Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 6, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/34/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010428

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1118010428.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom G.. G. L., v trestnej veci obžalovaných Y. L. K.
N. L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek X písmeno c/ Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.03.2020 v
Bratislave, takto

r o z h o d o l :

O.
Y. L. U. O. F. Y. L. U. XX.XX.XXXX H. R., F. R. L. XX, Bratislava,

N. L. O. Č. B. Š. Č. Á. L. U. XX.XX.XXXX H. R., F. R. T. Č.. XX, Bratislava,

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i , ž e

dňa 12.11.2016 v čase okolo 03:00 hodine v Bratislave na Medenej 16 v priestoroch podniku Nu Spirit
Bar, kde obaja obžalovaní pracovali ako vyhadzovači, fyzicky napadli poškodeného G. L., a to tak, že
po tom, ako obaja obžalovaní vyzvali poškodeného k tomu, aby opustil priestor podniku Nu Spirit Bar,
poškodenýsnimidobrovoľneodchádzalsmeromkvýchodu,pričompredvýchodomsapoškodenýotočil,
aby zavolal kamaráta, na čo ho obžalovaný Y.Z.K. L. udrel do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený

spadol na zem, kde ho obaja obžalovaní rukami viackrát udreli do oblasti hlavy a vrchnej časti tela,
pričom obžalovaný Y. L. ho tiež viackrát kopal nohou do tváre a vrchnej časti tela, čím poškodenému
G. L. spôsobili zlomeninu nosa a zlomeninu spodiny očnice (orbity) vpravo, herniáciu orbitálneho tuku
s dobou práceneschopnosti tri mesiace, počas ktorej bol závažne ovplyvňovaný obvyklý spôsob života
poškodeného,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví,

- spoločným konaním sa dopustili na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadli
iného,

č í m s p á c h a l i- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s
- prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona,

Za to sa
o d s u d z u j ú :

Y. L. U. O. F. Y. L.
Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno j/, § 37 písmeno h/
Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 50 odsek 2, § 51 odsek 4 písmeno e/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá primeranú
povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému G. L., U.. XX.XX.XXXX H. H.,
A.E. A., F. R. T. XXA/X/XX, XXXX H., Rakúska republika.

N. L. O. Č. B. Š. Č. Á. L.
Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno j/, § 37 písmeno h/
Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 50 odsek 2, § 51 odsek 4 písmeno e/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá primeranú
povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému G. L., U.. XX.XX.XXXX H. H.,
A.E. A., F. R. T. XXA/X/XX, XXXX H., Rakúska republika.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaným Eduardovi Knotekovi a N. L. ukladá povinnosť
spoločneanerozdielnenahradiťpoškodenémuG.B.U.L.,U..XX.XX.XXXXH.H.,A.Ú.A.,F.R.T.XXA/X/
XX, XXXX H., A. A., škodu vo výške 13.519,69,-Eur (trinásťtisícpäťstodevätnásť euro a šesťdesiatdeväť
eurocentov).

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený Martin L., U.. XX.XX.XXXX H. H., A. A., F. R. T.
XXA/X/XX, XXXX H., A. A., so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 13.06.2018 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 12.06.2018, č. k. 2 Pv 535/16/1101-31 na obvinených Y. L. K. N. L., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona v súbehu s prečinom

výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstvapodľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej
obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo
obžalovaní Y. L. K. N. L.L. zhodne urobili vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku
(že sú nevinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe), vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc
o výsluchoch oboch obžalovaných z prípravného konania (obžalovaní na hlavnom pojednávaní využili
právo nevypovedať, v dôsledku čoho súd na návrh prokurátora postupoval v súlade s § 258 odsek 4

Trestného poriadku), výsluchom svedka - poškodeného G. L., výsluchom svedkov G. O., G. D., R. V.,
G. Š., H. W., K. T.Q.Q., G. D., G. A. K. L. G., prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného
konania, a to Vladimíra Markoviča (podľa § 263 odsek 2 Trestného poriadku) K. G. W. (podľa § 263
odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku), výsluchom znalca G.. G. Č. za súčasného prečítania ním
písomne vypracovaného znaleckého posudku č. 1/2017 zo dňa 12.12.2016 a jeho doplnenia č. 29/2017
zodňa09.10.2017,akoajčítanímlistinnýchdôkazovpodľa§269Trestnéhoporiadku,atooboznámením

Fotodokumentácie (č. l. 27 - 30), Zápisnice o rekognícii osoby spolu s fotodokumentáciou (č. l. 85 - 103),
Lekárskych správ s prekladom (č. l. 156 - 162), Vyúčtovaní nákladov spolu s prekladom (č. l. 167 - 186),
Lekárskych správ s prekladom (č. l. 187 - 206), Faktúr a súvisiacich listín (č. l. 210 - 214), Výpisov z
ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 276, 277), Odpovedí na
lustrácie (č. l. 292 - 299) a odpisov registra trestov oboch obžalovaných.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal,

napĺňa všetky zákonné znaky oboch trestných činov - prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného
zákona spáchaných v jednočinnom súbehu a že tento skutok spáchali práve O. Y. L. K. N. L.Č..

K výroku o vine

Obžalovaní Y. L. K. N. L. vinu za spáchaný skutok zhodne popierali.

Obžalovaný Y. L. svoju obhajobu založil v podstate na tom, že ako organizátori v podniku NU Spirit alebo
Spirit Club sú pravidelne školení prevádzkovateľom H.B.G. G. ako riešiť problémy, t. j. všetky incidenty

musia riešiť veľmi citlivo, v tichosti, nakoľko sa potom zákazníci sťažujú. Na incident s poškodeným sa
pritom nikto nesťažoval, pričom daný podnik bol v ten večer úplne plný. Poškodeného G. L. s kamarátmi
zaregistroval už pri ich vstupe do podniku, pričom už tu sa poškodený slovne prajavoval agresívne,
nakoľko obom obžalovaným položartom, polovážne povedal: „Chcete na piču?“ Jeho kamaráti boli
pokojní, pričom jeden z nich ho celý čas ukľudňoval. Asi po hodine prišiel za nimi R. G. Š., ktorý im

oznámil, že potrebujú vyviesť zákazníka. Po príchode do baru hneď videli o koho ide, nakoľko poškodený
strkal do ľudí okolo seba a vyzeralo to úmyselne. Obžalovaný pristúpil k poškodenému a obžalovaný
N. L. stál pri svedkovi O.. On poprosil poškodeného, aby sa ukľudnil a aby opustil priestory. Na to sa
poškodený bez slova otočil a odchádzal k východu z baru. Poškodený išiel prvý, on šiel za ním a ako
prechádzali pomedzi ľudí k východu tak poškodený znovu začal strkať do ľudí okolo seba, ktorí tam

tancovali. On ho preto chytil za rameno a usmerňoval ho tlačením smerom k východu. Asi 3 metre pred
východom v ohybe chodbičky ho napadol tak, že pri tom, ako bol k nemu otočený chrbtom, zahnal sa
na neho pravým lakťom. Mieril na hlavu, pričom ho však dobre nezasiahol. Obžalovaný ho následne
chytil do páky a to tak, že ho polovičným nelsonom začal tlačiť k východu. Podarilo sa mu ho vytlačiť až
pod oblúk východu, pričom mu však vypadla buksa s peniazmi, v dôsledku čoho pustil poškodeného.

Následne pokračoval útok poškodeného, ktorý sa na neho zahnal pravou päsťou počas toho, ako sa
zohýňal po buksu. Ten úder vyblokoval tak, že mu chytil pravú ruku a kontinuálne mu dal koleno na
brucho. Následne sa poškodený upokojil, možno mu aj vyrazil dych, nakoľko sa zohol a prestal útočiť.
Svedok O. s druhým obžalovaným N. L., ktorí išli za nimi, boli v tom momente ešte pred oblúkom v
miestnosti, pričom N. L. stál tvárou k menovanému svedkovi. Svedok O. nebol agresívny a uviedol, že

sa o poškodeného postará. Následne vyviedol poškodeného hore schodmi a oni išli za nimi. Poškodený
so svedkom O. vyšli na ulicu, pričom poškodený sa zrazu otočil a chcel ísť späť do podniku a stále
bol agresívny. Obžalovaný N. L. následne vyšiel von a poprosil poškodeného, aby s tým skončil a išiel
domov. V čase, keď poškodený odchádzal z podniku, nejavil žiadne zranenia. Obžalovaný ďalej uviedol,že okolo 03:15 - 03:30 hod. išiel spolu so svedkom G.B.U. W. do baru na Štúrovej odovzdať tržbu.
Následne išiel naspäť do baru na Medenej, pričom pri východe z klubu na Štúrovej videl poškodeného
okolo 03:30 až 03:45 hod., pričom videl iba jeho, jeho kamarátov z baru nevidel. Kolegovia na Štúrovej

ho nechceli pustiť dovnútra, lebo jednému z nich povedal nejaký zákazník, že bola vonku nejaká bitka.
Pri vstupe do klubu bol aj H. W. a on vtedy usúdil, že pán L. môže byť problémový človek, lebo mal krvavú
päsť. Nakoniec poškodeného nepustili dnu, nakoľko im aj obžalovaný so svedkom G. W. povedali, že
poškodený mal konflikt aj v bare. On mu tie zranenia, ktoré popisuje znalec, určite nespôsobil. Záverom
obžalovaný uviedol, že ak by poškodeného kopal a udieral spolu s druhým obžalovaným tak, ako to

poškodený uvádza, tak by ho vyhodili z práce, nakoľko by to videlo veľmi veľa ľudí, ktorí aj v prípade,
že sa len trochu dotknú zákazníka, tak to hneď riešia.

Obžalovaný N. L. v rámci svojej obhajoby rovnako poukázal na to, že absolvoval pravidelné školenia s
Vladimírom Markovičom o tom, ako sa majú správať k zákazníkom, ako riešiť konflikty a v podstate celú
náplň ich práce. Na žiadosť spoluobžalovaného Eduarda Knoteka zostal s ním pri vchode. Asi trištvrte

hodiny po jeho príchode prišiel poškodený s kamarátmi O. a D., pričom ich zaregistroval z dôvodu, že D.
s poškodeným sa doberali, boli trochu pripití a javili známky agresivity. Asi po hodine prišiel barman G.
Š., ktorý im uviedol, že treba niekoho dole vyhodiť. Keď prišli dole, tak si všimol pri bare poškodeného,
ako sa tam postrkuje, pričom barman ako osobu, ktorú treba vyhodiť, označil práve poškodeného.
On sa vybral k poškodenému a poprosil ho, aby išiel a naznačil mu smer, pričom poškodený išiel k

obžalovanému Y. L.. Následne barman ukázal aj na svedka O., tak išiel s ním. Vzápätí sa všetci štyria
vybrali smerom ku vchodu z baru, pričom o trochu skôr išiel obžalovaný Knotek s poškodeným a on
so svedkom O.. Prvý išiel poškodený, za ním obžalovaný Knotek a on s O. išli popri sebe. Obžalovaný
Knotek mal položenú ruku na chrbte poškodeného a iba ho usmerňoval. Asi tri metre od východu z baru
(východ smerujúci ku schodisku) v ohybe uličky sa poškodený zahnal pravým lakťom na obžalovaného

L. smerom na jeho hlavu. Na to ho obžalovaný L.O.F. chytil do páky a vytlačil ho pod oblúk východu k
priestoru pod schodmi. Oni s O. pobehli, aby videli, čo sa deje. V tom priestore ho obžalovaný L. pustil
a zohol sa pre buksu s peniazmi, ktorá mu predtým spadla. Vtedy sa poškodený opäť zahnal päsťou po
obžalovanom L., ktorý sa mu uhol a kopol ho kolenom do brucha. Poškodený sa prikrčil, pričom to trvalo
asi 5 sekúnd. On so svedkom O. stáli tesne pred oblúkom v miestnosti baru s tým, že on bol otočený

smerom do podniku a ruku mal na prsiach svedka O., pričom sa pozeral cez rameno na obžalovaného
L. a poškodeného. Po pár sekundách poškodený už nejavil známky agresivity, vystrel sa a obžalovaný
Knotek ho nasmeroval hore po schodoch. On pustil svedka O. pred seba a všetci išli k vchodu na ulicu.
Počas toho, ako vychádzali, poškodený šmaril dverami, vyšiel na ulici, pričom následne sa otočil a chcel
ísť dovnútra. On išiel za ním von a povedal mu, aby sa ukľudnil a aby sa išiel zabaviť inde. Svedok O.

sa im ospravedlňoval za poškodeného a na záver im ešte poďakoval. Obaja tam ešte boli pár minút a
potom odišli. Keď poškodený odchádzal z ich podniku, nevidel na ňom žiadne zranenia. Obžalovaný
tiež uviedol, že ak by došlo k bitke, tak by to videlo veľa ľudí. On so spoluobžalovaným v podniku ešte
zostali a obžalovaný L. asi o 04:00 hod. odišel vyúčtovať do klubu na Štúrovej. On sa poškodeného
prakticky fyzicky nedotkol, jedine vtedy, keď sa chcel vrátiť späť do baru a kedy mu položil ruku na prsia,

aby ho zastavil. Aj tento obžalovaný poukázal na to, že keby mali v podniku niekoho biť, ako to uvádza
poškodený, tak by si to všimlo veľa ľudí, ktorí by o tom určite napísali na ich stránkach a zároveň by
ich prepustili aj majitelia podniku.

V rámci obhajoby vykonávanej prostredníctvom zvoleného obhajcu obžalovaní poukazovali na stav

poškodeného pod vplyvom alkoholu, jeho hlučné a agresívne správanie podmienené týmto stavom,
ktoré mali potvrdiť svedkovia G. Š., K. T. a G.A.F. W., ako aj na vyjadrenie svedka H. W., v rámci ktorého
tento uviedol, že si všimol na poškodenom iba veľmi napuchnutú a krvavú ruku. Taktiež poukázali na
viaceré rozpory vo výpovediach poškodeného a svedka O. a na výpoveď svedka D., ktorá je v rozpore s
tvrdeniami poškodeného a menovaného svedka, pričom práve s nimi tvoril skupinu ľudí, ktorá spoločne

prišla do uvedeného podniku. Taktiež poukázali na výpoveď svedka G. W., ktorý uviedol, že pri východe
z podniku pred schodmi, ktorými sa vychádza z podniku, bolo pomerne dosť ľudí, pričom keď vyšiel
skontrolovať situáciu pred podnik nevidel, že by sa tam niečo dialo a poškodený nemal na sebe žiadne
viditeľné zranenia.

Podľa obhajoby poškodený tým, že vec nahlásil na polícii až s časovým odstupom, zmaril možnosť
zabezpečenia kamerových záznamov ako aj získania stôp z NU Spirit Baru, ak by boli pravdivé tvrdenia
poškodeného. V jeho prípade je pritom daný silný motív na zavádzajúce tvrdenia, a to vo vidine získania
vyššej sumy peňazí (vo výške 13.352,29 Eur) a z dôvodu urazenej ješitnosti.S uvedenými obhajobnými tvrdeniami obžalovaných sa súd nemohol stotožniť, nakoľko výsledky
vyplývajúce z procesu dokazovania ich jednoznačným spôsobom vyvracajú a bez najmenších

rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaných za
spáchaný skutok. V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili
rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie
skutkového stavu, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú obsahovú
zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Po ich vyhodnotení bolo možné vylúčiť

akékoľvek pochybnosti o vine obžalovaného za spáchaný skutok.

Z obhajoby obžalovaných je zrejmé, že sa má opierať o vzájomnú konzistentnú výpoveď
oboch obžalovaných, ktorá má byť podporovaná aj výpoveďami niektorých svedkov a súčasne o
spochybňovanie výpovede poškodeného G. L. a svedka G. O. z dôvodu rozporov v ich výpovediach,
poukazujúc pritom aj na výpoveď svedka G. D.O.F..

Na základe vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia vrátane posudzovania logických a časových
súvislostímožnokonštatovať,žeichobhajobabolapresvedčivoabezrozumnýchpochybnostívyvrátená
a ako taká nie je spôsobilá ani pre uplatnenie zásady „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech
veci obžalovaného (obžalovaných).

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že práve až pozoruhodná a nápadná zhoda v samotnej štruktúre
výpovedí obžalovaných v prípravnom konaní (ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané postupom
podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku, keďže obžalovaní využili svoje právo nevypovedať), t. j.
zhoda v chronologickom popise ich verzie priebehu udalostí, ale aj zhoda štruktúry ich výpovede

napríklad v časti, ako sú zamestnanci daného podniku školení, ako reagujú zákazníci a pod., a
to až v pozoruhodných detailoch, pričom v istých podrobnostiach mala byť ich výpoveď podopretá
niektorými výpoveďami svedkov, svedčí pre také vyhodnotenie obhajobných tvrdení obžalovaných,
ako aj tvrdení niektorých svedkov, v zmysle ktorého ide o výpovede účelovo zosúladené, ktoré je
v kontexte vyhodnotenia všetkých dôkazov potrebné považovať za nepravdivé, vedené výraznou

snahou o vylúčenie alebo podstatné zoslabenie možnosti vyvodzovať voči obžalovaným trestnoprávnu
zodpovednosť za spáchaný skutok.

Na základe výsledkov vyplývajúcich z procesu dokazovania je evidentné, že obžalovaní sa na svojej
verzii priebehu skutkových okolností vopred dohodli, a to pravdepodobne vychádzajúc z predpokladu,

že dôkazná situácia, v rámci ktorej bude voči ich tvrdeniam a tvrdeniam niektorých svedkov stáť „iba“
tvrdenie poškodeného a jedného - dvoch svedkov, nebude spôsobilá založiť výrok o ich vine za skutok,
ktorý im je kladený za vinu.

Naopak,drobnérozpory,resp.rozporyvnepodstatnýchskutočnostiachzhľadiskaposudzovaniaobsahu

výpovede ako celok v prípade poškodeného G. L.M. K. G. O.A.F. je potrebné hodnotiť ako prirodzené,
ktoré nemajú žiadny podstatný význam vo vzťahu k rozhodným skutkovým okolnostiam, o ktorých
poškodený aj menovaný svedok vypovedali z hľadiska obsahu zhodne.

Poškodený G. L. podrobne a presvedčivo popísal priebeh skutkového deja, ktorého rozhodná časť sa

odvíja od momentu, keď za ním obžalovaní ako zamestnanci podniku NU Spirit Bar prišli s tým, že
ho chceli vyviesť z tohto podniku pre správanie sa poškodeného voči svedkyni K. T. - čašníčky, ktorú
mal obliať pivom, až po koniec útoku zo strany obžalovaných, pričom vierohodne popísal aj následné
okolnosti jeho odchodu z daného miesta vrátane toho, ako sa dostal späť do miesta svojho bydliska vo
Viedni v Rakúskej republike.

Súd pritom nezistil žiadnu ani najmenšiu skutočnosť, pre ktorú by mal poškodený vypovedať nepravdivo
a úmyselne lživo (krivo) obviniť obžalovaných zo spáchania trestného činu a tým sa vystaviť hrozbe
trestného stíhania za trestný čin - prečin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona. V tomto
smere súd nezistil u poškodeného ani existenciu akéhokoľvek motívu pre takéto nepravdivé označenie

obžalovaných ako páchateľov stíhaného skutku. Za takýto motív určite nemožno považovať ani snahu
poškodeného uplatniť si nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o výške
ktorého v čase svojho oznámenia ani nemohol mať vedomosť (poškodený hneď na druhý deň išiel do
nemocnice vo Viedni, kde sa prvé dva dni podrobil vyšetreniam a od 15.11.2016 bol hospitalizovanýaž do 23.11.2016, pričom ešte v deň prepustenia z nemocnice podal trestné oznámenie a vypovedal
ako poškodený). Pritom si asi ťažko možno rozumne predstaviť, že by poškodený, žijúci v Rakúskej
republike bol na takéto odškodnenie odkázaný a že by iba z takéhoto dôvodu hneď po ukončení svojej

hospitalizácie v Rakúskej republike išiel nepravdivo označiť obžalovaných ako páchateľov úmyselného
trestného činu.

Čo sa týka výpovedí jednotlivých svedkov súd konštatuje, že hoci v prospech obžalovaných vypovedali
viacerí svedkovia, ich výpovede súd vyhodnotil ako nepravdivé, ktoré nemajú oporu vo vykonaných

dôkazoch a ktorých obsah bol nepochybne ovplyvnený obhajobnou argumentáciou obžalovaných.

Svedok G. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v daný deň nevidel žiaden konflikt, pričom o danom
konflikte sa dozvedel asi 5-6 dní po tom, čo sa mal stať. Uvedené vyjadrenie svedka je však v rozpore
s tým, čo vypovedala svedkyňa K. T., ktorá uviedla, že ešte v ten deň po konflikte jej menovaný
svedok uviedol, že poškodený asi dostal na „piču“ a aj sám svedok vo výpovedi z prípravného konania

vypovedal, že kolegyni oznámil, že ten zákazník, ktorý ju oblial, asi dostal na hubu

V prospech obžalovaných vypovedala aj svedkyňa K. T. vo svojej druhej výpovedi z prípravného
konania, ako aj na hlavnom pojednávaní. Vo svojej výpovedi uskutočnenej v prípravnom konaní dňa
13.07.2017, ako aj na hlavnom pojednávaní totiž uviedla, že videla, ako sa poškodený zahnal na

obžalovaného lakťom, Y. (L.) sa uhol a N. (L.) mal ruku na hrudi svedka O.. Ešte predtým vnímala
správanie poškodeného ako agresívne, nakoľko strkal do ľudí a ju oblial pivom. V rámci svojej prvotnej
výpovedi z prípravného konania uskutočnenej dňa 29.11.2016 však uviedla, že pracovník SBS N.
(L.) vyzval poškodeného, aby vyšiel von podniku, videla, že tento zákazník odchádzal s SBS-károm
dobrovoľne a viac sa tomu nevenovala. Na otázku povedeného príslušníka, či sa pri vyvádzaní z baru

ten zákazník, ktorý ju oblial pivom, správal agresívne výslovne uviedla, že nie, videla, že normálne
odchádza z podniku s SBS-károm, vtedy bol zas taký krotký. Tieto rozpory na hlavnom pojednávaní (po
tom, čo boli odstraňované postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku) svedkyňa vysvetľovala
tým, že sa na to pri jej prvom výsluchu nepýtali a neprikladala zahnaniu sa lakťom väčší význam. Tu však
súd poukazuje na to, že vo svojej druhej výpovedi svedkyňa o zahnaní sa lakťom vypovedala v rámci

spontánnej časti výpovede, čo dokumentuje samotná zápisnica o jej výsluchu z uvedeného dňa, kde
sú až následne protokolované otázky vyšetrovateľa a odpovede svedkyne na ne. Uvedené vysvetlenie
svedkyne tak nemôže obstáť, keďže zrazu si na takú skutočnosť spomenula aj s odstupom času a
bez toho, aby sa na to vyšetrovateľ opýtal. Okrem toho, svedkyňa uvedenú skutočnosť vo svojej prvej
výpovedi neuviedla ani po tom, čo jej boli zo strany povereného príslušníka kladené otázky, ktorých

obsah jednoznačne dával svedkyni priestor, aby si na takú skutočnosť, ako je zahnanie sa lakťom
zo strany poškodeného, ktorý ju predtým dokonca oblial pivom, spomenula. V kontexte konania tejto
svedkyne je pritom zrejmé, že ak by skutočne registrovala také konanie poškodeného, ktorý sa mal
na obžalovaného L. zahnať lakťom, tak by to určite uviedla už pri prvom svojom výsluchu, a nie až
o niekoľko mesiacov neskôr, a to dokonca bez kladenia otázok zo strany vyšetrovateľa. Nepravdivosť

jej následného vyjadrenia dokumentuje už len to jej vyjadrenie urobené pri prvom výsluchu, kedy
uviedla, že po príchode biletárov poškodený skrotol, dobrovoľne s nimi odchádzal preč a ona sa o to
viac nestarala. Je nepochybné, že výpoveď menovanej svedkyne v následne zmenenej a doplnenej
časti nemôže obstáť a jej obsah je nepochybne prejavom odzrkadľujúcom účelové zosúladenie jej
neskoršej výpovede s výpoveďou obžalovaných. Svedkyňa ani hodnoverne nevysvetlila rozpor v jej

výpovediach ohľadne správania sa poškodeného a jeho kamaráta v podniku, keď najskôr uviedla, že
ich strkanie bolo iba také kamarátske a ich správanie pripisovala tomu, že majú vypité a až v ďalších
svojich výpovediach hovorila o agresívnom správaní poškodeného, čo možno opäť vyhodnotiť iba v tom
smere, že sa snažila prispôsobiť výpovediam obžalovaných, vykresľujúcich poškodeného od začiatku
ako osobu s agresívnym správaním. Možno teda zhrnúť, že menovaná svedkyňa nevypovedala pravdivo

nielen pokiaľ ide o snahu poškodeného lakťom zasiahnuť obžalovaného Y. L., ale ani o tom, že videla,
ako N. L. zadržiava svedka G. O. a napokon ani o takých skutočnostiach, ktoré mali poukazovať na
agresívne správanie sa poškodeného. Tomu napokon nasvedčuje aj jej prvotné vyjadrenie, že strkanie
sa poškodeného s kamarátom bolo také kamarátske a pripisovala to tomu, že mali vypité, ako aj
vyjadrenie svedka G. Š., ktorý v rámci odstraňovania rozporov v jeho výpovedi potvrdil, že poškodeného

nevnímal, že by bol agresívny, ale ho ignoroval. Na tomto mieste nemožno nespomenúť, že poškodený
bol v danom podniku s dvomi osobami, a to svedkom, G. O. a svedkom G. D., pričom práve naposledy
menovaný bol značne pod vplyvom alkoholu, čo sám svedok potvrdil, pričom v zmysle vykonanéhodokazovaniatomoholbyťprimárneon,ktostrkaldodruhýchapoškodenýsastakýmtospávanímsvedka
v podstate „zviezol“.

V súvislosti so snahou obžalovaných vykresliť poškodeného ako agresívnu osobu je „zaujímavé“ tiež
to, že ak obžalovaný Y. L. uviedol, že sa poškodený už na začiatku správal agresívne tým, že sa
obžalovaných opýtal, či chcú na piču, ako je možné, že ich do podniku vpustili, obzvlášť za situácie,
keď podľa ich vyjadrenia a vyjadrenia majiteľa podniku svedka H. G. sú ich zákazníci mimoriadne
citliví na to, ak sa ich niekto čo i len dotkne a každú takúto situáciu oznamujú na stránke podniku.

Menovaný svedok dokonca použil výraz „stačí, ak sa niekto na niekoho škaredo pozrie a už je to na
facebooku“, pričom podľa jeho vyjadrenia v ten deň nebolo na ich stránke absolútne nič. Z takýchto
vyjadrení možno pritom odôvodnene usudzovať, že zákazníci by museli na stránke podniku uviesť aj
správanie poškodeného, ktorý mal viackrát strkať do hostí a poukázať aj na konanie obžalovaných,
keďže podľa vyjadrenia obžalovaných aj v danej nočnej hodine bol podnik plný a zákazníci by museli
zaregistrovať jednak zmienené strkanie poškodeného, jednak jeho snahu udrieť obžalovaného L. lakťom

a následne aj konanie obžalovaného L., ktorý mal dať poškodenému kolenom do brucha. Takáto
obhajoba obžalovaných je zjavne neopodstatnená a vzhľadom na všetky súvislosti je zrejmé, že aj
výpoveďsvedkaH.A.G.včasti,akobyto(konflikt)zákazníciurčiteuviedlinaichstránke,akosizisťovalu
niektorých zákazníkov, čo sa v inkriminovaný deň stalo a aj v časti týkajúcej sa samotných obžalovaných,
je možné považovať za čisto účelovú, vedenú výlučne snahou pomôcť obžalovaným.

Za takúto výpoveď považuje súd aj výpoveď svedka G. W., ktorý aj s odstupom vyše jedného roka do
najmenších podrobností popísal situáciu v bare, ako videl poškodeného obliať barmanku pivom, ako
sa následne správal, ako prišli obžalovaní, ako presne a v akom poradí odchádzali, ako sa poškodený
zahnal po obžalovanom L. a ako ho on následne vyviedol von. Veľmi presne a v zhode s tvrdeniami

obžalovaných a ostatných svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovaných nezabudol poznamenať,
kde stál druhý obžalovaný, ktorý stál chrbtom k obžalovanému L. a s vystretou rukou ku kamarátovi
poškodeného.VkontexteprvotnýchvýpovedísvedkovK.T.K.G.Š.,ktorýtaktiežpotvrdil,žepopríchode
biletárov mal byť poškodený krotký a mal sa spávať normálne, pričom menovaná svedkyňa uviedla,
že poškodený dobrovoľne s nimi odchádzal von z podniku, je zrejmé, že aj tento svedok nevypovedal

pravdu o tom, čo vnímal vlastnými zmyslami.

Vo vzťahu k tejto, ako aj ostatným výpovediam svedkov popisujúcich konanie obžalovaného L. K. L.
pri vyvádzaní poškodeného treba pritom podotknúť, že títo svedkovia spolu s obžalovanými vypovedali
o tom, že daný podnik bol v ten večer plný zákazníkov. V tomto smere sú teda schopnosti uvedených

svedkov zachytiť uvedené skutočnosti naozaj pozoruhodné a pozoruhodná je aj interpretácia ich
vnímania konania jednotlivých osôb, ktorá je takmer identická aj v takých súvislostiach, kde by to reálne
možné byť nemohlo.

Taktiež svedok H. W. sa snažil navodiť dojem, že pred príchodom poškodeného okolo 04:00 hod.

do podniku na Medenej ul. počul od zákazníkov, že vonku je nejaká potýčka a kvôli opuchnutej
ruke poškodeného, na ktorej mal krv, si myslel, že práve poškodený bol jedným z účastníkov danej
potýčky. Svedok uviedol viaceré podrobnosti o tom, ako im oznámili pochybných hostí v NU Spirit Bare
(poškodený a jeho kamaráti) a opäť vo vzácnej zhode s vyjadrením najmä obžalovaného L. vypovedal
aj v takých otázkach, kde by sa to v prípade pravdivých tvrdení svedka nedalo rozumne očakávať.

Na základe výsledkov vyplývajúcich z procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov je
evidentné,žeobsahvýpovedíobžalovanéhoavyššiemenovanýchsvedkovniejedôsledkompravdivého
popisu skutočností nimi priamo vnímaných, ale prejavom vopred pripravenej verzie priebehu skutkových
okolností, ktorá nezodpovedá reálnemu stavu veci.

V kontrapozícii k výpovediam obžalovaných a uvedených svedkov sú výpovede poškodeného G.
L., E. G. O. K. E. G. A., ktorých obsahová zhoda je prirodzená, jednoznačne uveriteľná a ničím
nespochybnená, pričom pre posúdenie veci nepodstatné nepresnosti sú logickým dôsledkom toho, že
popis a interpretácia určitých okolnosti dvomi osobami nikdy nemôže byť v najmenších podrobnostiach

identická.

Poškodený G. L. a svedok G. O. presvedčivým spôsobom popísali okolnosti predchádzajúce skutku, ako
aj samotný skutok, pričom súd opätovne poznamenáva, že v konaní nebola zistená žiadna skutočnosť,ktorá by bola spôsobilá ich výpovede spochybniť a založiť dôvod pre čo i len hypotetickú úvahu o
alternatívnej a pre obžalovaných priaznivejšej verzii priebehu skutkových okolností.

Pokiaľ ide o dokázané skutočnosti súd poukazuje na výpoveď poškodeného G. L., ktorý presvedčivo
popísal, ako ho obžalovaný Y. L. pri vyvádzaní z podniku, počas ktorého s ním išiel dobrovoľne, napadol
úderom do pravej zadnej časti hlavy po tom, čo sa otáčal a volal na kamaráta G. O., v dôsledku čoho
spadol na zem, ako aj následné pokračovanie v útoku zo strany obžalovaných. Vylúčil že by sa na
niekoho zahnal lakťom. Zbili ho obaja, pričom od obžalovaného Y. L. dostal aj kolenom do hlavy a práve

z tohto dôvodu mal také veľké zlomeniny na tvári. Ako hlavného útočníka označil obžalovaného Y. L.,
avšak spolu s ním útočil aj obžalovaný N. L., ktorý ho držal, fixoval, aby ho druhý obžalovaný mohol
udierať, avšak aj obžalovaný L. ho aktívne udieral do hlavy, dával mu päsťovky do hlavy takisto ako
L.. Bili ho rukami aj nohami do hrude aj do hlavy, pričom mu boli spôsobené zranenia, a to zlomenina
nosa, zlomená dolná orbita, zranený očný sval a očný nerv, doteraz má dvojité videnie a psychické
problémy. Spočiatku ho vyvádzali kľudne, obžalovaný Knotek ho držal za ruku a išiel vedľa neho a druhý

obžalovaný išiel za nimi. K útoku došlo pred východom z podniku, kde čupel v rohu po útoku po tom,
čo spadol na zem, pričom následne si chránil hlavu. Poškodený následne presvedčivo popísal, ako
bol nahnevaný na svedka G. O., že sa ho nezastal, že následne išiel menovaný svedok do NU Spirit
Clubu a on šiel za ním, avšak ho nepustili, nakoľko mal zranenia na tvári, pričom mal krv na tričku aj
na nohaviciach. Následne sa chcel dostať domov do Viedne, odišiel na kamenné námestie, kde asi

trištvrte hodiny čakal na kamaráta z Rakúska, ktorý ho odviezol domov. Poškodený pritom hodnoverne
vysvetlil, prečo skutok nahlásil s istým časovým odstupom, keďže bol kvôli predmetným zraneniam
hospitalizovaný v nemocnici vo Viedni, rovnako ako samotnú skutočnosť, prečo išiel do nemocnice až
na druhý deň. Poškodený poukázal tiež na to, že do iných ľudí strkal svedok D., avšak bolo to iba také
detské strkanie z dôvodu opitosti. Tento svedok videl, aké zranenia mu boli spôsobené, keď sa už po

incidente nachádzali pred podnikom, kde bol aj on. Tohto svedka v ten deň stretol prvý krát, pričom
už bol opitý. Následne sa s ním stretol, aby mu povedal, čo sa stalo, pričom svedok D. bol strašne
nahnevaný, že ho označil za svedka a nechcel ani prísť svedčiť, nakoľko už mal opletačky s políciou,
bol už odsúdený, výslovne uviedol, že nechce vypovedať a s políciou veľmi spolupracovať nebude. Keď
mu povedal, čo sa mu stalo, svedok bol prekvapený, pričom uviedol, že si to veľmi nepamätá, lebo bol

opitý. Spomínal si iba, že mal niečo s nosom. Poškodený tiež uviedol, že keď bol vec nahlásiť na polícii,
bolo mu tam povedané, že v podniku sú kamery a že to budú vyhodnocovať, čo ho potešilo a dúfal, že
to bude na kamerách zaznamenané.

V obsahovej zhode s výpoveďou poškodeného bola aj výpoveď svedka G. O., ktorý uviedol, že po tom,

čo poškodený oblial barmanku pivom, avšak nie schválne, nakoľko tam v tom čase bolo narvaté, prišli
asi na podnet barmanky poškodeného vyviesť obžalovaní. On ich nasledoval a v oblúku obžalovaní
napadli poškodeného, konkrétne obžalovaný L. zrazil poškodeného k zemi, pričom on (svedok) stál asi 2
metre od nich. Obžalovaný L. držal poškodeného pri jeho vyvádzaní za ruku, pričom svedok im hovoril,
že ho vyvedie sám, na čo ho obžalovaný L. odsotil spôsobom „vypadni“, v dôsledku čoho sa svedok

zapotácal. Následne už videl poškodeného v rohu ako ho obžalovaní tlčú. Poškodený kľačal, resp. bol
v drepe, rukami si držal hlavu, pričom obžalovaní ho bili päsťami a kopali ho. Konkrétne obžalovaný
Knotek ho kopal kolenom a udieral päsťami do hlavy a bili o aj do hrudníka. Obaja obžalovaní stáli vedľa
seba oproti poškodenému. On bol z toho v šoku, keď vyviedli poškodeného videl, že má krvavý nos.
Poškodeného chcel vziať na toaletu, aby si umyl nos, ale obžalovaní ich už nepustili dnu. Poškodenému

spočiatku iba krvácal nos, no po chvíli mu opuchla aj tvár. Po pár minútach odchádzali do New Spirit
Clubu, dovnútra išiel ale sám. S poškodeným sa po incidente aj pohádali, nakoľko mu tento vyčítal,
že mu nepomohol. Spočiatku si myslel, že to zranenie nie je až tak vážne, avšak po pár minútach to
vyzeralo dosť opuchnuté. Svedok tiež, uviedol, že poškodený mal ísť následne domov, pričom mal prísť
po neho kamarát. Svedok rozhodne vylúčil, že by obžalovaným poďakoval za vyvedenie poškodeného

z podniku, nakoľko nebolo za čo. K osobe svedka G. D. svedok uviedol, že tento mal k veci negatívny
postoj, nakoľko nechcel mať opletačky.

Pri výsluchu tohto svedka boli viackrát odstraňované rozpory v jeho výpovediach postupom podľa §
264 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré sa však netýkali podstatných a rozhodných skutočností, pričom

svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypovedá to, čo videl, pričom z jeho pohľadu bol dôležitý ten
konflikt. Výslovne pritom poukázal na to, že si pamätá podstatné veci, nepodstatné veci, napr. v akom
rozostupe kto ako išiel až tak neriešil.Vtejtosúvislostisúddodáva,žejecelkombežné,aksapamäťovástopausvedkazachovávpodstatných
okolnostiach, nie v okolnostiach, ktoré z hľadiska jeho vnímania nemusí považovať za významné. Preto,
ak sa nezrovnalosti vo výpovedi svedka týkajú skutočností, ktoré nemajú podstatný význam, nemožno

výpoveď takéhoto svedka k podstatným skutočnostiam považovať za nehodnovernú a pochybnú, ak
takémuto záveru inak nič nenasvedčuje. V danej veci práve o takýto prípad výpovede svedka ide, kedy
súd nezistil žiadnu ani najmenšiu skutočnosť, pre ktorú by sa aj tento svedok mal v dôsledku krivej
výpovede a krivej prísahy vystaviť riziku trestného stíhania.

Jehovýpoveďjepritomvzhodesvýpoveďousvedkapoškodeného,pričomobevýpovede(poškodeného
a menovaného svedka) sú podopreté aj výpoveďou svedka G. A., ktorý potvrdil, že v uvedenú noc po
napadnutí poškodeného, prišiel pre neho do Bratislavy a odviezol ho späť domov do Viedne, pričom v
súvislosti s touto okolnosťou vypovedal presvedčivo aj na otázky obhajcu a súd ani pri tomto svedkovi
nezistil nič, čo by bolo vôbec spôsobilé založiť pochybnosť o skutočnostiach, o ktorých tento svedok
vypovedal.

Pokiaľ ide o skutočnosti uvedené svedkom G. D., ktoré mali svedčiť v prospech obžalovaných a v zmysle
ktorých mal poškodený s ním ísť po skutku taxíkom a nemal žiadne viditeľné zranenia, pričom mu
mal následne ujsť autom aj s jeho taškou, tu súd primárne konštatuje, že samotný svedok pri svojom
výsluchu na hlavnom pojednávaní prezentoval zjavne zaujatý negatívny postoj k osobe poškodeného,

o čom svedčí celý obsah zápisnice o hlavnom pojednávaní v časti jeho výsluchu, pričom jeho tvrdenia
boli vyvrátené nielen svedkom A., ale aj svedkyňou L. G. - bývalou partnerkou tohto svedka, ktorá
poprela, že by bola prítomná pri tom, ako poškodený prišiel svedkovi vrátiť tašku, o ktorej sa svedok
zmieňoval, že mu s ňou poškodený v deň skutku odišiel a potom mu ju v jej prítomnosti vrátil. V súvislosti
s výpoveďou tohto svedka je tiež potrebné poukázať na ten fakt, že v rozhodnom čase bol značne pod

vplyvom alkoholu, čo sám potvrdil, pričom na skutočnosť, že si toho veľa nepamätal, poukázal samotný
poškodený, ktorému to mal svedok uviesť po tom, čo mu on popísal, čo sa stalo. Problémy tohto svedka
s alkoholom naznačila aj svedkyňa L. G., a to v spojitosti s tým, že sa mu problémy nevyhýbali, čo
v spojení so samotným negatívnym postojom G. D. k jeho povinnosti svedčiť v danej veci, ako aj k
samotnej osobe poškodeného, vytvára pre súd dostatočný priestor, aby vedel náležite vyhodnotiť osobu

tohto svedka a skutočnosti ním uvedené v tom smere, že sú nepravdivé.

Všetky zo strany obhajoby v konaní namietané skutočnosti ohľadne rozporov vo výpovediach svedkov,
ohľadne toho, že poškodený sa chcel ísť ešte zabávať, resp. aj poukaz na uvedený obsah výpovede
svedka D., pritom nemajú opodstatnenia ani z hľadiska posudzovania logických súvislostí.

Z tohto hľadiska je potrebné uviesť, že poškodený G. L. a ani svedok G. O. nemohli mať vedomosť
o tom, že by konanie obžalovaných nemohlo byť zaznamenané kamerami vnútri podniku, resp. o
tom, že kamery v tomto podniku sú nefunkčné (nefunkčnosť kamier v podniku potvrdil svedok R.
V., ale aj svedkovia G. Š. K. K. T.Q.Q.). Asi ťažko si možno rozumne predstaviť, že by poškodený

išiel podávať trestné oznámenie s uvedením nepravdivých a lživých skutočností, ktoré by mohli byť
okamžité vyvrátené obrazovými (kamerovými) záznamami z uvedeného podniku, ak by boli funkčné,
pričom opätovne súd uvádza, že o ich nefunkčnosti poškodený nemohol mať vedomosť na rozdiel od
obžalovaných, ktorí sa paradoxne nezmyselne sťažovali na odstup času medzi skutkom a podaním
trestného oznámenia práve z dôvodu, že mohli byť zabezpečené kamerové záznamy. Rovnako by

poškodený nemohol predpokladať, že by si inkriminovaný incident niekto (napr. zákazník podniku)
nezaznamenal napríklad na mobilný telefón, čím by sa taktiež mohol poškodený veľmi jednoducho
vystaviť „usvedčeniu“ z krivého obvinenia. To primerane platí aj na osobu svedka G. O.. Taktiež nemohol
mať vedomosť o tom, že by nebol zaznamenaný jeho následný pohyb v čase po skutku (či už v meste
umiestnenými kamerami, prípadne aj iným spôsobom), kedy by opätovne mohli byť jeho tvrdenia ľahko

vyvrátiteľné.

Možno tak s rozumnou istotou konštatovať, že ak by poškodený a svedok O. vypovedali nepravdu a mali
by v úmysle lživo označiť obžalovaných Y. L. a N. L. ako páchateľov trestného činu, museli by takéto
možnosti vziať do úvahy a vzhľadom na vysokú mieru neistoty v tejto otázke, by nepochybne s takou

rozhodnosťou nevypovedali o obžalovaných ako o páchateľoch stíhaného trestného činu. Rovnako by
poškodený neoznačil ako svedka aj G. D., najmä za tých okolností, že ho predtým (v období pred
skutkom) nepoznal, pričom keď mu povedal, že ho navrhuje ako svedka, tento k tomu zaujal negatívnypostoj, čo potvrdil samotný G. D.. V prípade, ak by poškodený mienil uviesť lživé skutočnosti, nemalo
by takéto jeho konanie žiaden logický a racionálny základ.

V neposlednom rade nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že sám svedok Š. sa pred svedkyňou
K. T. ešte v ten večer (v tú noc) vyjadril, že poškodený asi dostal na „piču“, v dôsledku čoho išli
menovaní svedkovia skontrolovať, či sa na danom mieste nenachádza krv. Ak by k útoku obžalovaných
na poškodeného nedošlo, nemalo by také vyjadrenia svedka Š. a následné konanie oboch svedkov
žiadne opodstatnenie. Je pritom nerozhodné, že svedkovia žiadnu krv nenašli, nakoľko z výpovede

svedkyne T. vyplýva, že predmetnú kontrolu miesta vykonali s odstupom nejakého času, pričom k
odstráneniu krvných stôp mohlo dôjsť akýmkoľvek cieleným konaním (nielen obžalovaných) alebo aj
konaním čisto náhodným.

Vzhľadom na takto zistené a vyhodnotené skutočnosti má súd bez akýchkoľvek rozumných pochybností
za to, že skutok sa stal tak, ako to popísal poškodený G. L. K. E. G. O., pričom obhajobu obžalovaných

považoval v celom rozsahu za vyvrátenú.

Vo vzťahu k spôsobenému následku spočívajúcom v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví súd poukazuje
na závery znaleckého posudku č. 1/2017 zo dňa 12.12.2016 a jeho doplnenia č. 29/2017 zo dňa
09.10.2017, písomne vypracovanými znalcom G.. G. Č., PhD., ktoré sa, pokiaľ ide o spôsobené zranenia

na tele poškodeného, premietli aj do popisu skutku a o ktorých úplnosti a správnosti súd nemal žiadne
pochybnosti.

Vrámcitýchtozáverovsaznalecokreminéhovyjadrilajkmechanizmuvznikuspôsobenýchzranení,kde
uviedol, že objektívne lekárske zistenia o spôsobenom zranení zodpovedajú spôsobu a mechanizmu

úrazu tak, ako uviedol poškodený. Taktiež konštatoval, že u poškodeného išlo o také poškodenie
zdravia, ktoré si vyžiadalo chirurgické riešenie - operačnú rekonštrukciu spodiny pravej očnice a
repozíciuzlomeninynosovýchkostídňa18.11.2016,pričomideozraneniebolestivé,ktorésavšeobecne
zhodí do 3 mesiacov od vzniku úrazu. V zmysle znaleckého posudku je zníženie citlivosti časti
tváre a dvojité videnie oka v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutým poranením i mechanizmom

poranenia. Obmedzenia poškodeného spočívali v poruche videnia, opuchu a hematóme pravého oka,
nutnosti hospitalizácie, obmedzení dýchania nosom a pod., pričom aj v čase znaleckého skúmania
mal poškodený pri pohľade nadol a do diaľky pocit dvojitého videnia a táto skutočnosť obmedzuje
poškodeného na schopnosti pracovať, v dôsledku čoho je práceneschopný viac ako 42 dní. Bolestné
znalec ohodnotil na 225 bodov. V čase vyhotovenia doplnenia k znaleckému posudku bol poškodený

práceneschopný 139 dní, pričom znalec konštatoval, že za trvalé následky predmetného úrazu možno
považovať diplopiu (dvojité videnie) pri pohľade nadol. Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec
stanovil na 525 bodov.

Z uvedeného je zrejmé, že zranenia poškodeného si vyžiadali liečenie, ako a aj pracovnú neschopnosť

presahujúcu štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých bol poškodený závažne ovplyvnený v
obvyklom spôsobe života, čím je naplnená definícia poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas, ktorý sa
považuje za ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 odsek 3 písmeno i/ v spojení s § 123 odsek 4 Trestného
zákona.

Sumarizujúc uvedené zistenia súd v rozsudku mierne upravil skutkovú vetu z hľadiska konkretizácie
konania obžalovaných, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že poškodený spadol na zem v dôsledku konania iba obžalovaného Y. L., pričom len
vo vzťahu k tomuto obžalovanému bol reálne preukázaný útok aj pokiaľ ide o kopanie do hlavy a
hrudníka; o konaní obžalovaného L. nemal súd pochybnosti pokiaľ ide o údery rukou do oblasti hlavy

a hrudníka poškodeného, čo však neplatí pokiaľ ide aj o jeho konanie spočívajúce v kopnutí, o ktorom
z hľadiska vykonaných dôkazov možno mať pochybnosti, ktoré neboli presvedčivo odstránené. Takto
ustálený skutkový stav (v zmysle jeho popisu v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku vrátane
miesta spáchania činu, ktoré nepochybne je miestom verejnosti prístupným) mal súd za nepochybne
preukázaný, pričom ustálený skutok napĺňa všetky formálne zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona. Spolupáchateľstvo obžalovaných je dané spoločným konaním oboch obžalovaných,
pričom na tento záver nemá uvedená zmena žiaden vplyv, a to ani vo vzťahu k naplneniu znakukvalifikovanej skutkovej podstaty - ťažká ujma na zdraví, nakoľko spôsob konania aj obžalovaného N.
L. je nepochybne pokrytý zavinením aj pokiaľ ide o uvedený ťažší následok.

Vo vzťahu k zavineniu súd dopĺňa, že u oboch obžalovaných bolo preukázané úmyselné zavinenie
pri oboch trestných činoch, a to vo forme priameho úmyslu (§ 15 písmeno a/ Trestného zákona), čo
dokumentuje preukázaný spôsob spáchania činu a ostatné preukázané objektívne skutočnosti, ktoré
akýkoľvek iný záver, t. j. o inej forme zavinenia, vylučujú. V tejto súvislosti súd dodáva, že vo vzťahu k
ťažšiemu následku postačuje zavinenie z nedbanlivosti (§ 18 písmeno a/ Trestného zákona).

Pri oboch trestných činoch - prečinoch súd skúmal aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu
uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých
skutočností spadajúcich pod kritéria upravené v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Pritom vychádzal z
požiadavky, že skutočnosti predpokladané v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť vo
svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší či menší význam (jednej na úkor druhej).

Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje Trestným
zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, t. j. stupeň vyšší než
nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu, spôsobeným následkom v
podobe ublížením na zdraví a spôsobení ťažkej ujmy na zdraví poškodenému, taktiež z okolností, za
ktorých bol čin spáchaný a uvedenej formy a miery zavinenia (priamy úmysel). Všetky v tomto smere

rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné
vyvodzovať voči páchateľovi (obžalovanému) trestnú zodpovednosť.

K výroku o treste

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§
34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného
zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi

nimi. Z tohto hľadiska súd uvádza, že u oboch obžalovaných zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno j/ Trestného zákona spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného
činu a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona spočívajúcu v spáchaní
viac trestných činov, na základe čoho u obžalovaných nedošlo k úprave trestnej sadzby postupom § 38
odsek 3 alebo 4 Trestného.

Vzhľadom na to, že obaja obžalovaní spáchali dva trestného činy (v jednočinnom sú-behu), súd im
ukladal úhrnný trest podľa zásad upravených v § 41 odsek 1 Trestného zákon, teda podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Vzhľadom na
trestnú sadzbu upravenú pri trestnom čine - prečine výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona

(0 až 3 roky) a trestnom čine - prečine ublíženia na zdraví podľa 156 odsek 3 Trestného zákona (2 roky
až 5 rokov), súd ukladal trest podľa druhého z uvedených ustanovení..

Pri ukladaní druhu trestu a najmä jeho výmery súd prihliadol aj na to, akou mierou ko-nanie každého z
nich prispelo k spáchaniu trestného činu (§ 38 odsek 5 Trestného zákona).

Pokiaľ ide o obžalovaného Y. L. súd poznamenáva, že vykonaným dokazovaním možno uzavrieť, že
primárna iniciatíva k spáchaniu uvedených trestných činov vyšla z jeho iniciatívy, nakoľko to bol on, kto
poškodeného úderom zrazil na zem, pričom práve tento obžalovaný aj reálne spôsobil poškodenémupredmetné zranenia, ku ktorým spoluobžalovaný N. L. svojím konaním „len“ prispieval v zmysle
spoločného konania vedúce k spôsobenému následku.

Napriek všetkým preukázaným skutočnostiam ohľadne spôsobu spáchania činu a jeho následku,
okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, ktoré vyplývajú z odôvodnenia
tohto rozsudku v časti týkajúcej sa viny a ktoré poukazujú na vyššiu mieru závažnosti spáchaných
trestných činov, súd považoval uloženie trestu odňatia slobody u oboch obžalovaných na samej dolnej
hranici trestnej sadzby, t. j. vo výmere 2 (dva) roky za adekvátne a dostačujúce, nakoľko predchádzajúca

minulosť a spôsob života obžalovaných umožňuje súdu dospieť k takému záveru, že uvedený trest
bude dostatočným mementom pre obžalovaných v tom smere, že sa v budúcnosti vyvarujú akéhokoľvek
obdobného alebo iného protiprávneho konania a bude ich viesť k tomu, aby viedli riadny život. To budú
môcť preukázať predovšetkým počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pričom práve
v určení dlhšej skúšobnej doby u obžalovaného Y. L. (4 roky) oproti obžalovanému N. L. (2 roky) súd
zohľadnil väčší rozsah a intenzitu konania prvého z obžalovaných, ako aj to, že tento obžalovaný už

raz bol v minulosti odsúdený, aj keď ide o odsúdenie zahladené a vzťahujúce sa k obdobiu, ktoré
nebránilo aplikácii ustanovenia o poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno j/ Trestného zákona.
V tejto súvislosti ale súd dodáva, že fikcia neodsúdenia sa prejavuje práve v tom, že súd nemôže
na predchádzajúce odsúdenie prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá by
mala za následok zmenu trestnej sadzby, je však možné ju vziať do úvahy pri posudzovaní osoby

obvineného, nakoľko fikcia neodsúdenia neznamená fikciu nespáchania trestného činu (posudzovanie
osoby obvineného v rámci ukladania trestu však nemožno stotožňovať s posudzovaním poľahčujúcej
okolnosti spočívajúcej vo vedení riadneho života, nakoľko táto skutočnosť môže maž význam z hľadiska
úpravy trestnej sadzby, pričom osoba obvineného sa posudzuje už v rámci ustálenej trestnej sadzby). U
obžalovaného Eduarda Knoteka súd prihliadol tiež na to, že pozíciu organizátora a v podstate „biletára“

v danom podniku vykonával dlhšie ako obžalovaný N. L. a z tohto hľadiska by mal mať pri riešení
konfliktov a vyvádzaní osôb z podniku väčšie skúsenosti a tým aj väčšiu zdržanlivosť. Na tomto základe
považoval súd určenie dlhšej skúšobnej doby u obžalovaného Eduarda Knoteka za plne opodstatnené,
pričom v oboch prípadoch súd určoval dĺžku skúšobnej doby aj s prihliadnutím na závažnosť činu a na
to, v rámci akej činnosti sa obžalovaní trestného činu dopustili.

Podľa názoru súdu účel trestu z hľadiska jeho preventívnej, výchovnej, ale aj ochrannej a sčasti
represívnej funkcie možno dosiahnuť aj uvedenou výmeru trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu na už uvedenú (u každého obžalovaného inú) skúšobnú dobu.

V tomto smere súd len dopĺňa, že vzhľadom na závažnosť činu nepovažoval za dôvodné ukladať
akýkoľvek z alternatívnych trestov vôbec nespojených s trestom odňatia slobody, nakoľko povaha činu
vyžaduje sledovanie správania sa oboch obžalovaných počas uvedenej skúšobnej doby.

Na posilnenie účelu trestu predovšetkým z hľadiska jeho prevýchovného pôsobenia, prihliadajúc na

povahu činu, považoval súd za potrebné uložiť obom obžalovaným aj primeranú povinnosť spočívajúcu
v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému G. L.K.A.. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že takýto
prejav obžalovaných by nemal byť iba prejavom formálnym, ale mal by byť urobený tak, že o jeho obsahu
a vážnosti by nemali byť vážnejšie pochybnosti.

K výroku o náhrade škody

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd vychádzajúc z bodového ohodnotenia znalcom vo vzťahu
k bolestnému v počte 225 bodov a vo vzťahu sťaženiu spoločenského uplatnenia poškodeného v

počte 525 bodov, t. j. celkom v počte 750 bodov, o ktorom nemal žiadne pochybnosti a ktoré je v
súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných

poisťovní v znení neskorších predpisov, priznal podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku poškodenému
sumu 13.246,-Eur (za každý bod prináleží poškodenému suma 17,66 Eur v zmysle § 5 odsek 2
uvedeného zákona, pričom náhrada za bolesť predstavuje sumu 3.974,-Eur a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 9.272,-Eur.).Súd mal za preukázané aj náklady poškodeného spojené s liečením v celkovej sume 273,69 Eur,
pozostávajúce z využitia taxi služieb za účelom dopravy do a z nemocnice vo Viedni, nakoľko poškodený

v súvislosti s poškodením zraku nemohol sám viesť motorové vozidlo ani využívať hromadnú dopravu
(suma 167,40 Eur, ktorá vyplýva aj z poškodeným doložených dokladov) a z poplatku zaplateného
nemocnici vo Viedni v súvislosti s hospitalizáciou poškodeného (v sume 106,29 Eur, taktiež poškodeným
dokladovaného).

Celková suma náhrady škody, ktorú súd poškodenému priznal a na ktorej zaplatenie spoločne a
nerozdielne zaviazal oboch obžalovaných tak predstavuje sumu 13.519,69 Eur.

Súd v rámci náhrady škody nepriznal poškodenému náklady vynaložené na právnu pomoc zo strany
advokáta v súvislosti s účelným uplatňovaním jeho nároku v trestnom konaní, nakoľko v zmysle § 558
Trestného poriadku o trovách poškodeného rozhoduje súd až po právoplatnosti rozsudku.

Taktiež súd poškodenému nepriznal uplatňovanú nemajetkovú ujmu, nakoľko poškodený a ani jeho
splnomocnenec v tomto smere nenavrhli vykonať žiadne dôkazy, pričom dokazovanie v tejto otázke by
zrejme presiahlo rámec trestného konania.

V nepriznanej časti, t. j. so zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodeného odkázal na civilný
proces v súlade s § 288 odsek 2 Trestného poriadku.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na
Okresný súd Bratislava I. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený
môže podať odvolanie iba proti výroku rozsudku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.