Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010718
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120010718.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.10.2020, v trestnej veci
obžalovaného S. F., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného S. F. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/28/2020
zo dňa 09.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného S. F. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného S. F. za vinného zo zločinu lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

- dňa 26.12.2019 asi o 13.05 hod. na ulici S. XXX/X C. N. pri vchodových dverách pred schodiskom
po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov bezdôvodne kuchynským nožom o dĺžke čepele 7,3
cm, ktorý držal v ruke, odzadu zaútočil na V. K. tým spôsobom, že kričal naňho: „Daj mi peniaze“, na čo
tento zareagoval tak, že mu vytočil ruku dozadu, v dôsledku čoho mu nôž z ruky vypadol, odkopol ho ku
schodom, pričom obvineného zvalil na schody a prikľakol ho, pričom tento sa stále naťahoval za nožom
a povedal: „Daj mi tento nôž“ a následne V. K. tento nôž odhodil cez schodisko až ku zadným vchodovým

dverám obytného bloku smerujúcim do dvora. Na miesto činu prišla privolaná policajná hliadka OO PZ
Prešov - Sever o 13.20 hod., ktorá obvineného zaistila. K zraneniu poškodeného V. K., ani k odcudzeniu
finančných prostriedkov, ani iných vecí nedošlo.

Za to mu podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcich
ani priťažujúcich okolností uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b)

Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Zároveň mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona s použitím § 74 ods. 1 Tr. zákona uložil
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to tak
obžalovaný S. F., ako aj okresný prokurátor.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaného, ktoré smerovalo tak proti výroku o vine, ako aj proti
výroku o treste, podaného prostredníctvom obhajcu uviedol, že výrok o vine považuje za nesprávny
pre nespravodlivé vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, najmä preto, že súd priznal výpovedi
poškodeného väčšiu vierohodnosť, aj keď osoba poškodeného nejaví znaky dôveryhodnosti. Skutok
sa stal tak, ako ho opísal v prvej výpovedi dňa 27.01.2020. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že jediným dôkazom o spáchaní skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, je výpoveď poškodeného V. K..
Z konfrontácie vykonanej dňa 01.04.2020 vyplynulo, že svedok - poškodený bol v čase spáchaniaskutku, ako aj počas výpovede dňa 28.01.2020, ako aj počas konfrontácie dňa 01.04.2020, ako aj počas
súdneho pojednávania dňa 09.06.2020, pod vplyvom alkoholu, jeho dôveryhodnosť je možné objektívne
hodnotiť ako minimálnu. Súd prvého stupňa uveril verzii poškodeného bez náležitého zdôvodnenia.

Skutočnosť, že je v pozícii obžalovaného, ho nemôže diskvalifikovať pri dokazovaní a následnom
hodnotení dôkazov. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí dňa 19.05.2020 v tejto právnej veci
uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude dôsledne vyhodnotiť dve verzie popisu tohto skutku, ktoré
si navzájom protirečia, predovšetkým sa doposiaľ orgány činné v trestnom konaní nevyrovnali s otázkou,
či poškodený dlhoval alebo nedlhoval obžalovanému peniaze, keďže táto okolnosť je podstatná aj pre

právnu kvalifikáciu skutku. V tejto súvislosti na pojednávaní uviedol, že skutočne mu poškodený peniaze
dlhoval.Mázato,žeonakoobžalovanýbolriadnezamestnaný,jehopríjempredstavovalmesačnesumu
520,- eur, pričom poškodený je nezamestnaný a náklady na svoj život pokrýva iba vďaka svedkovi S. K..
S poukazom na uvedené trvá na tom, že nebolo jeho úmyslom zmocniť sa veci patriacej poškodenému,
pričom poškodený pred súdom aj vypovedal, že ani žiadne finančné prostriedky pri sebe nemal. Pri
rozhodovaní o vine a právnej kvalifikácii skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, je potrebné bez akýchkoľvek

pochybností objasniť aj skutočnosť, kto z nich dvoch vytiahol nôž z jeho vrecka. Poškodený vo výpovedi
v prípravnom konaní opomenul uviesť skutočnosť, že po otvorení vchodových dverí bol okamih, kedy
pravou rukou si odložil kľúče do vrecka, pričom vo svojej svedeckej výpovedi dňa 28.01.2020 uvádzal, že
pootvorenídverímuokamžitechytilruku,načomumalnôžvypadnúť.Mázato,žepoškodenýneuviedol
skutkový dej tak, ako sa stal, dobre si ho nepamätá a prispôsobuje si svoje vyjadrenia vo svoj prospech.

Otázku dôveryhodnosti svedka a objektívnej pravdivosti jeho výpovede je potrebné vyhodnocovať v
podstatne širšom kontexte, ako len v mechanickom akceptovaní často veľmi subjektívneho pohľadu
poškodeného na priebeh skutkového deja. Navyše, vo svedeckých výpovediach poškodeného je viacero
nezrovnalostí, pričom poukázal na výpoveď zo dňa 28.01.2020, kde poškodený uviedol, že nôž mal
odhodiť a na konfrontácii uviedol, že nôž odkopol pravou nohou. Poškodený na konfrontácii taktiež

uviedol, že v čase údajného spáchania skutku sa necítil byť poškodený a trestné oznámenie vôbec
nechcel podať. Možným vysvetlením pocitu poškodeného je to, že o priebehu skutku nehovorí pravdu
a obviňuje ho krivo. V prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného ako jediný relevantný priamy dôkaz
preukazujúci jeho vinu bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný,
logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný,

či dokonca vyvrátený. V právnom štáte je neprípustné, aby rozhodnutie súdu bolo založené iba na
domnienkach a subjektívnych pocitoch osôb, ignorujúc tým jednu zo základných zásad trestného
konania - in dubio pro reo, a priori, favorizujúc tvrdenia poškodeného iba z dôvodu jeho postavenia,
a to napriek existencii pochybností uplatnením jednak neexistujúcej a navyše neprípustnej zásady v
pochybnostiach v prospech poškodeného. Súd musí svoje rozhodnutie vždy oprieť o fakty, ktoré sú

jednoznačné a nepochybné a nielen v rovine pravdepodobnosti. Opačný postup by bol v rozpore so
zásadou objektívnej pravdy. Navrhol preto Krajskému súdu v Prešove, aby v súlade s ustanovením §
321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil výrok o vine a súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Ďalej navrhol Krajskému súdu v Prešove, aby v súlade s
ustanovením § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku

oslobodí spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov.

Osobitným podaním písomne odôvodnil odvolanie aj samotný obžalovaný, v ktorom okrem dôvodov
uvedených v odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu, navyše navrhol ako svedkyne vypočuť J.
R. O. O. I., ktoré sú dôveryhodné a ktoré vedeli, že požičal poškodenému 20,- eur. Ďalej namietal

nedôveryhodnosťsvedkapoškodenéhoV.K.,ktorýjezávislýnaalkoholeaktorýtakpredvyšetrovateľom
ako aj na hlavnom pojednávaní na okresnom súde vypovedal pod vplyvom alkoholu, tento nemal žiadny
príjem, mal samé dlžoby u rôznych ľudí aj za telefón. Ďalej obžalovaný uviedol: „Aké slová vlastne
tento svedok počul, daj peniaze alebo vráť peniaze?“ Za nedôveryhodného považuje aj svedka S. K.,
ktorý je bratom poškodeného, brat u neho býva a dáva mu peniaze, tento uviedol, že nevidel nič.

Znalkyňa uviedla, že on (obžalovaný) nie je nebezpečný pre spoločnosť a on súhlasil s liečením, podľa
neho postačuje na jeho nápravu len liečenie. Namietal aj to, že nemal motív spáchať lúpež, pretože
pracoval v ZVL, býval v podnájme a vlastní tri skútre, podporuje ho aj jeho teta, 3 roky bol v Charite a 7
rokovpredskutkompreukázateľneabstinoval,pravidelnenavštevujepsychiatrickúambulanciu.Okresný
súd porušil jeho právo na obhajobu, stále rozhodoval ten istý sudca, tak v prípravnom konaní, súd sa

nevysporiadal s otázkami dôležitými pre rozhodnutie. Taktiež neboli dodržané lehoty pre rozhodnutie o
väzbe, keď väzba začala plynúť 26.12.2020 o 13.05 hod. a sudca rozhodol o väzbe až 29.12.2020 o
15.00hod.,teda73,55hod.Podľatrestnéhozákonajepodľajehonázorulehota72hodín.Ďalejnamietal,
že poškodený V. K. mal rozpory vo výpovediach, ako ho mohol vidieť, keď ho mal podľa neho napadnúťzozadu? Kde mu povedal, vo vchode alebo vonku a čo, daj peniaze alebo vráť peniaze, ako sa dostal
obžalovaný do vchodu, odkopol nôž alebo odhodil, odkiaľ zobral nôž, z vrecka alebo z ruky, ako odkladal
kľúče od vchodu, nôž na schodoch potvrdzuje obidve výpovede, aj obžalovaného aj poškodeného, ako

prikľakol obžalovaného, ako zazvonil na brata, má nezrovnalosti vo výpovediach, najprv ho nepoznal,
potom poznal, prečo nezavolal políciu sám, keď mal pri sebe mobil, rozporne vypovedal poškodený aj o
množstvepožitéhoalkoholu.Poškodenýnechcelpodaťtrestnéoznámenieaanisanecítibyťpoškodený,
dokonca chcel ísť na zmier. Jediný dôkaz je výpoveď poškodeného, všetky ostatné dôkazy potvrdzujú
tak jeho výpoveď (obžalovaného), ako aj výpoveď poškodeného, sú aj v jeho prospech. Aký trestný čin

by mal spáchať, nebezpečné vyhrážanie, kto pri tomto skutku vlastne spáchal trestný čin, K. alebo F.?
Trest považuje za neprimeraný. Obžaloba je v dôkaznej núdzi, je potrebná istota bez pochybností.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj prokurátor, a to proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného s tým, že poukázal na to, že obžalovaný S. F. bol doposiaľ trikrát
súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/101/2016 zo dňa

23.01.2017 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 18 mesiacov, pričom
skúšobná doba plynula do 11.09.2018. V minulosti bol v roku 2013 odsúdený aj pre prečin nebezpečné
vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona, pričom mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal 02.06.2013. Prokurátor poukázal na
ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje
sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom na predchádzajúce
odsúdenia mal súd priznať obžalovanému priťažujúcu okolnosť zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona. Podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 až 12 rokov, pri prevahe

priťažujúcich okolností bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu o jednu tretinu a uložiť trest odňatia slobody
vo výmere 8 rokov a 4 mesiace minimálne. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a
obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere minimálne 8 rokov a 4 mesiace.

Na základe podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.

poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval rozsudok v celom rozsahu a po takomto preskúmaní dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného a okresného prokurátora nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o vine a treste.

Obžalovaný S. F., ako aj poškodený V. K. nepopierali a v tomto smere vypovedali zhodne, že dňa
26.12.2019 v čase asi o 13.05 hod. boli obaja vo vchode bytového domu na ulici S. Č..X, kde býval

poškodený u svojho brata S. K., ako aj to, že na mieste činu sa našiel nožík, ktorý patril obžalovanému
S. F.. Rovnako tak bolo nesporným, že okrem obžalovaného a poškodeného sa v tom čase vo vchode
bytového domu nenachádzala ďalšia osoba. Sporným bolo, a v tom sa výpovede obžalovaného a
poškodeného rozchádzali, či obžalovaný žiadal od poškodeného jeho peniaze, alebo žiadal vrátenie
svojich peňazí a či on vybral zo zadného vrecka nohavíc nôž, alebo či mu nôž vybral poškodený.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom poprel spáchanie skutku kladenému mu za
vinu, keď uviedol, že on zbadal, ako ide poškodený V. K. po Levočskej ulici, on išiel za ním, dobehol ho
a chcel, aby mu vrátil poškodený peniaze, ktoré mu dlhoval, na čo ho tento zavolal k nemu domov, že
mu peniaze vráti a potom vo vchode ho poškodený napadol, vybral mu nôž, ktorý mal v zadnom vrecku

nohavíc, ktorý nosí kvôli bezpečnosti. Obvinený pritom po zadržaní a vznesení obvinenia využil svoje
zákonné právo a odmietol vypovedať, pred sudcom pre prípravné konanie a aj 27.01.2020 vypovedal,
že išiel za poškodeným, ktorý vošiel do vchodu a on za ním vošiel dnu a pýtal ho, aby mu vrátil peniaze,až na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodeného dobehol pred vchodom a poškodený ho pozval
do vchodu.

Zo spáchania skutku kladeného obžalovanému za vinu obžalobou, je tento usvedčovaný v celom
rozsahu výpoveďou poškodeného V. K., ktorý v priebehu celého trestného konania, a to 26.12.2019 (o
18.05 hod.), 27.12.2019, 28.1.2020, pri konfrontácii dňa 01.04.2020, popisuje priebeh udalostí zhodne,
keď vypovedal, že bol nakŕmiť psy na ulici Bottovej, následne išiel po ulici Levočskej a pred priechodom
pre chodcov čakal, lebo chodci mali červenú a po prejdení priechodu pre chodcov zabočil do ulice S.,

otvoril kľúčom vchodové dvere a vošiel dnu do vchodu, keď zrazu niekto za ním zakričal „davaj peneži“,
on sa otočil, bol to poškodený, ktorý mal v ruke nôž vo výške jeho obličiek, on obžalovanému rýchlo
stlačil ruku, načo mu vypadol z rúk nôž a nôž odkopol, poškodeného dal na zem a prikľakol ho. Keďže
sa poškodený naťahoval za nožom, odhodil nôž až k zadným dverám. Obžalovaný bol slabý a preto
išiel rýchlo zazvoniť na zvonček bratovi, ktorý vyšiel na chodbu a brata poprosil, aby zavolal políciu. Po
príchode polície obžalovaného odovzdali policajtom. On obžalovaného poznal z videnia, pretože chodil

do rovnakého pohostinstva Gazdovský dvor, kde obžalovaný sedel vždy sám a pil alkohol, nikdy spolu
nepili, ani si od obžalovaného nepožičal peniaze.
Teda v prípravnom konaní, ktorá výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, samotný obžalovaný
priznal, že on vošiel do vchodu za poškodeným a až vo vchode od poškodeného pýtal peniaze, teda
samotný obžalovaný potvrdil v tejto časti výpoveď poškodeného. Ako nelogická a nevierohodná potom

vyznieva výpoveď obžalovaného, ktorý išiel po Levočskej ulici za poškodeným, poškodeného nedobehol
napriek tomu, že tento musel zastať na červenú, na poškodeného nezakričal, aby ho počkal, ale vošiel
až za ním bez slova do vchodu, keď sa zatvárali dvere. Táto časť výpovede obžalovaného potom svedčí
pre úmysel obžalovaného prekvapiť poškodeného odzadu.

Anikrajskýsúdnezistildôvod,prektorýbyneuverilvýpovedipoškodeného,keďtentookamžiteposkutku
požiadal brata o privolanie polície, pritom uvádzal, že sa necíti byť poškodený, lebo mu obžalovaný nič
neodcudzil ani ho nezranil, len sa ho zľakol a považoval poškodeného za chorého, pre jeho správanie
sa aj v Gazdovskom dvore, s tým, aby sa išiel liečiť.

Poškodený skutok oznámil ihneď polícii a opakovane skutok popisoval zhodne. Naproti tomu poškodený
najskôr nevypovedal, až tri dni po skutku sa prvýkrát ku skutku vyjadril. Pokiaľ ide o požívanie alkoholu,
obžalovanému bola po skutku nameraná hodnota alkoholu dychovou skúškou vo výške 1,24 mg/l
alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo je 2,58 ‰. Samotný poškodený nepoprel, že požíva alkohol, bol
však orientovaný miestom a časom. Práve obžalovaný zdôrazňoval v priebehu konania, že dlhoročne

abstinoval. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatria plynie, že obžalovaný
v čase skutku netrpel duševnou chorobou ani poruchou v pravom slova zmysle, u obžalovaného
ide o emočne nestabilnú poruchu osobnosti, kde alkohol ešte potencuje jeho impulzívne prejavy so
sklonom k agresivite, kde dochádza k rýchlejšiemu odbrzdeniu morálnych zábran, znalkyňa zistila
u obžalovaného chronický alkoholizmus so závislosťou na III. vývojovom stupni podľa Jellineka. V

čase skutku sa obžalovaný nachádzal v stave jednoduchej opitosti ťažkého stupňa. Jeho schopnosť
rozpoznať nebezpečenstvo konania a toto ovládať bola zmenšená len nepodstatne vplyvom užitého
alkoholu. Navrhla uložiť mu protialkoholické ochranné liečenie ústavnou formou.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka S. K., ktorý uviedol, že videl z okna, ako po

Levočskej ulici išiel jeho brat Ondrej smerom domov, myslel si, že sa s niekým rozpráva, lebo dlho
nechodil, nato niekto zazvonil na domový zvonček, ale nič nepovedal, potom začul cez dvere krik
na chodbe, zišiel do vchodu, kde najskôr zbadal na zemi nôž a následne zbadal, že brat prikľakol
obžalovaného a povedal mu, aby zavolal políciu. Brat mu povedal, že ho ten muž napadol s nožom v
ruke na chodbe pred schodiskom a on odvrátil jeho útok a spacifikoval ho. Svedok S. K. síce nepriamo,

ale rovnako tak ihneď po skutku počul verziu priebehu deja podľa poškodeného, ktorý je jeho bratom,
ktorý povedal, že nepočul, ako obžalovaný vošiel do vchodu. Tento svedok (S. K.) pritom neuviedol, že
by snáď obžalovaný pred príchodom polície niečo povedal, alebo že by hneď na mieste uviedol, že to,
čo tvrdí poškodený, nie je pravda. Ani samotný obžalovaný nikde neuvádzal, aby hneď na mieste činu
niekomu povedal, že je nevinný, a to ani bratovi obžalovaného, ani členom policajnej hliadky, pričom

takýto postup sa javí, v prípade, ak by sa obžalovaný skutku nedopustil, ako logický a primeraný.
Zuvedenýchdôvodov,keďževýpoveďpoškodenéhobolanepriamopodporenávýpoveďousvedkaS.K.,
ktorýsanamiestočinudostavilihneďposkutkuaktorémuskutokihneďpopísalajjehobratpoškodenýV.K., považoval krajský súd obranu obžalovaného za účelovú, vykonanú v snahe zbaviť sa zodpovednosti
za trestnú činnosť.

Súd vykonal dokazovanie aj vo vzťahu k tomu, či si poškodený od obžalovaného požičal peniaze, pričom
každý zotrval na svojej výpovedi. V tomto smere potom krajský súd konštatuje, že tak obžalovaný, ako aj
poškodený v čase skutku nemali stály príjem, keď výpisom zo Sociálnej poisťovne nebolo preukázané,
žeby v čase skutku obžalovaný pracoval, ako to uvádzal v spoločnosti ZVL auto s.r.o., pracoval v nej do
31.05.2019, od 23.08.2019 nemal zamestnanie.

Pokiaľ ide o návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania o výsluch svedkýň, z návrhu obžalovaného
plynie,žesvedkyne,tetyobžalovaného,nebolipripožičanípeňazívGazdovskomdvore,aleimopôžičke
mal povedať obžalovaný. Z tohto dôvodu potom, nepovažoval krajský súd za potrebné tieto vypočúvať,
keďže neboli pri údajnom požičaní peňazí.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj právna kvalifikácia skutku ako zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, keď obžalovaný proti inému použil násilie v úmysle
zmocniť sa cudzej veci a spáchal ho so zbraňou, s nožom. Podľa ustálenej súdnej praxe vymáhanie
okamžitého zaplatenia pohľadávky použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia napĺňa znaky
objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže v danom prípade za použitia zbrane podľa

§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona. Za tento trestný čin umožňuje zákon uložiť trest odňatia slobody
vo výmere od 7 do 15 rokov.

Obžalovaný bol síce v minulosti päťkrát súdne trestaný a v jednom prípade bolo podmienečne zastavené
trestné stíhanie, z toho v piatich prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený, keďže sa v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. zastavenia trestného stíhania, osvedčil. Na týchto päť
prípadov preto nie je možné prihliadať. Prihliadať je možné len na nezahladené odsúdenie rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/128/2012 zo dňa 29.01.2013, kde obžalovanému bol pre prečin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, ktorý trest vykonal 02.06.2013, teda pred viac ako 7 rokmi. Podľa § 37 písm. m)
Tr. zákona, priťažujúcou okolnosťou je, ak obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa
povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. V tomto smere sa krajský súd
stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, keď na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadol, a to jednak pre
značný časový odstup posledného odsúdenia, na ktoré je možné prihliadať (7 rokov) a jednak pre odlišný

charakter trestnej činnosti. V neposlednom rade pri úvahách o výške trestu nemohol neprihliadať krajský
súd na okolnosti prípadu, keď síce obžalovaný napadol poškodeného a tento sa vyľakal, na druhej
strane však bol obžalovaný v ťažkom stupni opitosti a fyzicky bol slabý, ako to uviedol poškodený, že
to zistil hneď ako ho spacifikoval. Napokon samotný poškodený prezentoval snahu, aby sa obžalovaný
predovšetkým liečil a nechcel, aby bol inak potrestaný.

Obžalovaný mal okrem vyššie uvedených odsúdení v evidencii priestupkov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky 16 záznamov pre priestupky, z toho pre priestupky na úseku dopravy bol postihnutý
v desiatich prípadoch, päťkrát bol postihnutý pre priestupky proti majetku a raz pre priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu.

Vzhľadom na uvedené potom považoval krajský súd za správny aj výrok napadnutého rozsudku
okresného súdu týkajúci sa trestu, keď tento bol uložený na samej spodnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby. Na tomto mieste krajský súd zdôrazňuje, že v prípade obžalovaného F. nejde o
prvé odsúdenie súdom pre spáchanie trestného činu, keď v minulosti mu bolo opakovane priznávané
dobrodenie zákona v podobe ukladania trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom pre jeho

výkon (štyrikrát). Správne súd prvého stupňa pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v predchádzajúcich 10 rokoch vo
výkone trestu odňatia slobody. V súlade so záverom znaleckého posudku bolo obžalovanému uložené
aj ochranné liečenie protiakoholické ústavnou formou. Pokiaľ obžalovaný namietal, že mu postačovalo
uloženie len liečenia, takýto postup zákon v danom prípade nepripúšťa. Pokiaľ obžalovaný namieta

príliš vysoký trest, súd musí vychádzať z trestnej sadzby, ktorú stanovuje zákon. K námietke porušenia
lehoty na rozhodovanie o väzbe považuje krajský súd za potrebné uviesť, že od obmedzenia osobnej
slobody musí prokurátor podať návrh súdu na vzatie obvineného do 48 hodín a sudca pre prípravné
konanie o takomto návrhu musí rozhodnúť do 48 hodín, od obmedzenia osobnej slobody obvineného dorozhodnutia sudcu o väzbe nesmie uplynúť lehota spolu viac ako 96 hodín. Ani v tomto prípade nedošlo
k porušeniu zákona v neprospech obžalovaného F., keďže tak prokurátor, ako aj sudca pre prípravné
konanie, vykonali zákonom stanovené úkony včas (obmedzený na osobnej slobode bol poškodeným V.

K. 26.12.2019 o 13.05 hod., o 13.20 hod. obvineného prevzala hliadka OO PZ, prokurátor podal návrh na
vzatie do väzby sudcovi pre prípravné konanie 28.12.2019 o 10.00 hod., čím zadržanú osobu odovzdal
a sudca o návrhu prokurátora rozhodol dňa 29.12.2019 od 15.00 hod. do 15.40 hod.

Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného, ako aj prokurátora, ako nedôvodné

postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.