Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/86/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812205207
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3812205207.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudcov JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne správcu konkurznej podstaty úpadcu L.,
proti žalovanému N., o vydanie veci na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
zo dňa 30. júna 2020, č. k. 16C/39/2012-107, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. m e n í tak, že žiadna zo strán sporu nemá

právo na náhradu trov konania.

Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie. Výrokom II. rozhodol, že
žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení súd

prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného vydania hnuteľných vecí.
Keďže žalobkyňa, ktorá je v konkurze, so súhlasom správcu konkurznej podstaty zobrala svoju žalobu
proti žalovanému v celom rozsahu späť písomným podaním doručeným súdu pred začatím prvého
pojednávania, súd nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby. Súd konanie vo veci podľa
§ 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 C.s.p. zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému,

nakoľko žalovaný podľa vyjadrenia správcu konkurznej podstaty zo dňa 29.06.2020 vydal všetky veci,
ktoré zadržiaval a boli predmetom tohto konania a tieto boli v konkurze speňažené, teda platí, že po
procesnej stránke žalovaný zavinil zastavenie konania.

2. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku II. podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%. Uviedol, že vo veci postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a zákona c. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Veci zadržiaval legálne za účelom
zabezpečenia svojej splatnej pohľadávky. Po vyhlásení konkurzu na majetok žalobkyne uložil správkyni
konkurzu záväzný pokyn a umožnil správkyni konkurznej podstaty uskutočniť predaj zadržiavaných vecí
s tým, aby výťažok z predaja bol použitý aspoň na čiastočné uspokojenie jeho pohľadávky. Predaj
sa uskutočnil odovzdaním vecí z jeho nebytových priestorov priamo kupujúcemu. Nezavinil zastavenie

konania a k zastaveniu konania došlo výlučne len prejavom žalobkyne resp. konkurznej správkyne.

3. K odvolaniu sa vyjadril správca konkurznej podstaty, ktorý navrhol uznesenie vo výroku II. ako
vecne správne potvrdiť. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 29K/27/2012 zo dňa
18.06.2012 bol dňa 26.06.2012 vyhlásený konkurz na majetok dlžníka L.. M. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXX/X, D. A.. Žalobkyňa podnikala v prenajatých priestoroch patriacich žalovanému. Nakoľko

nemala zaplatené nájomné, žalovaný podal žalobu o zaplatenie dlžnej sumy a na hnuteľné veci
žalobkyne si uplatnil zádržné právo podľa § 672 Občianskeho zákonníka. Po vyhlásení konkurzu sižalovaný prihlásil do konkurzu svoju zabezpečenú pohľadávku na nájomnom a službách za nebytové
priestoryzaobdobiepredvyhlásenímkonkurzuauplatnilsizabezpečovacieprávosohľadomnazádržné
právo.Vyhlásenímkonkurzusazádržnéprávožalovanéhostaloneúčinnýmamal§podľa50ods.3/ZKR

postavenie zabezpečeného veriteľa. Hnuteľné veci boli vydané správcovi, ktorý ako jediný je oprávnený
nakladať s majetkom úpadcu po vyhlásení konkurzu a následne boli ním v konkurze
speňažené. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že aj po vyhlásení konkurzu zadržiaval hnuteľné veci
žalobkyne a tieto odovzdal pri predaji priamo kupujúcim. Hnuteľné veci boli uložené v priestoroch
žalovaného, za ktorých užívanie on ako správca zaplatil. To, že žalovaný mu odovzdal všetky hnuteľné

veci, potvrdzuje konštatovanie žalovaného v incidenčnej žalobe.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa
§§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné vo výroku II. podľa § 388 C.s.p. zmeniť z týchto dôvodov:

5. Zo spisu vyplynulo, že predmetom konania bol nárok žalobkyne na vydanie hnuteľných vecí, ktoré
jej zadržiaval žalovaný. Žalovaný hnuteľné veci žalobkyne zadržiaval v súlade s § 672 Občianskeho
zákonníka na zabezpečenie svojej pohľadávky voči žalobkyni na nájomnom a službách za nebytové
priestory. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 29K/27/2012 zo dňa 18.06.2012 bol dňa
26.06.2012 vyhlásený na majetok žalobkyne konkurz a bol ustanovený správca konkurznej podstaty.

Vyhlásením konkurzu sa zádržné právo žalovaného stalo neúčinným. Hnuteľné veci patriace žalobkyni
v čase vyhlásenia konkurzu žalovaný vydal správcovi pri vykonaní súpisu majetku, tieto boli umiestnené
v nebytových priestoroch žalovaného, od ktorých žalovaný odovzdal kľúče správcovi. Predaj hnuteľných
vecí realizoval správca na základe záväzného pokynu žalovaného ako zabezpečeného veriteľa pre
oddelenú podstatu a záväzného pokynu zástupcu veriteľov pre všeobecnú podstatu. Veci kupujúcim

osobne odovzdal správca konkurznej podstaty.

6. Z uvedeného je zrejmé, že spor, ktorý bol predmetom tohto súdneho konania, sa fakticky vyriešil
vyhlásením konkurzu na majetok žalobkyne a jeho realizáciou, teda konkurzným konaním. Ide o
špecifickú situáciu, pri ktorej žiadnej zo strán sporu nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení

konaniazdôvoduspäťvzatiažaloby.Vprípadeobdobnejsituáciezastaveniakonaniazdôvoduoddlženia
fyzickej osoby (§ 167e ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) prevláda v súdnej
praxi názor na rozhodnutie o trovách konania tak, že sa žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov
konania neprizná. Konajúci súd zastáva názor, že aj v tomto prípade je dôvodné o veci rozhodnúť podľa
§ 255 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania neprizná.

7. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu výroku II. podľa § 388
C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom
konaní úspešný, pokiaľ ide o požadovanú zmenu napadnutého rozhodnutia. Je však zrejmé, že výrok
zmeneného rozhodnutia nezodpovedá návrhu žalovaného, odvolací súd nepriznal žalovanému náhradu
trov konania proti žalobkyni, preto odvolací súd aplikoval
§ 255 ods. 2 C.s.p. (upravujúceho zodpovednosť za čiastočný úspech vo veci) a rozhodol, že žiadna zo

strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).