeli potvrdiť správnosť a kompletnosť daných dokladov a či skutočne ich

obsahom bolo to, čo vyplýva z označenia jednotlivých šanónov. Okresný súd preto vyhodnotil skutkový
stav tak, že žalovaný nepreukázal odovzdanie všetkých účtovných dokladov, pričom žalobca konkrétne
vymedzil, ktoré mu neboli dodané a tie požadoval vydať s tým, že ostatné mu boli dodané.

5. Okresný súd poukázal na výpovede svedkyne K. U., M. A.. Svedkyňa K. U. uviedla, že šanóny

označila podľa nahliadnutia do nich, o aké doklady asi ide, ale jednotlivé doklady neprechádzala a
nevedela uviesť, či tam boli aj iné listiny. Ďalej uviedla, že si nepamätá, či ona balila do krabice tie
šanóny. Táto svedkyňa prehlásila, že listiny v jednotlivých šanónoch pred ich uložením do krabice a
pred ich označením neskontrolovala a neprezrela o aký konkrétny doklad ide. Svedkyňa M. A., ktorá
pracuje u žalovaného ako mzdová účtovníčka uviedla, že neprišla do kontaktu s dokladmi žalobcu. Iba
doručovalajedenbalíkprežalobcu,vktorombolizabalenénejakéšanóny,alenevieobsahtýchšanónov.

Svedkyňanemalavedomosťaniopreberacomprotokole.ČosatýkalosvedkyneK.U.,taktátopracovala
u žalovaného na základe dohody.

6. Súd prvej inštancie poukázal na rozporné a účelové tvrdenia žalovaného, ktoré podrobne vyjadril v
odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

7. Okresný súd na základe citácie ust. § 35 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve uviedol, že z
neho vyplýva povinnosť žalovaného uchovávať účtovné dokumenty v určitej forme. Pokiaľ spracovával
účtovníctvo pre žalobcu žalovaný, žalovaný bol povinný dané doklady v požadovanej forme uchovať a
odovzdať žalobcovi. Žalovaný tvrdil, že nebol podľa zmluvy povinný odovzdať účtovníctvo v elektronickej

forme. Okresný súd posúdil, že odovzdanie dokumentácie v elektronickej forme na CD nosiči bol
primeraný a obvyklý spôsob.

8. Ak žalovaný navrhoval viacerých svedkov a následne už na nich netrval a ani nebola zabezpečená
ich účasť, tak okresný súd ich výsluch nevykonal. Ak žalovaný tvrdil, že dokumentácia bola zaslaná

e-mailom žalobcovi, toto nepreukázal, pričom uvedené začal tvrdiť až na pojednávaní po doručení
podania žalobcom o takomto e-maile. Žalobca však zotrval na tvrdení, že nebola kompletná databáza
zaslaná daným e-mailom. Žalovaný sa k tomuto podaniu žalobcu nevyjadril po jeho doručení, ale až
na nariadenom pojednávaní, ktoré žiadal odročiť za účelom preukázania danej prílohy ako kompletnej
databázy. Okresný súd vo vzťahu k tomuto návrhu žalovaného uviedol, že žalovaný mal dostatok času

na zabezpečenie takého dôkazu a za aplikácie ust. § 153 CSP okresný súd žalovanému nevyhovel a
neprihliadal na jeho návrh.

9. Za aplikácie ust. § 368 ods. 1 Obchodného zákonníka okresný súd posúdil, že žalovaný bol povinný po
ukončení zmluvného vzťahu výpoveďou odovzdať žalobcovi všetko, čo sa týkalo účtovníctva žalobcu.

Pokiaľ žalovaný nepreukázal odovzdanie kompletného účtovníctva, tak okresný súd posúdil žalobu na
vydanie za opodstatnenú, pričom žalobca požadoval také doklady, o ktorých uviedol, že ich žalovaný
neodovzdal. Dôkazné bremeno o ich odovzdaní bolo na strane žalovaného. Tvrdenia žalovaného o
doručení krabice so šanónmi nepreukázali doručenie kompletného účtovníctva, keď z ničoho nevyplynul
obsah šanónov. Pokiaľ žalobca požadoval odovzdávací protokol, bolo to aj v záujme žalovaného, ktorý

uvedené odmietal. Ak žalovaný poskytol tvrdenia, že požadované doklady nemá, a preto ich nemôže
vydať, tak okresný súd poukázal na to, že žalovaný sa zaviazal vykonávať účtovníctvo a zodpovedal
výlučne za to žalovaný, bez ohľadu na to, či ho vykonával sám alebo prostredníctvom inej osoby. Ak bolo
podané daňové priznanie, tak toto sa mohlo vyhotoviť a spracovať len na základe dokladov. Ak žalovaný
predložil doklady tretej osobe, tak bolo jeho vecou tieto doklady získať a vrátiť žalobcovi. Nebol žiaden

dôvod, aby sa žalobca domáhal vrátenia dokladov od tretej osoby, keďže s týmito dokladmi disponoval
žalovaný podľa zmluvy so žalobcom.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca po skontrolovaní všetkých dokladov po prvom pojednávaní
zobral žalobu v časti späť a zotrval len na tej časti, v ktorej žalovaný doklady neodovzdal, na základe

čoho so súhlasom žalovaného bolo v časti konanie zastavené za aplikácie ust. § 144, § 145, § 146 CSP.

11. Okresný súd v zhrňujúcom závere odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že výsledky
dokazovania potvrdili to, že išlo o opodstatnený nárok žalobcu. Žalovaný sa zaviazal spracovaťúčtovníctvo žalobcovi, a preto zaň výlučne zodpovedal a bol povinný ho spracovať podľa platných
právnych predpisov aj v elektronickej podobe. Pokiaľ vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol ukončený,
tak bolo povinnosťou žalovaného odovzdať účtovníctvo žalobcovi vo forme požadovanej zákonom, čo

vyplynulo aj z toho, že žalobca ako účtovná jednotka je povinný uchovávať účtovníctvo a keďže žalovaný
už nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcom, tak toto účtovníctvo spracované bol povinný uchovávať
sám žalobca. Žalovaný nepreukázal odovzdanie spracovaného účtovníctva, a preto okresný súd po
čiastočnom zastavení vo zvyšnej časti žalobe žalobcu vyhovel.

12. Okresný súd pri určení lehoty na vydanie veci aplikoval ust. § 232 ods. 3 CSP a s poukazom na
obsiahlosť dokumentov požadovaných žalobcom, ako aj na lehotu na plnenie 10 dní, ktorú navrhol
žalobca, okresný súd takému návrhu vyhovel, ktorú lehotu súčasne považoval za primeranú.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd aplikoval ust. §
255, § 256, § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení s Čl. 4 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu

späť po začatí pojednávania v polovici, okresný súd posúdil pomer úspechu a neúspechu obidvoch
strán v rozsahu 50% a tým nepriznal žiadnej strane nárok na náhradu trov konania, ktoré vyhodnotenie
považoval okresný súd za spravodlivé vzhľadom na znenie žaloby a výroku.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.

1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný mal za to, že okresný súd sa v tomto konaní nevysporiadal so základnou
právnoupodstatousporuarozsudokzprávnehohľadiskaneodôvodnil,keďžeideoreivindikačnúžalobu,
a to žalobu o vydanie veci, u ktorej za aplikácie ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa okrem
iného vyžaduje existencia veci a neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva. Žalovaný mal za to,
že v danom konaní nebolo preukázané, že by neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu,

pretože nebolo preukázané, že by žalovaný v čase vydania rozhodnutia disponoval s vecami, ktoré
chce žalobca od žalovaného vydať. Žalovaný počas súdneho konania viackrát uviedol tvrdenie, že
s vecami, ktoré žalobca od žalovaného žiada vydať, nedisponuje, teda, že takéto veci u žalovaného
neexistujú, a preto nie je možné zaviazať žalovaného na vydanie niečoho čo neexistuje, resp. na vydanie
veci, ktorými nedisponuje. Medzi podmienky úspešnosti reivindikačnej žaloby patrí aj to, že žalovaný

vec protiprávne zadržiava a že má túto vec v čase rozhodnutia súdu u seba, a teda má možnosť vec
vydať žalobcovi, keďže pokiaľ by vec bola zničená alebo stratená, tak prichádza do úvahy iba žaloba o
náhradu škody. Rozsudok okresného súdu ukladá žalovanému povinnosť vydať veci, u ktorých nebolo
preukázané, že by ich mal žalovaný u seba, a preto je rozsudok nevykonateľný, nakoľko aj požadované
veci nie sú úplne a jasne špecifikované, a preto mal okresný súd predmetnú žalobu zamietnuť. V

prípade exekúcie, pokiaľ žalovaný týmito vecami nedisponuje, tak exekútor nemá prakticky žiadnu
možnosťvymôcťodžalovanéhotakútouloženúpovinnosť.Podľažalovanéhookreminéhojemuuložená
povinnosť vydať technické preukazy, ktorých originály má žalobca, čo žalobca potvrdil na pojednávaní
dňa 05.12.2019, a to isté platí aj o daňových priznaniach. Žalovaný odovzdal žalobcovi minimálne časť
dokladov, ktoré žalobca žiada. Pokiaľ by žalobca nedisponoval dokladmi ktoré od žalovaného žiada,

nemohol by pokračovať vo vedení účtovníctva. Okresný súd odmietol vykonať dôkaz - oboznámenie sa
s týmito podkladmi zaslanými e-mailom dňa 25.07.2018 a postačilo mu len vyjadrenie žalobcu, že tieto
podklady požadované doklady neobsahovali.

15. Podľa žalovaného odôvodnenie napadnutého rozsudku je založené len na poukázaní rozporov v

tvrdeniach žalovaného a nezaoberá sa základnou právnou stránkou veci, keď nie je jasné, akú platnú
právnu úpravu mal okresný súd na mysli, keďže zákon o účtovníctve neprikazuje viesť účtovníctvo v
elektronickej forme, s poukazom aj na ust. § 31 zákona o účtovníctve. Žalovaný dal žalobcovi možnosť
v jeho priestoroch s neobmedzeným časom skontrolovať všetky doklady, ktorými žalovaný disponoval a
žalobca si mohol dokumenty riadne skontrolovať a vyhotoviť protokol, ktorý chcel. Žalobca však takúto

možnosť odmietol. Žalovaný namietal závery okresného súdu, ktorý uviedol, že žalovaný chcel odovzdať
žalobcovi doklady „na počkanie“. Pokiaľ aj okresný súd v odsekoch 37. a 38. odôvodnenia vykladá
pojem „účtovná jednotka“ podľa zákona o účtovníctve, tak účtovnou jednotkou je žalobca, na ktorého
sa vzťahujú povinnosti a nie žalovaný. Preto nemožno žalovanému pričítať povinnosti, ktoré má podľa
zákona o účtovníctve žalobca. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť, keďže okresný súd

vychádzal podľa vykonaných dôkazov z nesprávnych skutkových zistení a takisto podľa žalovaného je
rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný. Žalovaný žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu,
ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočné. Bolo preukázané pred okresným súdom, že žalovaný
žalobcovi preukázateľne daňové a účtovné doklady zadržiaval a účtovníctvo riadne nespracovával.

Pokiaľ by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou a žalobcovo účtovníctvo riadne viedol, nemal by
problémpodľažalobcuriadneavčaspoložkovitýpreberacíprotokolvypracovať.Zkomunikácieprávnych
zástupcov sporových strán vyplýva, že žalobca trval a trvá na odovzdaní všetkej daňovej a účtovnej
dokumentácie výlučne spolu s položkovitým preberacím protokolom. Z komunikácie ďalej muselo byť
zrejmé, že žalovaný konal v rozpore s odbornou starostlivosťou. Výsledky dokazovania potvrdili to,

že žalovaný neodovzdal žalobcovi všetky dokumenty a tieto pochybenia sa žalovaný snažil prekryť
účelovým a priehľadným odovzdaním neurčitého množstva nešpecifikovaných dokumentov v škatuli
poslanejžalobcoviodúplnecudzejosoby,ktoránemalaakýkoľvekvzťahkužalovanému.Žalobcazotrval
na tom, že žalovaný mu nevrátil všetky dokumenty, ktoré mu žalobca odovzdal a pokiaľ sa v odvolaní
načrtla úvaha o dispozícii s vecami, prípadnej straty, tak žalobca má za to, že žalovaný je povinný
tieto veci pohľadať. Ak žalovaný argumentuje tým, že žalobca mal podať žalobu o náhradu škody, tak

takáto zrejme podaná bude, avšak toto nezbavuje žalovaného povinnosti vydať dokumenty. Žalovaný
nepreukázal odovzdanie všetkých účtovných dokladov. Žalobca poukázal na vynikajúco spracovanú
argumentáciu okresným súdom uvedenú v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorou
sa žalobca v plnom rozsahu stotožnil. Ak žalovaný argumentoval exekučným konaním, a to že exekútor
nemá žiadnu možnosť vymôcť od žalovaného napadnutým rozsudkom uloženú povinnosť, tak takto

absurdne by podľa žalobcu mohol argumentovať každý, kto má súdnym rozhodnutím uloženú akúkoľvek
povinnosť. Žalobca si nie je vedomý toho, že by rozsudkom okresného súdu bola žalovanému uložená
povinnosť vrátiť mu originály technických preukazov. Žalobca preukázal okresnému súdu rekonštrukciu
účtovníctva, ktorú musel vykonať na základe oslovenia svojich zmluvných partnerov, dohľadávať došlé a
odchádzajúce daňové a účtovné doklady v e-mailoch, za čo zaplatil novej účtovníckej spoločnosti veľké

sumy peňazí. Žalobca jednoducho bol povinný predložiť Finančnej správe Slovenskej republiky daňové
priznania a účtovné závierky, a to aj napriek tomu, že žalovaný mu neodovzdal nielenže spracované
účtovníctvo, ale ani veľkú časť dokumentácie, ktorá mala tvoriť jeho podklad. Žalobca považoval za
účelové aj namietanie žalovaným o tom, že umožnil žalobcovi prevziať daňové a účtovné dokumenty v
jeho priestoroch, ako aj argumentáciu, ktorá sa mala viazať k USB kľúču, preto žalobca navrhol rozsudok

okresného súdu potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.

17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 06.02.2020 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v
lehote 10 dní odo dňa doručenia v zmysle doručenky za č.l. 224 spisu, doručené zástupcovi žalovaného

dňa 06.02.2020, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom
nevyužil.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380
ods. 1 CSP a postupom bez nariadenie pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom

za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu vo
výroku, ktorým bolo konanie zastavené, odmietnuté, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou za
aplikácie ust. § 386 písm. b) CSP a vo výroku o povinnosti žalovaného vydať veci v spojení so závislým
výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bol rozsudok okresného súdu potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním

v pomere hlasov 3:0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/32/2020-228 zo dňa
17.06.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia dňa 22.09.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

20. Krajský súd za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP posudzoval napadnutý rozsudok okresného

súdu v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v ním podanom odvolaní zo
dňa 16.01.2020. Z obsahu podaného odvolania, a to konkrétne z článku označeného ako II. odvolania
žalovaného bolo zrejmé, že žalovaný napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu v zmysle ust.
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Hoci z odvolacích dôvodov žalovaného bolo zrejmé, že tieto smerovalido výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi dokumenty, z dôvodu, že žalovaný v odvolaní
vyjadril, že namieta rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, krajský súd odvolanie žalovaného
vo výrokových častiach, v ktorých bolo konanie zastavené odmietol za aplikácie ust. § 386 písm.

b) CSP, keďže bolo podané neoprávnenou osobou, ak v spojení aj s ust. § 359 CSP odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, pričom konanie zastavené v časti
späťvzatej žaloby je rozhodnutím, ktoré nevyznelo v neprospech žalovaného ako odvolateľa a tým v
tejto časti odvolania žalovaný nebol subjektom oprávneným na podanie odvolania, čo tvorilo základ pre
odmietnutie odvolania podaného žalovaným.

21. Podstatou odvolania žalovaného vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu o povinnosti
žalovaného vydať dokumenty žalobcovi v spojení s odôvodnením viažucim sa k tejto výrokovej časti,
bolanámietkanedostatočnéhoodôvodnenia,pokiaľokresnýsúdodôvodneniesvojhorozhodnutiazaložil
len na poukázaní rozporov a nie na potrebnú právnu stránku veci, ďalej žalovaný namietal nevykonanie
dôkazu okresným súdom, ako aj že pre vyhovujúci výrok rozsudku okresného súdu neboli splnené

podmienky vyplývajúce z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to, že by žalovaný veci,
vydaniaktorýchsažalobcadomáha,malvčaserozhodovaniausebaasúčasnepodľažalovanéhonebol
preukázaný ani neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Krajský súd k týmto podstatným
odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.

22. Primárne krajský súd poukazuje na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu má
zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže okresný súd vyjadril skutkové
závery, ktoré následne právne zhodnotil, t.j. zo záverov rozhodnutia okresného súdu bolo zrejmé, ktoré
skutočnosti považoval okresný súd za preukázané, z ktorých dôkazov pri zhodnotení skutkového stavu
vychádzal a súčasne vyjadril právne posúdenie veci. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal preto

spôsobilý predmet konania, posudzovania, a to napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorý obsahoval
riadne zdôvodnenie zodpovedajúce ust. § 220 ods. 2 CSP.

23. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd riadne z právneho hľadiska svoje rozhodnutie
neodôvodnil. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd uvádza, že právne posúdenie veci

je činnosťou, pri ktorej súd podriadi zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. Okresný súd
v odôvodnení svojho rozsudku uviedol rozhodné zákonné ustanovenia, z ktorých vychádzal a uviedol,
ktoré zo skutkových zistení odôvodňovali aplikáciu tej ktorej právnej normy. Krajský súd tak ako uviedol
vyššie konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je riadnym a zákonným spôsobom odôvodnené, pretože aj
podľa už ustálenej judikatúry NS SR, Ústavného súdu SR, sa nevyžaduje v odôvodnení rozhodnutia dať

odpoveď na každý argument, ale len na tie argumenty, ktoré majú pre vec podstatný, kľúčový význam.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej
strany na spravodlivý proces. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a

zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, k čomu zo strany okresného súdu v napadnutom
rozsudku došlo. Krajský súd ďalej vo všeobecnosti uvádza, že právo na spravodlivý súdny proces
je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem
rozhodne tak, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom

omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva
na spravodlivý súdny proces ale nepatrí právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola strana v konaní pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami.

24. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka nevykonania dôkazu označeného žalovaným
zo strany okresného súdu. Ani v tomto nebolo odvolanie žalovaného opodstatnené. V časti nevykonania
dôkazu označeného žalovaným okresný súd poukázal na ust. § 153 CSP, t.j. na sudcovskú koncentráciu
konania. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 05.12.2019 mal
krajský súd za preukázané, že až na tomto pojednávaní žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu

žiadal vykonať dôkaz označeného e-mailu, na ktorý dôkaz poukázal v odvolaní, keď namietal postup
okresného súdu, ktorý odmietol vykonať dôkaz - detailnejšie oboznámenie sa s podkladmi zaslanými e-
mailom dňa 25.07.2018. Zástupca žalovaného na tomto pojednávaní na otázku súdu, z akého dôvodu
navrhuje tento dôkaz až na tomto pojednávaní, vzhľadom k tomu, že už prebehlo dokazovanie, bolodané poučenie podľa CSP, žaloba bola doručená už v januári 2019 a uvedenému predchádzalo už
pojednávanie, pričom takýto dôkaz žalovaný nenavrhol s poukazom aj na ust. § 153 CSP, tak na toto
právny zástupca žalovaného reagoval tak, že žalovaný mal za to, že keď uviedol, že to zaslal, že boli

obsiahnuté z tohto e-mailu a uvedené chcel preukázať. Krajský súd v tejto časti nevykonania dôkazu
označeného žalovaným až na poslednom pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 05.12.2019
poukazuje na uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/8/2019-65 zo dňa 24.4.2019, podľa ktorého
za aplikácie ust. § 167 ods. 2 CSP bol žalovaný vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
sa vyjadril k žalobe, uviedol skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, spolu s poučením o sudcovskej ako aj zákonnej koncentrácii
konania (§ 153, § 154 CSP). Po tomto postupe okresného súdu nasledovali ďalšie podania sporových
strán, uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/8/2019-110 zo dňa 15.8.2018 (správne malo byť
uvedené 2019), ktorým bol opätovne žalovaný vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy, s poučením o sudcovskej ako aj
zákonnej koncentrácii konania, ďalej bolo vykonané pojednávanie dňa 10.10.2019, ktoré predchádzalo

poslednému pojednávaniu konanému pred okresným súdom dňa 05.12.2019.

25. Krajský súd zvýrazňuje, že vzhľadom k takémuto postupu v konaní pred okresným súdom, poučenia
žalovaného o sudcovskej ako aj zákonnej koncentrácii konania, potom bolo potrebné akceptovať postup
okresného súdu, ktorý žalovaným označený dôkaz e-mailu až na poslednom pojednávaní konanom pred

okresným súdom dňa 05.12.2019 nevykonal za aplikácie ust. § 153 CSP. Krajský súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 530/2018 zo dňa
15. novembra 2018, z ktorého vyplýva ...„Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný
sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného
útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania, bude prihliadať.“ Vzhľadom k tomuto vyhodnoteniu krajský súd uzavrel, že
odvolací dôvod žalovaného o nevykonaní ním navrhnutého dôkazu nebol relevantný.

26. Za tohto stavu potom krajský súd pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku
o uložení povinnosti žalovanému vydať dokumenty žalobcovi za aplikácie ust. § 383 CSP vychádzal

zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým bol viazaný. Pri ustálení skutkového
stavu zisteného z dôkazov vykonaných pred okresným súdom vyplynulo, že tento bol zhodnocovaný
vo vzťahu uzavretej Zmluvy o odbornej spolupráci medzi žalobcom ako zadávateľom a žalovaným ako
spracovateľom, ktorá bola datovaná 01.04.2015 (ďalej len „Zmluva“ č.l. 100 až 102), bolo vychádzané
z Obchodného zákonníka a zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. V zmysle Článku I. bodu 2 Zmluvy

pod písmenom a) a b) bol vymedzený predmet Zmluvy, a to záväzok žalovaného ako spracovateľa za
odplatu vykonávať pre žalobcu ako zadávateľa účtovné, ekonomické a poradenské služby v spojení s
Článkom II. bodu 1 pod písmenom a), b), c) a v ďalších bodoch tohto článku boli vymedzené povinnosti
žalovaného ako spracovateľa. V Článku VIII. bodu 1 Zmluvy bolo vyjadrené, že všetky spracované dáta
zálohuje spracovateľ - žalovaný na pamäťové médium (USB kľúč). Podľa Článku IV. bod 1 Zmluvy

zmocnenýmpracovníkomkodovzdávaniuapreberaniuúdajovjekonateľspoločnostispracovateľaalebo
ním poverený zástupca, ktorý mu odovzdá preberací protokol.

27. Okresný súd správne postupoval pokiaľ základom pre jeho rozhodnutie bola Zmluva uzavretá medzi
žalobcomažalovanýmaskutočnosťzánikutejtoZmluvyvýpoveďoužalobcomzodňa24.07.2018(č.l.15

spisu),ktorýspôsobskončenianebolrozporovaný,zaaplikáciehmotnéhoprávaObchodnéhozákonníka
a osobitného zákona, a to zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z., vzhľadom k vymedzenému predmetu
plnenia žalovaným. Nebolo preto namieste pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní kládol dôraz na ust.
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak zanikol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, tak
bolo potrebné riešiť vysporiadanie vzájomných práv a povinností z tohto zmluvného vzťahu, do ktorého

oprávnene patrilo aj žalobcom uplatnené právo na vydanie dokumentov presne identifikovaných vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu, pokiaľ žalovaný ako spracovateľ vykonával pre
žalobcu ako zadávateľa účtovníctvo, daňové priznania. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
Zmluva o odbornej spolupráci dňa 01.04.2015 s odkazom na ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
pričom podľa Článku IX. bodu 6 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že vzťahy medzi nimi sa

budú spravovať Obchodným zákonníkom. Ak došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným, tak
následne nastupuje tak zmluvný, ako aj zákonný dôsledok pre vysporiadanie tohto zmluvného vzťahu,
ktorý mal svoje premietnutie aj do opodstatnenej žaloby žalobcom na vydanie konkrétne vymedzených
dokumentov žalovaným žalobcovi. Výsledkom činnosti žalovaného mala byť účtovná dokumentácia.Pokiaľ sa podľa Článku VIII. Zmluvy žalovaný ako spracovateľ zaviazal, že spracované dáta zálohuje
na pamäťové médium (USB kľúč), tak z tohto dojednania bolo možné vyvodiť, že žalovaný sa zmluvne
zaviazal pre žalobcu viesť účtovníctvo aj v elektronickej forme, čo potvrdzuje aj obsah listu žalovaného

zo dňa 12. júla 2018 (č.l. 19, 20, 21 spisu), keď poukazuje na to, že elektronická verzia účtovníctva
sa nachádza u subdodávateľa žalovaného ako aj, že účtovníctvo a elektronickú verziu účtovníctva
môže žalovaný vydať len za obdobie od 1.5.2018 do 31.5.2018. Krajský súd v zhode so záverom
okresného súdu uvádza, že pokiaľ aj žalovaný splnenie zmluvného záväzku voči žalobcovi podľa Zmluvy
zabezpečoval prostredníctvom tretej osoby, tak táto jeho možnosť, ktorá bola vyjadrená aj v Článku II.

bodu 4 Zmluvy ho nezbavuje jeho záväzkov voči žalobcovi, pretože tak ako správne poukázal okresný
súd, ak žalovaný plnil svoj záväzok pomocou tretej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám.

28. Krajský súd nezistil relevantnosť odvolacieho dôvodu žalovaného ani k spôsobu odovzdávania
dokumentov žalovaným žalobcovi, pretože zo Zmluvy vyplývalo odovzdávanie protokolom. Rovnako
nedošlo k nesprávnemu výkladu pojmu účtovnej jednotky okresným súdom, pretože okresný súd

poukázal na ust. § 35 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve z dôvodu povinnosti uchovávať účtovné
dokumenty účtovnou jednotkou, avšak pokiaľ pre žalobcu ako účtovnú jednotku toto účtovníctvo
spracovával žalovaný, tak potom pri zániku zmluvného vzťahu bol žalovaný povinný odovzdať tieto
účtovné dokumenty žalobcovi. Ak tak neurobil dobrovoľne, tak zákonite tu nastúpila žaloba žalobcu voči
žalovanému, ktorej okresný súd v napadnutej výrokovej časti vyhovel, ktoré rozhodnutie okresného súdu

bolo vecne správne.

29. Okresný súd správne skonštatoval, že žalovaný po ukončení zmluvného vzťahu je povinný vydať
dokumenty žalobcovi, vo vzťahu ku ktorým pokiaľ žalovaný nedokázal ich vydanie žalobcovi, tak
bolo namieste, aby okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi dokumenty presne

špecifikované vo výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu. Krajský súd v odvolacom
konaní nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a
vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok
okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi dokumenty v spojení aj so závislým
výrokom o nároku na náhradu trov súdneho konania, podľa ktorého žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo potvrdený, ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie. Krajský súd dodáva,
že výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, podľa ktorého žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo, osobitnými odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako
výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči
žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov
konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.