Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 13, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118201030
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118201030.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: INT

Collector s.r.o., IČ: 064 51 136, so sídlom Chudenická 1059/30, Hostivař, 102 00 Praha 10, Česká
republika, právne zastúpený: SOPKO LEGAL, s.r.o., so sídlom Paulínska 7523/24, 917 01 Trnava, proti
žalovanému v 1. rade: PSA Services Centre Europe, s.r.o., IČO: 36 289 752, so sídlom Automobilová
ulica 1, 917 01 Trnava, v 2. rade: PCA Slovakia, s.r.o., IČO: 36 256 013, so sídlom Automobilová ulica 1,
917 01 Trnava, obaja právne zastúpení: PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., so sídlom:
Karlovo náměstí 671/24, 11000 Praha 1, Česká republika, IČO: 26169720, konajúca prostredníctvom
svojej organizačnej zložky PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka,

so sídlom organizačnej zložky: Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 884
703, o zaplatenie 19.507,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 1.2.2018 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by
súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 19.507,14 eur spolu s úrokom z omeškania

špecifikovaným v petite žaloby ako aj náhradu trov konania a to titulom dlžnej odmeny za poskytnuté
právne služby. V žalobe žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania
je okrem iného aj odkupovanie a následné vymáhanie pohľadávok. Q. PhD., usadený euroadvokát so
žalovaným v 2. rade PCA Slovakia, s.r.o. ako klientom dňa 21.4.2011 uzatvoril Zmluvu o poskytovaní
právnych služieb. Odmena Advokáta bola v Zmluve podľa § 5 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z
dohodnutá ako mesačná paušálna odmena, prislúchajúca Advokátovi bez ohľadu na objem skutočne
poskytnutých služieb. Dňa 19.3.2013 bol medzi Advokátom a oboma žalovanými uzatvorený Dodatok

č. 1 k Zmluve, v zmysle ktorého sa klientom podľa Zmluvy stal namiesto žalovaného v 2. rade
žalovaný v 1. rade PSA Services Centre Europe, s.r.o.. Za oboch žalovaných podpisoval dodatok č.
1 k Zmluve splnomocnenec Y.. Žalovaný v 1. rade udelil Splnomocnencovi písomné plnomocenstvo
dňa 28.10.2011 a žalovaný v 2. rade udelil Splnomocnencovi písomné plnomocenstvo dňa 11.10.2010.
Na základe podpísaného dodatku č. 1 k Zmluve Advokát počnúc dňom 1.10.2013 poskytoval právne
služby žalovanému v 1. rade, za čo mu vystavoval príslušné faktúry. Za záväzky žalovaného v 1.
rade prevzal zodpovednosť ako ručiteľ žalovaný v 2. rade. Ručiteľský záväzok bol dojednaný v článku

2 odsek 3 dodatku č. 1 k Zmluve. Zmluva zanikla uplynutím času - dňom 31.7.2015. Žalovaný v
1. rade podpisom dodatku č. 1 k Zmluve vstúpil do práv a povinností žalovaného v 2. rade zo
Zmluvy, pričom záväzky žalovaného v 1. rade sú podľa dodatku č. 1 k Zmluve zabezpečené ručením
žalovaného v 2. rade. Žalobca si týmto voči obom žalovaným uplatňuje pohľadávku zo Zmluvy ztitulu neuhradenia mesačnej paušálnej odmeny advokáta za obdobie 1.1.2014-30.4.2014. Pohľadávka
uplatňovaná žalobcom v tomto konaní je časťou pohľadávky advokáta v celkovej výške 102.071,18 eur
s príslušenstvom, ktorá predstavuje neuhradené nároky advokáta za obdobie od 1.1.2014 do 31.7.2015

(ďalej len "pohľadávka"). Advokát postúpil pohľadávku na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 12.1.2018, a postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému v 1. rade listom zo dňa 12.1.2018 a
žalovanémuv2.radeelektronickydňa31.1.2018.UzatvorenáZmluvaneobsahujezmluvnédojednanieo
zákaze postúpenia pohľadávok z nej vzniknutých. Postúpenie pohľadávok z poskytnutej právnej pomoci
nevylučuje ani zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Uvedenej argumentácii zodpovedá aj ustálená

rozhodovacia súdna prax (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4594/2009 zo dňa
13.1.2011) a advokátskej komory (napr. stanovisko legislatívneho kolégia ČAK zo dňa 27.11.2007).
Zmluvaopostúpenípohľadávkyadvokátavočižalovanémuv1.radenažalobcujetedaplatnýmprávnym
úkonom.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.8.2018 (č.l. 66 spisu) uviedli, že žalobca odvodzuje

aktívnu vecnú legitimáciu z postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Pohľadávku
získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá je založená na predpoklade, že pohľadávka
je postupiteľná a že postupiteľnosť nezakazujú ani rozhodnutia ČAK a Českých súdov. Žalobca však
nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, a to z dôvodu, že postúpenie pohľadávky
Euroadvokáta voči jeho klientovi na žalobcu je absolútne neplatné. Pohľadávku, ktorá je predmetom

tohto konania, nemožno postúpiť, pretože tomu bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Postupiteľnosť pohľadávky vylučuje rozhodovacia prax Slovenských súdov a SAK. Ustanovenie § 525
ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa
zmenil. Pohľadávka advokáta voči svojim klientom predstavuje práve takýto druh pohľadávky. S každou
pohľadávkou advokáta voči klientovi je totiž neoddeliteľne spojená povinnosť zachovávať mlčanlivosť (§

23 Zákona o advokácii). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre advokáta zo zmluvy s klientom,
ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z advokáta na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám
(povinnostiam) nepodlieha, pričom žalobca týmto požiadavkám celkom jednoznačne nepodlieha, sa
tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom
v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (advokátom) a dlžníkom. Z tohto vyplýva, že

pohľadávka advokáta nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 OZ.
Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané),
potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je
neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči
dlžníkovi. Uvedené závery vychádzajú z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov, ktorá rieši obdobné

právne vzťahy. Rozhodovacia prax Slovenských súdov (viď. Rozhodnutie Krajského súdu Trnava, spis.
zn. 23Co/85/2016) celkom jednoznačne vykladá základné všeobecné právne východiská nemožnosti
postúpiť pohľadávku na peňažné plnenie, a to hoci len v rozsahu nároku veriteľa na peňažné plnenie.
Ak by aj konkrétna peňažná pohľadávka bola z hľadiska štandardných kritérií spôsobilá na postúpenie,
platnému postúpeniu bráni obmedzenie, ktoré vyplýva z ochrany subjektívnych práv účastníkov tohto

vzťahu,tedanajmäšpecifickáochranadôvernýchinformácií(t.j.advokátsketajomstvo),ktorépodliehajú
osobitnémurežimuapriktorýchjeEuroadvokátpovinnýzachovávaťmlčanlivosť.Niejemožnéprihliadať
na rozhodnutia českých súdov v otázke postupiteľnosti pohľadávok, na ktoré sa viaže povinnosť
mlčanlivosti. Napriek tomu, že prax českých súdov takéto postúpenie pripúšťa, slovenské súdy (v zmysle
Rozhodnutia Krajského súdu Trnava spis. zn. 23Co/85/2016 v spojení s Rozhodnutím Okresného súdu

Trnava spis. zn. 16C/91/2014) sú si plne vedomé toho, že prax českých súdov je odlišná, nestotožňujú
sa s ňou, čo v uvedených rozhodnutiach explicitne zdôrazňujú a od tejto sa celkom jednoznačne a
koncepčne odkláňajú. Práve všeobecným výkladom práva uvedeným v týchto rozhodnutiach potvrdzujú,
že pohľadávka, na ktorú sa viaže povinnosť mlčanlivosti, principiálne nie je postúpiteľná. Zákon o
advokácii v logickej zhode s vyššie uvedenou súdnou praxou tiež neumožňuje postúpenie pohľadávky

z titulu odmeny za právne služby. Pokiaľ by v tejto veci vznikli akékoľvek pohľadávky voči žalovaným
titulom odplaty za právne služby, jednalo by sa o pohľadávky Euroadvokáta voči klientovi. Euroadvokát
je podľa § 23, § 29c ods. 2 v spojení s § 38 ods. 2 Zákona o advokácii povinný zachovávať mlčanlivosť o
všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Medzi tieto dôverné
informácie a do obsahu advokátskeho tajomstva patrí, identita klienta, informácie o vzniku a výške

odmeny a celkovo všetky informácie, ktorých zverejnenie si klient neželá a nie sú verejne dostupné.
Euroadvokát porušil povinnosť mlčanlivosti, pretože v Zmluve o postúpení pohľadávok priamo odhalil
identitu údajného klienta vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, na čo nebol oprávnený a nemal súhlas,
sprístupnil a odovzdal Zmluvu z roku 2011, ktorá ak by bola platná, obsahovala by detailne informácieo poskytovaní právnych služieb a zverejnil výšku odmeny, pričom tieto informácie nie sú verejne
dostupné a spadajú do rámca advokátskeho tajomstva. Postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi
je zakázané v rozhodovacej praxi SAK. Disciplinárny senát SAK jednoznačne považuje takýto postup

za porušenie povinnosti mlčanlivosti, čo potvrdzujú aj rozhodnutia disciplinárneho senátu SAK (napr. DS
III.-702/07:3063/2007). Vzhľadom na vlastnú a osobitnú rozhodovaciu prax SAK nemožno prihliadať na
rozhodnutia ČAK, ktoré vychádzajú z právne úplne odlišného konceptu. Žalovaní sa ďalej vo vyjadrení
venujú nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie, nedostatku náležitostí žaloby ako podania v civilnom
procese a zneužívaniu procesných práv.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.10.2018 (č.l. 109 spisu) uviedol, že pohľadávku euroadvokáta
je možné postúpiť na tretiu osobu. Postúpenie tejto pohľadávky nie je vylúčené zákonom, ako ani
dohodou účastníkov. Občiansky zákonník postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi na tretiu osobu
nezakazuje. V zmysle ustanovenia § 525 ods. 1 OZ sa obsah žalovanej pohľadávky euroadvokáta jej
postúpenímnatretiuosobunezmenil.Postúpenímpeňažnejpohľadávkynevstupujepostupníkdocelého

obligačného vzťahu v podobe, v akej vznikol a existoval v pôvodnom vzájomnom vzťahu postupcu
a dlžníka, ale len v tom rozsahu, v akom bol alebo mohol byť postup uskutočnený, t.j. v rozsahu
postupovaného práva na peňažné plnenie. Pohľadávka euroadvokáta predstavuje v dobe postúpenia
existujúce právo veriteľa na peňažné plnenie náležiace veriteľovi, ktorý s ňou môže disponovať a môže
ju postúpiť. Ustanovenie § 525 odst. 1 OZ obsahuje zákaz postúpenia takých pohľadávok, ktorých

obsah by sa zmenou v osobe veriteľa zmenil, a to v neprospech dlžníka. Pohľadávka euroadvokáta
predstavujúca jeho odmenu za poskytovanie právnych služieb nie je viazaná na osobu veriteľa.
Nejde totiž o právo, ktoré je natoľko späté s osobou pôvodného veriteľa, že by jeho výkon inou
osobou bol nemožný (resp. nemožný bez zmeny jeho obsahu, kedy sa miera plnenia riadi osobou
veriteľa). V prípade takého postúpenia by sa totiž inak zmenil i predmet záväzku, čo by sa nezaobišlo

bez súhlasu dlžníka. Postúpením splatnej zúčtovateľnej odmeny za poskytovanie právnych služieb
sa nezhoršilo postavenie žalovaného ako dlžníka. Obsah záväzku sa nezmenil, rozsah a obsah
povinností žalovaného ako dlžníka zostal rovnaký. Z dôvodu doposiaľ nezaloženej rozhodovacej praxe
slovenských súdov v tejto veci žalobca odkázal na rozhodovaciu prax súdov ČR. Ani zákon o advokácii
postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi na tretiu osobu nezakazuje. Podľa ustanovenia § 23

ods. 1 tohto zákona je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých
sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade
postúpenia pohľadávky voči jeho klientovi však k porušeniu tohto zákonného ustanovenia bez ďalšieho
nedochádza. Postupca neporušil žiadnu povinnosť, s ktorou zákon alebo dohoda spája následok
absolútnej neplatnosti. I v prípade, ak by postupca záväzok mlčanlivosti porušil (čo popierame), zákon

o advokácii ani žiadny iný všeobecne záväzný právny predpis s týmto porušením povinnosti nespája
následok neplatnosti postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti mlčanlivosti môže mať za následok
len vznik nárokov osoby, ktorej právo z mlčanlivosti bolo porušené, domáhať sa náhrady škody, ktorá
by vznikla takýmto porušením povinnosti, prípadne zaplatenia zmluvnej pokuty, ak by bola písomne
dohodnutá. Porušenie záväzku mlčanlivosti však nemôže spôsobiť neplatnosť postúpenia pohľadávky,

pretože všetky hmotnoprávne náležitosti postúpenia pohľadávky predpokladané ust. § 524 a nasl. OZ
boli dodržané, nakoľko postúpenie pohľadávky nebolo vylúčené ani dohodou účastníkov, ani zákonom.
Euroadvokát postúpil len svoju peňažnú pohľadávku (z odmeny za právne služby). V žiadnom prípade
euroadvokát nepostupoval povinnosť poskytovať právne služby (a teda nezverejnil ani žiadnu informáciu
o poskytovaných právnych službách). V praxi tak došlo len k štandardnej obchodnej situácii, keď sa

veriteľom peňažnej pohľadávky stal nový veriteľ. Postupiteľnosť pohľadávky euroadvokáta nezakazujú
ani rozhodnutia Českej a Slovenskej advokátskej komory. Žalobca ďalej odkázal na rozhodnutie
Slovenskej advokátskej komory Rozhodnutie II. odvol. discip. senátu SAK z 22.11.2013, sp. zn. II.
ODS- 23/13:1225/2012, ve spojení s rozhodnutím IX. discip. senátu SAK z 22.5.2013, sp. zn. DS
IX- 89/12:1225/2012: „Postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi, vzniknutej titulom odmeny za

právne služby tretej osobe, (…), spočívajúceho v možnosti ďalšieho postúpenia pohľadávky inej
osobe, nie je disciplinárnym previnením advokáta.“Týmto rozhodnutím Slovenská advokátska komora
výslovne potvrdila, že postúpenie pohľadávky advokáta tretej osobe, teda osobe nepodliehajúcej
povinnosti advokátskej mlčanlivosti, nie je disciplinárnym previnením advokáta. Rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave a Krajského súdu v Prešove na ktoré poukázali žalovaní sú pre účely tohto konania

nepoužiteľné. V žiadnom z týchto konaní nebolo predmetom posudzovania postupovanie pohľadávky
advokáta. Naopak, predmetom posudzovania bolo len postupovanie pohľadávok bánk, pričom o
neplatné postúpenie by išlo len pri nedodržaní postupu stanoveného osobitným zákonom o bankách,
ktorý po splnení tohto postupu postúpenie pohľadávok umožňuje a to napriek tomu, že vznikli v súvislostis bankovým tajomstvom.Vo zvyšnej časti vyjadrenia sa žalobca venuje oprávneniu zástupcu žalovaných
Romana Hájka na uzatvorenie zmlúv o poskytovaní právnych služieb, ich platnosti a odmieta akékoľvek
nedostatky žaloby.

4. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 20.11.2018 (č.l. 117 spisu) uviedli, že povaha niektorých pohľadávok
vylučuje, aby mohli byť predmetom postúpenia. Z postúpenia sú vylúčené pohľadávky, pri ktorých
to zakazuje zákon, úradné rozhodnutie alebo iné opatrenie, ktoré je pre účastníkov záväzkového
vzťahu záväzné. Dôvodom takéhoto zákazu môže byť ochrana dôverných informácií (napr. advokátske

tajomstvo). Za takéto pohľadávky vylúčené z možnosti postúpenia je potrebné považovať pohľadávky
Euroadvokáta z titulu poskytnutia právnych služieb klientovi. S každou pohľadávkou Euroadvokáta voči
akémukoľvek klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické zákonné povinnosti a požiadavky kladené na
dodržiavanie povinnosti mlčanlivosti, na podnikanie a výkon činnosti Euroadvokáta. V zmysle § 38 ods.
1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii Euroadvokát poskytuje právne služby na území Slovenskej republiky
za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom, pričom ustanovenie § 23 ods. 1 Zákona

o advokácii ukladá Euroadvokátovi povinnosť mlčanlivosti. Postúpením pohľadávky na inú osobu,
ktorá týmto povinnostiam a požiadavkám nepodlieha, sa podstatným spôsobom mení obsah právneho
vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom Euroadvokát a klient. Rozhodovacia
prax Slovenských súdov (viď. Rozhodnutie Krajského súdu Trnava, spis. zn. 23Co/85/2016) celkom
jednoznačne a konštantne vykladá základné právne východiská nemožnosti postúpiť pohľadávku, na

ktorú sa viaže zákonná povinnosť mlčanlivosti, v súvislosti s vyššie uvedeným § 525 OZ tak, že „treba
principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z
takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.“
To znamená, že platnému postúpeniu bráni obmedzenie, ktoré vyplýva z ochrany subjektívnych práv
účastníkov tohto vzťahu, teda najmä zákonná špecifická ochrana dôverných informácií (t.j. advokátske

tajomstvo), ktoré podliehajú osobitnému režimu a pri ktorých je Euroadvokát povinný zachovávať
mlčanlivosť. Žalovaní sú názoru opačného ako žalobca, že z rozhodnutí českých súdov a ČAK
nevyplýva, že by postúpenie pohľadávky, na ktorú sa viaže profesijná povinnosť mlčanlivosti, bolo bez
ďalšieho možné. V prejednávanom prípade Euroadvokát uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávky so
žalobcom, ktorý je obchodnou spoločnosťou špecializujúcou sa na vymáhanie pohľadávok a ktorého

neviaže advokátske tajomstvo. Euroadvokát v súvislosti so Zmluvou o postúpení pohľadávky poskytol
žalobcovi informácie, ktoré sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Rozsah a detaily
argumentácie žalobcu, vedomosť o charaktere údajne poskytnutých právnych služieb, detaily o vzťahu
medzi žalovanými a pánom Hájkom a všetky informácie, ktoré žalobca popisuje súdu v tomto konaní,
a to v rovnakom rozsahu a detailne, v akom to robil Euroadvokát, ako žalobca v konaní 23Cb/42/2016

o skutkovo podobnej veci, jasne preukazujú, že došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti. Z vyššie
uvedeného teda jednoznačne plynie, že za týchto okolností, údajná pohľadávka Euroadvokáta nebola
spôsobilá na postúpenie, práve preto, že k jej vymoženiu nemôže dôjsť bez nutnosti iniciovania súdneho
sporu, v ktorom z logiky veci žalobca musí uviesť všetku argumentáciu preukazujúcu jej existenciu v
žalovanej výške a v ktorom teda nepripadá v úvahu, že by žalobca snáď nemal a neuplatnil informácie o

vzťahu medzi Euroadvokátom a žalovanými získané od Euroadvokáta a podpísaním Zmluvy o postúpení
pohľadávky Euroadvokát porušil povinnosť mlčanlivosti aj podľa ČAK. Ak by aj bolo možné postúpiť
pohľadávku Euroadvokáta na odmenu voči klientovi, je potrebné zohľadniť, že postupník, t.j. žalobca
nebol vôbec viazaný žiadnou povinnosťou mlčanlivosti, a teda by mohol pohľadávku ďalej postúpiť na
ďalšie osoby, aj niekoľko krát, pričom takto by sa údaje o klientovi a o obsahu vzťahu s Euroadvokátom

mohli ďalej šíriť. Slovenské súdy sú si vedomé toho, že prax českých súdov pri výklade § 525 OZ je
odlišná, avšak nestotožňujú sa s ňou, čo explicitne zdôrazňujú, a od tejto sa koncepčne odkláňajú.
Práve všeobecným výkladom práva uvedeným v týchto rozhodnutiach Slovenské súdy potvrdili, že
pohľadávka, na ktorú sa viaže povinnosť mlčanlivosti, principiálne nie je postúpiteľná. Euroadvokát je
podľa § 23, § 29c ods. 2 v spojení s § 38 ods. 2 Zákona o advokácii povinný zachovávať mlčanlivosť o

všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Medzi tieto dôverné
informácie a do obsahu advokátskeho tajomstva patrí už samotná identita klienta, ďalej informácie
o vzniku a výške odmeny a celkovo všetky ďalšie informácie týkajúce sa vzťahu medzi advokátom
a klientom. Euroadvokát porušil povinnosť mlčanlivosti, pretože v Zmluvách o postúpení pohľadávok
priamo odhalil pohľadávky, ich výšku a aj identitu údajného klienta vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, na

čo nebol oprávnený a nemal súhlas a táto informácia rovnako nebola verejne dostupná. Jednoznačná
rozhodovacia prax SAK jasne považuje takýto postup za porušenie povinnosti mlčanlivosti (napr. DS
III.-702/07:3063/2007 a DS IX- 89/12:1225/2012). Žalobca nesprávne uvádza, že rozhodovacia prax
SAK pripúšťa postúpenie pohľadávky Euroadvokáta, ktorá vznikla z titulu odmeny za právnej služby vočiklientovi, a že takýto postup nepredstavuje disciplinárne porušenie, t.j. porušenie povinnosti mlčanlivosti.
Disciplinárny senát SAK v skutočnosti dospel k úplne opačnému záveru, aký tvrdí žalobca, čo jasne
plynie z rozhodnutí disciplinárneho senátu SAK, na ktoré odkazuje sám žalobca. Žalobca vytrháva

účelovým spôsobom kontext Rozhodnutia II. odvol. disc. senátu SAK z 22. novembra 2013, sp. zn.
II. ODS- 23/13:1225/2012 a Rozhodnutia IX. disciplinárneho senátu SAK z 22. mája 2013, sp. zn. DS
IX- 89/12:1225/2012 a zavádzajúcim spôsobom interpretuje výrok tohto rozhodnutia. V prípade DS
IX- 89/12:1225/2012, na ktorý sa odvoláva žalobca, advokát postúpil pohľadávky z titulu odmeny za
právne služby štatutárovi jeho klienta, t.j. osobe, ktorá ako štatutárny orgán advokátovho klienta už o

ich existencii vedela a mala oprávnenie sa s nimi oboznamovať. Štatutár započítal túto pohľadávku
voči pohľadávke klienta, čím došlo, v dôsledku zániku pohľadávky, k vylúčeniu následného ohrozenia
povinnosti mlčanlivosti advokáta alebo prevodu tejto pohľadávky na ďalšiu osobu. Práve tieto špecifické
okolnosti spôsobili, že konanie advokáta nebolo posúdené ako disciplinárne previnenie. Práve v tomto
rozhodnutí disciplinárny senát SAK celkom jasne vo všeobecnosti ustálil, že „sa stotožnil so závermi
pracovnej skupiny pre advokátske právo zo dňa 12.3.2009, na ktoré poukázal prvostupňový senát

a opätovne poukázal na to, že akýkoľvek prevod pohľadávky musí rešpektovať povinnosť advokáta
zachovávať mlčanlivosť podľa zákona o advokácii, pričom prevod pohľadávky advokáta voči klientovi
je možný iba v tom prípade, ak má osoba, na ktorú sa pohľadávka postupuje, povinnosť zachovávať
mlčanlivosť podľa zákona o advokácii.“ Pokiaľ ide o porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa § 23 ods.
1 Zákona o advokácii, disciplinárny senát mal vo vyššie uvedenom prípade jasno v tom, že postúpenie

pohľadávky, ktorá vznikla titulom odmeny za právne služby, na osobu, ktorá nie je osobou, na ktorú by
sa vzťahovala povinnosť mlčanlivosti v zmysle Zákona o advokácii, je potrebné považovať za porušenie
povinnosti mlčanlivosti advokáta. Euroadvokát sa teda jednoznačne dopustil porušenia mlčanlivosti
podľa § 23 ods. 1 Zákona o advokácii a teda aj disciplinárneho previnenia keď postúpil pohľadávku
na žalobcu. Keďže žalobca nie je viazaný zákonnou povinnosťou mlčanlivosti, podpísaním Zmluvy o

postúpení pohľadávky sa špecifický obsah vzťahu Euroadvokát a údajný klient, založený na prísnej
zákonnej podmienke dôvernosti, podstatným spôsobom zmenil a stratila sa z neho zákonná podmienka
kladená na dodržiavanie profesijnej povinnosti mlčanlivosti, ktorá je spojená špecificky len s osobou,
ktorá požíva status advokát či euroadvokát. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že postúpenie údajnej
pohľadávky Euroadvokáta vylučuje ustanovenie § 525 OZ. Následkom postúpenia pohľadávky, ktoré

odporuje zákonu, je absolútna neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky 1 v zmysle ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka, a to nie len medzi stranami Zmluvy o postúpení pohľadávok 1 ale aj voči
dlžníkovi. Logickým následkom je, že žalobca nebol a nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom advokátov strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
to predovšetkým so Zmluvou o poskytovaní právnych služieb zo dňa 21.4.2011, dodatkom č. 1 k zmluve,
rozsudkami Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/85/2016 a 21Cob/89/2018, ako i s celým obsahom
spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

6. Právny zástupca žalobcu v konaní zotrval na obsahu písomných podaní zaslaných súdu.

7. Právna zástupkyňa žalovaných zotrvala na obsahu písomných podaní zaslaných súdu.

8. Zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 21.4.2011 (č.l. 11 spisu) súd zistil, že advokát Mgr.

Pavel Strnad, PhD. a klient PCA Slovakia s.r.o., uzatvorili v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
zmluvu o poskytovaní právnych služieb. V zmysle čl. V ods. 5.1 zmluvy je advokát povinný zachovávať
mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvie v súvislosti s poskytovaním právnych služieb
podľa tejto zmluvy.

9. Z dodatku č. 1 zo dňa 19.3.2013 k zmluve o poskytovaní právnych služieb (č.l. 13 spisu) súd zistil, že
klientom podľa zmluvy sa stal namiesto žalovaného PCA Slovakia s.r.o., žalovaný PSA Services Centre
Europe, s.r.o.. Za záväzky PSA Services Centre Europe, s.r.o., prevzal zodpovednosť ako ručiteľ PCA
Slovakia s.r.o.. Ručiteľský záväzok bol dojednaný v článku 2 odsek 3. dodatku č. 1 k Zmluve.

10. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/85/2016 (č.l. 7 spisu) súd zistil, že predmetom
odvolacieho prieskumu bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v ktorom tento súd vyslovil právny názor,
že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovaťza takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zák. č. 483/2001
Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a

povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Nový veriteľ - postupník totiž už nebude zo zákona povinný takéto
obsiahle tajomstvo zachovávať, keďže nie je bankou; bude napríklad oprávnený (a povinný, napr. podľa

§ 128 OSP) o záležitostiach dlžníka informovať kohokoľvek. Preto treba principiálne vychádzať z toho,
že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je
veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Ak určitá pohľadávka nie je
postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím
obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák.,
a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Na rozpor postúpenia

s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z
úradnej povinnosti. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď
sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Či bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že v danom prípade sa žalobcovi nepodarilo
preukázať jeho aktívnu legitimáciu, keď žalobca ani nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo
dňa 28.3.2013, avšak nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej
pohľadávkypôvodnéhoveriteľaSlovenskejsporiteľnea.s.vočižalovanémuakodlžníkovi.Ďalejodvolací

súd uviedol, že § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto
druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické
povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zák. 483/2001 Z.z. o bankách,
ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú

pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,
ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a
dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu
pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť

o záležitostiach dlžníka.
Ďalej sa odvolací súd zaoberá už špecifikami prípady a zákonnou výlukou - ustanovenie § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z., ktoré dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých
podmienok (ktoré ak nie sú splnené tak pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už
citované ust. § 525 ods. 1 OZ).

Odvolací súd následne uvádza, ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je
objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom
rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami
zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o
postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len

medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák.
účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie
postupcu v zmysle § 526 Obč. zák. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť
postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Na rozpor
postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez

námietky, z úradnej povinnosti

11. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/89/2018 - 272 zo dňa 27.8.2019 súd zistil, že
predmetom súdneho konania tunajšieho súdu sp. zn. 23Cb/42/2016, v ktorej veci meritórne rozhodnutiesúd druhej inštancie v odvolacom konaní preskúmava, je časť totožnej pohľadávky, ktorej iná časť je
uplatňovaná v danom konaní sp. zn. 36Cb/36/2018, pričom ide o veľmi podobný skutkový a právny
základ, s tým, že právne úvahy, názory a závery obcoch súdov v konaní sp. zn. 23Cb/42/2016 a sp.

zn. 21Cob/89/2018 sú v otázke posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu plne aplikovateľné aj na danú
vec. Odvolací súd v rozhodnutí okrem iného uviedol, že názor prvoinštančného súdu, podľa ktorého
je Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2013 podľa § 39 OZ absolútne neplatná, k čomu súd
musí prihliadať z úradnej povinnosti, je správny a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.
Obmedzenie postupiteľnosti pohľadávky, ktorá je predmetom sporu je založené na ochrane citlivých

údajov a povinnosti mlčanlivosti, ktorá v slovenskom práve vychádza z iného názoru a režimu, než
aplikuje súdna prax v Českej republike, preto je irelevantný odkaz odvolateľa na argumenty, ktoré
prijala česká súdna prax. Pre rozhodnutie o danej veci je podstatná právna úprava platná v Slovenskej
republike a súd prvej inštancie iba na jej podporu poukázal i na prax iných štátoch EÚ. Prioritou je ale
právny poriadok a aplikovanie právnych predpisov platných na Slovensku, k čomu i keď nie je zatiaľ k
dispozícii rozsiahlejšia a ustálená judikatúra, odvolací súd názor prvoinštančného súdu akceptuje ako

správny. K uvedenému odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie III. Disciplinárneho senátu SAK sp.zn.
DS III.-702/07: 3063/2007, ktorý skonštatoval: „Advokát, ktorý po ukončení zastupovania klienta a po
vzniku konfliktu ohľadom úhrady trov právneho zastúpenia postúpi pohľadávky voči svojmu bývalému
klientovi inému subjektu, pričom v zmluvách o postúpení pohľadávky označí svojho klienta, o aký druh
právneho zastupovania sa jednalo, ako aj výšku trov právneho zastúpenia, bez toho, aby klient pozbavil

advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1
zákona o advokácii, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v ust. § 23 ods. 1 zákona
o advokácii.“ Podľa názoru odvolacieho súdu pri postúpení pohľadávky jednoznačne dochádza k zmene
v osobe veriteľa. Podľa § 23 ods.3 zák. č. 586/2003 Z.z. je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť a
teda uvedenou právnou úpravou je jeho profesijná povinnosť mlčanlivosti obmedzená podobne ako pri

povinnosti mlčanlivosti podľa zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách (§ 92 ods. 8). Tým, že žalobca uzatvoril dňa
19.12.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávky a previedol svoju pohľadávku vzniknutú z výkonu advokácie
na tretieho, porušil povinnosť mlčanlivosti, ktorej ho klient nezbavil. Postupník je treťou osobou, na ktorú
sa zákon o advokácii nevzťahuje. Teda osobe, ktorá nie je žiadnou mlčanlivosťou viazaná boli potom
sprístupnené informácie, ktoré spadajú pod povinnosť mlčanlivosti. Takéto postúpenie tak odporuje

zákonu a je absolútne neplatným právnym úkonom.

12. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od

dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

16. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť

o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie ,ak osobitný predpis
na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu
neustanovuje inak.
Podľa § 38 ods. 1 cit. zákona usadený euroadvokát je oprávnený poskytovať právne služby na území
Slovenskej republiky za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Na účely tohto zákona a

osobitných predpisov a v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom sa usadený euroadvokát
považuje za advokáta podľa tohto zákona.17. Podľa § 38 ods. 2 cit. zákona usadený euroadvokát je povinný dodržiavať povinnosti advokáta podľa
tohto zákona, osobitných predpisov a predpisov komory; tým nie je dotknutá jeho povinnosť dodržiavať
právne predpisy štátu registrácie.

18. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

20. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú

povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

23. Nie je medzi stranami sporné, že žalobca si v danom konaní uplatňuje pohľadávku na zaplatenie
odmeny za právne služby. Žalobca v konaní tvrdí, že predmetnú pohľadávku nadobudol platne
na základe písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2018 od euroadvokáta Mgr.
Pavla Strnada. Žalovaný sa konaní bránil tvrdením, že nakoľko právny úkon postúpenia predmetnej
pohľadávky odporuje zákonu, tak je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný a žalobca potom

ani nie je v danom konaní aktívne vecne legitimovaný.

24. V danom konaní bolo vzhľadom na sporné tvrdenia strán nutné predovšetkým prioritne posúdiť
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a v tej súvislosti najmä platnosť resp. neplatnosť Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 12.1.2018. Vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o postúpení predložili ako právnu obranu

žalovaní rozsiahlu právnu argumentáciu. Súd sa v plnom rozsahu s touto argumentáciou stotožňuje,
nakoľko má za to, že je správna, vychádza z pred súdom preukázaného skutkové stavu a z aplikácie
relevantných zákonných ustanovení. Vzhľadom na jej vyčerpávajúci rozsah, konzistentnosť, ucelenosť,
presvedčivosť, logickú postupnosť a nadväznosť právnych úvah rozhodujúcich pre právne posúdenie
veci ju súd v plnom rozsahu preberá za svoju. Žalovaní veľmi precízne, jasne a zrozumiteľne vyslovili a

odôvodnili v konaní svoj právny názor, s ktorým sa súd stotožňuje a nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal
od tohto názoru odchýliť, keď ako bude nižšie uvedené, totožný právny názor bol vyslovený už súdmi
v iných podobných prípadoch.

25. Žalobca získal pohľadávku, ktorú si uplatňuje v danom konaní na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky. Žalobca však nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, a to z dôvodu, že
postúpenie pohľadávky euroadvokáta Mgr. Pavla Strnada voči jeho klientovi (žalovaným v 1. a 2. rade)
na žalobcu je absolútne neplatné. Pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, nemožno postúpiť,
pretože tomu bráni ust. § 525 ods. 1 OZ a postupiteľnosť pohľadávky vylučuje aj rozhodovacia prax
slovenských súdov a Slovenskej advokátskej komory. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť

okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávka advokáta
voči svojim klientom predstavuje práve takýto druh pohľadávky. S každou pohľadávkou advokáta voči
klientovi je totiž neoddeliteľne spojená povinnosť zachovávať mlčanlivosť (§ 23 Zákona o advokácii).
Tieto požiadavky a povinnosti vyplývajú pre advokáta priamo zo zákona a v danom konkrétnom prípade
dokonca aj zo samotnej zmluvy s klientom (čl. V. ods. 5.1 zmluvy). Postúpením pohľadávky z advokáta

na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám (povinnostiam) nepodlieha, pričom žalobca týmto požiadavkám
celkom jednoznačne nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (advokátom)
a dlžníkom. Práve absencia povinnosti mlčanlivosti, ktorá sa zo zákona v danom prípade viaže naadvokáta a nie na inú osobu (postupníka) predstavuje tú zmenu obsahu právneho vzťahu, ku ktorej
dochádza zmenou veriteľa. Z tohto vyplýva, že pohľadávka advokáta nie je postupiteľná, pretože tomu
bráni § 525 ods. 1 OZ. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne

neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so
zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale
aj navonok, voči dlžníkovi. Uvedené závery vychádzajú taktiež z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov,
ktorá rieši obdobné právne vzťahy. Rozhodovacia prax Slovenských súdov celkom jednoznačne vykladá
základné všeobecné právne východiská nemožnosti postúpiť pohľadávku na peňažné plnenie, a to hoci

len v rozsahu nároku veriteľa na peňažné plnenie. Ak by aj konkrétna peňažná pohľadávka bola z
hľadiska štandardných kritérií spôsobilá na postúpenie, platnému postúpeniu bráni obmedzenie, ktoré
vyplývazochranysubjektívnychprávúčastníkovtohtovzťahu,tedanajmäšpecifickáochranadôverných
informácií (t. j. advokátske tajomstvo), ktoré podliehajú osobitnému režimu a pri ktorých je euroadvokát
povinný zachovávať mlčanlivosť. Nie je možné prihliadať na rozhodnutia českých súdov v otázke
postupiteľnosti pohľadávok, na ktoré sa viaže povinnosť mlčanlivosti. Prax českých súdov je odlišná,

slovenské súdy sa s ňou nestotožňujú, čo vo svojich rozhodnutiach explicitne zdôrazňujú a od tejto sa
celkom jednoznačne a koncepčne odkláňajú. Práve všeobecným výkladom práva uvedeným v týchto
rozhodnutiach sudy potvrdzujú, že pohľadávka, na ktorú sa viaže povinnosť mlčanlivosti, principiálne nie
je postúpiteľná. Zákon o advokácii v logickej zhode s vyššie uvedenou súdnou praxou tiež neumožňuje
postúpenie pohľadávky z titulu odmeny za právne služby. Pokiaľ by v tejto veci vznikli akékoľvek

pohľadávky voči žalovaným titulom odplaty za právne služby, jednalo by sa o pohľadávky euroadvokáta
voči klientovi. Euroadvokát je podľa § 23 v spojení s § 38 ods. 2 Zákona o advokácii povinný zachovávať
mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Medzi
tieto dôverné informácie a do obsahu advokátskeho tajomstva patrí, identita klienta, informácie o vzniku
a výške odmeny a celkovo všetky informácie, ktorých zverejnenie si klient neželá a nie sú verejne

dostupné. Postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi je zakázané aj v rozhodovacej praxi SAK.
Disciplinárny senát SAK jednoznačne považuje takýto postup za porušenie povinnosti mlčanlivosti, čo
potvrdzujú aj rozhodnutia disciplinárneho senátu SAK (napr. DS III.-702/07:3063/2007). Vzhľadom na
vlastnú a osobitnú rozhodovaciu prax SAK nemožno prihliadať na rozhodnutia ČAK, ktoré vychádzajú
z právne úplne odlišného konceptu.

26. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozhodol rozhodnutím č.k. 21Cob 89/2018-272 zo
dňa 27.8.2019, ktorým zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 23Cb 42/2016-228, v ktorých oboch
rozhodnutiach je však obsiahnutý právny názor dotýkajúci sa obdobných, totožných skutkových a
právnych okolností, ktoré sú podstatné a sú riešené aj v danom súdnom konaní 36Cb 36/2018 a

to dotýkajúcich sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Nakoľko predmetom súdneho konania
tunajšieho súdu sp. zn. 23Cb/42/2016, ktoré súd druhého stupňa v odvolacom konaní už preskúmaval,
je časť totožnej pohľadávky, ktorej iná časť je uplatňovaná v danom konaní sp. zn. 36Cb/36/2018,
pričom ide o veľmi podobný skutkový a právny základ, sú právne úvahy, názory a závery súdov v konaní
sp. zn. 23Cb/42/2016 a sp. zn. 21Cob/89/2018 v otázke posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu plne

aplikovateľné aj na danú vec. Prvostupňový súd sa aj v danom konaní sp. zn. 36Cb/36/2018 stotožňuje
s právnym názorom súdu prvého stupňa aj súdu odvolacieho v konaní sp. zn. 23Cb 42/2016 a pri
posúdení daného sporu z neho vychádza. Odvolací súd v rozhodnutí č.k. 21Cob 89/2018-272 zo dňa
27.8.2019 okrem iného uviedol, že názor prvoinštančného súdu, podľa ktorého je Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 19.12.2013 je podľa § 39 OZ absolútne neplatná, k čomu súd musí prihliadať

z úradnej povinnosti je správny a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Obmedzenie
postupiteľnosti pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu je založené na ochrane citlivých údajov
a povinnosti mlčanlivosti, ktorá v slovenskom práve vychádza z iného názoru a režimu, než aplikuje
súdna prax v Českej republike, preto je irelevantný odkaz odvolateľa na argumenty, ktoré prijala česká
súdna prax. Pre rozhodnutie o danej veci je podstatná právna úprava platná v Slovenskej republike

a súd prvej inštancie iba na jej podporu poukázal i na prax iných štátoch EÚ. Prioritou je ale právny
poriadok a aplikovanie právnych predpisov platných na Slovensku, k čomu i keď nie je zatiaľ k dispozícii
rozsiahlejšia a ustálená judikatúra, odvolací súd názor prvoinštančného súdu akceptuje ako správny.
K uvedenému odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie III. Disciplinárneho senátu SAK sp.zn. DS
III.-702/07: 3063/2007, ktorý skonštatoval: „Advokát, ktorý po ukončení zastupovania klienta a po vzniku

konfliktu ohľadom úhrady trov právneho zastúpenia postúpi pohľadávky voči svojmu bývalému klientovi
inému subjektu, pričom v zmluvách o postúpení pohľadávky označí svojho klienta, o aký druh právneho
zastupovania sa jednalo, ako aj výšku trov právneho zastúpenia, bez toho, aby klient pozbavil advokáta
povinnosti zachovávať mlčanlivosť, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákonao advokácii, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v ust. § 23 ods. 1 zákona o
advokácii.“ Podľa názoru odvolacieho súdu pri postúpení pohľadávky jednoznačne dochádza k zmene
v osobe veriteľa. Podľa § 23 ods.3 zák. č. 586/2003 Z.z. je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť a

teda uvedenou právnou úpravou je jeho profesijná povinnosť mlčanlivosti obmedzená podobne ako pri
povinnosti mlčanlivosti podľa zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách (§ 92 ods. 8). Tým, že žalobca uzatvoril dňa
19.12.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávky a previedol svoju pohľadávku vzniknutú z výkonu advokácie
na tretieho, porušil povinnosť mlčanlivosti, ktorej ho klient nezbavil. Postupník je treťou osobou, na ktorú
sa zákon o advokácii nevzťahuje. Teda osobe, ktorá nie je žiadnou mlčanlivosťou viazaná boli potom

sprístupnené informácie, ktoré spadajú pod povinnosť mlčanlivosti. Takéto postúpenie tak odporuje
zákonu a je absolútne neplatným právnym úkonom.

27. Žalobca považuje rozsudok Krajského súdu v Trnave v konaní 21Cob 89/2018 pre toto konanie za
neaplikovateľný, pričom rozhodnutie, podľa názoru žalobcu vychádza z iných skutkových zistení. Súd
sa s týmto tvrdením žalobcu vôbec nestotožňuje. Posúdenie otázky neplatnosti postúpenia pohľadávky,

ktorá je predmetom daného sporu je založená na obdobným, totožných skutočnostiach a právne
posúdenie nevychádza len z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky (ktorá v danom konaní nebola
žalobcom vôbec predložená). Krajský súdu vo svojom rozhodnutí jasne vysvetlil, že k porušeniu
povinnosti mlčanlivosti došlo už uzatvorením predmetnej zmluvy, a v nadväznosti na skutočnosť, že
pohľadávka bola prevedená na tretiu, ktorá nepodlieha povinnosti mlčanlivosti, je toto postúpenie v

rozpore so zákonom a je absolútne neplatné. V danom konaní preto nie je ani rozhodujúce a nevyhnuté
oboznamovať sa s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky a vykonať túto zmluvu ako dôkaz, nakoľko
je zrejmé, že k porušeniu povinnosti mlčanlivosti došlo už z iných skutočností (z postúpenia, z rozsahu
obsahu argumentácie, ktorú žalobca prezentuje, z detailov vzťahu údajného klienta a pod.). V tejto
súvislosti je treba aj uviesť, že z vyššie uvedeného dôvodu súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz -

predloženie z jeho strany písomnej Zmluvy o postúpení zo dňa 21.4.2011, nakoľko aj bez oboznámenia
sa s obsahom zmluvy je zrejmé, že postúpením došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti, čo je zásadné
pre právne posúdenie veci. Druhým dôvodom prečo súd nevykonal tento dôkaz je skutočnosť, že podľa
názoru súdu, mal žalobca dostatok času na predloženie písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávky či
už spolu so žalobou alebo po vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 27.8.2018, už v ktorom žalovaní

namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a žalobca ju mal minimálne v súvislosti s
tým, že je zmluvnou stranou (postupníkom) Zmluvy o postúpení súdu predložiť a preukazovať svoju
aktívnu vecnú legitimáciu, preukazovať, že je majiteľom (veriteľom) pohľadávky na základe postúpenia.
Vznesenie návrhu žalobcu na predloženie Zmluvy o postúpení až na pojednávaní dňa 13.9.2019 súd
pokladá za oneskorené, v rozpore so zásadou koncentrácie konania a so strany žalobcu ako účelové,

pričom by to bol jediný dôvod pre ktorý by súd mal predmetné pojednávanie odročiť a nerozhodnúť
meritórne. Išlo by o nedôvodné prieťahy. Preto súd daný dôkaz nevykonal. Pre rozhodnutie o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie je podstatné, že na pohľadávku sa viaže advokátske tajomstvo a teda je
principiálne vylúčená z postúpenia. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na znenie zák. ust. § 153 ods.
1 CSP podľa ktorého „sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak
ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania“ ako aj na zák. ustanovenie § 153 ods. 2 CSP podľa ktorého „na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu“ a taktiež č.l. 8

CSP podľa ktorého „sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu“.
Žalobca sa zjavne dôsledne citovanými zákonnými ustanoveniami neriadil a svoju dôkaznú povinnosť
ako ani včasnú povinnosť procesného útoku si nesplnil.

28. V závere možno zhrnúť, že v konaní bolo preukázané, že euroadvokát Mgr. Pavel Strnad ako
postupca a žalovaný ako postupník uzatvorila dňa 12.1.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá
predstavuje finančný nárok na odmenu advokáta za právne služby žalovaným. Na euroadvokáta sa v
zmyslezákonaoadvokáciiviažeprofesnápovinnosťzachovávaťmlčanlivosťovšetkýchskutočnostiach,
o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, zatiaľ čo žalobca takúto zákonnú povinnosť už

nemá. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného i také pohľadávky, ktorých obsah
by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávka advokáta voči svojim klientom predstavuje práve takýto druh
pohľadávky, nakoľko práve absencia povinnosti mlčanlivosti ktorá sa zo zákona neviaže na inú osobu
(t.j. žalovaného) predstavuje tú zmenu obsahu právneho vzťahu s ktorou dané zák. ustanovenie spájazákaz postúpenia. Pohľadávka advokáta tak nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 525 ods. 1 OZ.
Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (jej postúpenie je zákonom zakázané), potom jej „postúpenie“
je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je absolútne neplatné v zmysle

§ 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi, načo musí súd
naviac prihliadať z úradnej povinnosti. Takýto záver vyplýva aj z viacerých rozhodnutí slovenských súdov
a Slovenskej advokáckej komory. Z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení na žalobcu platne neprešlo
(nebolopostúpené)právo(pohľadávky)nazaplateniefinančnejsumy,ktorejsadomáhavdanomkonaní.
Žalobca nie je preukázateľne nositeľom hmotnoprávneho práva (práva na odmenu za právne služby),

ktorého priznania sa žalobca pred súdom domáhal, nie je aktívne vecne legitimovaný. Súd žalobe
môže vyhovieť len v tom prípade, ak žalobca je osoba, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho nároku,
v opačnom prípade súd žalobu musí zamietnuť. Záverom súd pre účastníkov ešte poznamenáva, že
nakoľko súd v konaní ustálil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pri uplatnenom nároku na
zaplatenie odmeny za právne služby, čo je samo osebe dôvodom zamietnutia žaloby, tak ani bližšie
neskúmal tvrdenia týkajúce sa dôvodnosti tohto nároku a ďalšiu právnu argumentáciu strán (dotýkajúcej

sa pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu prekročenia oprávnenia osoby vystupujúcej v záväzkovom
vzťahu za žalovaných atď.).

29. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodne podanú v celom rozsahu zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený

súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia) a uložil žalobcovi povinnosť ich žalovaným zaplatiť s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“