Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119207125
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119207125.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsudkyňouJUDr.Mgr.MichaelouPriesolovou,vprávnejvecižalobkyne:

C.. X. L., L.. X.X.XXXX, P. J. G. XXX, Š. M. D., proti žalovanému: PZ - RAJ, s.r.o., IČO: 46 498 974, so
sídlom M. R. Štefánika 32, Žilina, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mgr. Juraj Orvan, IČO:
33 352 097, advokát so sídlom ul. Sad SNP 8, Žilina, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
620,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.6.2019 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 620,- Eur a náhrady trovy konania.

2. Ž. Ž. D. M. P., Ž. Ž. M. T. Ž. X. Ú. C.-G.E. E. G. G..Č.. XXX (P. P. G. E. K. A. D. C. Ž.) S. G..Č.. XXX (M.
G. E. K. A. G. C. D.) E. T. Ú.X. G.. G. G. C. Ž. E. Ú. X.. T. Ž. Ž. M., Ž. J. G. L. E. N. G. S. L. X. G., G.M. M.

G. C. X. Ž.. E. M. M. C. K. D. XXXX Ž. X. Ž. N. G. S. X. G.. L. W. X. G. Ž. M. T.G. G. L. S. L. E. E. D. D.
G. V.. L. X. G. A. Ž. T. Ž. C. J. E. G. L. M.G. D. G. Ž. S. L. D. G.. Ž. G. E. L. Č. Ž. Y. L. E. T.-G. X.. G. X. S.
L.X. Ž. Ž. C. X. G. S. X. G. G. C.-G. E. G., P..I.. C. J. E. X. G. Ž. G. S. S. W. D., E. I. G.G. G. L. T.-G. X..
L. G. D. Ž. L. Ž. X. X. G.. G. E. T. Ž. S. X. W.. E. J. L. C. M. J. Q. X. N. G. XXX,- Eur, X. G. XXX,- Eur S.
G. T. E. E. D. XXX,- Eur. Ž. X. L. P., Ž. Ž. L. I. L.O. L. L. E. G., S. P. K. T. J. M. L. D. Ž. E. Q. D. XXX,- Eur.

3. D. Ž. Ž. E. Q. O. E. E. G. O. X. K. XX.X.XXXX (Č..B.. XX), E. T. G. Ž. K.S. XX.XX.XXXX M. (Č..B..

XX). A. X. K. XX.XX.XXXX D. G. O. X. E. Q. O.. E. G. M. L. Ž. A. L. S. L.. X. L. D. K.R. D. X. T. Ž. S. V.
M., L. M. D., T. I. Š.. T. G. D. Ž. A., Ž. C. Ž. S. G. S. Ž. S. G.T. J. Ú. V. A. M. G. X. E. X. A.. §. XXX S.
L.. M., G. T. J. X. G. (Ž.) M. G. Ž. „. S. X. G. T. C. E. G. X. E. T. E. T.. Ú.. G. S. X. E. N. Č.. XXXXXXXX-
XXX/XXXX S. X. G. L. C. E. G. T.-Q. G.S.. Č.. XXX S. Č.. XXX (T.-R. G.. Č.. XXXX) L. D. E. T. Ú. G.. X.
D. D. D. E. X. A.. §. XXX M. E. D. D. A.. §. XXX M.. X M. K. L. M. X. M. E. S. E. A. Č. E. D. P. D.Q. L. E.
Q. D. X.XXX,- Eur. E. P. D. G. L. B. G. Ž., S. P. V. Č.. XXX/XXXX S. G. G. K. X. K. XX.X.XXXX. X. D. Ž.
G., Ž.R. L. E. N. G. J. E. D. XXX,- Eur S. D. XXX,- Eur L. Ú. E. X. G., P..I.. D. E. D. XXX,- Eur, T. Ž. A.

S. Ž. L.. O. C. X. D. G. V. Č.. XXX/XXXX E. E. X.XXX,- Eur S. L. L. E. P. B. (XXX,- €.), P. G. M. Ž. E. D.
XXX,- Eur (X.XXX,- €. C. XXX,- €.), T. I. D. S. D. V. Č. Ž. G. X. Q. B.Q. G. (Q. L. P. C. T. G. L., M. L. S.
T. D. G. N. S. X.), P. D. L. M. Š. D. (D. G. V., G. Ž., Okresný Ú. Ž., T. M., Okresný Ú. T. L. C., M. Ž. G. S.
W.) S. X. S. G. Ď. P. XX T. B. G., T.Q. G. D. D. N. G. S. X. G. Ž. G. G. L. B. M. E. Ľ. Y. O. S. „. Č.. X“ S.E. G. K. O. D. P. G. D. D. D. Ž.S.. Ž. G., Ž. „.G.S. S. X. G. T. C. E. G. X. E. T. E. T.. Ú.. G. A. D. D. V. L.
X., S. Ž. P. E. Ž.: „. Ž. G. D., E. C. G. W. G. L. T.-G. X. S. P. O. M.. P. D., D. M. L. E. A. G. M. M. B. (G.
Č.. X), L. P. Ž., Ž.: „. D. P., O.. C. G. W.. G. Š. L. L. G. M. D. L. Ž. X. X.Č. G., P. D. Ž. G. D. S. X., O.. L.

S. L. E.. L. Ž. L. X. D. XXX,- Eur Ž. G. X. S. S. S., G. P. S. Ž. E. Q. O. D. G. D. X.Á., K. X. D. XXX,- €. S.
Ú. J. M., T. I. I. I. M. X. X. C. G. (T. Ž. G. K.) S. X. E. V.Ý. Č. D. P. D., T. C. X. C. Y. G., S. L. I. C. S. X.,
X. S. K. D. Ž. K., Ž. J. C. E. P. Č. G. L. E. J. L.O. L. M., Y. P. J. O. K.. T. D. X. K. XX.X.XXXX Ž. G., Ž.
P. G. J. A. G. S. J. A. G. X. E. X. V. Č.. XXX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX S. P. D. E. Ú. P. A., G. E. P. G. Š.
M. W. G. X. D. W. G. X. G. S. J. K. M.. G. W. M. B.É. K. G. Ž. E. P.. „.Č. X. D. G. S. E. K.“., P. G. L. Ž. L.

Ž. D. D. G. I. X. G. G. X. X. K. XX.XX.XXXX S. X. P. K.E. G. W. G. S. K. W. G. K. P. T..

4. Dňa 12.12.2019 doručila žalobkyňa súdu vyjadrenie k odporu žalovaného (č.l. 60), v ktorom sa
stotožnila s článkom III. podaného odporu, v ktorom žalovaný žiadal, aby súd zrušil platobný rozkaz
a žalobu ako zjavne nedôvodnú zamietol, no zároveň žiadala, aby súd žalobkyni priznal plnú náhradu
trov konania.

5. Dňa 10.1.2020 doručil žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej (č.l. 66), v ktorom poukázal
na výslovné vyjadrenie žalobkyne, v ktorom žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa
názoru žalovaného sa týmto vyjadrením žalobkyňa stotožnila so skutkovou a právnou argumentáciou
žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu. Na základe uvedeného navrhol, aby žalobkyňa zvážila,

či by nebolo z jej strany vhodnejšie späťvzatie žaloby. Zároveň navrhol, aby súd v súlade so zásadou
hospodárnosti konania bez nariadenia pojednávania rozhodol, pretože tvrdenia žalobcu a žalovaného
sú nesporné.

6. Žalovaná dňa 27.2.2020 doručila vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (č.l. 81). V tomto podaní zotrvala

na podanej žalobe a uviedla, že hranica bezdôvodného obohatenia nie je taxatívne určená, a tak si
nárokuje na celú uplatnenú sumu 620,- Eur a náhradu trov konania, nakoľko mala slúžiť na majetkovo-
právne vysporiadanie, ku ktorému nedošlo. Zároveň uviedla, že sa vedie konanie o určenie vlastníckeho
práva vo veci 6C/60/2019, ktorého náklady predstavujú 194,- Eur. Poznamenala, že v rámci trestného
konania pre prečin sprenevery jej žalovaný vrátil sumu 10.300,- Eur, ktoré jej uhradil na jej účet. Zotrvala

na názore, že suma 620,- Eur vyúčtovaná faktúrou č. 009/2017 predstavuje bezdôvodné obohatenie,
pretože žalovaný vyúčtovanú prácu nevykonal.

7. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 17.6.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol
za účasti žalovaného, jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť

ospravedlnila v podaní doručenom súdu dňa 26.5.2020 a súhlasila s prejednaním a rozhodnutím vo
veci v jej neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného opätovne zdôraznil, že medzi stranami sporu
došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy v ústnej forme, ktorej predmetom bolo zabezpečenie podkladov
pre majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov v Povine, vrátane zabezpečenia geometrického plánu
a znaleckého posudku. Žalovaný prostredníctvom konateľa vykonal osobne okrem vypracovania

písomných podkladov aj osobne návštevy na príslušných orgánoch verejnej správy a predložil žalovanej
listiny v počte 54 kusov, na účely splnenia obsahu zmluvy. Zdôraznil, že žalovaný je obchodná
spoločnosť, a tak je logické, že uvedené služby poskytol za odmenu, ktorá je predmetom tohto sporu.
Poukázal na faktúru č. 009/2017 a príjmový pokladničný doklad, z ktorých vyplývajú nim tvrdené
skutočnosti. Ostatné listiny a tvrdenia žalovanej považoval vo vzťahu k predmetu sporu za irelevantné.

Žalobu žiadal zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania. Zároveň navrhol na pojednávaní
vypočuť štatutára žalovaného. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že predmetom dohody medzi ním a
žalobkyňoubolovypracovaniepodkladovazabezpečeniepodkladovnaúčelymajetkovéhovyporiadania
vo vzťahu k pozemkom v k.ú. Povina. Na tieto účely mal zabezpečiť písomné podklady, a to vyjadrenie aj
zostranyobce,Okresnéhoúradu-katastrálnehoodboruaodboruživotnéhoprostredia.Ďalejzabezpečil

znalecký posudok, ako aj geometrický plán a vo vzťahu k naplneniu dohody medzi ním a žalobkyňou
vykonal viaceré úkony, ktoré smerovali k vypracovaniu podkladov. Zdôraznil, že v danom čase žalobkyňa
stavala rodinný dom a nad rámec dohody jej poskytoval súčinnosť aj pri zabezpečovaní projektovej
dokumentácie na účely výstavby rodinného domu. Na otázku jeho právneho zástupcu uviedol, že
žalobkyňa prevzala všetky doklady tak ako sú uvedené na č.l. 9 spisu a nemala žiadne námietky, čím

došlo k ukončeniu spolupráce.

8. Po výsluchu štatutárneho orgánu žalobcu súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:9. Podľa § 451 ods. 1 a 2:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

11. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa § 458 ods. 1 až 3 OZ:
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.

(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil.

13. Podľa § 724 OZ, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú činnosť.

14. Podľa § 728 OZ, príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na
jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a
užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

15. Podľa § 730 ods. 1 a 2 OZ:
(1) Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá,
najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
(2) Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol
spôsobený porušením povinnosti príkazníka.

16. Súd mal v konaní za nesporné, že žalobkyňa a žalovaný sa ústne dohodli na spolupráci, ktorá
mala spočívať v zabezpečení podkladov pre majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov v katastrálnom
území Povina, a to parc.č. 590 a 591. Z listinných dôkazov ani tvrdení strán sporu nevyplynulo, že by
došlokpísomnejdohodemedzistranami.Žalovanývrámciprocesnejobranytvrdil,žemedzižalobkyňou

a žalovaným došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy ústnou formou, predmetom ktorej bol záväzok
príkazníka (žalovaného) obstarať pre príkazcu (žalobkyňu) prípravu a zabezpečenie podkladov k
majetkovoprávnemu vysporiadaniu vyššie uvedených pozemkov. Za účelom preukázania tohto tvrdenia
poukázal na text faktúry č. 009/2017 ako aj príjmový pokladničný doklad na sumu 1.500,- Eur predložený
apodpísanýžalobkyňou.Žalobkyňauvedenétvrdeniažalovanéhonerozporovala.Zobsahujejvyjadrení

však vyplýva, že medzi stranami je sporné, čo bolo predmetom vzájomnej dohody. Podľa názoru
žalobkyne mal žalovaný zabezpečiť nielen podklady pre majetkovoprávne vyporiadanie vlastníckych
vzťahov, ale aj vypracovanie zmlúv pre žijúcich podielnikov, ich súhlas na predaj ako aj podpis na kúpno-
predajnej zmluve. Uvedené tvrdenia žalobkyňa neoprela o žiaden listinný dôkaz, ani nežiadala žiaden
dôkazzaúčelompreukázaniatýchtotvrdenívykonať,atakuvedenéostalovrovineničímnepodložených

tvrdení.

17. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, ktorý tvrdil, že medzi stranami sporu došlo k ústnej
príkaznej zmluve súd vychádzal z právnej úpravy príkaznej zmluvy v § 724 a nasledovne OZ.
Príkazná zmluva (mandatum) je klasickým zmluvným typom. Možno ju zahrnúť do skupiny zmlúv

obstarávateľského typu (spolu s mandátnou zmluvou, komisionárskou zmluvou a zmluvou o obchodnom
zastúpení). Jej funkciou je dať možnosť niekoho zastupovať. Z toho dôvodu príkazná zmluva úzko súvisí
s právnym inštitútom zastúpenia (§ 22 OZ) a plnomocenstva (§ 31 OZ). Okrem všeobecnej úpravy
príkaznej zmluvy Občiansky zákonník upravuje dva osobitné druhy príkazných zmlúv, a to príkaznúzmluvu, ktorej predmetom je obstaranie veci (§ 733 až 736 OZ), a príkaznú zmluvu, ktorej predmetom
je obstaranie predaja veci (§ 737 až 741 OZ). Na tieto podtypy príkazných zmlúv sa použije všeobecná
úprava príkaznej zmluvy ( § 724 až 732 OZ). Príkaznú zmluvu možno vymedziť ako zmluvu, ktorou

jedna strana (príkazca) prikazuje druhej strane (príkazníkovi), aby obstaral pre ňu nejakú vec alebo
vykonal inú činnosť, čo príkazník prijíma. Pojmovými znakmi príkaznej zmluvy sú obstaranie veci, resp.
vykonanie inej činnosti pre iného. Termínom „vec“ má ustanovenie § 724 OZ na mysli nejakú činnosť
(záležitosť) vykonávanú v akomkoľvek záujme príkazcu. Spravidla ide o majetkový záujem príkazcu
(napr. zaobstaranie hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci). Predmetom príkaznej zmluvy je najčastejšie

právne významná činnosť, predovšetkým vykonávanie právnych úkonov, najmä uzavieranie zmlúv.
Predmetom príkaznej zmluvy môže byť aj faktická činnosť, pričom môže ísť o pomocné úkony pri
právnych konaniach, ktoré sú hlavným predmetom tejto zmluvy (napr. zaobstaranie listu vlastníctva a
geometrického plánu k zmluve o prevode nehnuteľnosti), jednak o vlastný či hlavný predmet zmluvy.
K pojmovým znakom príkaznej zmluvy patrí tiež to, že smeruje k obstaraniu veci alebo na vykonanie
inej činnosti pre príkazcu. To znamená, že ide vlastne o činnosť v záujme príkazcu. V prípade príkaznej

zmluvy ide o formu priameho zastúpenia, ak obsahom príkaznej zmluvy je splnomocnenie dané
príkazníkovi, aby konal v mene a na účet príkazcu. V takom prípade možno za pojmový znak príkaznej
zmluvy považovať aj to, že obstaranie veci sa nemá stať pre príkazcu, ale na jeho účet a ďalej i to, že
príkazník v takom prípade vystupuje voči tretím osobám v jeho mene. Otázka, či príkazník koná v mene
príkazcu alebo vo vlastnom mene, je v takom prípade otázkou zastúpenia. Predmetom príkaznej zmluvy

je len obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej činnosti, nie tiež sám výsledok obstarania alebo
činnosti. Z toho vyplýva, že záväzok povinnej osoby spočíva vo vykonaní činnosti, ktorá je vymedzená
v zmluve a nie tiež v dosiahnutí nejakého výsledku. Riziko dosiahnutia výsledku znáša príkazca. Ak
teda príkazník vykoná riadne všetko, na čo sa zaviazal, nezodpovedá za to, že sa očakávaný výsledok
nedostavil. Príkazná zmluva môže byť odplatná, ako aj bezodplatná. Odplata je len vo dvoch prípadoch:

ak sa odplata dohovorila alebo ak je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka (§ 730 ods. 1
OZ). Príkazná zmluva predstavuje základný zmluvný typ v skupine zmlúv, ktoré označujeme tiež ako
zmluvy so zástupcami. Do tejto skupiny zmlúv okrem príkaznej zmluvy patrí mandátna zmluva (§ 556
až 576 OZ komisionárska zmluva§ 577 až 590 ObZ., zmluva o sprostredkovaní (§ 642 až 651 OZ a §
774 až 777 OZ) a zmluva o obchodnom zastúpení ( § 652 až 672 OZ). Vznik príkaznej zmluvy vyžaduje

dohodu strán o predmete, t. j. o obstaraní určitej veci alebo vykonaní inej činnosti a ak má byť príkazná
zmluva odplatnou, aj dohodu o odmene, ibaže by odmena bola v tomto prípade obvyklá. K ďalším
náležitostiam príkaznej zmluvy patrí určenie doby plnenia a určenie súčinnosti príkazcu. Zmluvné strany
sa môžu dohodnúť na tom, dokedy má byť vec obstaraná alebo vykonaná iná činnosť. V prípade, že
táto doba nie je v zmluve určená alebo nevyplýva z predmetu zmluvy, príkazník je povinný poskytnúť

plnenie bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Príkazná zmluva musí predovšetkým obsahovať
určenie činnosti, ktorú má príkazník uskutočniť. Predmet príkaznej zmluvy záleží v obstaraní nejakej veci
či vykonaní inej činnosti pre iného (príkazcu). Pod obstaraním veci má zákon na mysli nielen obstaranie
hmotnej veci (napr. obstaranie vstupenky na dražbu), ale aj obstaranie akejkoľvek záležitosti (napr.
priebežné zisťovanie údajov o konkurencii na trhu pre príkazcu). Predmetom záväzku príkazníka môže

byť okrem faktickej činnosti aj uskutočňovanie právnych úkonov. Príkazná zmluva pre svoju platnosť
nevyžaduje písomnú formu (písomnú formu vyžaduje len zmluva o obstaraní predaja veci - § 738 OZ).

18. V prípadoch, keď právny úkon musí byť vykonaný v písomnej forme, príkazná zmluva, v ktorej je
udelené plnomocenstvo, musí mať tiež písomnú formu (porovnaj § 31 ods. 4 OZ). Písomná forma má

svoje výhody aj v tých prípadoch, keď nie je vyžadovaná zákonom. Osobitný význam to má pri možnosti
príkazníka odchýliť sa od pokynov príkazcu vtedy, ak je to potrebné v záujme príkazcu. V prípade
sporu by pri chýbajúcej písomnej zmluve bolo obťažné preukázať, že príkazník sa odchýlil od pokynov
príkazcu. Napriek tomu v praxi býva častý prípad, keď sa príkazná zmluva uzavrie konkludentne.
Príkazná zmluva v praxi vzniká na základe „príkazu“ toho, komu ide o obstaranie veci. Príkaz je

jednostranný právny úkon, ktorým príkazca ukladá niekomu obstaranie nejakej veci alebo nejakú
činnosť, robiac tak v očakávaní, že sa druhá strana na to podujme. Príkaz sa stáva perfektným, ak
dôjde adresátovi, t. j. predpokladanému príkazníkovi. Ak tento príkaz prijme, vznikne príkazná zmluva.
Z toho možno vyvodiť, že príkaz nie je ničím iným ako návrhom na uzavretie príkaznej zmluvy (§ 43a
OZ). Tento príkaz je potrebné odlíšiť od príkazov, ktoré dostáva príkazník po uzavretí zmluvy a ktoré

predstavujú pokyny pre postup, akým má byť vec obstaraná. V prípade, že by príkazca chcel príkazníka
splnomocniť aj na uzavieranie právnych úkonov, musí mu zároveň udeliť aj plnomocenstvo. Uzavretie
príkaznej zmluvy samo osebe nezahŕňa plnomocenstvo; plnomocenstvo však môže byť zahrnuté do
príkaznej zmluvy, ak z jej obsahu vyplýva rozsah oprávnenia príkazníka konať v mene príkazcu. Vtakom prípade je potrebné odlíšiť vnútorný vzťah medzi príkazníkom (splnomocniteľom) a príkazcom
(splnomocnencom) od udeleného plnomocenstva. Plnomocenstvo je jednostranným právnym úkonom
adresovaným tretím osobám a splnomocnencovi zakladá oprávnenie zastupovať splnomocniteľa pri

uskutočňovaní právnych úkonov v jeho mene. Vzhľadom na to, že príkazník v prípade potreby musí
predložiť plnomocenstvo osobe, s ktorou koná v mene príkazcu, plnomocenstvo by sa malo udeliť
samostatne. Stranami príkaznej zmluvy sú príkazca (mandant), pre ktorého sa na základe zmluvy nejaká
vec obstaráva, a príkazník (mandatár), ktorý je obstarávateľom tejto veci. Na oboch stranách môže
vystupovať fyzická osoba alebo právnická osoba, pričom ako fyzická osoba môže vystupovať podnikateľ

alebo iná samostatne zárobkovo činná osoba.

19. Z pojmového a obsahového vymedzenia príkaznej zmluvy je s ohľadom na prejednávanú vec
zrejmé, že zo zhodného opisu strán sporu došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzavretiu príkaznej
zmluvy v ústnej forme. Spornou tak ostalo vymedzenie predmetu tejto zmluvy a dojednanie o odplaty.
Príkaznou zmluvou sa jedna strana - príkazník (v danom prípade žalovaný) zaväzuje obstarať nejakú

činnosť pre príkazcu (žalobkyňu), pričom uvedené spočíva vo vykonaní činnosti, ktorá je vymedzená
v zmluve a nie tiež v dosiahnutí nejakého výsledku. Žalovaný tvrdil, že jeho úlohou na základe
dohody so žalobkyňou bolo zabezpečenie podkladov na majetkovo-právne vysporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom v katastrálnom území Povina. Tvrdenie žalovaného vyplýva aj z obsahu faktúry č.
009/2017, ktorú žalobkyňa uhradila v plnej výške dňa 25.9.2017. Za ťažiskový dôkaz tak súd považuje

predovšetkým faktúru č. 009/2017 zo dňa 6.9.2017, na základe ktorej žalovaný faktúroval žalobkyni
sumu 1.500,- Eur a žalovaná uvedenú sumu titulom tejto faktúry žalovanému uhradila dňa 25.9.2017, čo
vyplýva aj z príjmového pokladničného dokladu (listiny sú obsahom prílohovej obálky v časti September
2017, výdavky 1.500,- Eur). Z obsahu faktúry vyplýva, že žalovaný účtoval žalobkyni odmenu v
zmysle dohody za prípravu a zabezpečenie podkladov potrebných k majetkovoprávnemu vysporiadaniu

pozemkovzapísanívk.ú.PovinaazabezpečenievypracovaniaGPč.43010296-036/2017a znaleckého
posudku. Súd mal ďalej za nesporné, že žalobkyňa žalobcovi predmetnú čiastku vo výške 1.500,-
Eur uhradila. Zároveň strany sporu zhodne uviedli, že z tejto sumy predstavovala suma 380,- Eur
náklady na vypracovanie geometrického plánu a sumu 500,- Eur náklady na vypracovanie znaleckého
posudku. Zvyšná časť vo výške 620,- Eur predstavovala odmenu žalovaného, ktorú žiadala žalobkyňa

v konaní vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko podľa jej názoru žalovaný neplnil predmet
dohody. Naopak, žalobkyňa tvrdila, že žalovaný mal v zmysle dohody vypracovať aj kúpne zmluvy a
zabezpečiť súhlasy žijúcich spoluvlastníkov, čo neučinil. Dohoda o takejto činnosti však zo žiadnych
listinných dôkazov nevyplýva. Ani plnomocenstvá priložené k žalobe nedeklarujú takúto povinnosť
žalovaného. Navyše, plnomocenstvo zo dňa 14.8.2017 (č.l. 10) výslovne uvádza, že je žalovaný

oprávnený vykonať všetky právne úkony spojené s určovaním a nadobudnutím vlastníckeho práva a
na tento účel bola poskytnutá žalovanému suma 300,- Eur za účelom úhrady prípadných poplatkov.
Z obsahu tohto právneho úkonu nevyplýva záväzok (povinnosť) žalovaného zabezpečiť súhlas a
podpísanie kúpnych zmlúv podielovými spoluvlastníkmi, ale len oprávnenie takýto úkon vykonať.
Zároveň z obsahu tohto splnenia ako osobitného právneho úkonu nevyplýva ani dojednanie o odmene.

Z doplnenia splnomocnenania (č.l. 11), ktoré je už iba jednostranným právnym aktom vykonaným
žalobkyňou vyplýva, že žalovaný je oprávnený na finančné úhrady predložených podkladov. Aj na
základe uvedeného súd konštatuje, že plnomocenstvá udelené žalobkyňou žalovanému sú osobitným
právnym úkonom oddeliteľným od odplatnej príkaznej zmluvy.

20. Zo širšieho opisu okolností je preto zrejmé, že žalovaný skutočne zabezpečil pre žalobkyňu
podklady pre majetkovo-právne vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom v Povine, a to
zabezpečilvypracovanieznaleckéhoposudkuageometrickéhoplánu(uvedenébolonesporné),zároveň
jej predložil ďalšie listiny, ktorých zoznam je prílohou žaloby na č.l. 9 a je súčasťou Dohody o odovzdaní
finančnej hotovosti v sume 10.300,- Eur žalobkyni. Súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť,

že táto suma bola vrátená žalovaným žalobkyni dňom podpisu Dohody, t.j. dňa 3.10.2018. Zároveň
boli žalobkyni predložené listiny, ktoré tvoria prílohu dohody. Ide o kópie osobných dokladov, výpisy
z listov vlastníctva, pozemnoknižných vložiek, vyjadrenie obce, dedičské rozhodnutia, dokumentácia
k pozemkom, znalecký posudok a geometrický plán a návrh kúpnej zmluvy. Žalobkyňa túto prílohu
podpísala, a tak je zrejmé, že tvrdenie žalobkyne, že mal žalovaný vypracovať kúpne zmluvy a uvedené

nesplnil sa preukázalo ako nepravdivé, pretože boli súčasťou listín, na ktoré odkazuje žalobkyňou
predložená a podpísaná príloha č. 1 Dohody o odovzdaní finančnej hotovosti. Naopak, tvrdenie
žalobkyne o tom, že mal žalovaný zabezpečiť súhlasy a podpisy ostatných podielových spoluvlastníkov
súd z predložených a navrhnutých dôkazov preukázané nemal.21. Predmet príkaznej zmluvy tak súd po vykonaní dokazovania ustálil tak, ako je uvedený vo
faktúre č. 009/2017, t.j. žalovaný bol povinný zabezpečiť podklady pre majetkovo-právne vysporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom v katastrálnom území Povina bez toho, aby sa zaviazal na
zabezpečenie súhlasu a podpisu kúpnych zmlúv. Žalovaný preukázal, že predmet sporu plnil, zabezpečil
potrebné listiny (geometrický plán, znalecký posudok, vyjadrenia orgánov verejnej správy a pod.,
vypracovanie návrhu kúpnej zmluvy). Vo vzťahu k nároku žalovaného na odmenu titulom záväzkového
vzťahu (príkaznej zmluvy) súd konštatuje, že v prípade príkaznej zmluvy odplata prichádza do úvahy

vtedy, ak sa dojednala alebo ak je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka ( § 730 ods. 1
OZ). V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný ako obchodná spoločnosť vykonával pre žalobkyňu
dohodnutú činnosť v rámci predmetu svojho podnikania (administratívna činnosť a sprostredkovateľská
činnosť, uvedené vyplýva z výpisu z OR SR), a tak samotný charakter príkaznej zmluvy ako odplatnej
je nepochybný. Súd preto dospel k záveru, že suma 620,- Eur, ktorá mala byť podľa zhodného
vyjadrenia strán sporu odmenou dohodnutou medzi žalobkyňou a žalovaným za splnenie predmetu

(príkaznej) zmluvy bola žalovanému uhradená dôvodne, a tak nárok žalobkyne na jej vrátanie nebol
v konaní preukázaný. Zároveň súd konštatuje, že žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na vrátane
uvedenej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Z dikcie ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, ktorá definuje
bezdôvodné obohatenie jednoznačne vyplýva, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V konaní som
nevzhliadla žiaden z týchto dôvodov, resp. jeho preukázanie a konkrétne tvrdenie u jednotlivých položiek
uplatnených žalobcom. V posudzovanom prípade žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1.500,- Eur, z
ktorej suma 880,- Eur predstavovala náklady na znalecký posudok a geometrický plán a suma 620,- Eur
predstavovala odmenu za činnosť žalovaného. Nárok na bezdôvodné obohatenie z dôvodu preukázania

splnenia predmetu príkaznej zmluvy žalovaným tak súd nevzhliadol, pretože žalobkyňa uhradením sumy
620,- Eur plnila žalovanému titulom odmeny. Právnym dôvodom na uhradenie tejto sumy tak bola
príkazná zmluva. Nemožno tiež konštatovať, že ide o neplatný právny úkon či plnenie bez právneho
dôvodu, rovnako nemôže ísť ani o majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Podľa názoru súdu sa v
konanínepreukázalnárokžalobkynenavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,nakoľkosúdnevzhliadolani

jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, pretože nejde o plnenie bez právneho dôvodu,
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, či neplatného právneho úkonu alebo nepoctivých zdrojov.

22. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že žalobu ako nedôvodnú zamietol,
nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne

obohatil. Súd preto pre potreby posúdenia danej veci vychádzal z listinných dôkazov predložených v
konaní a skutočnosti, že strany sporu nenavrhli vykonať iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

23. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol v zmysle zásady
úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešnou stranou sporu, a tak mu súd priznal

proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia