Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221096
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8115221096.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobkyne F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. XX, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom, so sídlom
Kováčska 40, 040 01 Košice, proti žalovanej S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX K.,
právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom Levočská 4703/8, 080 01 Prešov,
v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobkyne aj žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 24C 127/2015- 118 zo dňa 11.12.2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Mení rozsudok vo výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že priznáva žalobkyni náhradu trov
konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým, rozsudkom prvoinštančný súd určil, že nehnuteľnosti, a to byt č. XX,
nachádzajúci sa na X. . poschodí bytového domu so súp. č. XXXX na ul. S. XX v k.ú. K., spoluvlastnícky
podiel o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu so súp. č. XXXX, k.ú. K.,
evidovaný Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel o
veľkosti XX/XXXX na pozemku parcely registra C, parc. č. XXXX, druh pozemku Zastavané plochy a
nádvoria o výmere 912 m2, v k.ú. K., evidovaný Okresným úradom Prešov, odbor katastrálny, na LV č.
XXXX, patria v celosti v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou do dedičstva

po nebohom Z. J., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa X.XX.XXXX, naposledy bytom K., S. č. XX.
Náhradu trov konania stranám sporu súd nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva po poručiteľovi.
V poradí prvým rozsudkom č.k. 24C 127/2015-71 zo dňa 23.4.2018 žalobe vyhovel. V dôsledku
podania odvolania žalovanou bol prvoinštančný rozsudok uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.

17Co/111/2018-94 zo dňa 12.3.2019 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
Prvoinštančný súd doplnil dokazovanie v prejednávanej veci a v poradí druhým rozsudkom, ktorý je
predmetom odvolacieho prieskumu, opäť žalobe vyhovel.Prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa je dcérou poručiteľa Z. J., nar. XX.X.XXXX, zomrelého dňa
X.XX.XXXX. Žalovaná bola jeho manželkou.
Dňa XX.X.XXXX spísal poručiteľ závet, z ktorého vyplýva, že poručiteľ po smrti odkazuje byt, v ktorom

býva, svojej dcére, teda žalobkyni. Dňa XX.X.XXXX poručiteľ spísal ďalší závet, v ktorom byt na ul. S.
č. XX na X.. poschodí odkázal po jeho smrti svojej dcére.
Žalovaná predložila ďalší testament, ktorý spísal poručiteľ Z. J. dňa XX.X.XXXX, z ktorého vyplýva, že
byt na ul. S. XX prenecháva svojej manželke. Zároveň svoju dcéru z prvého manželstva vydedil, pretože
svojej prvej manželke a svojej dcére prenechal trojizbový byt, z manželstva odišiel, dcéra v čase, keď

prepadol alkoholizmu, mu nepomohla a nepozvala ho na svadbu, čo je v rozpore s dobrými mravmi,
pretože mu dcéra neposkytla potrebnú pomoc počas alkoholizmu.
Ďalej prvoinštančný súd zistil, že poručiteľ dňa 1.8.2013 spoločne so žalovanou spísali vo forme
notárskej zápisnice Nz483/2013, Nz25937/2013 darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena, kde
Z. J. a žalovaná S. Z. darovali byt č. XX s prísl., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, na piatom poschodí,
vchod č. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele registra C č. XXXX F.. S. H. do jeho výlučného

vlastníctva. Obdarovaný F.. S. H. sa osobným záväzkom zaviazal, že po nadobudnutí vlastníctva k tejto
nehnuteľnosti uvedené nehnuteľnosti daruje do výlučného vlastníctva žalovanej. Darovacia zmluva bola
zapísaná v katastri nehnuteľností dňa XX.X.XXXX pod č. zmeny XXXX/XX.
NáslednedňaXX.X.XXXXbolavoformenotárskejzápisniceč.JNzXXXXX/XXXX podpísanádarovacia
zmluva, na základe ktorej darujúci F.. S. H. previedol na žalovanú nehnuteľnosti evidované na LV č.

XXXX, a to byt č. XX na piatom poschodí, vchod č. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na
parcele registra C č. XXXX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu na pozemku. Zmena bola evidovaná pod č. XXXX/XX.
Z výpovede žalobkyne súd zistil, že otec jej dvakrát daroval byt, žije v Y., kde má založenú rodinu, s
otcom sa stretávala len sporadicky. Otec po spísaní závetov ju prosil, aby tieto listiny uschovala.

Súd zistil, že žalovaná a poručiteľ ako manželia bývali v byte v Košiciach, ktorý vymenili za byt v K. na ul.
S.. Tento byt bol zapísaný na LV na oboch manželov. V čase, keď manželovi sa zhoršil zdravotný stav
a mal zlé výsledky, žalovaná a jej manžel išli za notárom uskutočniť prevody, kde sa urobili darovacie
zmluvy na tretiu osobu, F.. H.. G. to vôľa manžela, aby byt nie súdnou cestou, ale normálnou cestou
vo forme notárskej zápisnice následne bol naspäť napísaný na meno žalovanej. Manžel, teda poručiteľ,

chcel, aby byt bol zapísaný výlučne na žalovanú, aby byt nenadobudla žalobkyňa.
Z dedičského spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 26D/1370/2014 bolo zistené, že poručiteľ zomrel,
súdnej komisárke Z.. F. M. bol predložený žalobkyňou ako dcérou poručiteľa testament zo dňa
XX.X.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX. Po tom, čo bola spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení, na ktoré
spísanie zápisnice bola predvolaná žalovaná pozostalá manželka, bolo zistené, že poručiteľ nezanechal

žiaden majetok a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný pozostalej manželke ako osobe, ktorá sa
postarala o pohreb poručiteľa.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 34, § 39 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 143, § 143a
Občianskeho zákonníka a vychádzal aj zo záväzného právneho názoru odvolacieho rozhodnutia.
Skonštatoval, že na strane žalobkyne je jednoznačne daný naliehavý právny záujem na určení, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Z. J., a to v režime bezpodielového spoluvlastníctva
manželov spolu so žalovanou. Prvoinštančný súd poukázal na právne názory vyslovené v obdobných
veciach (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 111/2008, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 31/2011). Z obsahu dedičského spisu jednoznačne vyplýva, že
konanie po poručiteľovi Z. J. bolo zastavené a nepatrný majetok bol vydaný osobe, ktorá sa postarala

o pohreb poručiteľa. Až následne, keď sa žalobkyňa dozvedela o spôsobe prejednania dedičstva po
otcovi, podala žalobu o určenie, že byt v režime BSM patrí do dedičstva po jej otcovi. Uvedená žaloba je
jediný procesne možný a vhodne zvolený prostriedok, ktorým môže docieliť žalobkyňa prejednanie tohto
majetku po poručiteľovi, svojom otcovi, v náhradnom dedičskom konaní. Prvoinštančný súd poukázal
na obdobný právny názor vyplývajúci aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 183/2009.

Prvoinštančný súd poukázal na možnosť tohto postupu a na skutočnosť, že Civilný mimosporový
poriadok v ust. § 211 CMP s takouto možnosťou ráta. Dodatočne zistený majetok po poručiteľovi, ktorý
majetok nebol prejednaný, je potrebné prejednať. Práve otázka, či nejaká vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi, je sporná a v konaní, ako je v prejednávanej veci, sa spornosť, či nehnuteľnosť patrí
alebo nie do dedičstva po poručiteľovi, vyrieši. Táto určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ CSP je

dovolená a vychádza zo skutočnosti, že žalobkyňa ako dcéra poručiteľa a dedička po poručiteľovi môže
vyvolať takéto sporové konanie, v dôsledku ktorého bude možné dodatočne zistený majetok prejednať
v dedičskom konaní. Žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na podanie takejto žaloby. Práva a
povinnosti z takéhoto určenia sa jej týkajú ako dedičky, resp. ako právneho nástupcu po svojom otcovi.Žalobkyňa je dedičkou poručiteľa v prvej dedičskej skupine podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
je aj závetnou dedičkou, pretože predložila dva závety, v dôsledku ktorých odvodzuje svoje právo na
majetok poručiteľa. Žalovaná taktiež predložila v sporovom konaní závet poručiteľa. Cíti sa nielen ako

dedička v prvej zákonnej skupine, ale aj ako závetná dedička. Prvoinštančný súd skonštatoval, že
posúdenie platnosti týchto testamentov nie je kompetentný riešiť v tomto sporovom konaní, otázkou
testamentov sa má zaoberať dedičský súd.
Prvoinštančný súd zaujal ďalej právne stanovisko k namietaným úkonom, ktorými žalovaná spolu s
manželomdarovalinehnuteľnosťF..S.H.anáslednektorýmF..S.H.darovalnehnuteľnosťžalovanej.Tu

poukázal najmä na výpoveď žalovanej, ktorá uviedla, že keď manželovi lekári zistili, že má zlé výsledky,
išli rýchlo za notárom a urobili prevody, a to prvý prevod darovacia zmluva na tretiu osobu, F.. H.,
realitného makléra, s tým, že žalobkyňa má tam doživotné užívacie právo. Bola vôľa manžela, aby bol
následne byt prepísaný späť na meno žalovanej, pričom manžel chcel, aby dcéra, teda žalobkyňa, tento
byt nenadobudla. F.. H. následne previedol byt do osobného vlastníctva žalovanej formou notárskej
zápisnice, keďže to bola vôľa poručiteľa.

Prvoinštančný súd uvedené úkony, a to zmluvu uzatvorenú dňa 1.8.2013 a dňa 10.9.2013 považuje za
právne úkony, ktoré sú absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože týmito úkonmi sa
obchádzali kogentné ustanovenia o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takéto konanie
žalovanej, ako aj poručiteľa je neprípustné. Išlo o vopred dohodnutý postup medzi poručiteľom, jeho
pozostalou manželkou a realitným maklérom, s cieľom, aby žalovaná výlučne nadobudla vlastníctvo k

predmetnej nehnuteľnosti, ktorá patrila do BSM. Tento postup bol vopred premyslený a dohodnutý s
cieľom obísť zákon a vylúčiť žalobkyňu z dedičského práva po svojom otcovi. Týmto sa sledoval cieľ
vylúčiť žalobkyňu nielen ako dedičku zo zákona, ale aj ako závetnej dedičky. Takéto konanie je potrebné
považovať za neprípustné, ktorým sa modifikuje rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Cieľom bolo previesť vlastnícke právo k bytu, v režime BSM, na žalovanú v úmysle vylúčiť žalobkyňu

ako poručiteľovu dedičku. Prvoinštančný súd tieto úkony považoval za absolútne neplatné.
Preto prvoinštančný súd po tom, čo bol preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne a absolútna
neplatnosť uvedených úkonov, žalobe vyhovel.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 257 CSP, kde dôvod pre aplikáciu tohto
zákonného ustanovenia videl v danom spore. Zohľadnil výnimočnosť tohto sporu, vzťah medzi stranami

sporu, keď v pozícii žalobcu vystupuje dcéra poručiteľa a žalovaná je bývalou manželkou poručiteľa.
Preto bolo podľa prvoinštančného súdu spravodlivé náhradu trov konania stranám sporu nepriznať.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Namietala prvý vyhovujúci výrok napadnutého
rozhodnutia pre nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.

Namietala posúdenie prvoinštančného súdu, že darovacie zmluvy sú neplatné. Uviedla, že z formálneho
hľadiska sú tieto bezchybné, o čom svedčí nakoniec aj to, že boli na základe nich vykonané zápisy do
katastra nehnuteľností. O neplatnosti týchto zmlúv závery boli len prezumované, nie zistené. Dôkazné
bremeno mala povinnosť uniesť žalobkyňa, s čím sa súd riadne nezaoberal. Vychádzal len z domnienok.
Žalovaná ďalej namietala, že žalobkyňa sa o skutočnosti, že byt sa nenachádza v BSM dozvedela po

smrti manžela žalovanej, nekorešponduje so záverom súdu o tom, že žalobkyňa túto okolnosť zistila
po skončení dedičského konania. Žalobkyňa nevyužila možnosť vyplývajúcu v tom čase z ust. § 175k
ods. 2 O.s.p. a neuviedla, že existujú sporné skutočnosti ohľadne vlastníctva bytu žalovanej tak, aby
vec mohla byť prejednaná v rámci dedičského konania. Žalobkyňa tým, že neuplatnila všetky procesné
prostriedky v dedičskom konaní, hoci k nim mala prístup, stratila právo podať predmetnú žalobu po

skončení dedičského konania. Preto žiadala rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj žalobkyňa, a to proti výroku o trovách konania. Žiadala, aby
odvolací súd napadnutý výrok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na skutočnosť, že v ust. § 257 CSP vyžaduje pre realizáciu

sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitnéhozreteľa.Poukázalanaexistujúcujudikatúruanaskutočnosť,žerozhodnutieprvoinštančného
súdu musí byť aj náležite odôvodnené, v opačnom prípade, keď závery prvoinštančného súdu sú
nepreskúmateľné, je možné dospieť ku skutočnosti, že došlo k popretiu zmyslu a podstaty práva na
spravodlivý proces. Žalobkyňa má za to, že závery súdu prvej inštancie boli zjavne neodôvodnené a v

rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Žalobkyňa bola postavená do nevýhodnejšej pozície,
ako druhá procesná strana. Žiadala priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %, uplatnila si
trovy odvolacieho konania.5. K odvolaniam sa vzájomne procesné strany písomne nevyjadrili.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku je
správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom
poukazuje na to, že prvoinštančný súd sa podrobne zaoberal nielen existenciou naliehavého právneho
záujmu na strane žalobkyne na požadovanom určení, bez ktorého určenia právne postavenie žalobkyne

by bolo neisté. Podrobne uviedol aj dôvody, pre ktoré je potrebné na darovacie zmluvy, na základe
ktorých sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou sporného bytu, považovať za absolútne neplatné.
Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o trovách konania odvolací súd musí konštatovať, že
toto rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

7. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na odvolacie

námietky žalovanej, ktoré sa týkajú veci samej, uvádza, že zistenia prvoinštančného súdu o neplatnosti
darovacích zmlúv sú správne. Žalobkyňa tvrdila, že tieto darovacie zmluvy sú neplatné, keď ich cieľom
bolo previesť darom spoločný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov
do výlučného vlastníctva žalovanej.
Darovanie medzi manželmi podľa žalobkyne obchádza kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka

o rozsahu BSM, takéto konanie je neprípustným modifikovaním rozsahu BSM. Poukázala na ust. § 39
Občianskehozákonníka,zaktorýmúčelomžiadalavovecivykonaťdokazovaniedôkazmi,ktoréoznačila
v žalobe.
V priebehu konania prvoinštančný súd vykonal dokazovanie uvedenými dôkazmi a naviac, k týmto
okolnostiam sa vyjadrila aj samotná žalovaná, ktorá vo svojich vyjadreniach k žalobe, ale aj vo

vyjadreniach pred prvoinštančným súdom potvrdila, že tento postup, obísť existenciu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov k tejto nehnuteľnosti, bytu na ul. S. XX, K., tak, aby tento byt v čase prípadnej
smrti poručiteľa, keďže poručiteľ mal vážny zdravotný stav zistený lekárom, nebol predmetom dedenia
žalobkyňou.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Z uvedeného vyplýva, že účelom týchto úkonov vykonaných žalovanou a jej manželom nebolo reálne
darovať byt tretej osobe, ani dar od tretej osoby prijať, ale účelom bolo obísť ust. § 143 a § 143a
Občianskeho zákonníka, a byt z bezpodielového spoluvlastníctva manželov ponechať výlučne vo
vlastníctve žalovanej.

Uvedeným právnym úkonom z formálneho hľadiska nie je čo vyčítať. Tieto právne úkony, pokiaľ nebola
preukázaná okolnosť, že svojim účelom obchádzajú zákon, boli vkladuschopné a mohli spôsobiť vznik
alebo zánik právnych vzťahov a splniť cieľ, ktorý bol od nich očakávaný. V tomto konaní však bolo
preukázané, a to nielen z listín, ktoré sa nachádzajú v spise, ale aj zo samotného vyjadrenia žalovanej,
že cieľom bolo, aby byt ostal v jej výlučnom vlastníctve bez toho, aby ho dedila žalobkyňa. Účelom

zmlúv bolo obísť zákon a využiť právnu úpravu a fakticky dovolenými prostriedkami dosiahnuť výsledok
týchtoúkonovtaký,ktorýjezanormálnehochoduudalostínedovolený,resp.zákonomnepredpokladaný.
Žalovaná, jej bývalý manžel, teda poručiteľ a tretia osoba (F.. H.) sa chovali formálne s cieľom dosiahnuť
vopred vytýčený výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný, resp. nežiaduci.
Na základe toho prvoinštančný súd správne uvedené úkony posúdil ako absolútne neplatné.

Okolnosť, kedy sa žalobkyňa o týchto skutočnostiach dozvedela, nemá vplyv na moment podania
žaloby, pretože, ako to vyplýva z dedičského spisu po poručiteľovi Z. J., a ako to správne skutkovo
aj právne posúdil prvoinštančný súd, v konaní po poručiteľovi síce žalobkyňa iniciatívne predložila
súdnej komisárke oba testamenty, o čom svedčí záznam v spise na čl. 9 spisu sp. zn. 26D/1370/2014,
súdna komisárka zistila stav a obsah oboch závetov, zaregistrovala tieto testamenty v Notárskom

centrálnom registri závetov, ale uvedené okolnosti nastali skôr, ako bol zistený predbežným šetrením
stav poručiteľovho majetku ku dňu smrti poručiteľa. Súdna komisárka na zistenie majetku poručiteľa
si predvolala manželku poručiteľa, ktorá oznámila rozsah majetku, ktorý po poručiteľovi ostal ku dňu
smrti poručiteľa. Bolo zistené, že poručiteľ zanechal nepatrný majetok, a to spočívajúci v členstve v
spoločnosti Lioness Slovakia, Bratislava, v hodnote 6,60 eura. Manželka poručiteľa mala s pohrebom

výdavky. Po odpočítaní príspevku na pohreb spolu predstavovali 821,13 eura. Dedičské konanie po
poručiteľovi nebolo vykonané, pretože poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty a tento majetok
nadobudla manželka poručiteľa nie z dôvodu dedenia poručiteľovho majetku, a to ani zo zákonnéhodôvodu, ale ani zo závetného dôvodu, ale ako osoba, ktorá vybavila pohreb poručiteľa. Súčasne bolo
konanie zastavené, pretože ďalší majetok v tom čase nebol po poručiteľovi známy.
Ako to vyplýva z dedičského spisu po poručiteľovi, uznesenie súd doručoval len účastníčke takéhoto

konania, a to osobe, ktorej sa vydával nepatrný majetok, teda v danom prípade žalovanej S. Z.. Opäť tu
odvolací súd upozorňuje, že nejde o doručovanie rozhodnutia o dedičstve dedičom, a to ani závetným,
ani zákonným, ale osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Preto skutočnosť, že žalobkyňa zistila
existenciu neprejednaného majetku poručiteľa a okolnosti, ako poručiteľ sa zbavil svojho majetku pred
smrťou až v určitom časovom odstupe od smrti poručiteľa, nemá zásadný vplyv na to, či žaloba bola

alebo nebola podaná včas. Skutkové okolnosti, ktoré zistil prvoinštančný súd vo vzťahu k tejto otázke,
nemajú zásadný vplyv pre správnosť rozhodnutia v prejednávanej veci.
Tým, že dedičské konanie po poručiteľovi sa nedostalo vzhľadom na neexistenciu majetku do štádia,
kedy existuje určitý majetok a kedy je potrebné začať konať s osobami, o ktorých je možné dôvodne sa
domnievať, že sú dedičmi či zo zákona alebo zo závetu, že tieto osoby neboli poučené o ich dedičskom
práve, o možnosti dedičstvo odmietnuť, znamená, že žalobkyňa tieto namietané okolnosti v súvislosti

s označením majetku a prípadného vylúčenia majetku, resp. uloženia povinnosti podať žalobu súdnym
komisárom nemohla realizovať v dedičskom konaní. Preto správne použila jediný reálny a zákonný
prostriedok na ochranu svojich práv, keď podala žalobu o určenie, že nehnuteľnosť v rozsahu BSM
so žalovanou patrí do dedičstva po poručiteľovi. Toto rozhodnutie bez ohľadu na zápis vlastníckych
práv k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti bude podkladom pre podanie žiadosti o dodatočné

prejednanie dedičstva.
Preto v tejto časti odvolací rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. O trovách konania prvoinštančného súdu vychádzal priamo z ust. § 257 CSP, kde využil svoje
moderačné právo a umožnil žalovanej nezodpovedať za výsledok tohto sporu.

Toto rozhodnutie prvoinštančného súdu v prvom rade je potrebné považovať za nesprávne s
tým, že nebol poskytnutý žalobkyni dostatočný priestor zaujať k takémuto uvažovanému postupu
prvoinštančného súdu názor.
Ust. § 257 CSP je ustanovením výnimočným, negatívne dopadá na žalobkyňu, ktorej by inak svedčilo
právo na náhradu trov konania. Okolnosti, ktoré uviedol prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí sú

nepresvedčivé, a nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne výnimočné okolnosti
prípadu, ktoré by odôvodňovali ust. § 257 CSP aplikovať v danej veci.
V danej veci je potrebné aplikovať v prvom rade všeobecné ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, kedy súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V prejednávanej veci jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola úspešnou stranou sporu. Bola úspešnou

vo vzťahu k celému predmetu konania. Preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP patrí plná náhrada trov
konania voči neúspešnej žalovanej. Žalovaná v danom prípade svojim konaním spoločne s poručiteľom
a ďalšou osobou bola účastná na tom, že žalobkyňa bola nútená po smrti poručiteľa brániť svoje práva
podanou žalobou. Teda vlastným konaním žalovaná, ktorá chcela obísť zákon a vylúčiť z možnosti dediť
poručiteľov majetok aj jeho dcére, zapríčinila vedenie tohto sporu, čo nakoniec sama na pojednávaní

aj potvrdila. Uvedená okolnosť svedčí o tom, že žalovaná vykonala tieto úkony s cieľom majetkovo
znevýhodniť žalobkyňu. Nie je preto možné jej strane pripočítať v prospech možnú aplikáciu ust. § 257
CSP. Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu ako nesprávny zmenil a náhradu
trov prvoinštančného konania priznal žalobkyni, úspešnej strane prvoinštančného konania.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1,2 CSP.
V odvolacom konaní žalobkyňa bola plne úspešná, a to nielen vo vzťahu k predmetu sporu, ale aj vo
vzťahu k trovám konania. Preto jej patrí z procesného hľadiska nárok na náhradu trov konania pred
odvolacím súdom v plnom rozsahu voči žalovanej pričom o výške tejto náhrady, ako výške náhrady

trov prvoinštančného konania, rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením podľa § 262 ods.
2 CSP.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.