Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 15, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203590
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8318203590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu Q. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom
Kalininova 675, 066 01 Humenné, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie
56.035,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
12C/52/2018-168 zo dňa 21.11.2019 takto

r o z h o d o l :

PotvrdzujerozsudokvnapadnutejčastivýrokuI.,ktorýmsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 23.717,38 eura z titulu náhrady bolestného a v súvisiacom výroku III. o nároku
na náhradu trov konania.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
,,I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23.717,38 eur z titulu náhrady bolestného a sumu

65.920,- eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania z priznanej sumy s tým, že o výške trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa

07.09.2019 v znení súdom pripustenej zmeny nároku domáhal na žalovanom náhrady škody z titulu
bolestného vo výške 27.690,88 eura (1568 bodov x 17,66 eura) a sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 72.960 eur (4000 bodov x 18,24 eura) spolu s 5 % úrokom z omeškania od podania žaloby
do zaplatenia.
Ďalej uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Humenné sp. zn. 1T/94/2016-237 zo dňa 20.02.2017
bol obžalovaný P. E. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona z dôvodu,

že dňa 30.10.2015 pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil, došlo k ublíženiu na zdraví žalobcu. Krajský
súd v Prešove uznesením č.k. 2To/25/2017-271 zo dňa 24.1.2018 zamietol odvolanie obžalovaného
P. E. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/94/2016 zo dňa 20.2.2017. Zo záveru
znaleckého posudku č. 34/2018 vypracovaného znalcom Q.. G. W., V.. vyplýva, že znalec určil bodovéhodnotenie bolestného u žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 30.10.2015 vo výške 1343
bodov a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1330 bodov. Výzvou spoločnosti
Barnys F&F, s.r.o., Slovenská Kajňa zo dňa 30.5.2018 bol žalovaný vyzývaný na plnenie v súvislosti

s poistnou udalosťou zo dňa 30.10.2015. Z obsahu odborného vyjadrenia znaleckej organizácie
forensic.sk č. 262/2018 vyplýva, že predmetným odborným vyjadrením bolo potvrdené bodové
hodnotenie bolestného v znaleckom posudku č. 34/2018 vypracovanom Q.. G. W.. Bolestné bolo určené
vo výške 895,- eur a podľa znaleckej organizácie bolestné bolo možno po prvýkrát vypracovať v mesiaci
december 2015. Podľa odborného vyjadrenia znaleckej organizácie forencis.sk č. 76/2019 bodové

hodnotenie bolestného u žalobcu bolo možné vypracovať po prvýkrát k 22.12.2015 a bodové hodnotenie
sťaženiaspoločenskéhouplatneniak29.09.2017.Podľaznaleckéhoposudkuvypracovanéhoznaleckou
organizáciou LEGE ARTIS, s.r.o., Košice pod č. 18/2019 na základe uznesenia Okresného súdu
Humenné v danej veci zdravotný stav žalobcu po dopravnej nehode zo dňa 30.10.2015 bolo možné
považovať za ustálený tak, aby mohol byť vypracovaný lekársky posudok o bolestnom dňom 10.9.2016.
Hodnotenie a posúdenie rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia mohlo byť vykonané najskôr v

roku 2017, teda rok po ukončení liečby úrazu. Znalecká organizácia v znaleckom posudku ohodnotila
bolestné u žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 30.10.2015 vo výške 1567,50 bodov a
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4000 bodov.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť, nie
však v úplnosti.

Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania žalovaným, uviedol, že pri priznaní nároku bolestného
rozhodujúcim dňom od kedy začína plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku je dátum
ustálenia zdravotného stavu poškodeného, teda v danom prípade žalobcu. Podľa záverov znaleckého
posudku vypracovaného znaleckou organizáciou LEGE ARTIS, s.r.o., pod č. 18/2018 v konaní je
potrebné považovať ako dátum, ktorým bol zdravotný stav žalobcu za ustálený deň 10.09.2016 a z toho

teda vyplýva, že dňom 11.09.2016 začala plynúť žalobcovi dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie
práva na náhradu bolestného, a táto dvojročná lehota by uplynula dňom 11.09.2018. Žaloba bola na
súde podaná dňa 07.09.2018.
Pri priznaní náhrady bolestného vychádzal z § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prihliadol na
vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu konštatujúc, že časť nároku žalobcu bola uplatnená po

rozšírení žaloby, a to v podaní zo dňa 10.9.2019, kedy žalobca rozšíril pôvodne uplatňovaný nárok na
náhradu bolestného zo sumy 23.717,38 eura na sumu 27.690,88 eura. Z tohto dôvodu podľa názoru
súdu nárok žalobcu na náhradu bolestného nad sumu 23.717,38 eura do sumy 27.690,88 eura je
potrebné považovať za premlčaný.
Zároveň uviedol, že pri priznaní nároku žalobcu na náhradu bolestného vychádzal zo znaleckého

posudku vypracovaného znaleckou organizáciou LEGE ARTIS, s.r.o. v konaní, ktorá určila bodové
hodnotenie bolestného u žalobcu vo výške 1568 bodov. Túto hodnotu násobil sumou 16,48 eura za 1
bod s tým, že pri určení hodnoty za 1 bod vychádzal zo skutočnosti, že k dopravnej nehode došlo v
roku 2015 a v zmysle § 5 ods. 2 zákona č.437/2004 Z.z., je potrebné vychádzať z priemernej mzdy za
predchádzajúci kalendárny rok, teda rok 2014 s tým, že opatrením Ministerstva zdravotníctva SR zo

dňa 14.05.2014, bola stanovená hodnota bodu za rok 2014 vo výške 16,48 eura. Z tohto dôvodu by teda
žalobcovi patrila náhrada bolestného za 1568 bodov po 16,48 eura, čo predstavuje 25.840,64 eura.
Z dôvodu, že žalobca uplatnil nárok na náhradu bolestného včas v dvojročnej premlčacej dobe čo do
výšky 23.717,38 eura, priznal žalobcovi náhradu bolestného vo výške 23.717,38 eura. V prevyšujúcej
časti nárok žalobcu na náhradu bolestného nad sumu 23.717,38, eura do sumy 27.690,88 eura zamietol,

čiastočne z dôvodu premlčania nároku žalobcu, ako aj z dôvodu, že žalobca pri uplatnení nároku
vychádzal z nesprávnej hodnoty za jeden bod.
Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzal z bodového
ohodnotenia určeného znaleckou organizáciou LEGE ARTIS, s.r.o., Košice v znaleckom posudku
vypracovanom v tomto konaní, ktorá určila sťaženie spoločenského uplatnenia na 4000 bodov. Túto

hodnotu násobil sumou 16,48 eura, žalobcovi prináleží hodnota bodu za kalendárny rok predchádzajúci
roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu škody s tým, že nárok na náhradu škody vznikol v roku 2015, a
preto je potrebné vychádzať z bodovej hodnoty jedného bodu za rok 2014. Z tohto dôvodu násobil 4000
bodov x 16,48 eura a priznal žalobcovi sumu 65.920,- eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia.
Žalobca počas konania uplatnil celkový nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 72.960,-

eur, pričom tento nárok bol uplatnený včas, v dvojročnej premlčacej dobe, a to s poukázaním na
ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., avšak žalobca pri uplatnení nároku na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia vychádzal z hodnoty 4000 bodov určenej znaleckou organizáciou, avšak
vychádzal z hodnoty jedného bodu pre rok 2017 vo výške 18,24 eura. Z týchto dôvodov nárok žalobcuna náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 65.920 eur do uplatňovanej sumy 72.960 eur
zamietol.
Zároveň zamietol aj nárok žalobcu na uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od podania

žaloby zo sumy 100.650,88 eura, a to s odôvodením, že v takýchto konaniach, kedy súd rozhoduje
o priznaní nároku žalobcu na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenie sa úroky z
omeškania nepriznávajú a to s odôvodnením, že žalovaný sa dostane do omeškania až v prípade
nesplnenia povinnosti na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel - § 4 ods. 2, § 15 ods. 1, na
ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia - § 2 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 427,
§ 429, § 444, § 429, § 106 ods. 1.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalobcovi plnú
náhradu trov konania zo sumy, ktorá bola žalobcovi priznaná, s tým, že o výške trov konania súd

rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozsudku odvolanie žalovaný, a to, vychádzajúc
z obsahu dôvodov odvolania a jeho upresnenia, v časti výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.717,38 eura z titulu náhrady bolestného.

Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil čo do otázky premlčania nároku na bolestné.
Uviedol, že po vykonaní dokazovania bola medzi stranami sporná otázka momentu ustálenia
zdravotného stavu žalobcu, primárne čo do bolestného, z dôvodu možného premlčania tohto nároku.
Poukázal na to, že zo strany žalovaného bolo v konaní predložené odborné vyjadrenie č. 76/2019
vypracované znaleckou organizáciou Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., s formálnymi

náležitosťami súkromného znaleckého úkonu v zmysle § 209 CSP, na základe ktorého bol moment
ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre účely hodnotenia bolestného stanovený na 22.12.2015. Keďže
žaloba bola podaná až dňa 07.09.2018, tento nárok je potrebné považovať za premlčaný v zmysle §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Poznamenal, že v konaní bol následne podaný aj znalecký úkon č. 18/2019 znaleckou organizáciou

LEGE ARTIS, s.r.o., v zmysle záverov ktorého bol zdravotný stav žalobcu k hodnoteniu bolestného
údajne ustálený až dňa 10.09.2016. Namietal, že z rozsudku však žiadnym spôsobom nevyplýva, resp.
v ňom absentujú úvahy ako súd vyhodnotil čo do sily totožné dôkazy, keď sa bez ďalšieho priklonil k
záveru vyplývajúcemu zo znaleckého posudku LEGE ARTIS, s.r.o., a to najmä vzhľadom na relatívne
signifikantný časový odstup medzi jednotlivými dátumami. Žalovaný má pritom za to, že vzhľadom na § 9

ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
platí, že pri bolestnom sa hodnotí akútna fáza bolesti, t.j. bez ďalšieho nemožno konštatovať, že táto by
mala byť spojená s trvaním pracovnej neschopnosti ako prezumuje znalecký posudok. Vo všeobecnosti
platí, že sťaženie spoločenského uplatnenia možno hodnotiť zväčša až po uplynutí jedného roka od
poškodenia zdravia, (§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.). Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie

nesprávne posúdil moment ustálenia zdravotného stavu žalobcu čo do hodnotenia bolestného, ktorý je
potom potrebné považovať v zmysle záverov odborného vyjadrenia zohľadňujúcich akútnu fázu bolesti
(stanovenie dátumu ustálenia 22.12.2015), za premlčaný v celku.
Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v napádanom rozsahu tak, že odvolací súd žalobu v časti
bolestného zamietne.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že názor žalovaného o premlčaní nároku na
bolestné nie je správny. Poukázal na znenie § 8 ods. 4 a § 9 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., z ktorého
vyplýva, že až v čase ustálenia zdravotného stavu je možné objektívne posúdiť rozsah nároku na
bolestné, až keď sa celý liečebný proces skončí sú známe všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie

bolestného. Samotná liečba, liečebný proces, jeho priebeh je jedným z určujúcich kritérií pri vypracovaní
lekárskeho posudku, a to určenia počtu bodov za bolesť. Žiadal preto prvoinštančný rozsudok potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj

konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez
nariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario),vychádzajúcztoho,ženariadeniepojednávania
vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania ani dôležitý verejný záujem.Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne
uvedenédouplynutiaodvolacejlehoty(§380ods.1,2CSP).Oznámenieoverejnomvyhlásenírozsudku

zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 29.03.2021 (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného dôvodné nebolo.

5. Odvolacia argumentácia žalovaného bola konštruovaná na jedinej námietke - námietke nesprávnosti
posúdenia ním vznesenej námietky premlčania vo vzťahu k rozsudkom priznanému nároku žalobcu

na bolestné vo výške 23.717,38 eura s poukazom na názor vyplývajúci zo žalovaným predloženého
odborného vyjadrenia, ktorý súd prvej inštancie podľa žalovaného ani neposudzoval.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu, skutkovým stavom zisteným z vykonaného dokazovania a jeho
právnym posúdením má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na základe procesných úkonov strán
sporu riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel,

vychádzajú zo skutkových zistení. Správnosť výroku rozhodnutia, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi bolestné 23.717,38 eura ako nároku, ktorý v tomto rozsahu premlčaným
nebol, nemohla byť korigovaná v dôsledku tvrdení, na ktorých bolo odvolanie založené.

7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

8. Námietka premlčania je hmotnoprávnym prostriedkom procesnej obrany, ktorú súd posudzuje podľa
obsahu tohto prostriedku. Je totiž na vôli strany o aký skutkový základ chce oprieť námietku premlčania,
súd nesmie námietku riešiť na skutkovom základe, ktorý zo spisu je síce zrejmý, ale neprednesený
(NS Rv I.2131/31, Rozhodnutí Nejvyššího soudu Československé republiky ve věcech občanských, č.
12377).

9. Zo spisu vyplýva, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 03.10.2018 mal za to, že uplatnený nárok je
premlčaný s poukazom na skutkové okolnosti dopravnej nehody z 31.10.2015 kedy žalobca už tesne
po dopravnej nehode vedel o osobe vodiča, už v tom čase alebo bezprostredne po, mal dostatok
informácií o tom kto za škodu zodpovedá, podaním žaloby na súd 07.09.2018 bol uplatnený premlčaný

nárok. Na uvedenom zotrval aj vo vyjadrení súdu doručenom 13.11.2018, s doplnením odkazujúcim na
odborné vyjadrenie znaleckej organizácie forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o,
podľa ktorého bodové ohodnotenie bolestného bolo možné prvýkrát vypracovať v decembri 2015; na
pojednávaní 14.02.2019 navrhol, vzhľadom na rozporovanie tejto skutočnosti, nariadiť vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku, ktorý by stanovil presný dátum.

10. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení citovaných v bode 7 tohto rozsudku, vzhľadom na špecifikum
ujmy vzniknutej na zdraví, pri ktorej sa škodlivý následok môže prejaviť až po určitom časovom odstupe,
sa právo na náhradu škody nepremlčí v objektívnej lehote stanovenej v odseku 2 § 106 Občianskeho
zákonníka, na plynutie premlčacej doby platí len subjektívna premlčacia lehota podľa odseku 1 § 106

Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k začiatku jej plynutia je rozhodným to kedy sa poškodený o škode
dozvie.
To, kto za škodu zodpovedá, sa žalobca objektívne mohol dozvedieť v momente právoplatnosti
odsudzujúceho rozhodnutia osoby zodpovednej za vznik škody - P. E., od tohto momentu však nemohla
začať plynúť premlčacia doba ako mienil žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 03.10.2018 keďže okrem

vedomosti o zodpovednej osobe musí mať poškodený aj vedomosť o škode na zdraví, ktorá je
subjektívnou kategóriou vychádzajúcou z objektívneho stavu, zo zdravotného stavu, ktorý, ak má
zakladať vedomosť o škode a s tým spojený začiatok plynutia premlčacej doby, musí byť ustálený.
Táto vedomosť o škode na zdraví vyčísliteľnej v peniazoch nemôže byť viazaná na laickú, zdravotnýmstavom osoby poškodenej na zdraví ovplyvnenú schopnosť posúdiť svoj nárok na bolestné. Práve preto
lekársky posudok vydáva odborne znalá osoba, ktorá moment ustálenia zdravotného stavu určí (§ 8
ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.).

Ide o odbornú otázku, na zodpovedanie ktorej sú potrebné špeciálne odborné znalosti zodpovedajúce
kvalifikácii v určitom vednom odbore, ktorá nemôže byť podnetom posúdenia súdom.

11. V prejednávanej veci, vzhľadom na doplnenie dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania
vychádzajúcej z odborného vyjadrenia forensic.sk, Inštitútu forenzných medicínskych expertíz, s.r.o.,

podľa ktorého bolestné žalobcu bolo možné vypracovať už v decembri 2015, ktorým bol spochybnený
názor zo znaleckého posudku Q. G. W. predloženého žalobcom spolu so žalobou o ustálení zdravotného
stavu žalobcu k 11.09.2016, bol práve na návrh žalovaného (pojednávanie 14.02.2019, aj keď neskôr už
naňomnetrval)vypracovanýznaleckýposudok,ktorýmalslúžiťnaodstránenierozporovvychádzajúcich
z dôkazov predložených sporovými stranami do vypracovania tohto znaleckého posudku.

12. Zo znaleckého posudku č. 18/2019 vypracovaného spoločnosťou LEGE ARTIS znalecká
organizácia, s.r.o. na základe uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva jednoznačný záver o nesúhlase
s názorom vysloveným organizáciou forensic.sk o tom, že hodnotenie bolestného žalobcu mohlo byť
vykonané už v decembri 2015 s poukazom aj na konštatovanie forensic.sk v odbornom vyjadrení,
že ukončenie liečby žalobcu bolo až v septembri 2016. V znaleckom posudku znalecká organizácia

konštatovala, že zdravotný stav žalobcu bolo možné považovať za ustálený, aby mohol byť vypracovaný
posudok o bolestnom, dňom 10.09.2016.
Žalovanýsaktomutoznaleckémuposudkupísomnenevyjadril,napojednávaní,ktorésúdprvejinštancie
na prejednanie veci nariadil na deň 21.11.2019 nerealizoval, okrem verbálne vyjadreného nesúhlasu
so znaleckým posudkom, žiaden procesný návrh smerujúci k podpore jeho tvrdenia o nesprávnosti

záveru znaleckého posudku, za tejto situácie ak súd nariadil znalecké dokazovanie na základe jeho
návrhu, nebolo potrebné aby sa súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku osobitne zaoberal odborným
vyjadrením forensic.sk, ktoré bolo znaleckým posudkom LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o.
spochybnené a vyvrátené.

13. Vychádzajúc z uvedeného uplatnil žalobca nárok na bolestné vo výške, ktorá mu bola priznaná
súdom prvej inštancie - 23.717,38 eura, včas, premlčacia doba vo vzťahu k takto kvantifikovanému
nároku začala plynúť 11.09.2016, žaloba bola na súde podaná 07.09.2018, t.j. pred jej uplynutím.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhovujúceho výroku vo vzťahu
k bolestnému a v súvisiacom výroku na náhradu trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe
§ 396 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v odvolacom konaní
úspešný, preto mu odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie samostatným uznesením.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.