Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618200903
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2618200903.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v spore žalobcu: G. D., X.. XX.XX.XXXX, L. Y.

XX, Š. S. R., J. B.Ý. C. F. F., R..K..S.., R. R. P. XXX/X, XXX XX R., v mene spoločnosti koná konateľka
Jana Kurucová, advokátka, proti žalovaným: X) C. J., X.. XX.XX.XXXX C. X) Y. J., X.. XX.XX.XXXX, S.
L. R.. M. C. H. XXXX/X, XXX XX R., štátni občania SR, právne zastúpení E.. E. M., C.V. R. R. P. XXX,
XXX XX R., o odporovateľnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovaným náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania súd prvého

stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16.04.2016 a
doplnenou dňa 16.04.2018 domáhal toho, aby súd určil, že právny úkon dlžníka Eriky Palkovičovej, nar.
16.06.1974, bytom Sobotište 688, ktorým darovala žalovaným v 1.a 2.rade nehnuteľnosti v k.ú. Sobotište
zapísané na LV č. XXXX, parcely reg. „C“, parc.č. XXXX zast.pl. vo výmere 40 m2, parc.č. XXXX/X
záhrady vo výmere 358 m2, parc.č. XXXX/X záhrady vo výmere 107 m2, parc.č. XXXX/X zast.pl. vo
výmere 127 m2, parc.č. XXXX/X zast.pl. vo výmere 990 m2 a rodinný dom s.č. XXXX na parc.č. XXXX/
X, a to každému v podiele 1/2-ice, darovacou zmluvou zo dňa 13.11.2017, vklad povolený Okresným

úradomSenica,katastrálnyodbordňa03.01.2018podY.XXXX/XXXXjevočižalobcoviprávneneúčinný.
Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že so svojou bývalou manželkou Erikou Palkovičovou sa súdia na
OSSenicaovyporiadanieBSMporozvode.Vecjevedenápodsp.zn.XCXXX/XXXXaniejeprávoplatne
skončená. Okrem iného predmetom vyporiadania BSM sú aj investície vložené žalobcom do rodinného
domu súp.č. 688 v k.ú. Sobotište, zapísaného na LV č. 3451. Darovacou zmluvou zo dňa 13.11.2017
menovaná darovala nehnuteľnosti v k.ú. Sobotište zapísané na LV č. XXXX, parcely reg. „C“, a to parc.č.
XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X C. A. R. K. G. R..Č.. XXX X. J..Č.. XXXX/X žalovaným,

každému v podiele 1/2-ice. V čl. IV. ods. 2 darovacej zmluvy darkyňa prehlásila, že nemá vedomosť o
tom, že by tretia osoba uplatňovala akékoľvek právo z akéhokoľvek titulu k predmetu daru a podľa čl. IV.
ods. 3, darkyňa prehlásila, že predmet daru nie je predmetom žiadnych súdnych, správnych alebo iných
sporov. Podľa žalobcu sa Erika Palkovičová uzatvorením darovacej zmluvy zbavila všetkého majetku s
úmyslom ukrátiť jeho vymáhateľnú pohľadávku, nakoľko predmetom vyporiadania BSM sú okrem iného
i investície vložené žalobcom do rodinného domu súp.č. 688. Podľa tvrdenia žalobcu, tiež žalovaní
mu potvrdili, že ak s darovacou zmluvou nebude súhlasiť, predmetnú nehnuteľnosť predajú. Zároveň

žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že tu existuje dôvodná
obava, že žalovaní môžu nehnuteľnosť ďalej previesť na inú osobu, čím mu znemožnia vymáhanie jeho
pohľadávky. Konanie Eriky Palkovičovej a žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko všetci
vedeli o súdnom spore o vyporiadanie BSM a i napriek tomu prišlo k uzavretiu darovacej zmluvy.2. O návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol uznesením zo dňa 21.05.2018
č.k. XC/XX/XXXX - XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2019 tak, že uložil žalovaným dočasne

nepredať, nedarovať, nevykonať zabezpečovací prevod práva, neuzavrieť zámennú zmluvu, nezriadiť
vecné bremeno, záložné právo alebo akýmkoľvek spôsobom neznehodnotiť, nezaťažiť alebo nepreviesť
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Sobotište zapísané Okresným úradom Senica, katastrálnym
odborom na LV č. XXXX ako parcely registra „C“, parc.č. XXXX zast.pl. a nádvorie vo výmere 40 m2,
parc.č. XXXX/X záhrada vo výmere 358 m2, parc.č. XXXX/X záhrada vo výmere 107 m2, parc.č. XXXX/

X zast.pl. a nádvorie vo výmere 127 m2, parc.č. XXXX/X zást.pl. a nádvorie vo výmere 990 m2 a
rodinný dom s.č. 688 na parc.č. XXXX/X v rozsahu podielov každého žalovaného 1/2-ice, najneskôr do
skončenia konania o odporovateľnosť právneho úkonu vedeného Okresným súdom Senica pod sp.zn.
XC/XX/XXXX.

3. Dňa 24.05.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené cestou právneho zástupcu vyjadrenie žalovaných k

žalobe. Žalovaní vo vyjadrení poukázali na to, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli
darovacou zmluvou od svojej matky U. J., ktorá nehnuteľnosti vlastnila v podiele 1/1. Vklad ich
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolaný dňa 3.1.2018 pod č. Y.-XXXX/XXXX, pretože
uvedený právny úkon spĺňal všetky náležitosti platného právneho úkonu. Žalovaní žiadali žalobu
zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie výpisom z LV č. XXXX F..Ú.. Sobotište, spisom OS Senica sp.zn. XC/
XXX/XXXX, Darovacou zmluvou zo dňa 13.11.2017, písomnými vyjadreniami a výsluchom strán sporu,
vkladovýmspisomOkresnéhoúraduSenicakatastrálnehoodboruY.-XXXX/XXXXprek.ú.Sobotište,ako
aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento stav veci:

5. Dňa 13.11.2017 bola uzatvorená Darovacia zmluva medzi darcom U. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L.
XXX XX R.Š. XXX C. S. C. J., X.. XX.XX.XXXX C. Y. J., X.. XX.XX.XXXX, S. V. L. XXX XX R. XXX,
pričom predmetom daru boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve darcu nachádzajúce sa v obci a
k.ú. Sobotište, zapísané v LV č. 3XXX ako parc. reg. „C“ č. 1330 o výmere 40 m2 zastavaná plocha
a nádvorie, parc.č. XXXX/X o výmere 358 m2 záhrada, parc.č. XXXX/X o výmere 107 m2 záhrada,

parc.č. XXXX/X o výmere 127 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX/X o výmere 990 m2
zastavaná plocha a nádvorie, rodinný súp.č. 688 postavený na parc.č. XXXX/X. Darca nehnuteľnosti
obdarovaným daroval každému v podiele 1/2-ice a obdarovaní dar bezodplatne s vďakou prijali.
Vklad vlastníckeho práva obdarovaných z predmetnej Darovacej zmluvy bol do katastra nehnuteľností
povolený rozhodnutím Okresného úradu Senica, katastrálneho odboru zo dňa 03.01.2018, č.vkladu: Y.

XXXX/XXXX. Týmto dňom nadobudlo rozhodnutie tiež právoplatnosť.

6.ZospisuOkresnéhosúduSenicasp.zn.XC/XXX/XXXXvyplýva,ženatunajšomsúdejevedenýsporo
vyporiadanie BSM po rozvode manželstva bývalých manželov U. J. a žalobcu. Okrem iného predmetom
vyporiadania BSM sú aj investície vložené do rodinného domu súp.č. 688 v k.ú. Sobotište zapísanom

na LV č. XXXX. Vec nie je právoplatne skončená.

7.Žalobcasadomáhaochranysvojichprávsúdnoucestou,pretožepodľajehotvrdeníjejasné,žebývalá
manželka Erika Palkovičová sa chcela nehnuteľností vyslovene zbaviť, aby tým sťažila rozhodovanie
súdu o vyporiadanie BSM, keď teraz do domu nemôže ísť ani znalec, aby mohol vypracovať znalecký

posudok na určenie hodnoty vložených investícií.

8. Žalovaní zhodne pripustili vo svojich výpovediach, že mali vedomosť o tom, že sa rodičia súdia,
žalovaný v 1.rade pripustil, že mohlo ísť o spor o majetok, avšak ani jeden zo žalovaných sa o spory
rodičov príliš nezaujímali.

9. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.10. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd
určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

11. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu

úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

12. Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

13. Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

14. Podľa § 116 ods. 1 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby

v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

15. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobcovi nie je
možné poskytnúť právnu ochranu, ktorej ochrany sa podanou žalobou domáhal.

16. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré nadobudli
darovaním od svojej matky, že žalobca si voči matke žalovaných uplatnil v inom konaní nárok na
zaplatenie investícií, ktoré mal vložiť do nehnuteľnosti, a že o tomto jeho nároku doteraz nebolo
právoplatne rozhodnuté. Keďže žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou rozumejúc pod touto

pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 OZ pohľadávku vykonateľnú, t.j. takú, ktorú možno exekvovať (teda
ktorá je priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným exekučným titulom) daný stav nevyhnutne
musel viesť k zamietnutiu odporovacej žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Zákonným
riešením by bolo prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM
žalobcu a bývalej manželky, ktorého výsledkom by mohla byť vykonateľná pohľadávka, žalobca však

takýto návrh nepodal. V otázke, čo treba rozumieť pod pojmom „vykonateľná pohľadávka“ použitým v
ust. § 42a ods. 1 OZ sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého treba pod vymáhateľnou
pohľadávkou rozumieť aj pohľadávku, ktorú možno vymáhať na súde. Žalobca oprel opodstatnenosť
podanej žaloby o rozsudok NS SR, ktorý bol publikovaný pod č. 44/2001. V interpretácii vymáhateľnej
pohľadávky existujú v súdnej teórii odchýlky od citovaného rozhodnutia, podľa ktorého zákonnému

pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred
súdom v základnom konaní, t.j. pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná) a ktorá nie je čo do svojej
povahy pohľadávkou naturálnou. Z rozhodnutia NS SR sp.zn. X M. XXX/XXXX zo dňa 17.12.2013 totiž
naopak vyplýva, že pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 OZ treba rozumieť takú
pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným titulom, podľa

ktorého možno vykonať exekúciu. Vzhľadom na zhodnosť právnej úpravy v SR s právnou úpravou v ČR
z komparatívneho hľadiska NS SR poukázal v citovanom rozhodnutí na rovnaké právne závery českej
judikatúry (rozhodnutia uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NS ČR pod K. XX/XXXX,
K. XX/XXXX C. K. X/XXXX). Vyššie uvedenú argumentáciu, podľa záverov NS SR, možno podporiť
aj historickým výkladom vychádzajúcim z predchádzajúcej právnej úpravy inštitútu odporovateľnosti

právnych úkonov. Tzv. stredný Občiansky zákonník - zákon č. 141/1950 Zb. - v § 51 stanovil, že ak
si veriteľ vyhradí pred tým, než sa jeho pohľadávka stane vymáhateľnou, uplatniť odpor tým, že urobí
oznámenie prostredníctvom súdu alebo notára tomu, proti komu sa má odpor uplatniť, nebeží potom
lehota na odpor ďalej, dokiaľ sa veriteľova pohľadávka nestane vymáhateľnou, z čoho je zrejmé, že
za vymáhateľnú pohľadávku sa nepokladá pohľadávka „žalovateľná“, resp. „zročná“, ale pohľadávka

priznaná autoritatívnym rozhodnutím, teda vykonateľná. Tento názor podľa záverov NS SR uvádzaných
v uvedenom rozhodnutí sp.zn. X M. XXX/XXXX zo dňa 17.12.2013 je podporený aj súdnou teóriou
(Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava, : U. XXXX, R.. XXX; E.. E. R. C. F., S.B., F. C. R. J., U., R.. R. K..S.., L. XXXX, R.. XXX - XXX). Tunajší súd stotožniac sa s uvedeným a
vychádzajúc z uvedeného, pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, žalobu zamietol.

17. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí
boli v konaní úspešní, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na

súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.