Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 27, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/1692/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120404638
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martina Rusnáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120404638.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Eduard M., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom N. F. XXX, XXX XX N. F., zast. U.. Q. C., advokát, so sídlom J. M. XX, XXX XX A. P. nad Q. proti
povinnému: N. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N. o vymoženie 6 000 Eur s prísl.,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1692/2020 zo
dňa 02. 11. 2020, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1692/2020 zo
dňa 02. 11. 2020 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia pohľadávky na
základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Piešťany sp. zn. XRo/XXX/XXXX
zo dňa 22. 11. 2013 (ďalej len „exekučný titul“), pričom exekučný titul nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 15. 01. 2014.

Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 16Ek/1692/2020 zo dňa 02. 11. 2020 návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného

konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie
dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a
to z dôvodu že vymáhaná pohľadávka, ktorá bola deklarovaná súdom, vznikla pred kalendárnym
mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, nepatrí medzi pohľadávky, ktoré
sú oddĺžením nedotknuté, keďže vymáhaná pohľadávka bola prihlásená do konkurzného konania
vedeného Okresným súdom Nitra pod sp. zn. XXOdK/XX/XXXX, a teda patrí medzi pohľadávky, ktoré

môžu byť uspokojené len v konkurze.

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorou žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. V sťažnosti
oprávnený uviedol, že na Okresnom súde Piešťany je pod č. k. 7C/37/2017 vedené konanie vo veci
žalobcu Eduarda M. proti žalovanému U. Q. o neúčinnosť právneho úkonu, v ktorom oprávnený ako

žalobca odporuje právnemu úkonu medzi povinným N. O. a jej otcom, ktorý je žalovaný. Prípadným
určením, že právny úkon vyplývajúci z osvedčenia o dedičstve č. k. XD/XXX/XXXX, ktorým sa povinný
ako zákonný dedič po poručiteľke N. Q. vzdal svojho zákonného dedičského podielu bez povinnosti
výplaty v prospech žalovaného U. Q., v konaní vedenom na E. súde F. pod sp. zn. XC/XX/XXXX, je voči
oprávnenému ako žalobcovi právne neúčinný, by umožnilo úspešnému oprávnenému, ako veriteľovi,
domáhať sa uspokojenia z majetku, ktorého sa odporovaný právny úkon týkal.Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak
ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Podľa § 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu
svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je
premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy,
ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.

Súdvsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamipreskúmalnapadnutérozhodnutieapopreskúmaní
veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany
oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. V danom prípade vyšší súdny úradník v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver,

ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych
predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého
uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka
a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku,
s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu

správnostinapádanéhorozhodnutia,sasúdnadrámeczákonavysporiadavalsnajdôležitejšímidôvodmi
uvádzanými v sťažnosti.
V prípade posudzovania predmetného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie po tom, ako bolo
lustráciou v súdnych registroch zistené, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. XXOdK/XX/
XXXX zo dňa 21. 08. 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 28. 08. 2017, bol

na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, bolo nevyhnutné pristúpiť k právnemu posúdeniu skutkového
stavu, pri ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, ktorý bol oddlžený, oprávnený
disponuje exekučným titulom priznávajúcim mu pohľadávku, ktorá sa stala po oddlžení povinného
nevymáhateľnou. V sťažnosťou napadnutom uznesení vyšší súdny úradník vychádzal pri posudzovaní
veci z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení

nezaoberal otázkou neúčinnosti právneho úkonu, pretože oprávnený zatiaľ úspešne neodporoval
právnemu úkonu povinného vykonanému pred jeho oddĺžením. Oprávnený dokonca v návrhu a ani
samotnej sťažnosti netvrdil, že by úspešne odporoval právnemu úkonu povinného, keď sám uviedol, že
žalobu na určenie neúčinnosti právneho úkonu podal, avšak do dnešného dňa nebolo o nej rozhodnuté.
Vyšší súdny úradník teda vzhľadom na uvedené nemal dôvod pri posúdení veci aplikovať ustanovenie

§ 166h ods. 1 ZoKR.

Súd zároveň poukazuje na nasledovné: Oprávnený ako veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia
svojej pôvodnej pohľadávky podliehajúcej konkurzu z toho, čo z majetku povinného ušlo, pretožeodporovateľnosť sa uplatňuje a posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie je viazaná
na trvanie konkurzného konania. Oprávnený ako veriteľ však do dnešného dňa nepredložil súdu v
konaní dôkaz o tom, že s úspechom odporoval úkonom dlžníka, a teda má právo na uspokojenie svojej

pohľadávky z majetku tretej osoby, voči ktorej bola úspešne podaná odporovacia žaloba. Oprávnený len
uviedol, že na Okresnom súde Piešťany podal žalobu na určenie neúčinnosti právneho úkonu (konanie
vedené pod sp. zn. 7C/37/2017), no podľa vyjadrenia samotného oprávneného o podanej žalobe nebolo
rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, je správny záver vyššieho súdneho úradníka o tom, že pohľadávka
oprávneného z dôvodu že podliehala oddlženiu povinného, je zo zákona nevymáhateľná, a teda aj

nevykonateľná.

Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného
súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na

doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto
nepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmitvrdeniamioprávneného,ktoréniesúprávnerelevantné
a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti oprávneného (pozri napr. uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).

Vzhľadomnavyššieuvedenézáveryacitovanéustanoveniaprávnychpredpisovjesúdkonajúcisudcom
(tak ako už bolo uvedené) toho názoru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, keď návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie zamietol a preto z tohto dôvodu súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1692/2020 zo dňa 02. 11. 2020 vydanému vyšším súdnym úradníkom

podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).