Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 27, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/255/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108231756
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8108231756.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu SIBERIA s.r.o., so sídlom v Prešove, Tkáčska
6507/2, zastúpeného JUDr. Zuzanou Burdovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Volgogradská 13, proti
žalovanej Slovenskej republike - Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky so sídlom v
Bratislave, Chlumeckého 2, P. O. BOX 57, o určenie povinnosti nahradiť škodu, vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 15 C 196/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

zo 17. mája 2018, sp. zn. 5 Co 142/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 17. mája 2018, sp. zn. 5 Co 142/2017

ako vecne správny potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo 6.
februára 2015, č. k. 15 C 196/2008 - 433, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“.

2. Proti vyššie označenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie v
zmysle § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný
sporový poriadok“) a § 421 ods. 1 písm. c) CSP.
2.1. Porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces malo spočívať v nepreskúmateľnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktorý sa v odôvodnení vôbec nezaoberal odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorý
v odvolaní namietal, že v danom prípade došlo k vzniku škody nielen nesprávnym úradným postupom

spočívajúcim v nedodržaní zákonom stanovenej lehoty pre povolenie vkladu, ale aj nezákonnými
rozhodnutiami Katastrálneho úradu, Správy katastra Prešov (rozhodnutie z 13. augusta 2004 číslo:
V-2902/2004-G o prerušení konania, rozhodnutie zo 6. októbra 2004 číslo: V-2902/2004-G o zastavení
konania, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Katastrálneho úradu Prešov z 21. januára 2005, číslo: Vo
13/2004, rozhodnutie z 2. mája 2005, číslo: V-2902/2004 - G o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho
práva, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo 6. decembra 2005, sp. zn.

3Sp/25/2005).
2.2. V súvislosti s dovolacím dôvodom spočívajúcim v nesprávnom právnom posúdení (§ 432 v spojení s
§ 421 ods. 1 písm. c) CSP) dovolateľ namietal, že súdy nižšej inštancie nesprávne posudzovali príčinnú
súvislosť medzi vyhlásením konkurzu (ako príčiny) a neuspokojením pohľadávky žalobcu v predmetnom
konkurznom konaní (ujmy), pričom mali posudzovať príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom správneho orgánu (ako príčinou) a vyhláseným konkurzom (na základe ktorého došlo k ujme).

Preto i záver odvolacieho súdu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a nezákonnými rozhodnutiami žalovanej a vzniknutou škodou na strane žalobcu v prejednávanej vecinemá oporu v platnej právnej úprave. Bez protiprávneho konania žalovanej by k žiadnej škode na strane
žalobcu nebolo došlo.
2.3. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu dovolateľ navrhol dovolaciemu súdu, aby zmenil

rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu a
prizná žalobcovi celú náhradu trov konania alebo aby zrušil rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvej
inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že zo strany žalobcu namietané

pochybenia orgánov štátu nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorej náhrady sa žalobca
domáha. Namietaným pochybením správy katastra žalobcovi ešte žiadna škoda nevznikla. Z hľadiska
vzniku škody bolo rozhodujúce vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhla,
aby dovolací súd dovolanie zamietol.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 CSP] po

preskúmaníprocesnýchpodmienokprípustnostidovolaniadospelkzáveru,žedovolanieniejeprocesne
prípustné a je potrebné ho odmietnuť. Dovolací súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza
nasledovné:

5. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného

sporového konania osobitné postavenie. Jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho
prípustnosti, ktorá vymedzuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia a ktorú je potrebné vzhľadom na narušenie princípu právnej istoty strán, o
ktorých veci sa už právoplatne rozhodlo, vykladať reštriktívne (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
3 Cdo 59/2017, sp. zn. 5 Cdo 145/2016, sp. zn. 8 Cdo 107/2017). Ak by najvyšší súd bez ohľadu

na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu,
porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 144/2017, sp. zn. 1 Cdo 137/2016 a tiež rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

6.Podľa§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,(len)aktozákonpripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §
420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania patrí
do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

7. Podľa § 431 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v
ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý

proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť taký nesprávny postup súdu,
ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo
zákonného,aleajzústavnoprávnehorámca.Podstatoutohtoprávajezabezpečiťfyzickýmaprávnickým
osobám možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty, ktoré im právny poriadok priznáva. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie iba

faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama
procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor). V zmysle § 420 písm. f) CSP je relevantný taký
nesprávny procesný postup, ktorý vylučuje stranu sporu z realizácie jej procesných oprávnení a ktorý
marí možnosť jej aktívnej účasti na konaní (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).

10. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené
uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na
spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontextecelého súdneho konania, z hľadiska dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany
namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. V tomto zmysle musí pre prípustnosť dovolania konanie
ako celok vykazovať znaky nespravodlivosti. Jedna izolovaná vada na úspešné uplatnenie dovolania

nestačí.

11. V súvislosti s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov
spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť dovolací súd
poukazuje na aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku naďalej aktuálne stanovisko

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015, R 2/2016,
ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“
Uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016 predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa

výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahujevôbecžiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdny
systém” (Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že
mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

12. V kontexte citovaného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky dospel dovolací súd po preskúmaní veci k záveru, že odôvodnenie dovolaním napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia podľa § 393 ods.
2 CSP, a teda dôvod pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016 daný nie je. Podľa odvolacieho

súdu medzi nesprávnym úradným postupom žalovanej v súvislosti s nedodržaním lehoty podľa §
32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), jej v bode 2.1. označenými rozhodnutiami a vzniknutou škodou
nebola priama príčinná súvislosť, a teda zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci založená nebola. Uvedený záver objektívne uspokojivým spôsobom vysvetlil tak, že k zmenšeniu

majetku právneho predchodcu žalobcu došlo až po tom, čo si na základe rozsudku Krajského súdu
v Košiciach, sp. zn. 3Cbi/128/2005 uplatnil pohľadávku prvej triedy v konkurznom konaní na majetok
predávajúceho - spoločnosti OZKN, a. s. (konkurz vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach
z 30. júna 2005, sp. zn. 6K 67/03) a nebol uspokojený ani čiastočne. Otázka, či nesprávny úradný
postup žalovanej a v nadväznosti naň vydané nezákonné rozhodnutia boli len jednými článkami reťazca

príčin, avšak nie rozhodujúcimi, alebo tieto skutočnosti boli tými v reťazci príčin, ktoré viedli neodvratne
k spôsobeniu škody, bola podľa dovolacieho súdu odvolacím súdom zodpovedaná.

13. Dovolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné zdôrazniť, že za vadu konania v zmysle
§ 420 písm. f) CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv strany sporu, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým
spôsobom, čo v danom prípade preukázané nebolo, preto prelomenie stavu právnej istoty nastolenej
právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade
do úvahy neprichádza. Najvyšší súd preto dovolanie v tejto časti pre jeho procesnú neprípustnosť
odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.

14. Dovolací súd následne pristúpil k preskúmaniu dovolania povinného, pokiaľ ide o druhý uplatnený
dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolanie prípustné podľa § 421
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací
dôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,auvedie,

v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1 a ods. 2 CSP).

15. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol
zaoberať dôvodnosťou dovolania, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť
splnená jednak podmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 CSP,

a musia byť splnené aj predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 CSP.

16. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

17. Aby určitá otázka spĺňala kritérium prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, musí ísť
predovšetkým o otázku zásadného právneho významu (nie o otázku skutkovú), hmotnoprávnej alebo
procesnoprávnej povahy, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá je v dovolaní
vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne

aj dôvodnosť) dovolania.

18. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu
predchádzariešenieskutkovýchotázok(qustiofakty),tedazistenieskutkovéhostavu.Právneposúdenie

je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

19. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 432 v spojení s

§ 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľ uviedol, že záver o neexistencii príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami žalovanej a vzniknutou škodou na strane
žalobcu v prejednávanej veci nemá oporu v platnej právnej úprave. Podľa dovolateľa najvyšší súd
odlišne pristupuje k právnemu posúdeniu príčinnej súvislosti, ktorá spočíva v otázke, medzi ktorými
skutočnosťami je potrebné príčinnú súvislosť zisťovať. Podľa dovolateľa mali súdy nižšej inštancie

v rámci správneho právneho posúdenia zisťovať príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a nezákonnými rozhodnutiami žalovaného ako príčinou a vyhláseným konkurzom, na základe
ktorého došlo ku škode. Podľa dovolateľa súdy nižšej inštancie pochybili, keď posudzovali príčinnú
súvislosť medzi vyhlásením konkurzu ako príčinou a neuspokojením pohľadávky žalobcu v predmetnom
konkurznom konaní ako ujmou. Podľa dovolateľa totiž vyhlásením konkurzu nevznikla na majetku

právneho predchodcu žalobcu žiadna škoda, pretože tá vznikla už predtým. Vyhlásením konkurzu len
vznikla prekážka pokračovania v katastrálnom konaní, ktoré ale malo byť už predtým ukončené, ak by
žalovaný konal podľa zákona a v zmysle správneho úradného postupu.

20. Po preskúmaní veci dospel dovolací súd k záveru, že predpoklady prípustnosti dovolania v zmysle

§ 432 v spojení s § 421 ods. 1 písm. c) dané nie sú.
20.1. Rozhodnutia, na ktoré v dovolaní v súvislosti s uvedeným dovolacím dôvodom dovolateľ poukázal
totiž nespadajú pod pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. V uvedenej súvislosti
poukazuje dovolací súd na vysvetlenie obsahu pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“
uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017, kde sa

uvádza: „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo
rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo
viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho

súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne
na ne nadviazali“. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne
Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu
ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra

2017, sp. zn. 6 Cdo 129/2017).
20.2. Ak teda dovolateľ v dovolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 25. januára 2006, sp.
zn. 25 Cdo 818/2005 ako na rozhodnutie spadajúce pod ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu,
ktorým chcel podporiť dovolací dôvod spočívajúci v tom, že dovolací súd odlišne pristupuje k právnemu
posúdeniu príčinnej súvislosti, ktorá spočíva v otázke, medzi ktorými skutočnosťami je potrebné príčinnú

súvislosť zisťovať [v kontexte skúmania kumulatívneho splnenia troch podmienok zakladajúcich vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.], uvedenú argumentáciu dovolateľa
nemožno považovať za súladnú s § 421 ods. 1 písm. c) CSP. V prípade dovolateľom označenéhorozhodnutia najvyššieho súdu v trestnej veci z 28. novembra 1974, sp. zn. 125/1974, R 37/75, uvedené
rozhodnutie najvyššieho súdu nie je rozhodnutím, v ktorom by najvyšší súd vyslovil právny záver v
súvislostisriešenímvyššieuvedenejprávnejotázky,pretopredpokladprípustnostidovolaniaspočívajúci

v rozdielnom rozhodovacom prístupe dovolacieho súdu pri jej riešení nemôže byť rovnako daný. Pokiaľ
ide o dovolateľom označené uznesenie najvyššieho súdu z 31. januára 2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2010,
uvedené rozhodnutie zrušil Ústavný súd SR nálezom z 12. februára 2013, č. k. III. ÚS 307/2012 - 63 z
dôvodu nedôsledného postupu najvyššieho súdu pri posudzovaní prípustnosti mimoriadneho dovolania
v danej veci. Právne závery predmetného zrušeného rozhodnutia najvyššieho súdu preto prípustnosť

dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) takisto založiť nemôžu. Dovolací súd na základe uvedeného
musí konštatovať, že rozhodnutia, ktoré dovolateľ označil na podporu svojich tvrdení o rozdielnych
prístupoch Najvyššieho súdu SR pri riešení vyššie uvedenej právnej otázky v kontexte prípustnosti
dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP neobstoja.
20.3. Dovolací súd naopak konštatuje ustálený rozhodovací prístup najvyššieho súdu v súvislosti
s právnym posúdením príčinnej súvislosti, ktorá spočíva v otázke, medzi ktorými skutočnosťami je

potrebné príčinnú súvislosť zisťovať [v kontexte skúmania kumulatívneho splnenia troch podmienok
zakladajúcich vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.]: „Atribútom
príčinnej súvislosti je „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,

neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku
toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca
2007, sp. zn. 3 Cdo 32/2007, R 28/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2008, sp. zn. 5 Cdo
219/2007, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. 5 Cdo 301/2009).

21. Ak súdy nižšej inštancie v prejednávanej veci v kontexte ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu
konštatovali, že podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami
žalovanej alebo jej nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. neboli
kumulatívne splnené z dôvodu „iba“ sprostredkovaného vplyvu žalovanej na vznik škody na

strane žalobcu [absencia priamej príčinnej súvislosti], prelomenie stavu právnej istoty nastolenej
právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade
do úvahy neprichádza. Najvyšší súd preto dovolanie aj v tejto časti pre jeho procesnú neprípustnosť
odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.

22. V uznesení, ktorým bolo dovolanie odmietnuté nemusí dovolací súd rozhodnutie o trovách
dovolacieho konania odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

23. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.