Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 11, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/307/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510207651
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7510207651.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu SPP - distribúcia a.s., so sídlom v Bratislave,
Mlynské Nivy č. 44/b, IČO: 35 910 737, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom
v Žiline, Hruštiny č. 602, proti žalovanému G.. O. U., bytom O.-W.Y. Č.. XXX, zastúpenému JUDr.
Radomírom Jakabom PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Bočná č. 10, o zaplatenie 761,84 eura, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 14.05.2019 č.k. 16C/170/2010-
341 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania v celom rozsahu.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie sumy 761,84 eura a
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca žalobným návrhom pôvodne
žiadal zaviazať žalovaného na náhradu škody v sume 3.035,36 eura na tom skutkovom základe,
že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste č. XXX, pričom bolo zistené, že došlo k
porušeniu overovacej značky na číselníku plynomera a poškodenie žltej plomby na šrubení. Nároky v
konaní žalobca teda uplatňoval ako neoprávnený odber plynu. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa

05.06.2013 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.515,68 eura a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Následne rozsudkom zo dňa 04.05.2016 priznal žalobcovi titulom toho istého nároku sumu
757,84 eura a v prevyšujúcej časti opätovne žalobu zamietol.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotenie výsledku vykonaného dokazovania ustálil, že niet pochybnosti
v aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nárokov v súvislosti s neoprávneným odberom
plynu a tiež ani v správnosti výpočtu škody a výške súvisiacich nákladov. O uplatnený nárok žalobcu

doteraz v nerozhodnutej výške 761,84 eur považoval za oprávnený, avšak skúmal, či nie sú dôvody
na použitie ust. § 450 Občianskeho zákonníka, teda na uplatnenie tzv. moderačného práva. Súd po
vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na
zníženie náhrady škody. Tieto dôvody podľa názoru súdu spočívajú v okolnostiach vzniku škody aneprimeranosti výšky vypočítanej spotreby pri neoprávnenom odbere s predchádzajúcou skutočnou
spotrebou. Súd bol toho názoru, že žalovaný dostatočne zabezpečil meradlo prekrytím a dostatočne
si ho všímal tým, že pravidelne sledoval spotrebu plynu pre vlastnú evidenciu. Nemal možnosť iným

účinným spôsobom zabezpečiť nepoškodenie meradla inou osobou. Toto by mohol zabezpečiť len
uzamykateľným prekrytím meradla. Z týchto dôvodov nie je možné od odberateľa požadovať zabránenie
akéhokoľvek zásahu do tohto zariadenia a jeho absolútnu zodpovednosť za akékoľvek poškodenie
meradla a z neho vyplývajúce dôsledky.

5. Podľa posudku Slovenskej legálnej metrológie n.o. skúmané meradlo nevykazovalo žiadnu
neprijateľnú odchýlku, ani nebolo v poškodenom stave, teda nebol preukázaný taký zásah do
meradla, ktorý by mal za následok chybný údaj vo výške nameranej spotreby plynu. Žalobcom
uplatňovaná náhrada za neoprávnený odber plynu za obdobie len 5 mesiacov v roku 2009 je 5.228,80
m3, čo niekoľkonásobne prevyšuje úhrady za predchádzajúce fakturačné obdobia pri rovnakom
množstve plynových spotrebičov. Použitím § 450 Občianskeho zákonníka súd odstránil tvrdosť výpočtu

neoprávneného odberu podľa vyhlášky v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov, pretože priznanie
plnej náhrady škody podľa vyhlášky v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov, pretože priznanie
plnej náhrady škody 3.035,36 eura sa vo svetle vyššie uvedenej okolnosti javí ako neprimerané, preto
súd vo zvyšku uplatnil nárok na náhradu škody v sume 761,86 eur zamietol.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. majúc za to, že každá
zo strán mala v spore úspech len čiastočný, preto náhradu trov konania pomerne rozdelil.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a vo výroku o trovách konania aj žalovaný.

8. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil a žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.

9. V odvolaní uviedol, že škodou, ktorú je prevádzkovateľ z distribučnej siete oprávnený vymáhať je
škoda skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu, hodnota neoprávnene odobratého

množstva zemného plynu ako aj nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom
plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda
výlučne o hodnotu odobratého plynu a hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej
zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol
plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať. Podľa jeho názoru, súd v napadnutom rozhodnutí svojvoľne

aplikuje vlastnú úvahu, ktorá nemá žiadnu oporu v zákone, ak v predmetnom posudku časti hodnotenie
je uvedené, že membránový plynomer nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám v prílohe
č. 13 - je poškodená plomba číselníka. Pri neoprávnenom odbere zemného plynu s meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii nie je rozhodujúce, či bol
poškodenýplynomer,alejerozhodujúcežeboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,

v tomto konkrétnom prípade plomba číselníka. Ďalej je toho názoru, že súd prvej inštancie opakovane
nerešpektoval rozhodnutia odvolacieho súdu.

10. Žalovaný v odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania
zmenil tak, že právo na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej strane sporu. V tejto súvislosti

uviedol, že žalobca disponuje právnym oddelením, v ktorom sú zamestnaní viacerí zamestnanci
s ukončeným právnickým vzdelaním II. stupňa. Aj napriek skutočnosti, že žalobca má takýchto
zamestnancov, zvolil formu zastupovania prostredníctvom externej advokátskej kancelárie, pričom
povaha veci si tento postup nevyžadovali. Má teda za to, že trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia žalobcu sú neúčelne vynaložené. Navyše právny zástupca žalobcu zastupuje v

desiatkach prípadov založených na rovnakom právnom obdobnom skutkovom základe, zastupovanie
dokonca nezabezpečuje priamo splnomocnený advokát, ale jeho koncipientka, čo preukazuje aj právnu
nenáročnosť zastupovania. Prípadná náhrada trov konania by prevyšovala spornú pohľadávku, ktorá
bola predmetom súdneho konania. Podľa jeho názoru v danom prípade ide aj o prípad hodný osobitného
zreteľa, za účelom aplikácie ust. § 257 C.s.p.

11. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávaniapostupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

12. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak vychádzal z názoru, že žalobca dôvodne uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý následne aj
správne právne posúdil, ak z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobcom uplatnenú náhradu škody
primerane znížil. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto
odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v

celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

13. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre primerané zníženie náhrady škody.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne zistil skutočnú výšku nároku na náhradu škody

(3.035,36 eura) ak vychádza z tvrdenia a dôkazov predložených žalobcom. Z tohto pohľadu sú preto bez
významu „zistenia“ súdu, či skúmané meradlo (ne)vykazovalo žiadnu neprijateľnú odchýlku, ani nebolo v
poškodenom stave. Výška škody teda medzi stranami sporu nebola sporná. Sporná medzi stranami bola
len skutočnosť, či v prejednávanej veci sú splnené podmienky na primerané zníženie náhrady škody
podľa § 450 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

16. Z citovaného ust. § 450 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že v niektorých prípadoch hodných
osobitného zreteľa, kedy došlo k neúmyselnému spôsobeniu škody, by uloženie povinnosti nahradiť
škodu v plnom rozsahu bolo v rozpore s princípmi spravodlivosti. V takýchto prípadoch by uloženie
povinnosti nahradiť celú škodu bolo v rozpore jak s preventívnymi účinkami zodpovednosti za škodu tak

i s jej účinkami reparačnými. Preto uvedené ustanovenie zaviedlo tzv. princíp moderácie, umožňujúce
súdu za splnenia určitých podmienok mimoriadne znížiť zistený rozsah povinnosti k náhrade škody.
Oprávnenie podľa ust. § 450 teda zakladá mimoriadne sudcovského zmierňovacie právo, ktoré súd
použije po zistení skutočnej výšky nároku na náhradu škody, ak sú pre zníženie podmienky bez ohľadu
na to, či tento spôsob zníženia bol niektorým z účastníkov občianskeho súdneho konania navrhnutý.

Súd môže náhradu znížiť ako v prípade zodpovednosti za škodu, ktorú škodca zavinil, tak v prípadoch
zodpovednosti za škodu bez zreteľa na zavinenie (objektívna zodpovednosť).

17. Ak súd prvej inštancie pri rozhodovaní o prípadnom primeranom znížení náhrady škody posudzoval

okolnosť ako ku škode došlo (poškodená plomba číselníka) a rozsahu spotreby elektrickej energie v
rozhodnom období, nemožno mu nič vyčítať. Je tomu tak preto, že v citovanom ust. § 450 uvedený
výpočet hľadísk pre zníženie náhrady škody je príkladný. V jednotlivých prípadoch nemusia byť vždy
splnené všetky hľadiská v tomto ustanovení uvedené. Súd prvej inštancie teda správne prihliadol k
okolnostiam vzniku škody. Treba však súhlasiť s odvolateľom v tom, že za dôvod hodný osobitného

zreteľa na zníženie náhrady škody nemožno považovať „neprimeranosť výšky vypočítanej spotreby“.

18. Aj odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, prihliadajúc ako ku škode došlo a na výšku
uplatnenej škody, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru a v danom prípade sú
splnené podmienky na primerané zníženie náhrady škody v rozsahu 761,86 eura. V tejto časti považuje

odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné.

19. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobcu v súvisiacom výroku o trovách konania,
ktorým súd priznal žalobcovi náhradu trov konania iba v rozsahu 50%, vychádzajúc z názoru, že žalobca
má v konaní úspech len čiastočný.

20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.21. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Citované ust. § 255 ods. 1 upravuje zásadu úspechu v spore, pričom úspech vo veci súd vždy
skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásadu úspechu vo veci treba
uplatniťajnakonania,vktorýchvýškaplneniazávisíodúvahysúdu(sudcovsképrávo)aleboznaleckého
posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná časť
žalobou uplatneného nároku. Žalobcu je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak

mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho
procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (alebo znaleckého posudku).

23. V prejednávanej veci žalobca bol nepochybne plne procesne úspešný, čo do základu uplatneného
nároku na náhradu škody. Samotná výška ním uplatneného nároku závisela od úvahy súdu (uplatnenie
mimoriadnehosudcovskéhozmierňovaciehoprávapodľa§450Občianskehozákonníka),ktorúnemohol

nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné. Zamietnutie žalobcom uplatneného nároku nad
sumu 2.273,52 eura teda nie je prejavom procesného úspechu žalovaného, ale iba dôsledkom úvahy
súdu. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd v tejto časti považuje odvolanie žalobcu za dôvodné.

24. Vo vzťahu k žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom

posúdení vo vzťahu k trovám konania je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak
vychádza z názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

25. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Za účelne vynaložené trovy konania podľa § 251 C.s.p. možno pokladať iba také, ktoré museli byť
procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo
ohrozené subjektívne právo. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom
je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na

súde.

27. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne vyložil citované ust. § 251 C.s.p.,
ak za účelne vynaložené trovy konania žalobcu považoval aj trovy konania vzniknuté v súvislosti s jeho
zastúpením advokátom.

28. V tejto súvislosti v konaní nemožno bez ďalšieho aplikovať názor Ústavného súdu SR, na ktorý
žalovaný v odvolaní poukazuje sp.zn. II. ÚS 78/2003, keďže v prejednávanej veci žalobca uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v súlade s § 255 C.s.p. ako subjekt súkromného práva,
ktorý mal vo veci čiastočný úspech. Je tomu tak preto, že uvedený ústavný nález vychádzal z toho, že ak

ještátnaochranusvojichzáujmovvybavenýpríslušnýmiorganizačnýmizložkamifinančneajpersonálne
zaistenými zo štátneho rozpočtu, nie je zásadne dôvod, aby výkon svojich práv a povinností v tejto
oblasti prenášal na súkromný objekt, napr. advokáta. Pokiaľ tak napriek tomu urobí, potom spravidla nie
je dôvod na uznanie týchto nákladov ako účelne vynaložených. V danom prípade tou tak nebolo.

29. Za nedôvodnú treba považovať aj námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že v danom prípade sa
jedná o prípad hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi podľa § 257
C.s.p.

30. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

31. Citované zákonné ust. § 257 pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje
kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní

okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde aj
postojvkonaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétneho
prípadu.32. Za dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností nemožno považovať žalovaným
tvrdenú skutočnosť, že prípadná náhrada trov konania by prevyšovala spornú pohľadávku, ktorá bola

predmetom súdneho konania, a žalovaný netvrdil iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by
bolo treba prihliadať (jeho osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery), preto ani v tejto časti jeho
odvolanie nemožno považovať za dôvodné.

33. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné, preto

odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku ako
vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách konania podľa § 388 C.s.p. zmenil a zaviazal žalovaného
na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v celom rozsahu.

34. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný ohľadom výroku o
trovách konania, preto odvolací súd postupom podľa § 255 ods. 2 stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal.

35. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).