Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Friday, April 9, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sa/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200189
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7021200189.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu G. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Afgánska islamská
republika, štátna príslušnosť: Afgánska islamská republika, zastúpený advokátom JUDr. Radoslavom
Sotákom, AK Michalovce, Námestie Slobody 7, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru
Prešov, ul. Ľubochnianska 2, Ľubotice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
PPZ-HCP-PO5-64-031/2021-AV zo dňa 09.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 19.03.2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 30.03.2021,
sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO5-64-031/2021-AV zo dňa

09.03.2021 a prepustenia žalobcu zo zaistenia.

2.Napojednávaníkonanomdňa09.04.2021súdoznámilúčastníkomkonaniaobsahúradnéhozáznamu
spísaného dňa 07.04.2021 asistentkou senátu z telefonického rozhovoru so zamestnankyňou Útvaru
policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, ako aj obsah mailovej správy doručenej z Útvaru
policajného zaistenia súdu dňa 09.04.2021, z ktorej je zrejmé, že žalobca bol dňa 09.04.2021 o 06.00

hod. prepustený z Útvaru policajného zaistenia Sečovce na základe Príkazu na prepustenie zaistenej
osoby zo zariadenia a následne bol presunutý do pobytového tábora Rohovce.

3. Advokát žalobcu na pojednávaní po oznámení tejto skutočnosti zobral žalobu v celom rozsahu späť
a žiadal priznať náhradu trov konania, nakoľko žalovaný zavinil zastavenie konania. Uviedol, že k
prehodnoteniu alternatívy došlo až po podaní žaloby. Poukázal aj na iné žalobné dôvody uvedené v

žalobe, medzi ktorými je uvedené aj porušenie Dublinského nariadenia a taktiež poukázal aj na to, že
neboli prehodnotené alternatívy zaistenia.

4. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní potvrdila pravdivosť informácie oznámenej súdu Útvarom
policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Zároveň súdu uviedla, že táto alternatíva bola zvážená
až po podaní žaloby avšak poukázala na to, že dňa 13.04.2021 mal byť realizovaný dublinský transfer

do Rumunska, ktoré berie naspäť žiadateľov o azyl. Z dôvodu odsunu realizácie dublinského transferu
až niekedy na mesiac máj, bola žalovanému daná možnosť zvážiť alternatívu presunu žalobcu spolu
s ďalšími migrantmi do Pobytového zariadenia Rohovce, ktoré však nie je určené na tieto účely s tým,
aby bol zároveň u nich vystavený Príkaz na prepustenie. O tejto možnosti sa žalovaný dozvedel dňa
07.04.2021 z Úradu hraničnej a cudzineckej polície.5. Podľa § 63 prvá a druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),
žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak
je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví.

6. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.

7. Späťvzatie žaloby je vyjadrením dispozičného oprávnenia žalobcu, ktoré mu umožňuje disponovať s

konaním a jeho predmetom. V prípade, že žalobca prejaví vôľu nepokračovať v konaní začatom z jeho
podnetu formou procesného úkonu späťvzatia žaloby, súd konanie zastaví.

8. Nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, správny súd podľa § 99 písm. a) SSP konanie
zastavil.

9. Podľa § 170 písmeno b) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
konanie bolo zastavené.

10. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

11. Ak bola žaloba odmietnutá alebo bolo konanie zastavené platí všeobecná zásada, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existuje zákonná
výnimka zakotvená v ustanovení § 171 SSP, a to ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie
žaloby alebo zastavenie konania. Zásada zodpovednosti za zavinenie zakotvená v ustanovení § 171

SSP znamená, že trovy je povinný platiť ten z účastníkov konania, ktorý zavinil, že vznikli. Zmyslom
využitia tejto zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu
nevznikli, uložená rozhodnutím správneho súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je
potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov
konania z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia je potrebné

posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu
späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť a teda a nie procesné zavinenie medzi

jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke; v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení
konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka, teda jeho prejav vôle
spočívajúci v späťvzatí návrhu. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného
ale procesného práva, a preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu v zmysle vyššie uvedeného
objektívneho hľadiska je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku

chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (napr.: 7M
Cdo 1/2014).

12. Podanou správnou žalobou z 19.03.2021 sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia o predĺžení

jeho zaistenia (súd dáva do pozornosti že ide o tretie rozhodnutie o zaistení týkajúce sa jeho pobytu,
avšak v poradí prvé z týchto troch proti ktorému bola podaná žaloba o preskúmanie) pre vytýkané
pochybenia (namietané nesprávne právne posúdenie veci , nedostatočné zistenie skutkového stavu veci
a na základe vykonaného dokazovania nesprávne skutkové zistenia aj čo do neskúmania podmienok
v Rumunsku a zaobchádzania so žalobcom v prípade jeho prevozu do Rumunska, nedostatočné

odôvodnené z pohľadu stanovenej dĺžky doby zaistenia, účelnosti a efektivity zaistenia sťažovateľa,
čo do možných alternatív zaistenia vyvolávajúce jeho nepreskúmateľnosť) a následne nariadenia jeho
prepustenia zo zaistenia.

13. Podľa § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia

o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu
alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Účelom
správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 SSP je teda preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veciach
zaistenia a dosiahnutie následného prepustenia zadržaného sťažovateľa. Správny súd konajúci osprávnej žalobe podľa § 221 ods. 1 SSP môže podľa povahy veci rozhodnúť štyrmi spôsobmi.
Prvým je zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a nariadenie bezodkladného prepustenia sťažovateľa
zo zaistenia. Druhým spôsobom rozhodnutia je priame nahradenie preskúmavaného rozhodnutia

rozhodnutím správneho súdu o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia. Tretím spôsobom je
zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie bez nariadenia
bezodkladného prepustenia. Štvrtým spôsobom je určenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia,
ak sťažovateľ bol po vykonanom zaistení ale ešte pred rozhodnutím správneho súdu zo zaistenia
prepustený.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 09.04.2021 z dôvodu, že sťažovateľ bol prepustený
zo zaistenia po podaní žaloby a teda dôvod súdneho konania odpadol vzal žalobu späť a konanie
žiadal zastaviť. Zároveň požiadal o priznanie náhrady s poukazom na to, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania (bod 2 - 4 odôvodnenia tohto uznesenia).

15. V tomto prípade má súd za to, že nie sú splnené podmienky pre priznanie práva na náhradu
trov konania žalobcovi podľa § 171 ods. 1 SSP na základe princípu procesného zavinenia na strane
žalovaného.

16. Predovšetkýmjepotrebnépripomenúť,žepodanoužalobou(ktorúneskôrzobralspäť)sasťažovateľ

domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia pre tvrdenú nezákonnosť a po preukázaní dôvodnosti
takéhoto záveru nariadenia prepustenia sťažovateľa zo zaistenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
na vyššie zmienené štyri zákonom upravené (§ 230 SSP) varianty postupu správneho súdu pri
rozhodovaní o žalobe podľa § 221 SSP, ktorý v zmysle § 206 ods. 3 SSP posudzuje správnu žalobu
neformálne a nie je viazaný žalobnými bodmi z čoho možno usudzovať, že zákonodarca kladie dôraz

na preskúmanie rozhodnutí vo veciach zaistenia a len ich zrušenie z dôvodu zistenej nezákonnosti
(resp. nahradenie vlastným rozhodnutím súdu o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia) je
predpokladom súdom nariadeného prepustenia zo zaistenia s tým, že určenia, že takéto rozhodnutie
je nezákonné sa možno domáhať aj po prepustení zo zaistenia (písm. d/ § 221 SSP). Rozhodnutie o
zaistení sťažovateľa však žalovaným ani súdom v tomto prípade zrušené nebolo.

17. Aj keď možno predpokladať, že primárnym cieľom sťažovateľa v tomto konaní bolo dosiahnutie jeho
prepustenia, podanou správnou žalobou podľa § 221 ods. 1 SSP sa domáhal zrušenia rozhodnutia o
zaistení a následného prepustenia zo zaistenia. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu
sťažovateľa, že tým, že sťažovateľ bol prepustený z dôvodu, že jeho plánovaný návrat do Rumunska

bol pre objektívne okolnosti odložený a z tohto dôvodu bol za účelom ďalšieho zotrvania do doby
plánovaného návratu prevezený do pobytového tábora a bolo mu uložená povinnosť podľa ust. § 89 ods.
1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov hlásiť svoj pobyt odpadol dôvod konania, ktorého súčasťou
však bol v zmysle žaloby aj nárok na zrušenie napadnutého rozhodnutia o zaistení, ktoré ani v rámci
postupu žalovaného pri prepustení žalobcu a jeho prevoze do pobytového tábora nebolo žalovaným

zrušené. Za daných okolností preto nemožno hovoriť o dosiahnutí účelu žaloby a teda procesnom
úspechu žalobcu, za ktorý sám právny zástupca označil v žalobe zrušenie rozhodnutia o zaistení, resp.
prepustenie sťažovateľa zo zaistenia, z dôvodu ktorého prepustenia vzal žalobu späť).

18. V nadväznosti na to poukazuje súd na rozhodovaciu prax kasačného súdu (rozsudky Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Szak/15/2017; 1Szak/17/2017; 1Szak/18/2017; 1Szak/20/2017) v
zmysle ktorej „Prepustením zo zaistenia sa v prípade správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 SSP síce
vyčerpal predmet žaloby v časti dožadujúcej sa prepustenia, ale nie v časti dožadujúcej sa preskúmania
rozhodnutia z hľadiska jeho zákonnosti a jeho zrušenia.“

19. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách
konania podľa ust. § 171 ods. 1 SSP, ale o trovách konania je potrebné rozhodnúť podľa § 170 písm. b)
SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie
bolo zastavené.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.