Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118212627
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5118212627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: 1/ S. S., nar. XX.XX.XXXX a 2/ S. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené v konaní
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov - matky: M. H. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. J. I., L. XXXX/XXA, právne zastúpená: JUDr. Nikoleta Sekeráková, advokát so
sídlom L. X. S. XX, a otca: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Q. X, právne zastúpený: JUDr. Branislav
Samec, advokát so sídlom L., J. XX, o zmene priezviska maloletých detí, na odvolanie matky proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/226/2018-390 zo dňa 08. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zmenu priezviska mal. S. a mal.
S.. Matka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že sa vydala, spolu s manželom žijú v harmonickom
manželstveachcelibymaťvšetcirovnaképriezvisko.Sosúčasnýmmanželombychcelamaťešteďalšie
dieťa. Na pojednávaní bol zistený názor otca, ktorý nevidí dôvod na zmenu priezviska maloletých detí.
Skutočnosť, že sa matka vydala a s novým manželom uvažujú o spoločnom dieťati, nie je dôvod, ktorý

by zakladal potrebu zmeny priezviska detí z predchádzajúceho vzťahu. Zmena priezviska musí byť v
záujme maloletých detí a súdy všeobecne skúmajú záujem a starostlivosť o deti zo strany otca. Otec
sa o deti zaujíma, plní si vyživovaciu povinnosť a chce sa podieľať na ich výchove. Názor detí nebol
zisťovaný vzhľadom na ich vek, vykonávané však bolo odborné poradenstvo, z ktorého vyplýva dobrý
vzťah otca k deťom, problematická je len komunikácia rodičov. Ani kolízny opatrovník nevidel dôvod na
zmenu priezviska maloletých detí. Keďže teda nebol zistený žiadny vážny dôvod na zmenu priezviska
maloletých detí, respektíve aby dal matke súhlas na podanie žiadosti na matriku na zmenu priezviska

maloletých a tiež nebolo zistené žiadne ohrozenie záujmu maloletých detí, návrh matky zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletých
detí. Uviedla, že zotrváva na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach v rámci prvého
stupňa. Zastáva názor, že je v záujem maloletých detí, aby došlo k zmene ich priezviska a je to aj v
záujme ich zdravého a prospešného vývinu alebo aj výchovy do budúcnosti, v ktorej budú mať všetci

rovnaké priezvisko. Maloleté deti zatiaľ navštevujú materskú školu a v budúcnosti budú navštevovať
aj školu, kde bude riešená otázka ich priezviska medzi deťmi. Nie je dôvodne vytvárať stav, aby
deti v škole vysvetľovali dôvod rozdielnosti ich priezviska a priezviska ich matky. S. sa predstavuje
všade ako S., pretože vyrastá v prostredí, kde sú všetci S.. Ona si ponechala dievčenské priezviskoS., aj keď sa vydala. Mal. S. býva často chorý a počas návštevy zdravotníckych zariadení jej je
nepríjemné, keď ju oslovujú a zapisujú menom S.. Zmenou priezviska by sa tak posilnila spolupatričnosť
rodiny. Nepochybne to zároveň zjednoduší aj praktické aspekty každodenného života. Samotný otec jej

navrhoval zmenu priezviska mal. detí, avšak v konaní pred súdom už zmenil názor a nechce, aby bolo
priezvisko mal. detí menené. Ako rodičia neboli manželia a otec dal súhlas na zmenu priezviska viackrát.
Ďalej poukázala na to, že o mal. S. sa otec nezaujíma a zaujíma sa len o staršieho syna S.. Súd prvej
inštancie neaplikoval podstatný § 40 Zákona o rodine, ale aplikoval len § 28 a § 35 Zákona o rodine.
Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd udeľuje matke M. H. S., aby namiesto otca S.

S., podala žiadosť o zmenu priezviska mal. S. S. a mal. S. S. z terajšieho priezviska S. na priezvisko S..

3.Otecmaloletýchdetívovyjadreníkodvolaniumatkyuviedol,ženiesúdanéodvolaciedôvody,ktoréby
spočívali v nesprávnych a v neúplných skutkových zisteniach súdu prvej inštancie ako to uvádza matka.
Matka počas konania nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by mala byť povolená
zmena priezviska maloletých detí. On sa o deti intenzívne zaujíma. Samozrejme, pokiaľ sa zdržiaval v

zahraničí, styk s deťmi neprebiehal pravidelne, ale vždy keď bola možnosť, tak sa s nimi chcel stretnúť,
čo mu matka neumožňovala a bol nútený riešiť situáciu neodkladnými opatreniami. Nie je v záujme
maloletých detí, aby sa prerušili všetky formálne vzťahy medzi nimi a otcom, medzi ktoré jednoznačne
patrí ponechanie priezviska po otcovi. Jeho zmena by len prehĺbila priepasť medzi ním a deťmi, ktorú tak
intenzívne prehlbuje matka. Matka priezvisko po ňom ako po otcovi vždy akceptovala a súhlasila s ním a

zmena nastala až teraz, keď má manžela s priezviskom H. a sama si vzala jeho priezvisko. Rodinou nie
je len ona, ale aj otcova strana rodiny spolu s ním. K uplatnenému nároku na náhradu trov odvolacieho
konania uviedol, že podľa nie sú splnené podmienky na priznanie tohto nároku matke. Žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žiadnemu z účastníkov konanie nepriznať nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že naďalej žiada súd o zmenu priezviska maloletých
detí. Všetky tvrdenia otca sa nezakladajú na pravde. Súdu už niekoľkokrát dokladovala správy, že bola
ochotná mu deti dať za jej prítomnosti. Dokonca aj v čase choroby detí mu navrhla náhradné termíny, na
ktoréaninereagoval.Sudkyňaotcovitiežjasnevysvetlila,žezmenoupriezviskaodetinepríde.Považuje

za klamstvo, že o zmenu priezviska detí začala konať po jej sobáši s manželom, pretože žiadosť na
súd o zmenu priezviska podala už v roku 2018 a priložila aj návrhy otca, ktorý sám navrhoval zmeniť
priezvisko mal. detí. Sobáš uzatvorila až XX.XX.XXXX. Správy, v ktorých sám otec navrhoval zmenu
priezviska sú z 28.08.2018 a 16.09.2018. Nikdy netvrdila, že otec a jeho rodina nie sú súčasťou rodiny
mal. detí. Práve naopak, sú to oni ktorí prestali o deti javiť záujem. Keď mal mladší syn S. operáciu

mozgu, nikto z jeho časti rodiny ho neprišiel do nemocnice pozrieť. O otcovi uviedla, že je to človek s
drogovou minulosťou, hazardér a alkoholik, kradol peniaze a chodil po erotických domoch. Žiadosť o
zmenu priezviska podala kvôli deťom, pretože manžel sa volá H., ona H. S. a deti majú priezvisko S..
Svoje priezvisko si nechala len kvôli deťom. V súčasnosti plánujú s manželom mať dieťa a pre dobro
detí je vhodné, aby sa súrodenci volali rovnako. Otec odmietal termíny stretnutí s deťmi, odmietal aj

určené náhradné termíny, ale on nereagoval. Nebol schopný 2,5 roka sám navrhnúť termín stretnutia.
O zdravotný stav sa prestal zaujímať, naposledy tak mal urobiť v septembri 2019. Rozsiahlo uviedla, že
povesť otca je zlá, v opitosti jej mal dať facku, a uviedla, že aj jeho otec pil a pije. Starší S. sa chcel volať
S., po nej. O otcovi sa nezmieňuje pekne. Budúci rok ide do školy a v škole zvyknú vzniknúť situácie,
že sa deti vysmievajú spolužiakom, napríklad pre nekompletnú rodinu alebo z dôvodu rozdielneho

priezviska. Tomu chce zabrániť pre dobro detí. U detí môže vyvolať zbytočný stres, keď budú odpovedať
na nepríjemné otázky rovesníkov, prečo majú odlišné priezvisko ako ich matka. Ďalej uviedla, že žiadosť
o zmenu priezvisku podávala v roku 2018, kedy ešte nebola v manželskom zväzku, pričom už súčasný
manžel sa jej do tohto sporu vôbec neplietol. Po celý čas procesu si veci riešila sama, v žiadnom prípade
v sprievode manžela alebo iných osôb, na rozdiel od otca mal. detí. Otec jedná v afektoch, v hneve a v

osočovaní, čo je aj cítiť z jeho konania. Možno by nebolo na škodu, aby podstúpil odborné vyšetrenie u
psychológa v záujme maloletých detí, aby odbúral hnev a agresivitu voči nej, ktorú prejavuje aj navonok
pred ľuďmi. Má tendenciu znižovať jej autoritu pred mal. deťmi, ale keďže ich má zverené do osobnej
starostlivosti ona, je potrebné a žiaduce, aby u detí túto prirodzenú autoritu mala a aby ju rešpektovali.
Pokiaľsújejdetizverenédoosobnejstarostlivosti,takrozdielnosťichpriezviskamôževiesťkproblémom

detí v sociálnych interakciách s inými deťmi. Otec sa o mal. deti už vyše roka neinformuje ani v škole a
ani u pediatra. Mal na ňu fyzicky zaútočiť priamo pred deťmi, čo potvrdila aj psychologička v posudku.
Len okrajovo uviedla, že podpis otca sa s podpisom starého otca detí takmer zhodujú, teda vyslovila
podozrenie, že podpis bol sfalšovaný. S manželom majú v Čechách vyhliadnutý pozemok na stavburodinného domu, teda v priebehu najbližších rokov budú žiadať o schválenie presťahovania sa do Čiech.
V Česku už má zriadené aj zdravotné poistenie.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
podľa § 65 a § 66 CMP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolanie matky a v ňom uvedené odvolacie dôvody, že na podanom návrhu na žiadosť o zmenu

priezviska mal. detí trvá, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie považuje za nedôvodné.
Argumentácia, že sa matka mal. detí znovu vydala a chceli by mať všetci rovnaké priezvisko v
domácnosti, nie je opodstatnená. Dôvod zmeny, aby deti nečelili v školských zariadeniach nepríjemným
otázkam o rozličnom priezvisku, je možné riešiť rozhovorom, aby mal. deti pochopili prečo sa volajú
inak ako ich matka. Aj keď matka s maloletými deťmi nežijú s otcom v spoločnej domácnosti, tento

ako biologický rodič má nielen povinnosti, ale aj práva. Odvolací súd dopĺňa, že podmienky, kedy
by bolo dôvodné povoliť zmenu priezviska maloletého dieťaťa musia vyplývať z okolností konkrétnej
posudzovanej veci. V danom prípade takéto okolnosti neboli dané, keďže otec prejavuje skutočný
záujem o mal. deti, chce tráviť s nimi čas a taktiež riadne platí na nich výživné. Vyhovenie návrhu by
do úvahy prichádzalo napríklad vtedy, ak by rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého nesúhlasil,

neplnil si svoje povinnosti voči maloletému, nejavil oň záujem a stratil k nemu citový vzťah, prípadne z
iného vážneho dôvodu a nebolo by v záujme ďalšej výchovy maloletého, aby bol u neho udržiavaný a
prehlbovaný pocit prepojenia s týmto rodičom (R 11/1973). V danom prípade z výsledkov vykonaného
dokazovanie takéto závery nevyplývajú.

8. Ostatné argumenty matky o minulosti otca a o situácii v jeho rodine nepovažoval odvolací súd za
preukázané. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, na základe ktorého sa vysporiadal
so všetkými okolnosťami, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.

9.Vzhľadomnavyššieuvedené,odvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudokozamietnutínávrhumatky

na podanie žiadosti na matriku na zmenu priezviska maloletých ako vecne správne potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo
dôvodné niektorému z nich náhradu trov odvolacieho konania priznať.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)