Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Csp/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200980
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718200980.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej žalobcu T. P., V.. XX.XX.XXXX, P. Y.,

K. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, IČO:
47234466, proti žalovanému Československá obchodná banka, a. s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava,
IČO: 36854140, v konaní o zaplatenie sumy 7.781,84 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 7.781,84 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
10.10.2017 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie úroku z omeškania v rozsahu nad 5 % ročne žalobu

z a m i e t a .

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 20.2.2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 7.781,84
eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 10.10.2017 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania.
Žalobca uviedol, že dňa XX.X.XXXX uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 18.500,-- eur, ktorý mal uhradiť v 120 mesačných splátkach.
Podľa žalobcu ide o úver spotrebiteľský, preto zmluva musí obsahovať náležitosti vyplývajúce z § 9

ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z., avšak zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, údaj
o výške, počte a termínoch splátok istiny a iných poplatkov. Zmluva nezakotvuje právo spotrebiteľa
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a taktiež zmluva umožňuje meniť úrokovú sadzbu
zo strany žalovaného, avšak v takom prípade by mala zmluva obsahovať podmienky, za ktorých môže
dôjsť k zmene úrokovej sadzby, teda v zmluve musí byť uvedený index, alebo referenčná úroková
sadzba, na ktorú je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná. Zákon tiež vyžaduje,
aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli uvádzané podmienky a spôsob vykonania zmien úrokovej

sadzby. Z týchto dôvodov sa úverový vzťah má považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmluvách
o spotrebiteľských úveroch by mali byť uvedené aj údaje týkajúce sa prípadných poplatkov, ktoré
spotrebiteľ počas trvania úverového vzťahu má dodávateľovi zaplatiť. V samotnej zmluve sú však
len príkladmo vymenované niektoré poplatky a vo vzťahu k nim len odkazuje na sadzobník banky,
teda zmluva neobsahuje podmienky, za ktorých je dodávateľ tieto poplatky oprávnený účtovať. V tejto
časti teda žalobca považuje úverovú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Obč.
zákonníka. Žalobca tiež poukázal na neprijateľnosť viacerých účtovaných poplatkov. Žalobca tvrdí, že

vzhľadom na uvedené nedostatky zmluvy žalovaný nemal nárok na akékoľvek plnenie zo strany žalobcu
nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov, t. j. istiny vo výške 18.500,-- eur. Z tohto dôvodu
žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.781,84 eur.2. K argumentácii žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu a písomnom vyjadrení uviedol, že
jednoznačne ide o spotrebiteľský úver, pričom treba vychádzať zo znenia ust. § 1 ods. 3 Zák. č.
129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého z okruhu zmlúv o spotrebiteľskom

úvere boli vylúčené len zmluvy, na podklade ktorých má dôjsť k poskytnutiu finančných prostriedkov
za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti, zachovania vlastníckych práv k nehnuteľnosti a k výstavbe
nehnuteľnosti. Žalobcovi bol poskytnutý úver na rekonštrukciu nehnuteľností, pričom tento dôvod
zákonodarca nezaraďuje ani pod jeden z taxatívne vymedzených účelov poskytnutia úveru. Ďalším
dôvodom by bola skutočnosť, že úver bol poskytnutý tak, že jeho lehota splatnosti je viac ako 10

rokov, čo taktiež nie je prípad žalobcu, pretože lehota splatnosti bola dohodnutá tak, že úver bude
splatený najneskôr do 10 rokov od termínu jeho dočerpania. Na tom nič nemení ani dodatok č. 1 k
predmetnejúverovejzmluve,ktorýmboltermínkonečnejsplatnostiúveruzmenenýna6.4.2021.Žalobca
poukazuje na to, že ak určitý zmluvný vzťah požíva ochranu zákona, túto ochranu mu následne nie
je možné odňať len tým, že dôjde k zmene v záväzkovom vzťahu. Opačným výkladom by došlo k
porušeniu princípu právnej istoty. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá má spočívať v

tom, že plnenie na účet žalovaného nebolo poskytnuté na účet žalobcu, ale zo strany jeho sestry R. P.
uviedol, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Zosplatnený zostatok úveru
síce uhradila sestra žalobcu, ale k vysporiadaniu medzi nimi došlo tak, že žalobca previedol na sestru
a jej manžela spoluvlastnícky podiel 8/10 k nehnuteľnostiam. Žalobca tiež konštatoval, že námietka
premlčania,ktorúvzniesolžalovaný,niejedôvodná,pretožesubjektívnapremlčacialehotazačalaplynúť

až dňom 23.8.2017, kedy sa žalobca zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR dozvedel o tom, že
úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov. Objektívna trojročná premlčacia lehota začína plynúť v
momente, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V tomto smere je podstatné kedy došlo k úplnému
splateniu istiny a k prvému plneniu nad jej rámec, čo bol deň 8.9.2015, kedy zo strany pani P. bola
zaslaná žalovanému platba vo výške 20.443,-- eur.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok,
pretožeargumentáciažalobcujeúčelová,vychádzazneodbornéhoprávnehovýkladuažalobaobsahuje
tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktickým a právnym stavom veci. Žalovaný predovšetkým namietol,
že zmluva uzavretá so žalobcom nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, teda nevzťahujú sa na ňu

ustanovenia Zák. č. 129/2010 Z. z. Poukázal na to, že úver bol poskytnutý za účelom rekonštrukcie
nehnuteľností a bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Lehota splatnosti úveru bola
dohodnutá na 10 rokov od termínu dočerpania úveru a v dodatku č. 1 bol zmenený termín konečnej
splatnosti úveru na 6.4.2021. Nesúhlasil ani s tým, že by zmluva neobsahovala podstatné náležitosti,
pretože termín konečnej splatnosti úveru je uvedený v článku VI bode 1 zmluvy. V danom prípade v

zmluve nemohol byť uvedený dátum vo formáte deň, mesiac a rok, keďže splatnosť bola dohodnutá v
nadväznosti na termín čerpania úveru. V článku III zmluvy je tiež obsiahnutá výška úrokovej sadzby,
ako aj podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. V súvislosti s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ cit.
zákona upozornil žalovaný na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/2015. Vo

vzťahu k poplatkom, ktoré žalovaný bol povinný platiť, poukázal žalovaný na článok IX úverovej zmluvy
a uviedol, že žalobca ešte pred podpisom úverovej zmluvy vedel, že povinný bude platiť poplatok za
poskytnutie úveru, poplatok za vedenie účtu a poznal ich výšku. Táto povinnosť je zrejmá aj zo správania
žalobcu, keďže poplatky riadne platil, neprotestoval proti nim, ani nežiadal žiadne vysvetlenia ohľadom
týchto poplatkov. Ani v období pred uzavretím úverovej zmluvy nebola prejavená vôľa žalobcu dosiahnuť

stav, aby poplatky nemusel hradiť.

4. Podľa žalovaného zmluva o úvere obsahuje aj správne uvedenú RPMN, a ak žalobca tvrdí, že v
zmluve by mala byť uvedená nižšia hodnota RPMN, tak podľa žalovaného uvedením vyššej hodnoty
RPMN nie je žiadnym spôsobom poškodzovaný spotrebiteľ. Práve naopak, dodávateľ sa sám poškodí,

pretože jeho ponuka je spotrebiteľom vnímaná ako menej výhodná a z pohľadu finančného trhu menej
konkurencieschopná. Žalovaný nechápe tiež spochybňovanie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, pretože čiastka 24.902,40 eur pozostáva zo súčtu mesačných anuitných splátok (24.357,60
eur), poplatku za poskytnutie úveru a mesačných poplatkov za vedenie účtu. Namietol tiež, že žalobca
nepreukázal, že by v súvislosti s predmetným úverom poukázal žalovanému sumu 26.281,14 eur, z

ktorej vypočítal bezdôvodné obohatenie. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože dlh
neplatil žalobca, ale záložca, ktorým bola R. P.. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania, pretože
podľa žalovaného žalobca vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia získal najneskôr dňom 17.9.2015, keď bol o platbe, ktorú zaslala R. P., informovaný mailom. Subjektívna premlčacia lehota teda
uplynula najneskôr 17.9.2017 a žaloba bola podaná až dňom 16.2.2018.
5. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č. k. 13Csp/8/2018-111 zo dňa 19.10.2018 tak, že zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.041,52 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 10.10.2017 a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 56 %. Na základe odvolaní podaných stranami prejednal vec odvolací súd,
ktorý zrušil rozsudok a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súd konštatoval, že je nesporný spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založeného uzatvorením

zmluvy o spotrebiteľskom úvere z XX.X.XXXX. Za dôvodne uplatnenú považoval odvolaciu námietku
žalovaného ohľadom posúdenia náležitostí zmluvy vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. i/ Zák. č.
129/2010 Z. z., pričom nesúhlasil s tým, že v zmluve by mal byť uvedený aj index a predpoklady
zmeny úrokovej sadzby. Odvolací súd považoval tiež za dôvodnú námietku vo vzťahu k náležitosti
vyplývajúcej z ust. § 9. ods. 2 písm. k/ Zák. č. 129/2010 Z. z. a v tejto súvislosti poukázal na právny
názor vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdO/146/2017 zo dňa 22.2.2018, ako aj

rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.2016. Podľa odvolacieho súdu súd I. inštancie
priposudzovanídôvodnostiuplatnenéhonárokuohľadomúrokovzomeškania,vktorejčastobolažaloba
zamietnutá, dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací
súd poukázal na to, že pre záver súdu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov stačí absencia
jednej z obligatórne stanovených náležitostí. Vyjadrenie termínu konečnej splatnosti tak, ako je uvedené

v zmluve, nezodpovedá zákonnej požiadavke určenia termínu splatnosti jasne, zrozumiteľne. Vo vzťahu
k uplatneným úrokom z omeškania vo výške 1.740,32 eur je potrebné preukázať dôvodnosť jej výšky
vrátane špecifikácie uplatnených nárokov.

6. Pri opätovnom prejednaní veci žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a poukázal na to,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti ako termín konečnej splatnosti
úveru, na základe čoho je potrebné úver považovať za bezúročný. Z tohto dôvodu žalovaný nemal
nárok na akékoľvek plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru, pričom akékoľvek plnenie prijaté
nad tento rámec je bezdôvodným obohatením. Za bezdôvodné obohatenie je potrebné považovať aj
zaplatené úroky z omeškania, keďže aj tieto predstavujú plnenie nad rámec toho, čo bolo žalobcovi

v rámci úveru poskytnuté. V súvislosti s námietkou premlčania poukázal na to, že touto sa už súd
zaoberal, a aj keď bol pôvodný rozsudok zrušený, stotožňuje sa s právnym posúdením námietky
premlčania. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je podstatné, že samotný žalobca sa o
vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel až po doručení stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR,
pričom skorší moment získania tejto vedomosti doposiaľ zo strany žalovaného preukázaný nebol. K

argumentácii ohľadom termínu konečnej splatnosti úveru poukázal na závery odvolacieho súdu, ktorým
je súd I. inštancie viazaný a na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že v dodatku k úverovej zmluve mal
byť už tento údaj uvedený, pretože podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch má byť tento údaj uvedený
už pri uzatváraní zmluvy.

7. Žalovaný zdôraznil, že trvá na námietke premlčania, pretože uplynula subjektívna premlčacia doba
na uplatnenie nároku. Podľa žalovaného začala plynúť už v čase splatenia dlžnej sumy, t. j. 9.9.2015,
resp. najneskôr 17.9.2015, kedy bolo žalobcovi oznámené splatenie dlhu. Žalobca už v tomto dátume
nadobudol vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých bezdôvodné obohatenie možno vyvodiť.
Keďže termín konečnej splatnosti úveru bol naviazaný termín dočerpania úveru, nebolo možné v čase

uzavretia úverovej zmluvy vyjadriť termín konečnej splatnosti úveru vo formáte deň, mesiac a rok.
Poukázal aj na dodatok č. 1 k zmluve, v ktorom už bol vyjadrený termín konečnej splatnosti úveru v
takomto formáte.

8. Z výpovedí strán a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, dodatku č. 1 k zmluve, vyčíslenia splateného úveru, stanoviska MS SR, žiadosti
omimosúdneriešeniesporu,zmluvyozriadenízáložnéhoprávknehnuteľnosti,obchodnýchpodmienok,
všeobecných obchodných podmienok, mailovej komunikácie, potvrdenia o výške zostatku úveru, z
výpisu z úverového účtu a špecifikácie výpočtu úrokov z omeškania, súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Strany sporu uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 18.500,-- eur. Úver bol poskytnutý za účelom rekonštrukcie
nehnuteľnosti - rodinného domu v X. č. súp. XXX, postaveného na parc. č. 18/1, zapísaného na LV č.
XXXX pre k. ú. X.. V zmysle článku III bodu 1 zmluvy úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výške5,74 % p. a., ktorá bola platná do 5.9.2011. V zmysle bodu 2 sa zmluvné strany dohodli, že banka vždy
najneskôr tri týždne pred ukončením platnosti úrokovej sadzby zašle dlžníkovi oznámenie o novej výške
a dobe platnosti úrokovej sadzby, dohodnutej v súlade s obvyklou úrovňou úrokových sadzieb pre daný

typ úveru v banke a podľa vyhodnotenia osobnej a finančnej situácie dlžníka. V zmysle bodu 3 pokiaľ
dlžník nebude súhlasiť so zmenou úrokovej sadzby, je povinný túto skutočnosť banke písomne oznámiť
najneskôr týždeň pred dňom ukončenia platnosti úrokovej sadzby a v takom prípade je povinný splatiť
celý zostatok istiny a príslušenstvo, najneskôr ku dňu ukončenia platnosti úrokovej sadzby. V článku III
bode 5 je uvedená RPMN vo výške 7,06 % a celková čiastka, ktorú je dlžník zaplatiť vo výške 24.902,40

eur. V zmysle článku IV sa strany dohodli, že dlžník môže dočerpať úver v celom rozsahu do 3.3.2011. V
zmyslečlánkuVIbodu1zmluvyúvermalbyťsplatenýnajneskôrdo10rokovodtermínujehodočerpania.
Úver mal byť splácaný v mesačných splátkach v počte 120, a to vždy k tretiemu dňu v mesiaci vo výške
202,98 eur, a to za predpokladu, že dlžník dočerpá celý úver v termíne podľa článku IV ods. 1 zmluvy.
V opačnom prípade banka oznámi dlžníkovi výšku anuitnej splátky zodpovedajúcu vyčerpanému úveru.
Za účelom zabezpečenia úveru bola uzavretá záložná zmluva, keď predmetom záložného práva bol

rodinný dom č. súp. XXX v X.. Z potvrdenia vystaveného žalovaným zo dňa 7.4.2017 vyplýva, že žalobca
počas trvania úverového vzťahu vyplatil z titulu istiny sumu 18.500,-- eur, z titulu zmluvných úrokov
sumu 5.169,38 eur, z titulu poplatkov sumu 872,14 eur a z titulu úrokov z omeškania sumu 1.740,32
eur. Žalobca teda spolu uhradil sumu 26.281,84 eur. Žalovaný predložil súdu výpis z úverového účtu, z
ktorého je zrejmé akým spôsobom boli účtované úroky z omeškania a tiež špecifikáciu výpočtu.

10. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka v platnom znení, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

11. Podľa § 451 ods. 2 cit. zákona bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. (účinného od 11.6.2010 do 31.12.2010) spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 1 ods. 3 cit. zákona spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,

c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),

f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo
pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv
o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy

predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods.. 14
nie je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s

ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,
k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky
podľa § 24,
m) úver podľa osobitného predpisu,

n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,

alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok.

14. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

16. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 107 ods. 1 cit. zákona právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

19. Podľa § 107 ods. 2 cit. zákona najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

20. V prejednávanej veci sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 7.781,84 eur.
Medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.X.XXXX uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 18.500,-- eur za účelom rekonštrukcie
rodinného domu. Podľa žalobcu zmluva o úvere neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti,
preto by sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda ak žalobca poskytol žalovanému

plnenia nad rámec poskytnutej istiny, tak tieto platby sa majú považovať za bezdôvodné obohatenie.
Žalovaný v rámci obrany namietal, že predmetná zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, spochybnil
tiež aktívnu legitimáciu žalobcu a nesúhlasil s argumentáciou ohľadom absencie chýbajúcich náležitostí
zmluvy. Zo strany žalovaného bola vznesená aj námietka premlčania.

21. Pri hodnotení obrany žalovaného súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami je
jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou. Pojem spotrebiteľského úveru je vymedzený ust. § 1 ods. 2 Zák.
č. 129/2010 Z. z., pričom súd vychádzal zo znenia tohto zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, t. j.
v období od 11.6.2010 do 31.12.2010. Ust. § 1 ods. 3 cit. zákona následne taxatívne vymedzuje úvery,
ktoré sa nepovažujú za spotrebiteľské úvery napriek tomu, že by inak spĺňali charakteristiku v zmysle

§ 1 ods. 2 cit. zákona. Žalovaný predovšetkým namietal, že ide o úver, ktorý je zabezpečený záložným
právom, a že bol poskytnutý za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti na dobu dlhšiu ako 10 rokov, a to
najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že na základe dodatku č. 1 k zmluve bola konečná splatnosť úveru
upravená na deň 6.4.2021. Žalovaný spochybňuje charakter spotrebiteľského úveru napriek tomu, žeto bol práve žalovaný, ktorý vyhotovil zmluvu, ktorú označil ako zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru. Pokiaľ vychádzame z ust. § 1 ods. 3 cit. zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, tak
nemožno konštatovať, že by na zmluvu uzavretú stranami bolo možné aplikovať niektorý z dôvodov

uvedených v § 1 ods. 3 cit. zákona, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že ide o úver,
ktorý nie je spotrebiteľským úverom. V zmysle cit. právnej úpravy nie každý úver zabezpečený záložným
právom bol vyňatý z právnej úpravy spotrebiteľských úverov, ale toto ustanovenie sa vzťahovalo iba
na úvery, ktorých účelom bolo nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavbou nehnuteľnosti, prípadne na úvery, u ktorých lehota splatnosti je viac ako 10 rokov. V ust. §

1 ods. 3 cit. zákona sú taxatívne vymenované prípady, v ktorých sa poskytnuté úvery nepovažujú za
spotrebiteľské, teda okruh týchto právnych vzťahov nemožno rozširovať nad rámec zákonnej úpravy.
Pokiaľ žalobcovi bol poskytnutý úver na rekonštrukciu nehnuteľností, nie sú týmto splnené podmienky
vyplývajúce z § 1 ods. 3 písm. b/ alebo d/ cit. zákona, a preto táto zmluva nie je vylúčená z režimu
právnej úpravy spotrebiteľských úverov. Pokiaľ ide o dobu splatnosti úveru, táto zjavne bola dohodnutá
na dobu presne 10 rokov, ktorá začala plynúť od dočerpania úveru, teda nie je splnená ani podmienka

vyplývajúca z § 1 ods. 3 písm. c/ cit. zákona. Je pravdou, že dňa 1.3.2013 bol uzavretý dodatok č. 1,
ktorým bola okrem iného zmenená úverová zmluva v časti termínu konečnej splatnosti úveru tak, že bola
dojednaná na deň 6.4.2021, ale podľa názoru súdu je potrebné charakter právneho vzťahu vyhodnotiť v
zmysle podmienok v čase uzavretia zmluvy a prípadná zmena obsahu záväzku nemôže mať vplyv na to,
že by poskytnutý úver stratil charakter spotrebiteľského úveru tak, ako túto okolnosť nemôže ovplyvniť

ani prípadná zmena právnej úpravy. Súd je toho názoru, že takýto výklad zodpovedá dodržaniu princípu
právnej istoty. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá stranami je zmluvou
spotrebiteľskou a poskytnutý úver je úverom spotrebiteľským, preto sa na poskytnutý úver v celom
rozsahu vzťahujú ustanovenia Zák. č. 129/2010 Z. z. Aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení potvrdil
správnosť tohto záveru a konštatoval, že je nesporné, že tento právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským.

22. Žalovaný tiež spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, čo vyvodzoval z toho, že podstatnú časť
úveru v sume 20.443,-- eur uhradila za žalobcu R. P., ktorá bola v postavení záložcu, teda bezdôvodné
obohatenie nemohlo vzniknúť na úkor žalobcu. Súd sa nestotožnil s touto obranou žalovaného, pretože
zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným, a pokiaľ aj časť úveru uhradil záložca, tomu vzniká

právo na úhradu toho, čo plnil za dlžníka, čo aj v danom prípade bolo vysporiadané medzi dlžníkom a
záložcom tak, že žalobca ako dlžník previedol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.8.2015 na žalovanú
svojspoluvlastníckypodielkrodinnémudomuč.súp.XXX,pričomzčlánkuIIIzmluvyjezrejmé,žekúpnu
cenu kupujúca použije na vyplatenie veriteľov, a to ČSOB, a. s. a súdneho exekútora. V danom prípade
síce zostatok úveru uhradila R. P. ako záložca, ale potom čo sa navzájom vysporiadali so žalobcom, a

pokiaľ vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, tak vzniklo len na úkor žalobcu ako druhej
strany zmluvného vzťahu. Z tohto dôvodu teda obrana žalovaného spočívajúca v nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu nie je dôvodná.

23. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy súd teda ex offo musí skúmať, či zmluva obsahuje

všetky podstatné náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. Žalobca namietal absenciu
náležitostí vyplývajúcich z § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ a písm. i/ cit. zákona. Odvolací súd jednoznačne
konštatoval, že zmluva o úvere v bode III bod 1.2 zmluvy je dojednaná fixná úroková sadzba a nie
je potrebné, aby v zmluve bol uvedený aj index a predpoklady zmeny úrokovej sadzby. Z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ žalobca namieta nedostatok náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. i/ cit. zákona, tak táto

námietka nie je dôvodná.

24. Ďalšou námietkou žalobcu bol chýbajúci údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
(§ 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona). V tomto smere odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3CdO/146/2017 zo dňa 22.2.2018 ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo
dňa 9.11.2016.

25. Žalobca poukazoval na to, že zmluva neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona,
teda neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pretože podľa jeho názoru v zmluve mal byť obsiahnutý
aj rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, teda podľa žalobcu nepostačuje v zmluve uviesť iba
celkovú výšku splátok. Takáto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jehomožnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru
a posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný a prijateľný. Ohľadom tejto otázky už
zaujal stanovisko Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach, keď konštatoval, že eurokonformným

výkladom cit. zák. ustanovenia možno dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva
o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, t. j. určenie aká časť
každej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom tohto
ustanovenia nebolo aby mal spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy o úvere k dispozícii v číselnom vyjadrení
informáciu aká časť bude v tej ktorej splátke pripadať na istinu, úroky a iné platby. Najvyšší súd SR

pritom vychádzal aj z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a. s. proti Q. P..

26. Tento právny názor vyslovil Najvyšší súd SR nielen v rozhodnutí, na ktoré poukázal odvolací súd, t. j.
3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, ale aj v mnohých ďalších rozhodnutiach, napr. 7Cdo/98/2018 zo dňa
30.1.2019, 5Cdo/132/2017 zo dňa 29.10.2018, 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.4.2018, 3Cdo/45/2018 zo dňa

22.11.2018, teda možno konštatovať, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Keďže
zmluva uzavretá stranami obsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok, nemožno konštatovať, že
by zmluva neobsahovala predmetnú náležitosť, ktorej absencia by mohla privodiť aplikáciu ust. § 11
ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z.

27. Odvolací súd poukázal na absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy ohľadom vyjadrenia termínu
konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ cit. zákona). Zmluvné strany mali upravený termín konečnej
splatnosti úveru v článku VI bode 1 zmluvy tak, že „Úver dlžník splatí najneskôr do 10 rokov od termínu
jeho dočerpania. Peňažný záväzok dlžníka vyplývajúci zo zmluvy zanikne jeho splatením.“ Odvolací
súd konštatoval, že uvedené vyjadrenie termínu konečnej splatnosti nezodpovedá zákonnej požiadavke

určenia termínu splatnosti jasne, zrozumiteľne. Aj v zmysle iných rozhodnutí súdov (napr. rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/782/2015 zo dňa 12.1.2017) termín konečnej splatnosti
úveru musí byť vyjadrený tak, aby konečnú splatnosť úveru bolo možné zistiť z údajov v zmluve bez
ťažkostí a s istotou. Vychádzajúc aj z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd I. inštancie
viazaný, súd konštatuje, že tak, ako je vyjadrený termín konečnej splatnosti v zmluve o úvere uzavretej

medzi stranami, nespĺňa tieto podmienky, pretože zo zmluvy nie je zrejmé čo sa myslí pod pojmom
dočerpanieúveru,tedačiideodeňkedyboldanýpríkazzostranydodávateľakuskutočneniubankového
prevodu klientovi, alebo deň pripísania požičanej sumy na účet klienta. Dôvod na aplikáciu ust. § 11 ods.
1 cit. zákona, teda že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, je daný aj vtedy, ak chýba čo aj
len jedna z obligatórnych náležitostí zmluvy. Vzhľadom na absenciu údaja o termíne konečnej splatnosti

úverusaajúverposkytnutýnazákladeúverovejzmluvyzodňaXX.X.XXXXpovažujezabezúročnýabez
poplatkov, teda plnenia, ktoré žalobca poskytol žalovanému nad rámec poskytnutej istiny predstavuje
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

28. Súčasťou žalovanej sumy je aj suma 1.740,32 eur, ktorú žalobca zaplatil žalovanému z titulu úrokov

z omeškania. Žalobca v odvolaní proti rozsudku namietal, že sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru nastupuje v prípade danej povinnosti ex lege, preto spotrebiteľ nie je v prípade
absencie obligatórnych náležitostí povinný zaplatiť dodávateľovi plnenie v rozsahu akýchkoľvek úrokov,
či poplatkov bez akéhokoľvek predchádzajúceho rozhodnutia zo strany súdu, či akéhokoľvek iného
subjektu. Podľa názoru súdu sa bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vzťahuje na zmluvne dohodnuté

úroky a tiež poplatky, ktoré majú byť platené v súvislosti s poskytnutím úveru. Úrok z omeškania je
zákonným nárokom, ktorý vyplýva z ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a jeho výška je stanovená v §
3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Samotná skutočnosť, že úver sa považuje za bezúročný teda
neznamená, že by spotrebiteľ nemal zaplatiť úrok z omeškania, ak sa dostane do omeškania s úhradou
istiny. Podľa názoru súdu však žalovaný nepreukázal dôvodnosť, resp. svoj nárok na úhradu sumy vo

výške 1.740,32 eur z titulu úrokov z omeškania.

29. Žalovaný predložil súdu výpis z úverového účtu žalobcu a špecifikáciu výpočtu úroku z omeškania.
Z predložených dokladov je zrejmé, že splátky, ktoré platil žalobca, boli účtované nielen na istinu,
ale aj na úroky, poplatky, napriek tomu, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Úrok z

omeškania potom nebol vypočítaný z dlžnej istiny, ale z vyššej sumy ako reálne žalobca dlhoval. Z
predloženej špecifikácie výpočtu ani nie je zrejmé v akej výške bol poplatok z omeškania účtovaný, teda
súd nepovažoval za preukázaný nárok žalovaného. Keďže žalovaný jednoznačne nepreukázal, že mu
vznikol nárok na úrok z omeškania v uvedenej výške, naopak, už z predložených dokladov je zrejmé, žeúrok z omeškania nebol účtovaný z takej sumy, z akej účtovaný mal byť, keďže aj časť splátok použitá
na úhradu poplatkov a úrokov mala byť započítaná na istinu, súd dospel k záveru, že aj suma 1.740,32
eur bola žalovanému uhradená bez právneho dôvodu, teda ide taktiež o bezdôvodné obohatenie, ktoré

žalovaný je povinný vydať žalobcovi.

30. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku premlčania vznesenú žalovaným.
V zmysle cit. zák. ustanovení pri vydaní bezdôvodného obohatenia dvojročná subjektívna premlčacia
lehota začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnená osoba dozvie, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Nie je vylúčené, aby subjektívna
a objektívna lehota začali plynúť súčasne, ale musí byť splnená podmienka, že oprávnená osoba má
jednoznačnú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia. V danom prípade objektívna premlčacia
lehotazačalaplynúťdňom8.9.2015,kedydošloksplateniuzostatkuúveru,avšaknebolopreukázané,že
by súbežne začala plynúť aj subjektívna premlčacia lehota. Žalobca poukazoval na to, že o skutočnosti,
že mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, sa dozvedel až zo stanoviska Ministerstva

spravodlivosti SR zo dňa 23.8.2017, a teda až týmto dňom by mala začať plynúť subjektívna premlčacia
lehota. Zo strany žalovaného nebolo dôkazmi spochybnené toto tvrdenie žalobcu, preto súd dospel
k záveru, že subjektívna premlčacia lehota mohla začať plynúť najskôr uvedeným dňom, teda pokiaľ
žaloba bola podaná dňom 20.2.2018, žalobca uplatnil svoj nárok pred uplynutím subjektívnej ako aj
objektívnej premlčacej lehoty.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami je
bezúročná a bez poplatkov, žalovanému teda vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 7.781,84 eur
a táto čiastka predstavuje plnenia zo strany žalobcu realizované nad rámec istiny úveru poskytnutého
žalovaným. Z vyššie uvedených dôvodov je žalovaný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie.

32. Podľa § 563 Obč. zákonníka v platnom znení, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

33. Podľa § 517 ods. 2 cit. zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 10.10.2017 vo výške
8 % ročne. Predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia a pri tomto type nároku lehota
splatnosti nie je určená právnym predpisom a nevyplýva ani z dohody účastníkov.
V danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 563 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého splatnosť záväzku
nastáva potom, čo veriteľ, teda oprávnená osoba, požiada o plnenie. Žalobca preukázal, že žalovaného

vyzval na plnenie listom z 21.9.2017, ktorý žalovaný podľa predloženej kópie prevzal dňa 22.9.2017.
Žalobca v tomto liste stanovil lehotu na plnenie na 15 dní odo dňa prevzatia. Z uvedeného vyplýva, že
záväzok sa stal splatným dňom 2.10.2017, teda nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania s
plnením peňažného dlhu. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 10.10.2017, a keďže súd je viazaný
žalobou, priznal úrok z omeškania od uvedeného dňa, aj keď sa nárok žalobca stal splatným pred týmto

dňom. Výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády
SR č. 87/95 Z. z. v znení noviel). Nárok z titulu bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým
vzťahom, teda nie je rozhodujúce kedy došlo k vzniku zmluvného vzťahu, ale kedy došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia, a preto výška úroku z omeškania musí byť priznaná v súlade s právnou

úpravou účinnou v čase vzniku bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Zák. č. 160/2005 Z. z. - Civilný sporový poriadok
v platnom znení /ďalej len CSP/ tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore v celom rozsahu úspešný, priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).