Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203752
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8719203752.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1) W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XX, XXX XX A. O., a 2) A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX A. O., právne zastúpení: JUDr.
Jozef Jaroščák, advokát, so sídlom Radničné nám. 33, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1) W.. M. H.,
správca úpadcu W. A. so sídlom H. X, F. XX I., právne zastúpený: Advokátska kancelária SD LEGAL,

s.r.o. so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, 2) W.. Y.. X. H., správca úpadcu A. A. so sídlom O. X, XXX
XX M. - B., 3) DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 764 281, 4) AZ
KAPITAL, s.r.o., so sídlom Nová 17, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 46 042 237 a 5) HK KAPITÁL, s.r.o.,
so sídlom Sídlisko 144/26, 027 44 Tvrdošín, IČO: 52 320 103, o určenie neplatnosti dražby, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.
k. 8C/48/2020 -509 zo dňa 18.09.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č.k. 8C/48/2020 -509 zo
dňa 18.09.2020 rozhodol tak, že návrh žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 1,
§ 329 ods. 1, § 334 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“); § 47 ods. 5,
§ 92 ods. 1 písm. b) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

3. Skonštatoval, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na Okresnom súde
Poprad dňa 14.10.2019 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým

by žalovanému bolo uložené zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľnosti v
k.ú. A. O., a to rodinného domu súp. č. XX a pozemkov pare. č. XXX a XXX zapísaných na LV č. XXX a
žiadali aj, aby sa uložilo žalovanému zdržať sa akéhokoľvek nakladania s uvedenými nehnuteľnosťami,
najmä tieto predať, darovať, alebo ich inak scudziť, zriadiť predkupné, či záložné právo, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci 10C/35/2019. Žalobcovia sa vo veci samej domáhali určenia
neplatnosti dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 29.01.2018 v M. na W. č. X v hoteli S. a ktorej priebeh

bol osvedčený Notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX zo dňa 29.01.2018 notárom.
Držba bola úspešná a predmet dražby bol vydražený za 74.500,- eur, vydražiteľom sa stal žalovaný
v 4. rade. Ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa
29.05.2017, ktorým bola cena predmetu dražby stanovená na 132.000,- eur. Uvedená suma podľa
žalobcov nezodpovedala všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, miestu a času konania dražby a podľa
ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo

dňa 30.09.2010 vypracovaným znalcom, zo dňa 11.07.2018, ktorým stanovil hodnotu nehnuteľnosti
odborným posudkom na sumu 258.000,- eur, čo predstavovalo rozdiel v cene nehnuteľnosti 126.000,-eur. V žalobe okrem nízkej až podhodnotenej ceny, ktorá bola na základe znaleckých posudkov použitá
ako vyvolávacia cena nehnuteľnosti v ich vlastníctve, namietali miesto konania dražby, ako aj iné vady
uvádzanej dražby. Uviedli, že ich práva boli vykonanou dražbou porušené a odpredajom nehnuteľnosti

za nízku hodnotu boli poškodení. Navrhli, aby súd vyhlásil dražbu zo dňa 29.01.2018 za neplatnú.
Uviedli, že už uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 17.06.2019, sp. zn. 17C/23/2019, sa uložilo
spoločnosti AZ KAPITÁL, s.r.o. zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľnosti
a keďže uvedená spoločnosť previedla vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na žalovaného v 5.
rade kúpnou zmluvou zo dňa 13.06.2019, žalobcovia poukázali na to, že uvedené neodkladné opatrenie

vo veci sp. zn. 17C/23/2019 bolo neúčinné, lebo nehnuteľnosti boli predané žalovanému v 5. rade a za
aktuálneho stavu spoločnosť AZ KAPITÁL, s.r.o. zmarila účinky nariadeného neodkladného opatrenia
tým, že previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného v 5. rade. Z uvedených dôvodov
bolo podľa žalobcov potrebné opätovne nariadiť neodkladné opatrenie voči aktuálnemu vlastníkovi
nehnuteľnosti, ktorým bol v tomto prípade žalovaný v 5. rade, keďže žalobcovia mali za to, že dražba,
na ktorej boli ich nehnuteľnosti vydražené, bola neplatnou pre viaceré namietané porušenia zákona

o dobrovoľných dražbách. Taktiež bolo nevyhnuté, aby za takéhoto stavu nedochádzalo k ďalším
scudzeniam nehnuteľnosti na tretie osoby.

4. Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 12.11.2019, č.k. 10C/35/2019-308, nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 5. rade zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu

predmetných nehnuteľnosti a akéhokoľvek nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami.

5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.02.2020, č.k. 19Co/8/2020-489 zrušil uvedené
uznesenie Okresného súdu Poprad a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Z dôvodu výlučnej miestnej príslušnosti Okresného súdu Prešov bola mu vec postúpená z
Okresného súdu Poprad.

7. Z obsahu spisu vyplývalo, že uznesením súdu prvej inštancie, č. k. 2K/27/2016-38 zo dňa
01.08.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky - žalobkyne v 2. rade a uznesením súdu prvej

inštancie,č.k.4K/24/2016-30zodňa15.06.2016bolvyhlásenýkonkurznamajetokdlžníka-žalobcuv1.
rade. V konaní medzi stranami nebolo sporným ani to, že správcami úpadcov boli žalovaní v 1. a 2. rade.

8. Podľa notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, C XXXX/XXXX z 29.01.2018, ale
i podľa oznámení o dražbách, ktoré realizoval žalovaný v 3. rade ako dražobník, bolo nepochybným, že

dražba sa realizovala na návrh správcov úpadcov W. A. a A. A. - žalovaných v 1. a 2. rade. Na dražbe
dňa 29.01.2018 vydražil predmetné nehnuteľnosti žalovaný v 4. rade. Cena dosiahnutá vydražením bola
74.500,- eur.

9. Prvoinštančný súd z výpisov z listov vlastníctva č. XXX, k. ú. A. O. zistil, že pozemky parc. č.

XXX a XXX o výmere 475 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX o výmere 191 m2 - záhrada
a ďalej rodinný dom na parc. č. XXX, súp. č. XX sú vo vlastníctve žalovaného v 5. rade, kde titulom
nadobudnutia bola Kúpna zmluva V-XXXX/XXXX zo dňa 13.06.2019.

10. Uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 17.06.2019, sp. zn. 17C/23/2019 žalovanému v 4.

rade bolo uložené, aby sa zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľnosti v k. ú. A.
O., a to rodinného domu súp. č. XX a pozemkov parc. č. XXX a XXX, všetky nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX. Predmetným uznesením bolo zároveň uložené žalobcom, aby v lehote 60-tich dní podali na
súde žalobu o určenie neplatnosti dražby, v ktorej stranami sporu budú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. Žalobcovia podali žalobu dňa 02.09.2019, nakoľko

predmetné uznesenie im bolo doručené dňa 02.07.2019.

11. Prvoinstančný súd v napadnutom uznesení konštatoval, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu
prechádzajú na správcu všetky dispozičné oprávnenia ohľadom majetku, ktorý patrí úpadcovi a
podlieha konkurzu. Tento účinok znamená, že pokiaľ ide o majetok podliehajúci konkurzu, odníma

sa dispozícia dlžníka, prípadne iných osôb, a to v prospech konkurzného správcu. Aj keď prechod
dispozičných oprávnení je najpodstatnejším účinkom, okrem neho dochádza k prechodu na správcu
aj iných oprávnení, viažucich sa k majetku podliehajúceho konkurzu, ako je právo užívacie a právo
k výťažkom z takéhoto majetku. Toto odňatie oprávnení dlžníka spôsobuje u dlžníka ten stav, že muostáva zachované v skutočnosti len tzv. holé vlastníctvo. Zákon v tejto súvislosti taktiež uvádza, že
správca koná v mene a na účet úpadcu, čo nasvedčuje, že medzi správcom a dlžníkom ide navonok
o vzťah obdobný zastúpeniu. Žalobu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali obaja

žalobcovia na súd prvej inštancie po tom, ako bol na ich majetok vyhlásený konkurz. Aj keď v čase
po vyhlásení konkurzu v zmysle ZKR úpadca nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa
hmotného práva, ani spôsobilosť byť stranou sporu, či procesnú spôsobilosť podľa procesného práva,
sú tieto jeho spôsobilosti obmedzené právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia a aj povinnosti v rámci
hmotného a procesného práva prenáša na správcu konkurznej podstaty. Jeden z právnych účinkov

vyhlásenia konkurzu je aj prechod oprávnenia úpadcu nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu
a prechod oprávnenia konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku na správcu, ktorý
v týchto veciach koná v mene a na účet úpadcu tak, ako to vyplýva z § 44 ods. 1 ZKR. Z tohto
dôvodu je to len správca, ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim
do konkurznej podstaty a je to tiež len on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu
aktívne a pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty, alebo spory

o takých nárokoch, ktoré sú čo i len potencionálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť,
t.j. viesť spory, v ktorých, keby nebol vyhlásený konkurz, by ako žalobca alebo žalovaný vystupoval
priamo úpadca. Správca konkurznej podstaty nevystupuje v súdnych konaniach ako súkromná osoba.
Jeho úlohou zásadne je zabezpečiť uspokojenie nárokov veriteľov a pohľadávok z konkurznej podstaty
zákonom predpokladaným spôsobom, pričom musí vždy konať s odbornou starostlivosťou a postupovať

v súlade s § 76 a nasl. ZKR. Platnosť právneho úkonu týkajúceho sa majetku patriaceho do všeobecnej,
či oddelenej podstaty môže preto počas konkurzného konania napádať výlučne správca konkurznej
podstaty a nie úpadca. Vzhľadom na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú aktívne vecne legitimovaní na
podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa majetku podliehajúceho konkurzu,
preto ich návrh zamietol.

12. V uznesení uviedol, že žalobcovia neosvedčili ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov, t.j.
existenciu bezprostrednej hrozby zasiahnutia do práv žalobcov v súvislosti s ochranou ich obydlia.
Okrem toho žalobcom bolo čiastočne obmedzené ich ústavou garantované právo vlastniť majetok už
vyhlásením konkurzu na ich majetok, a to priamo na základe zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a

preto v nadväznosti na uvedené nie je možné bez preukázania existencie závažných dôvodov zasiahnuť
do vlastníckeho práva vydražiteľa, resp. následného nadobúdateľa nehnuteľnosti. Predmetom konania
vo veci samej je určenie neplatnosti dražby a nie vypratanie nehnuteľnosti, a preto vzhľadom na zápis
predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu požiadavka žalobcov na zabezpečenie
ochrany ich obydlia neodkladným opatrením nevyznieva legitímne.

13. Z vyššie uvedených dôvodov, súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

14. V zákonom stanovenej lehote podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie žalobcovia. Uviedli,

že na nehnuteľnosti majú stále uložené svoje osobné veci. Uznesením sp. zn. 17C/23/2019, zo
dňa 17.06.2019 voči spoločnosti AZ KAPITAL, vydal Okresný súd Poprad neodkladné opatrenie,
ktorým bolo predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľnosti - spoločnosti AZ KAPITAL uložená povinnosť
zdržať sa vypratania osobných vecí žalobcov z nehnuteľnosť. Avšak spoločnosť AZ KAPITAL previedla
nehnuteľnosti na spoločnosť HK KAPITÁL, s.r.o. Žalobcovia sa domnievali, že neodkladné opatrenie,

na základe ktorého mal predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti - AZ KAPITAL zakázané vypratať z
nehnuteľnosti veci vo vlastníctve žalobcov, bolo možné považovať za vecné bremeno in rem. Poukázali
na§151nods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka:„vecnebremenaspojenésvlastníctvom
nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.“, tiež poukázali aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30.06.2010, sp. zn. 3 Cdo 29/2009: ,,vecné bremená obmedzujú vlastníka

nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, ničoho sa zdržal alebo niečo
konať. Pravá zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe (§ 151 n ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 151 o ods. 1 veta tretia Občianskeho
Zákonníka). Vecne bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci

na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade vecných bremien (zriadených
„in rem"), ktoré boli spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, malo obmedzenie vlastníka právne
dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež
pre každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vernebremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena.“ Na základe predmetného
rozhodnutia mali žalobcovia za to, že neodkladné opatrenie vydané pod sp. zn. 17C/23/2019 sa vzťahuje
aj na aktuálneho žalovaného a vlastníka nehnuteľnosti. Žalobcovia preto majú dôvodnú obavu, že

vlastník v 5. rade odstráni majetok v ich vlastníctve, čím dôjde ku vzniku škody.

15. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil.

16. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní. Poukázali na ustanovenie § 47 odsek 5 zákona č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že po vyhlásení konkurzu možno súdne konania týkajúce
sa konkurznej podstaty začať len návrhom podaným voči správcovi v súlade so ZKR. (Viď Zákon o
konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Pospíšil. Bratislava 2016. str. 340 - 341). Rovnako poukázali
na to, že žalobcovia musia byť s poukazom na ustanovenie § 90 odsek 1 CSP zastúpení advokátom
alebo osobou spĺňajúcou kvalifikačné predpoklady v zmysle CSP. Žalovaný v prvom rade súdu navrhol,
aby uložil žalobcom povinnosť zvoliť si advokáta a poučiť žalobcov, že v prípade, že tak neurobia, na

ich úkony sa nebude prihliadať. Uviedli, že odvolanie žalobcov bolo nedôvodné v celom rozsahu, keďže
nepredniesli jediný relevantný dôvod na vydanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, pričom
žalobcovia svoje tvrdenia zároveň nepreukázali žiadnym dôkazom. Právne konštrukcie, ktoré žalobcovia
uvádzajú v odvolaní nemajú akýkoľvek súvis s prejednávanou vecou. Navrhli rozhodnutie potvrdiť v
celom rozsahu a priznať žalovanému v prvom rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o

ktorých výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci neboli preukázané
zákonné podmienky na vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Preto odkazuje na

napadnuté uznesenie. Na doplnenie uvádza nasledovné.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 2K/27/2016-38 zo dňa
01.08.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky A. A. - žalobkyňa v 2. rade a uznesením
Okresného súdu Prešov č.k. 4K/24/2016-30 zo dňa 15.06.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka W. A. - žalobca v 1) rade. Správcami úpadcov sú žalovaní v 1. a 2. rade.

20. Strana musí byť zastúpená advokátom vo sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a
reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch nekalého súťažného konania,
v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou
práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské

právnické vzdelanie 2. stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa. Ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej
lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí (§ 90 z. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP).

21. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetná vec je vecou, súvisiacou s konkurzom
oboch žalobcov. V zmysle § 90 CSP preto žalobcovia musia byť zastúpení advokátom, iba ak by
preukázali, že majú vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa. Ust. § 90, ktoré upravuje povinné
zastúpenie sporovej strany advokátom, je procesnou podmienkou v zmysle § 161 ods. 1 CSP, ktorej
splnenie musí súd vždy vyžadovať, ak nie je splnená niektorá z výnimiek podľa § 90 ods. 1 písm. a)

alebo b) CSP. Ak nie je strana zastúpená advokátom v takomto konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné
zastúpenie, ide v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Súd je v takomto prípade
povinný urobiť vhodné opatrenia na jeho odstránenie (§ 161 ods. 3 CSP). Týmto opatrením je výzva
súdu nezastúpenej strane, aby si v primeranej lehote zvolila advokáta. Zároveň súd spolu s výzvou
je povinný poučiť stranu o tom, že ak si nezvolí advokáta ani v primárnej lehote určenej súdom, na

jej úkony sa nebude prihliadať. Ak si strana v stanovenej lehote zvolí na zastupovanie advokáta,
považuje sa nedostatok procesnej podmienky za odstránený. Procesné úkony, ktoré strana uskutočnila
počas trvania nedostatku povinného zastúpenia, majú riadne právne účinky a považujú sa za úkony v
zastúpení. Súd potom na takéto úkony prihliada (§ 90 ods. 2 CSP a contrario). V prípade neodstránenianedostatku povinného zastúpenia súd na úkony nezastúpenej strany neprihliada. Ak teda na takéto
úkony neprihliada, tieto nevyvolávajú vo vzťahu k súdu žiadne právne účinky. Preto absencia povinného
zastúpenia na strane žalobcov môže viesť k tomu, že na ich úkony by súd neprihliadal.

23. V priebehu konania bola odstránená uvedená procesná podmienka konania podľa § 90 CSP tým,
že žalobcovia do spisu predložili plnomocenstvo na ich zastupovanie pre W. W. W. ml.

24.Jenevyhnutnépoukázaťnato,ževecnoulegitimáciousarozumiestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,

v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník
je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo
pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu meritórnym rozhodnutím (rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 4 Cdo 53/2001).

25. Odvolací súd v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcov na podanie žalobného návrhu i na

podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uvádza, že žalobu podali obaja žalobcovia na súd
po tom, ako bol na ich majetok vyhlásený konkurz, čo má za následok zmenu ich procesných oprávnení.

26. K odvolacím námietkam ešte je potrebné uviesť, že tieto nie sú v danej veci akceptovateľné. Výklad
ust. § 151n ods. 2 OZ, ktorý v odvolaní uviedli žalobcovia, nemá v danej veci žiadnu relevanciu.

27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedol
žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého
uznesenia.

28. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).