Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/177/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212121
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812212121.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BUKOCEL, a.s. so sídlom Hencovská 2073, 093 02
Hencovce, IČO: 36 445 461, proti žalovanému: Mgr. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. V. X/X, XXX XX C.
nad T., o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou
zo dňa 22.5.2013 č.k. 11C/305/2012 - 186 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
ochrany osobnosti zverejnenia ospravedlnenia a to aby Okresný súd vo Vranove nad Topľou
po prerokovaní veci vydal tento rozsudok. Žalovaný je povinný strpieť v týždenníku Vranovské
noviny na webovej stránke www.youtube.com a na webovej stránke www.michalovskenoviny.sk zverejnenie článku tohto znenia :

„ Vážení čitatelia: Dňa 01.07.2012 boli na webovej stránke www.youtube.com
a následne na webovej stránke www.michalovskenoviny.sk v rámci
videa Trojuholník smrti - v prospech seba mojou osobou uvedené vyjadrenia, v ktorých som zverejnil
informácie, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom pri spaľovaní týchto
rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie
odpadu bude bezproblémové, ako aj informáciu, že v popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom ,
niekoľko ..mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020
jednotiek, a tak ďalej. Ďalej som konštatoval, že zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú,
teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. Uviedol som taktiež , že v
BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť a mám
osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú; tam sú od pneumatík až po neviem čo.Uvedenými
vyjadreniami som neoprávnene hrubým spôsobom zasiahol do dobrej povesti spoločnosti BUKOCEL,
a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, pretože ide o vyjadrenia nepravdivé a ničím nepodložené, za
čo sa spoločnosti BUKOCEL, a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce ospravedlňujem“. Mgr. Q. J..

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.07.2012 bolo na webovej stránke www.youtube.som
zverejnené video s názvom Trojuholník smrti - v prospech seba. V rámci
tohto videa žalovaný Mgr. Q. J. - šéfredaktor uviedol na adresu žalobcu skutočnosti, ktoré sú
nepravdivé, ničím nepodložené, útočné a poškodzujúce dobrú povesť žalobcu. Spoločnosť BUKOCEL,
a.s. je na základe tohto videa jednoznačne identifikovateľná, keďže sa na viacerých miestach
spomína názov našej spoločnosti, a taktiež sú zobrazované priestory nášho areálu. Ide o nasledovné
výroky : ...“vzhľadom na to, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri

spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že
spaľovanie odpadu bude bezproblémové....“. .......“v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom,
niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020
jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu,
ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE
je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné
intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Vyššie uvedené
výroky Mgr. Q. J. sa nezakladajú na pravde, a teda sú nepravdivé, čo preukazujeme nasledovne:
Vyjadrenia Mgr. Q. J.....“vzhľadom na to, že BUKÓZA : už viackrát porušila predpisy o nakladaní s
odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý
by zaručil, že spaľovanie odpadu bude bezproblémové...“ Dňa 14.09.2011 bola spoločnosťou Eko-
Term Servis s.r.o. vykonaná správa o oprávnenom meraní emisií u zdroja emisií „výroba buničiny“,
merané zariadenie „Kotol na drevnú hmotu KDO 30“. V zmysle prehľadu výsledkov oprávneného
merania je nutné konštatovať jednak jednoznačný súlad a dodržiavanie emisných limitov a jednak
značné zníženie znečistenia životného prostredia v porovnaní s pôvodným kotlom na drevný odpad.
Meranie emisií na zdrojoch znečistenia sa v našej spoločnosti vykonáva pravidelne každé tri roky,
a to na všetkých zdrojoch znečistenia. Spaľovanie v podmienkach našej spoločnosti prebieha v
plnom súlade s platnými právnymi predpismi, čo dokazujú každodenné prevádzkové záznamy zdroja
znečistenia vedené v našej spoločnosti. Poukázali ako na dôkaz na správu o oprávnenom meraní
emisií ev. č. 02/243/2011, správu o diskontinuálnom oprávnenom meraní emisií 2010/RPV, a správu o
diskontinuálnom oprávnenom meraní emisií RK OŽP/09/2010. .........“v tomto popolčeku bol objavený
arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia
10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom zobrali?.... zrejme tam spaľujú
nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri.
V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám
osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Výrok
o jednotlivých nameraných hodnotách nebezpečných prvkov je zavádzajúci, keďže evokuje záver, že
medza stanovenia je určitá hranica prítomnosti nebezpečného prvku, a že táto hranica bola 102-
násobne prekročená. Ide však o mylnú informáciu, pretože medzou stanovenia sa rozumie najnižšia
hodnota, ktorá je pri určitom pracovnom postupe, resp. analýze merateľná. Spoločnosť odporcu si
objednala rozbor popolčeka v akreditovanom skúšobnom laboratóriu spoločnosti EL spol. s.r.o., pričom
v zmysle jeho záverov tento odpad nie je nebezpečný. V zmysle vyhlášky Ministerstva životného
prostredia č. 283/2011 zaradzujeme popolček do kategórie „nie nebezpečný odpad“. V prílohe predložili
tabuľku - porovnania popolčeka ako nie nebezpečného odpadu s interným odpadom ( odpad, ktorý sa
nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu ani
škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, aby mohlo dôjsť k znečisteniu ovzdušia
alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Z tohto porovnania je evidentné, že svojimi hodnotami má popolček
veľmi blízko k internému odpadu ( s výnimkou 3 zložiek a ekotoxicity). Ďalšie tvrdenie o spaľovaní látok
z pravobrežného meandra je taktiež nepravdivé, výlučne špekulatívne a objektívne spôsobilé vyvolať u
obyvateľov okolitých obcí značný stupeň paniky a tým taktiež poškodiť dobrú povesť našej spoločnosti
ako najvýznamnejšieho zamestnávateľa v regióne. Špecifikáciu odpadov uložených na meandri
priložili ako prílohy tejto žaloby, ide o úplný položkovitý prehľad uložených odpadov do roku 2000, kedy
bola táto skládka oficiálne uzatvorená v súlade so súhlasným stanoviskom okresného úradu, odboru
životného prostredia. Tvrdenie v poslednej vete uvádzaného výroku je teda zavádzajúce, neúplné a
nepravdivé. Dôkaz : Protokol o skúške č. 12/ 01746 zo dňa 10.02.2012, tabuľka porovnanie popolčeka
s interným odpadom, prehľad uložených odpadov na skládke PO, vyjadrenie Okresného úradu
vo Vranove n.T., odbor životného prostredia. Všetky uvedené tvrdenia žalovaného proti spoločnosti
žalobcu sú závažné, a skutočnosť, že k nim došlo prostredníctvom videa zverejneného na internete,
iba znásobuje veľkosť zásahu do práva našej spoločnosti na ochranu dobrej povesti. Všetky citované
výroky p. J. sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti a tak, ako je to uvedené vyššie, môžu
ovplyvniť súčasných aj budúcich potenciálnych obchodných partnerov našej spoločnosti, zákazníkov,
ako aj tretie subjekty. Napriek skutočnosti, že v zmysle informácie na lokalite www.youtube.com bolo
toto video neverejné ( od 10.09.2012 bolo video opätovne zverejnené už ako video verejné ), prístup
k nemu mal aj do 10.09.2012 ktokoľvek, kto naňho mal odkaz. Široká verejnosť sa k odkazu na toto
video mohla dostať prostredníctvom sociálnych sietí, kde bolo video vyvesené na tzv. nástenkách
používateľov, alebo jednoduchým preposielaním prostredníctvom emailu. K dnešnému dňu bolo video
prehraté vyše 8 400 krát. Zverejnenie videa vyvolalo okamžitú reakciu u obyvateľstva, o čom svedčí
prevzatie tohto videa na webovú stránku www.michalovskenojviny.sk s možnosťou bezplatne, okamžite

a opakovane si video prehrať, ako aj negatívne postoje obyvateľstva k našej spoločnosti, ktoré v
konečnom dôsledku môžu značne ohroziť dobrú povesť spoločnosti BUKOCEL, a.s. Okamžitý dosah
videa na dotváranie mienky širokého okruhu ľudí, ako aj hromadný negatívny postoj je evidentný už
len zo samotných komentárov k videu zverejnenom jednak na webovej lokalite www.youtube.com, ale
aj na webovej lokalite www.michalovskenoviny.sk. V sprievodnom článku na druhej spomínanej lokalite
sa dokonca uvádza nasledovné:“ Je preto smutné , že ani v 21. storočí si slovenská legislatíva v
ďalekej Bratislave nevie, alebo zrejme ani nechce poradiť s niektorými „dedičstvami“ komunistického
režimu, ktoré sú hanbou celého Slovenska. Situácia dospela dokonca až do štádia, kedy sa ľudia
vzájomne verejne povzbudzujú k ďalšiemu takémuto obdobnému konaniu proti ich spoločnosti. Na
ukážku uviedli jeden z takýchto komentárov „pekný dokument , treba vydržať a tlačiť ďalej, zverejňovať,
rýpať sa viac!!! držím palce! Je pochopiteľné, že šírenie informácií medzi ľuďmi, obzvlášť v obciach s
menším počtom obyvateľov, je rýchle a bezproblémové. Najvyšší súd vo svojom uznesení v právnej
veci sp. zn. 5 Cdo 115/2010 vychádzajúc z ustálenej judikatúry uviedol, že ak k neoprávnenému
zásahu došlo v médiách, napr. v tlači, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu a
v takýchto prípadoch môže byť opodstatnené uplatňovanie aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. V
zmysle rozhodnutia Krajského súdu Bratislava , sp. zn. 9Co/541/2011, ochrana dobrej povesti sa
zaručuje všetkým právnickým osobám bez ohľadu na ich formu, spôsob vzniku ale bo ďalšie právne
skutočnosti. Dobrá povesť právnickej osoby obsahuje predovšetkým morálne, kvalitatívne vlastnosti
charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých sa hodnotí a prijíma spoločnosťou, s ohľadom na
dôveryhodnosť, spoľahlivosť, profesionalitu, istotu v zabezpečení obchodného tajomstva a dodržiavania
obchodných záväzkov, pričom v sebe zahŕňa nehmotné a samostatne nevyčísliteľné hodnoty. Dôkaz :
Kópia zverejneného videa a príklady komentárov. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo
dňa 23.09.2009, sp. zn. 4 Cdo 212/2007, právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle
vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti
právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať.
Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby
chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 OZ. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej
povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti
zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach,
pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví ( na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno
tvrdenia, či dôkazné bremeno ) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé
( tzv. dôkaz pravdy). V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 211/08, do
práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 198 ods. 3
Obč. zákonníka možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi
úsudkami. Vyššie citovaný neprimeraný úsudok - spochybnenie dôveryhodnosti našej spoločnosti môže
mať neprekonateľné nepriaznivé následky jednak v získavaní a udržiavaní zamestnancov , a jednak
v získavaní a udržiavaní odberateľov našich produktov, čím môžu našej spoločnosti vzniknúť rozsiahle
škody. V zmysle rozsudku NS SR , sp. zn. 3 CDO 61/2000 pre ustálenie, čo treba považovať za pravdivé
opísanie skutočností, ktoré majú tvoriť predmet zásahu, možno vychádzať zo základného významu
pojmu pravda, ktorým podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka treba rozumieť súhlas výroku, názoru
so skutočnosťou, správne zmýšľanie, správny názor. Z tohto základného vymedzenia pojmu pravda je
zrejmá nerozlučná spojitosť súhlasu názoru a zmýšľania so skutočnosťou. Za pravdu v tomto zmysle
treba považovať pravdivé opísanie skutkových okolností. Za pravdivé opísanie skutkových okolností
však nemožno považovať prípad, keď pisateľ článku ( rsp. v tomto prípade osoba vystupujúca vo
videu ) síce uvedie skutočnosti, ktoré sú pravdivé, ale niektoré skutočnosti skutkového deja neuvedie. Za
pravdivé opísanie skutkového deja teda nemožno považovať jeho opísanie spôsobom, ktorý čitateľovi
neumožňuje z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok. Uvedenie neúplného skutkového deja
má potom za následok, že tento skutkový dej nebol opísaný pravdivo a teda nie je pravdou. Absencia
vyššie uvedených skutočností vo vyjadrení Mgr. J. neumožňuje adresátovi videa vytvorenie pravdivého
obrazu o spaľovaní odpadov spoločnosťou BUKOCEL, a.s. Podľa článku 19 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb.
Ústava Slovenskej republiky: „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena“. Pri strete dvoch základných práv a to práva na ochranu dobrej povesti
a práva na slobodu prejavu, treba zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu.
Právo na slobodu prejavu a právo na slobodné šírenie informácií nesmú byť nadradené nad právo na
ochranu dobrej povesti právnickej osoby, a to najmä v prípade, ak predmetom informovania verejnosti
majú byť okolnosti o osobách, ktoré nie sú verejne činnými osobami. Sloboda tlače a sloboda slova nie
sú neobmedzené, pretože nesmú zasahovať do ústavou chránených základných práv, v tomto prípade
do práva na zachovanie dobrej povesti. Takisto ani v záujme vedenia akejsi verejnej diskusie nemožno

rozširovať nepravdivé tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ako s to stalo v danom prípade.
Žalovaný je šéfredaktor a vlastník týždenníka Vranovské noviny. Táto skutočnosť je všeobecne známa
medzi občanmi Mesta Vranov nad Topľou a okolia. Keď takáto osoba uviedla nepravdivé informácie
bez akéhokoľvek reálneho základu, považujú za potrebné, aby sa žalobcovi ospravedlnil aj v týždenníku,
ktorý vlastní a šéfredaktoruje, pretože žalobcu poškodil úmyselne. Ďalej, aby sa žalobcovi ospravedlnil
aj na tých webových stránkach, kde svoje nepravdivé informácie prezentoval.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Poukázal na ust. Čl. 24 ods.
1 ústavy SR, ktorý zaručuje každému slobodu myslenia a svedomia a právo verejne prejavovať svoje
zmýšľanie. Poukázal ďalej na ustanovenia zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači. Uviedol ďalej, že
uvedený text nebol zverejnený vo Vranovských novinách a že návrh žalobcu nemá oporu v zákone č.
167/2008 a že za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače. Za obsah agentúrneho
spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra. Uviedol, že nie je ani vydavateľom Michalovských novín a
preto nemôže niesť zodpovednosť za ich obsah. Nie je ani zodpovedný za to, čo bolo uverejnené na
webovej stránke. Poskytol informácie na tvorbu diplomovej práce, nie na zverejnenie na youtube. Vo
svojom vyjadrení zo dňa 09.1.2013 poukázal na viaceré porušenia predpisov o nakladaní s odpadmi
zo strany žalobcu, ako je únik popolčeka dňa 28.12.2011 v H., ďalší únik popolčeka o dva mesiace vo
februári 2012, vývoz kaustifikačného kalu na poľnohospodársku pôdu v katastri obce R. H. a vedenie
súdneho sporu s dodávateľom filtra Spoločnosťou Slavex Indistrial Filters Praha. Uviedol, že jeho
úmyslom nebolo poškodiť dobré meno Bukocelu, a.s., ale len poukázať na znečisťovanie životného
prostredia, ktoré môže viesť k ohrozeniu zdravia ľudí. Uviedol, že na základe všetkých týchto skutočnosti
nadobudol presvedčenie, že žalobca viackrát porušil predpisy o nakladaní s odpadmi a že to nie je
dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil bezproblémové spaľovanie odpadu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že po vykonanom dokazovaní
zistil skutkový stav, podľa ktorého z videozáznamu, ktorý bol zverejnený na www.youtube v názvom
Trojuholník smrti po jeho prehratí na pojednávaní súd zistil, že autorom tohto videozáznamu bol študent
vysokej školy U. R.. Tento snímok pojednáva o znečisťovaní životného prostredia na H. U., ide o okolie
mesta C., I. v súvislosti s veľkými priemyselnými podnikmi, ktoré sú v tomto okolí a to Bukóza a
Chemko Strážske. Celý videozáznam je akýmsi rozhovorom medzi autorom videozáznamu a starostami
dotknutých obcí, H. a R. H. , bývalými a súčasnými pracovníkmi týchto podnikov, kde okrem týchto
autorov videozáznamu, poskytol rozhovor aj žalovaný Mgr. Q. J.. Ide o niekoľko vstupov, kde žalovaný
sa vyjadril, že „vzhľadom na to, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a
pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil,
že spaľovanie odpadu bude bezproblémové....“. “v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom,
niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020
jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu,
ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE
je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné
intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Okrem žalovaného
tam vystúpili aj iné osoby, kde napríklad starostovia susediacich obcí a to H., kde bezprostredne je
umiestnený podnik Bukocel. a.s. a R. H., ktorí sa oveľa konkrétnejšie vyjadrovali k znečisťovaniu
životného prostredia v ich obciach práve činnosťou dotknutého podniku, žalobcu. Bývaly zamestnanec
Bukózy sa tiež veľmi podrobne a konkrétne vyjadroval k postupu žalobcu v minulosti ako aj v súčasnosti
pri vývoze a likvidácii odpadu.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.02.2013 vyplýva, že návrh žalobcu odmieta v plnom rozsahu.
Poukázal na niekoľko dôvodov pre ktoré návrh neuznáva a to: V prvom rade, žalobca sa domáha
ochrany dobrého mena Bukocelu. Vo vyjadrovaní žalovaného, ktoré je predmetom žaloby, sa však
toto pomenovanie nevyskytuje. Predmetom žaloby majú byť vyjadrenia žalovaného, nie celý film.
Vzťahovačné tvrdenie, že je jasné, o akú firmu ide, je neopodstatnené. Pod Bukózou je skrytých veľa
firiem, napr. Bukóza Holding, Bukóza Progres, Bukóza Invest, Bukóza Servis, Bukóza Energo, Bukóza
Píla, Bukóza Preglejkáreň, Bukóza Export-Import, Bukóza Typoexpres a mnohé ďalšie, niektoré z nich
sú už v likvidácii. Neskôr vysvetlí, prečo. Ak by súd uznal, že jeho tvrdenia súvisia s Bukocelom,
potom by musel uznať aj poškodenie mena uvedených spoločností, poškodenie mena K. vrátane detí
a starých rodičov S. K.. Ďalším dôvodom, prečo je potrebné návrh žalobcu zamietnuť, je skutočnosť,
že on svoj názor vyslovil pred tvorcom diplomovej práce, nie pre youtube. Možno pán K. nevie, v čom
spočíva obhajoba diplomovej práce, preto chce zdôrazniť nasledovné. Ako absolvent Fakulty žurnalistiky

Univerzity J. má aj druhú špecializáciu, a to je televízna žurnalistika, preto vie, ako sa obhajuje takýto
druh práce. V prvom rade je to výber a schválenie témy. Tento základný koncept a tvorbu scenára
najprv posúdi konzultant. Scenár je rozdelený na obrazovú časť a na textovú časť s komentármi a
priamymi vstupmi. Ďalšou prílohou je sprievodná hudba a ozvučenie. Pri tvorbe diplomovej práce
je jej autorovi nápomocný jeden resp. dvaja konzultanti, samostatne na obrazovú a samostatne na
textovú časť. Pri tvorbe takejto práce zvyčajne prebieha približne desať konzultácií, počas ktorých sa
jednotlivé kapitoly, sekvencie a obrazy postupne upravujú do takej podoby, aby diplomová práca bola čo
najkvalitnejšia. Obhajoba diplomovej práce sa realizuje pred vysokoškolskou komisiou pozostávajúcou
z profesorov a docentov vysokej školy. Členom komisie je aj oponent. Ak by celá komisia našla čo len
zrnko pochybnosti o tom, že predkladaná práca nie je v súlade so zákonmi tohto štátu, že by mohla
spôsobiť niekomu ujmu, takáto diplomová práca by v žiadnom prípade nebola obhájená. Pokiaľ vie,
autor prácu obhájil. Ak by súd uznal žalobu, spochybnil by rozhodnutie vysokoškolskej komisie, ktorá
obhajobu potvrdila. Aj keby žalovaný uviedol pomenovanie Bukocel, v žiadnom prípade by nemohol
poškodiť dobré meno firmy, lebo Bukocel dobré meno nemá. Opiera sa o nasledovné fakty. Do prvej
vlny kupónovej privatizácie bola zaradená aj Bukóza. Obyvatelia Československa vo veku nad 18
rokov dostali kupónové knižky v hodnote približne 30 tisíc korún, prostredníctvom ktorých mohli získať
akcie štátnych podnikov, ktoré boli vybudované v čase socializmu. Popri drobných akcionároch sa
však na kupónovej privatizácii podieľali aj privatizačné fondy. Do Bukózy investovala svoje kupónové
knižky celá jeho širšia rodina. Akcie Bukózy vlastnil aj on, ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že
Bukózy sa zmocnili privatizačné fondy, ktoré odstavili drobných akcionárov a majetok Bukózy previedli
na Bukocel. Bolo to síce v súlade s vtedy platnou legislatívou, nebol porušený žiadny právny predpis
Československej republiky, avšak právnici, ekonómovia i historici dnes už takéto konanie nazývajú ako
najväčší podvod na občanoch bývalého Československa. Dokázať trestný čin podvodu, ktorý hovorí, že
Kto v úmysle obohatiť seba alebo iného atď. je veľmi ťažké, avšak z morálneho hľadiska ako vyššieho
princípu spravodlivosti je to podvod na ľuďoch. Bukocel ako nositeľ tohto podvodu sa vždy bude v jeho
očiach javiť ako parazit. Bukocel najprv vlastnilo viacero privatizačných fondov, ktoré medzi sebou ďalej
bojovali o majetok. Napríklad, ak tam bolo 7 spoločností, 3 alebo 4 väčšinoví vlastníci sa dali do kopy
a menších akcionárov odstavili. A tak sa vlastne majetok v hodnote približne 2 miliardy korún dostal do
rúk jedného človeka. Žalobcovia môžu namietať, že oni s privatizáciou Bukózy nemajú nič spoločné.
Je to pravda, ale keď pán K. kupoval Bukocel a celú Bukózu, nekupoval mačku vo vreci. Pán K. si
musel byť vedomý, čo kupuje. Celú Bukózu kupoval preto, lebo sa bál, že príde o pohľadávky, ktoré
voči Bukóze mal. Podľa jeho vyjadrenia šlo približne o 120 miliónov korún (Príloha Trend 15.02.2012).
Ale to nie je podstatné. Dôležitá je skutočnosť, že pán K., ktorý dovtedy nemal žiadne podnikateľské
skúsenosti s mechanickým a chemickým spracovaním dreva, kupoval nedôveryhodný podnik, ktorý mu
dlhoval veľký obnos peňazí, a to len preto, aby o tieto peniaze neprišiel. Ďalším argumentom, prečo
súd má zamietnuť žalobu, je skutočnosť, že Bukóza už vyše 60 rokov znečisťuje životné prostredie.
Znečisťuje ovzdušie, vodu, kontaminuje pôdu. Počas svojej 33-ročnej novinárskej praxe bol svedkom
mnohých sťažností na Bukózu. V 70. a 80. rokoch všetky pracoviská Bukózy poznal ako svoju dlaň.
Od impregnácie podvalov, ktoré pracovisko bolo jedným z najznečistenejších, cez nábytkáreň, až po
bauervarak. Písal som aj veľmi kritické články, ktoré sa síce vedeniu podniku nepáčili, ale za ktoré dostal
novinársku cenu. Aj dnes, čo sa nám zdá byť veľmi kritické pre určitý subjekt, pre spoločnosť to môže
byť veľmi prospešné. Na základe oprávnenej kritiky sa môžu veci napraviť, pohnúť k lepšiemu a to
očakávam aj od Bukózy. Žalobcovia môžu tvrdiť, že nový majiteľ pán K. urobil veľmi veľa pre ozdravenie
Bukózy. Je to pravda, určité výsledky tu sú. Ale nebola to jeho iniciatíva. Boli to predovšetkým nariadenia
Európskej únie, Európskej komisie, ale aj našej národnej legislatívy, ktorá musela prijať Štokholmský
dohovor a iné normy v oblasti životného prostredia. Veľké nebezpečenstvo pre zdravie obyvateľov
celého regiónu je to, že Bukóza nemá nezávislý monitorovací systém. Poukazoval som na to veľakrát
(Vranovské noviny z 1. októbra 2007, Vranovské noviny z 12. októbra 2009). Žalobcovia vo svojich
dokumentoch majú nákres spaľovacieho kotla a uvádzajú aj namerané hodnoty látok vypúšťaných
do ovzdušia. Tieto hodnoty však boli namerané pri spaľovaní vysušenej drevnej štiepky. Ak by sa v
spaľovacom kotle spaľovala len takáto štiepka, hodnoty by neboli prekročené a obyvateľom H. aj celého
regiónu by sa na strechách, na autách, v záhradách, jednoducho všade neobjavovali čierne mazľavé
splodiny alebo vápno pripomínajúce látky, ktoré unikli z Bukózy. Neidentifikovateľná čierna hmota je
dodnes prilepená na strechách rodinných domov v H.. Je dobré, že sa o Bukózu začali zaujímať aj
ústredné médiá, lebo až potom sa začali robiť opatrenia. Pán K. zvolal do Bukózy tlačovú besedu,
na ktorej informoval o spaľovacom procese vo firme. Nielen on, ale aj čitatelia Vranovských novín a
obyvatelia regiónu očakávali, že odobraté vzorky ukážu, či skutočne bol dodržaný technologický postup
spaľovania (Vranovské noviny zo 16. januára predložené súdu v úvodnom vyjadrení). Nestalo sa tak.

Bukóza výsledky analýzy nezverejnila. Z toho dôvodu on ako vydavateľ Vranovských novín bol odkázaný
iba na nezávislý rozbor, ktorý si u renomovanej spoločnosti v Spišskej Novej Vsi objednal Obecný úrad
H.. Keďže rozbory boli veľmi prekvapujúce a namerané hodnoty viacerých látok veľmi vysoké, požiadal
Bukózu o vysvetlenie. Namiesto solídneho vysvetlenia sa mu dostalo vyhrážok od pána K., ktorý sa
mi vyhrážal súdom. Ako novinár mám 33-ročnú prax, ale s takýmto jednaním sa ešte nestretol. Majiteľ
Bukózy pán K. síce sľúbil, že urobí všetko pre to, aby z Bukózy už viac popolček neunikal, avšak dňa
14. februára 2012 opäť unikol popolček z Bukózy. Bukóza v stanovisku síce uviedla, že popolček unikol
z auta prevážajúceho popolček z firmy na odkalisko v katastri R. H., ale to nie je pravda. Popolček totiž
nebol roztrúsený okolo cesty, ale tiahol sa v tvare písmena V od Bukózy v smere vetra smerom na juh. S
takýmto stanoviskom sa stotožnili aj majitelia pôdy, ktorí sťažnosť na Bukózu redakcii iniciovali. Napriek
tomuto zavádzajúcemu tvrdeniu Bukózy zverejnil celé stanovisko Bukózy bez akéhokoľvek komentára.
Nechal na občanoch, aby si sami urobili názor. Je to ďalší prípad nedôveryhodnosti Bukocelu. Ako
profesionálny novinár sa riadi zásadou, ktorú mu na Fakulte žurnalistiky na Univerzite J. vštepovali
jeho profesori, nemusím s tebou súhlasiť, ale urobím všetko pre to, aby si mohol vysloviť svoj názor.
Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že v Ústave Slovenskej republiky a v iných
právnych normách, ktoré Slovenská republika aplikovala do svojho právneho systému, napríklad v
Európskom dohovore politické právo, je zakotvená sloboda prejavu rovnako ako sloboda myslenia,
sloboda názoru a sloboda tlače. Žiadal preto, aby žalobcovia a tento súd rešpektovali jeho základné
práva a neobmedzovali ho. Ďalším dôležitým bodom, prečo má súd žalobu zamietnuť, je skutočnosť,
že Bukocel nemá dobré meno ani medzi svojimi obchodnými partnermi. Pezinská firma SLAVEX, ktorá
Bukocelu dodala filter, chcela v Bukóze skontrolovať, ako k údajnej poruche došlo. Expertov z tejto
firmy však do Bukózy ani nevpustili. Ako dôkaz prikladá súdne rozhodnutie Okresného súdu Levice,
na základe ktorého si táto firma môže svoj filter v Bukóze odmontovať a zobrať si ho späť. Znamenalo
by to buď zastavenie spaľovacieho procesu a výroby elektrickej energie alebo vypúšťanie škodlivín do
ovzdušia bez filtrácie. Bukocel sa vyhovára na to, že dodávateľ nedodržal stanovenú hrúbku plechu
na opláštení, dodávateľ však argumentuje kvalitnejším materiálom a záručnou dobou. Tu je potrebné
položiť si otázku, prečo Bukocel nechcel vpustiť dodávateľa filtra, aby skontroloval, čo sa vlastne stalo.
Nielen predstavitelia firmy SLAVEX, ale aj špecialisti na informačné technológie tvrdia, že riadiacou
jednotkou pri spaľovacom procese je počítačový softvér. V softvéri sú chránené aplikácie, na základe
ktorých je možné zistiť každý jeden zásah do systému. Jednoducho povedané, IT špecialista môže
presne zistiť presný čas a aké úkony boli v danom čase v systéme vykonané. Ján K., ktorý podniká
aj v oblasti IT, by o tom mal vedieť. Takáto aplikácia je zvyčajne v softvéri chránená. Podľa názoru
žalovaného práve toto môže byť dôvod, prečo neboli IT experti do Bukocelu vpustení. Tí by totiž
zistili, či skutočne šlo o poruchu, alebo to bol neoprávnený zásah do systému. Navrhovatelia síce
majú v dokumentácii aj nákres spaľovacieho kotla s komínom, v ktorom je umiestnený aj filter, ale v
reálnej skutočnosti popri komíne existuje aj tzv. bajpas, teda potrubie, cez ktoré sa dostávajú škodliviny
do ovzdušia vtedy, keď je filter pokazený resp. odstavený. Ak počítačom riadiaci systém v Bukóze
nemôže nikto kontrolovať, jeho obsluha môže kedykoľvek filter odstaviť, nahádzať do kotla čokoľvek a
škodliviny vypustiť do ovzdušia. Nie je vylúčené, že sa tak stalo. Takáto špina síce vyletí do ovzdušia,
ale v čase nízkeho tlaku a inverzie sa nerozplynie do širokého okolia, ale zostane v blízkom okolí
Bukocelu. Práve na to doplácajú obyvatelia okolitých obcí, ktorí sa na Bukocel sťažujú. Ak si Bukocel
tento problém nevyrieši a nebude mať nezávislý monitorovací systém a neumožní kontrolným orgánom
vstup do systému, nebude dôveryhodnou firmou. Nebezpečenstvo je o to väčšie, že Bukocel chce
spaľovať aj nebezpečné látky. Do H. sa majú voziť nebezpečné látky nielen z blízkeho okolia, ale
takmer z celého Slovenska. Po mnohých opakovaných únikoch škodlivín do ovzdušia nie je záruka,
že sa Bukocel zhostí tejto úlohy, že ešte viac neznečistí životné prostredie. Dôsledky znečistenia
životného prostredia poznáme. Sú to rakovinové choroby, narušenie imunitného systému, ochorenia
štítnej žľazy, respiračné choroby a mnohé ďalšie. Ďalším dôkazom, že Bukocel je nedôveryhodný podnik
v oblasti nakladania s odpadom, je preukázané porušenie zákona o odpadoch v súvislosti s vývozom
kaustifikačného kalu z Bukocelu do katastra obce R. H. a do katastra obce I.. Dôkazom sú vyjadrenia
ÚKSÚP a Slovenskej inšpekcie životného prostredia (v prílohe). Aj tu je potrebné zdôrazniť, že na
lavici obžalovaných by mala sedieť žalujúca strana, presnejšie majiteľ Bukózy, nie obžalovaný. Žalujúca
strana vo svojich materiáloch argumentuje snahu o udržanie zamestnanosti. Aj v tomto prípade ide
o nedôveryhodný podnik, ktorý sústavne porušuje Zákonník práce tým, že núti svojich zamestnancov
prechádzať z riadneho zamestnaneckého pomeru na živnosť, resp. prijíma nových zamestnancov nie do
riadneho pracovného pomeru, ako to ukladá Zákonník práce, ale v rámci obchodného vzťahu, teda na
živnosť. Podľa § 11 Zákonník a práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva pre zamestnávateľa
závislú prácu. Závislá práca podľa § 1 odsek 2 závislá práca je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti

zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo
odmenu. Podľa odseku 3 závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, nie v
zmluvnom obchodno-právnom vzťahu. Aj tieto fakty svedčia o tom, že ide o nedôveryhodný podnik.
Bukóza nútila mnohých svojich zamestnancov, aby prešli zo zamestnaneckého pomeru na živnosť. Čo
to v praxi znamená, všetci vieme veľmi dobre. Živnostník nemá nárok na dovolenku, na odstupné, na
ochranné pracovné pomôcky atď. a jeho zmluvný partner sa ho môže kedykoľvek zbaviť. Pokiaľ mám
dobré informácie, tak Bukóza dostala na spaľovací kotol štátnu dotáciu, pri ktorej sa zaviazala, že udrží
zamestnanosť a nebude prepúšťať svojich zamestnancov. Nútením zamestnancov prechodu na živnosť
sa tejto povinnosti zbavila, čo považuje za nemorálne konanie (príloha Trend).Ďalším dôvodom, že
Bukocel sa javí ako nedôveryhodný podnik v oblasti nakladania s odpadom, je petícia proti zriadeniu
spaľovne komunálneho a nebezpečného odpadu v areáli firmy Bukóza Holding. Petičný výbor uvádza 6
vážnych dôvodov, ktoré považuje za opodstatnené (príloha petičný hárok). Uviedol, že je to dosť dôkazov
na to, že v jeho očiach sa Bukocel javí ako nedôveryhodný podnik. Preto žiada súd, aby žalobu zamietol.

Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 26 ods. 1, ods. 2, ods.
3 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 19b ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z. a dospel k
nasledovným záverom.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je potrebné uviesť, že je možné zasiahnuť aj do práva
na dobrú povesť právnickej osoby. Tak ako zákon poskytuje ochranu fyzickej osobe pred neoprávneným
zásahom do dobrej povesti, tak poskytuje ochranu aj právnickej osobe pred neoprávneným zásahom
do dobrej povesti právnickej osoby. K takémuto zásahu do dobrej povesti právnickej osoby je možné
zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami ale aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o
také nepravdivé skutkové tvrdenia a také hodnotiace úsudky, ktorým, chýba akýkoľvek skutkový základ,
pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter, to znamená, že tvrdenie
musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Zásah musí byť spôsobilý
objektívne vyvolať ujmu právnickej osobe.

Z videozáznamu, ktorý bol zverejnený na www.youtube v názvom Trojuholník smrti po jeho prehratí na
pojednávaní súd zistil, že autorom tohto videozáznamu bol študent vysokej školy U. R.. Tento snímok
pojednáva o znečisťovaní životného prostredia v regióne H. U., ide o okolie mesta C. R. T., I., H. v
súvislosti s tam vybudovanými veľkými priemyselnými podnikmi, ktoré sú v tomto okolí a to Bukóza a
Chemko Strážske. Celý videozáznam je akýmsi rozhovorom medzi autorom videozáznamu a starostami
dotknutých obcí, H. a R. H., bývalými a súčasnými pracovníkmi týchto podnikov o dianí v tomto okolí v
súvislosti so znečisťovaním životného prostredia týmito podnikmi, či už v minulosti, ako aj v súčasnosti. V
tomto videozázname okrem týchto vyššie uvedených osôb autorovi videozáznamu poskytol rozhovor aj
žalovaný Mgr. Q. J.. Ohľadom žalovaného ide o niekoľko vstupov, kde žalovaný sa vyjadril, že „vzhľadom
na to, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych
látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude
bezproblémové....“. .......“v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne
prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak
skade sa tie látky potom zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné
štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad
uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten odpad
spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Okrem žalovaného tam vystúpili aj iné osoby, kde
napríklad starostovia susediacich obcí a to H., kde bezprostredne je umiestnený podnik Bukocel. a.s.
a R. H., ktorí sa oveľa konkrétnejšie vyjadrovali k znečisťovaniu životného prostredia v ich obciach
práve činnosťou dotknutého podniku, žalobcu. Bývalý zamestnanec Bukózy sa tiež veľmi podrobne a
konkrétne vyjadroval k postupu žalobcu v minulosti ako aj v súčasnosti pri vývoze a likvidácii odpadu,
k vypúšťaniu splodín a postupu žalobcu pri tom, kde z týchto rozhovorov vyplynulo, že postup žalobcu
nebol vždy korektný a zákonný.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný nie je autorom tohto videozáznamu a že menovanému študentovi
vysokej školy poskytol žalovaný rozhovor na účely diplomovej práce, pričom mu nedal súhlas na
zverejnenie a ani toto video nezverejnil na internete.

Je všeobecne známe, že BUKÓZA ako podnik bola založená niekedy v päťdesiatych rokoch. Výroba
bola spustená v roku 1955. BUKÓZA a.s. nebola postavená na bezodpadovej technológií, týka sa
to všetkých odpadov. Tento podnik bol založený ako drevospracujúci podnik, kde základom bolo
spracovanie drevnej hmoty-buka a výroba buničiny, neskôr výrobkov z dreva, preglejok. Postupne sa
činnosť tohto podniku redukovala a preorientovala. V súčasnosti podstata činnosti podniku žalobcu
spočíva vo výrobe papierenskej buničiny. Žalobca sa vo svojej činnosť začal zameriavať na výrobu
energie, tepla a tiež mal zámer spaľovať komunálny odpad.

Je logické, že za také dlhé obdobie pri činnosti, ktorou sa podnik žalobcu zaoberal, prihliadnuc na
technológiu, charakter a druh výroby ako aj jej trvanie ( cca 50 rokov) je nepochybné, že táto priemyselná
výroba nevyhnutne smerovala a smeruje k nejakému poškodeniu prípadne znečisteniu a zásahu do
životného prostredia. Označenie regiónu Horného Zemplína ako trojuholník smrti bol daný charakterom a
nebezpečnosťou priemyselnej výroby v tomto regióne s poukazom na zistené znečistenie tohto regiónu v
minulosti. Práve Bukóza a.s. sa považuje za jedného z hlavných znečisťovateľov životného prostredia
na Hornom Zemplíne s potencionálnymi dopadmi na zdravie obyvateľstva. Potvrdzujú to zdravotné
štatistiky zdravotného stavu obyvateľstva. Je zároveň faktom, že tieto štatistiky nikdy neselektujú
individuálne vplyv jednotlivých znečisťovateľov vo vzťahu k ďalším dvom výrazným znečisťovateľom,
Chemko Strážske a Chemlon Humenné. Práve pre vplyv týchto troch podnikov všeobecne sa táto
oblasť považuje za „trojuholník smrti“.

Je tiež nepochybné, že s nástupom novšej technológie a hlavne aj v súvislosti so sprísnením zákonných
predpisov upravujúcich oblasť ochrany životného prostredia vrátane noriem EU a podmienok povolenia
takejto priemyselnej činnosti došlo aj u žalobcu zavádzaniu modernejších technológii, ktoré začali
viac dbať na ochranu životného prostredia v okolí a ochranu ovzdušia. K zníženiu enviromentálnych
záťaží v tomto priestore v súčasnosti, určite prispelo aj to, že došlo k odstaveniu niektorých výrob z
ekonomických dôvodov.

Dokazovaním ( z novinových článkov a rozhovorov s majiteľom podniku žalobcu, čo žalobca v konaní
nijako nerozporoval) bolo ďalej preukázané, že u žalobcu došlo niekoľkokrát k úniku rôznych látok.
Napríklad 28. decembra 2011 došlo u žalobcu k úniku popolčeka, ktorý unikol cez komín mimo filtra.
U žalobcu bola vykonaná kontrola Inšpektorátom životného prostredia, kde bolo zistené porušenie
predpisov. Taktiež o úniku žalobca neinformoval ihneď príslušné orgány. Zhruba o dva mesiace sa do
okolitých spomínaných obcí dostal opätovne popolček a to z dočasného skladiska, ktorý bol rozvírený
vetrom. V minulom roku žalobca vyviezol do polí v okolí R. H. hmotu definovanú ako vápno a opätovne
to nebolo všetko v súlade s právnymi predpismi. Išlo o odpad-kaustifikačný kal v dôsledku odstávky
rotačnej pece. Aj keď podľa obsahu išlo o vápno, ktoré malo rôzne prímesi kde obsah týchto prímesí mal
byť podľa žalobcu v norme firma, ktorú najal žalobca na vývoz túto hmotu len voľne vyviezla na kopy na
poľnohospodársku pôdu a až neskôr ho začala zapracovávať do pôdy. Je logické, že aj keď je pravdou,
že sa táto hmota ( vápno ( uhličitan vápenatý), ktoré je zásadité sa používa ako hnojivo a zapracúva
sa do kyslej pôdy) nemôže sa použiť len tak, že sa nahádže na kopy ale sa musí určitým spôsobom
do pôdy zapracovať, aby sa nedosiahol opačný účinok. Je teda nepochybné, že množstvo prímesových
látok obsiahnutých v tejto hmote pri jej uskladnení len na jednej kope zvýši a tieto sa následne dostanú
do pôdy.

Taktiež bolo preukázané, že žalobca mal zámer po rekonštrukcii začať spaľovať komunály odpad,
čo samozrejme vyvoláva otázku znečistenia ovzdušia v okolí. Ide o vznik nových možných
enviromentálnych záťaží, čo samozrejme s prihliadnutím na minulosť vyvoláva odpor obyvateľstva
regiónu, ktorého enviromentálne povedomie rastie.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.
Na základe uvedeného po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov má súd za to, že žaloba nie je
dôvodná. Žalovaný svojimi vyjadreniami, ako aj hodnotiacimi úsudkami na adresu žalobcu v predmetnom
videozázname, vzhľadom na zistené skutočnosti, sa nemohol v žiadnom prípade nejakým spôsobom
dotknúť dobrého mena žalobcu. Tieto tvrdenia a hodnotiace úsudky nemohli byť objektívne spôsobilé
zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby, alebo vyvolať nejakú ujmu žalobcovi ako právnickej
osobe.

Vzhľadom na zistené skutočnosti, prihliadnuc na to, čím sa podnik žalobcu zaoberá, zistené rôzne
poruchy a činnosti ku ktorým u žalobcu došlo v poslednej dobe, je možné povedať, že hodnotiace
úsudky vyjadrené žalovaným v rozhovore so študentom na adresu žalobcu nie sú spôsobilé nejakým
vážnym spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, ako právnickej osoby alebo objektívne vyvolať
ujmu žalobcovi ako právnickej osobe. Podľa súdu ide o objektívne zhodnotenie všetkých rizík činnosti
žalobcu a prejavenie obavy z obdobných havárii v budúcnosti a obavy pred znečistením životného
prostredia. Navyše žalovaný, tak ako je to už uvedené, nie je autorom videozáznamu( vydavateľom ) od
ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. Z tohto dôvodu nie je možné tento nárok subsumovať pod nárok
vyplývajúci z tlačového zákona. Žalovaný je jedným z viacerých osôb s ktorými študent vysokej školy
robil rozhovor v tomto videozázname. Súd má za to, že na tomto nemôže nič zmeniť ani to, že žalovaný
je známym novinárom v tomto regióne. V dotknutom videozázname odzneli kritiky a tvrdé vyjadrenia zo
strany napríklad starostov susediacich obcí, ktorí sú dotknutí priamo priemyselnou činnosťou žalobcu.

Je potrebné, aby žalobca a jeho ekonomické záujmy, aj v širšom ponímaní, neboli povyšované nad
všeobecné záujmy obyvateľstva regiónu. Bolo by žiaduce, aby aj Bukóza a.s.spracovala komplexnú
analýzu dopadov nových výrob na životné prostredie a uprednostnila, aj keď finančne nákladnejšie,
ale bezodpadové technológie a hlavne, aby nekompromisne dodržiavala všetky podmienky na riadenie
jej súčasných technológií bez kompromisov. Taktiež je žiaduce, aby sa zaoberala aj riešením
svojich starých enviromentálnych záťaží a s obyvateľstvom regiónu komunikovala o takýchto aktivitách,
otvorene obyvateľstvo informovala (ako aj o prípadných poruchách) ako aj o všetkých negatívnych
vplyvoch . Tento prístup by určite pozitívne vnímalo aj obyvateľstvo regiónu.

Na základe uvedeného po vykonanom dokazovaní súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. V danej právnej veci bol v celom
rozsahu úspešný žalovaný , pretože žaloba bola voči nemu zamietnutá v celom rozsahu a má tak právo
na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si neuplatnil právo na náhradu trov konania, pričom mu ani
žiadne nevznikli, súd mu ich nepriznal.

Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil na nové rozhodnutie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu
vyhovie.

V odvolaní ďalej uviedol, že vyjadrenia žalovaného vo videu Trojuholník smrti v prospech seba sú
nepravdivé a spôsobilé ohroziť dobrú povesť spoločnosti Bukocel. a.s.. Dobrá povesť právnickej osoby
je dôležitý ekonomický faktor určujúci pozíciu podnikateľa na trhu a preto sa každý podnikateľ snaží
svoju dobrú povesť zachovať a brániť proti neoprávneným zásahom do svojej dobrej povesti.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa podľa názoru žalobcu nevyplýva ako sa súd vysporiadal
so žalobcom predloženými dôkazmi (s výnimkou videa). Nesplnenie základného predpokladu - či je
takéto konanie žalovaného spôsobilé ohroziť dobrú povesť žalobcu - prvostupňový súd odôvodnil iba
s poukazom na to, že v tomto prípade ide o objektívne zhodnotenie všetkých rizík činnosti žalobcu
a prejavenie obavy z obdobných havárii v budúcnosti a obavy pre znečistením životného prostredia.
Vyjadrenia žalovaného v predmetnom videu však nie je možné v žiadnom prípade považovať za
prejavenie obavy, keďže ide o nekompromisné tvrdenia o porušovaní predpisov a nedôveryhodnosti
spoločnosti Bukocel. a.s., Hencovce.

Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej namieta, že súd svoje rozhodnutie vo veci samej opiera o fakty,
ktoré sú neoverené ničím nepodložené a nepravdivé. Absencia dôležitých faktov, doplnených žalobcom
v rámci tohto konania vo vyjadrení žalovaného neumožňuje adresátovi videa vytvorenie pravdivého
obrazu a spaľovaní v spoločnosti Bukocel. a.s..

Napokon žalobca považuje za potrebné uviesť, že je nepodstatné, či žalovaný dal súhlas na uverejnenie
svojich konkrétnych nepravdivých tvrdení o žalobcovi, ale podstatné je to, že žalovaný úmyselne uviedol
klamstvo. Je tiež nepodstatné, že žalobca podľa žalovaného dlhodobo znečisťuje životné prostredie, ale
podstatné je to, že žalovaný v rozpore s dobrými mravmi klame v konkrétnej veci a na to zneužíva to, čo
sa stalo v minulosti. Žalobca chce, aby žalovaný urobil nápravu. Žalobca má právo na to, aby verejnosť
bola informovaná pravdivo.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobcu považuje v plnom rozsahu za
neopodstatnené a navrhuje, aby Krajský súd v Prešove odvolanie zamietol.

Zvýraznil, že obavy žalobcu, že žalovaný bude o žalobcovi šíriť nepravdy, sú neopodstatnené. Všetko,
čo vo filme odznelo je pravda. Podľa názoru žalovaného svoje tvrdenia v prvostupňovom konaní obhájil.
Ak sa žalobca bude správať v súlade s enviromentálnymi a inými zákonmi, nebude kritizovaný.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O. s. p. a zistil, že nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu
napadnutého rozsudku.

Postupom súdu sa totiž žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Predmetom konania v tejto veci je zodpovednosť za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej
osoby v zmysle ustanovenia § 19b ods. 2 a § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výkladom zásahu do dobrej povesti produkovaným
súdom prvého stupňa, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na to, že k takémuto zásahu do
dobrej povesti právnickej osoby je možné zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale aj neprimeranými
hodnotiacimi úsudkami. Ďalej zvýrazňuje, že ide spravidla o také nepravdivé skutkové tvrdenia a také
hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o
tvrdenia majúce difamačný charakter, to znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť
do dobrej povesti právnickej osoby.

Uzavrel, že zásah musí byť spôsobilý vyvolať ujmu právnickej osobe.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že vyjadrenia žalovaného vo vzťahu
k žalobcovi sú totožné, ako boli žalobcom uvedené v podanej žalobe.

Za tohto stavu, keď obsah skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov žalovaného nebol sporný, bolo
úlohou súdu v súlade s jeho výkladom zásahu do dobrej povesti právnickej osoby vysloviť záver o
spôsobilosti týchto skutkových tvrdení zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby, ako aj záver o ich
pravdivosti. Čo sa týka konkrétnych hodnotiacich úsudkov nesmie absentovať záver, či im chýba alebo
nechýba skutkový základ.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia prijal záver, že žalovaný svojimi vyjadreniami,
ako aj hodnotiacimi úsudkami na adresu žalobcu v predmetnom videozázname, vzhľadom na zistené
skutočnosti, sa nemohol v žiadnom prípade nejakým spôsobom dotknúť dobrého mena žalobcu. Tieto
tvrdenia a hodnotiace úsudky nemohli byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej
osoby, alebo vyvolať nejakú ujmu žalobcovi ako právnickej osobe.

Vzhľadom na zistené skutočnosti, prihliadnuc na to, čím sa podnik žalobcu zaoberá, zistené rôzne
poruchy a činnosti ku ktorým u žalobcu došlo v poslednej dobe, je možné povedať, že hodnotiace úsudky
vyjadrené žalovaným v rozhovore so študentom na adresu žalobcu nie sú spôsobilé nejakým vážnym
spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, ako právnickej osoby alebo objektívne vyvolať ujmu
žalobcovi ako právnickej osobe. Podľa súdu ide o objektívne zhodnotenie všetkých rizík činnosti žalobcu
a prejavenie obavy z obdobných havárii v budúcnosti a obavy pred znečistením životného prostredia.

Odvolací súd poukazuje na to, že požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych
podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), príp. iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia O.s.p. pritom treba dospieť
k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov

rozhodnutia, ale aj len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali
byť tieto zistenia vyvodené.

Žalobca poukazuje v podanej žalobe na konkrétne skutkové tvrdenia a konkrétne hodnotiace úsudky
žalovaného tvrdiac, že sú nepravdivé, ničím nepodložené a poškodzujúce dobrú povesť žalobcu.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť ako sa súd prvého stupňa v uvedenými
konkrétnymi skutkovými tvrdeniami a konkrétnymi hodnotiacimi úsudkami vyporiadal z hľadísk ním
zvýrazňovaných v odôvodnení svojho rozhodnutia pre posúdenie, či k zásahu do dobrej povesti
právnickej osoby došlo.

Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia riadnych opravných prostriedkov.

Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia §
221 ods. 1 písm. f) a ods. 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V ňom bude súd prvého stupňa postupovať naznačeným smerom a vydané rozhodnutie odôvodní
spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa a o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.